Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/746/2015 z 28. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. septembra 2016, sp. zn. 4Co/746/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3513208146.2 Krajský súd Trenčín | 4Co/746/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3513208146.2 | 2016-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f1b4e0f-58f7-44f1-b8cc-185578e66936 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3513208146.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/746/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513208146
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513208146.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci žalobcu D. zastúpeného JUDr. W. proti žalovanému
G. zastúpeného JUDr. P. o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. apríla 2015, č.k. 6C/219/2013-205, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal
určenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností podrobne špecifikovaných v petite návrhu. Vo výroku
II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predpokladom úspešnosti žaloby na určenie je, že na žalobe je
daný naliehavý právny záujem a účastníci sú vecne legitimovaní. V danom prípade súd dospel k záveru,
že nebol naplnený predpoklad úspešnosti žaloby na určenie vo veci pasívnej legitimácie. Žalobca ako
žalovaného označil Pozemkové spoločenstvo "J." V., spoločenstvo s právnou subjektivitou so sídlom V.
XXX, IČO: XX XXX XXX odvolávajúc sa na Zákon č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách § 31 ods.
8 a § 16 ods. 2 tohto zákona, ako aj na právnu teóriu v Justičnej revue č. 10/2003 ročník 1965 strana
1247 až 1254. Právny zástupca žalovaného pasívnu legitimáciu žalovaného namietal a upozorňoval na
tú skutočnosť, že i keď má žalovaný právnu subjektivitu predmetnú nehnuteľnosť nevlastní. Vlastnia
ju jednotlivé fyzické osoby, ktoré sú uvedené i v notárskej zápisnici. Konštatoval, že v danom prípade
žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. Q.
okres C., a to parcely registra "C" zapísaných v tomto liste vlastníctva a parciel registra "E" evidovaných
na mape určeného operátu, rovnako zapísaných v tomto liste vlastníctva a tiež určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti parcele č. XXXX o výmere XXX.XXX m2 trvalé trávnaté porasty zapísané na
LV č. XXXX k.ú. V. okres D., obec V., parcely registra "E". Z výpisu z LV č. XXXX, kde je zapísaná
nehnuteľnosť parcela č. XXXX o výmere XXX.XXX m2 trvalé trávne porasty k.ú. V. obec V., okres D.,
ako aj z výpisu z LV č. XXXX, kde sú zapísané parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape
a parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu, ktorých určenia vlastníctva sa žalobca
domáha, súd zistil, že na týchto listoch vlastníctva sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci, ktorí sú
vlastníkmi predmetných nehnuteľností v jednotlivých určených podieloch. Vychádzajúc z ust. § 31 ods.
8 a § 16 ods. 2 Zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, ani z jedného tohto ustanovenia
nevyplýva, že by mal byť pasívne legitimovaný v spore žalovaný. Vychádzajúc z citovaného ust. §
16 ods. 2, výbor iba koná za členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1, 2
pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, alebo na
spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach ich spoločného užívania a obstarávania spoločných



vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Ani z tohto ustanovenia,
ani z ust. § 31 ods. 8 Zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách nevyplýva, že žalobcom
označený žalovaný by mal na základe týchto ustanovení pasívnu a vecnú legitimáciu v tomto spore.
Túto, podľa názoru súdu, majú iba jednotlivé fyzické osoby zapísané v predmetných listoch vlastníctva,
v ktorých sú zapísané parcely, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastnícke právo. Podľa názoru súdu
na uvedené nadväzuje i otázka naliehavého právneho záujmu, ktorý je daný tam, kde na základe
rozhodnutia súdov v spore o určenie vlastníckeho práva možno vykonať zmenu zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností. V danom prípade, keď účastníkmi konania nie sú jednotlivé fyzické
osoby vo vzťahu k týmto by nemohlo dôjsť ani k zmene zápisu v jednotlivých listoch vlastníctva i keď
by žaloba bola prípadne dôvodná. S poukazom na uvedené skutočnosti zastávajúc
názor, že na strane žalovaného nie je daná pasívna legitimácia, súd návrh žalobcu zamietol. Z dôvodu
hospodárnosti konania sa ďalšími skutkovými okolnosťami nezaoberal. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalovanému priznal náhradu
vo výške 100% ním uplatnených účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol
takouto formou podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže o náhrade
trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania
vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady
trov konania súd samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že porušil ust. § 35 ods. 1,4 O.s.p., keď súd
bol povinný príslušnej okresnej prokuratúre bezodkladne po začatí konania vo veciach neplatnosti
prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo určenie vlastníctva, keďže sa predmet konania týka majetku
štátu, oznámiť, že takéto konanie prebieha. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Navyše súd
nezdôvodnil, z akého dôvodu zamietol návrh na vykonanie dokazovania - a to vyčkať na odborné
stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k danej problematike ako legislatívneho
predkladateľa tohto zákona k otázke pasívnej legitimácie, v súvislosti s úpravou zák. č. 330/1991 Zb. v
znení zákona č. 97/2013 Z.z. Ďalej dôvodil, že len samotná skutočnosť, že na príslušnom LV č. XXXX
k.ú. Q. sú vyznačené fyzické osoby ešte neznamená, že takto mali byť o značené v predmetnej žalobe
v súvislosti so špeciálnou úpravou zák. č. 97/2013 Z.z. Navyše na tomto liste vlastníctva je vyznačený
údaj - spoločné nehnuteľnosti týkajúce sa k.ú. Q. a k.ú. V.. V súvislosti so špeciálnou právnou úpravou
dal do pozornosti odvolacieho súdu vychádzajúc z ust. § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z. právo výboru
zastupovať členov pozemkového spoločenstva vo veciach nadobudnutia alebo pozbavenia vlastníctva
vyplýva zo samotného kontextu obsahu vlastníckeho práva členov pozemkového spoločenstva, pričom
súd si nevyžiadal ani rozhodnutie valného zhromaždenia, resp. výboru o tom, či tento výbor je oprávnený
alebo nie je oprávnený zastupovať svojich členov v rámci konania o určenie vlastníckeho práva. O
tomto mali rozhodnúť členovia pozemkového spoločenstva na valnom zhromaždení, a to buď priamo pri
hlasovaní o zmluve o spoločenstve alebo at hoc osobitným hlasovaním. Mal za to, že aplikácia § 31 ods.
8 zák. č. 97/2013 Z.z. v dôsledku toho závisí okrem podmienok uvedených v samotnom ustanovení aj
od realizácie konkrétnej formy zastupovania členov pozemkového spoločenstva, výborom vyplývajúcim
z § 16 ods. 2 zákona, to znamená, či ide o zastupovanie na základe zákona alebo o zastupovanie na
základe rozhodnutia členov pozemkového spoločenstva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že odborné stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR nie je záväznou legislatívou
a zabehnutou praxou v justícii. Naviac pri bližšom skúmaní zistil, že predstavenstvo urbáru, resp. iného
združenia môže zastupovať svojich členov v bežných veciach, nie však vo veciach zásadných, pokiaľ
ide o ich vlastnícke právo. V tomto smere pasívna legitimácia prináleží výlučne každej osobe, ktorá je
vlastník dotknutej nehnuteľnosti. Stotožnil sa s názorom súdu v tom zmysle, že ani zákon o pozemkových
spoločenstvách nepozná pasívnu legitimáciu na strane žalovaného ako celok.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.



5. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožnil so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

6. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie porušil ust. § 35 ods. 1,4 O.s.p. (účinného do
30.06.2014) odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie nemožno aplikovať na danú vec, nakoľko
v predmetnom spore vlastníkmi sporných pozemkov sú jednotlivé fyzické osoby a nie štát. Najviac z
obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 16.08.2013 upovedomil Okresnú prokuratúru L. C.
nad E., že na súde bol dňa 12.08.2013 podaný predmetný návrh na určenie vlastníckeho práva (č.l.
82). Táto námietka odvolateľa nebola preto dôvodná. Neobstojí ani námietka odvolateľa, že súd prvej
inštancie neodôvodnil, z akého dôvodu zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania - vyčkať na
odborné stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k danej problematike, keď
podľa názoru odvolacieho súdu takéto stanovisko nie je pre súd záväzné. I keď súd prvej inštancie
nevykonanie tohto dôkazu nevyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, táto vada nie je takou vadou,
ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú
ani odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd zdôrazňuje, že ak má byť žaloba o určenie ,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve
podmienky: 1) účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu, 2) žalobca musí mať na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Vecná legitimácia (aktívna, či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného
práva, to znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinnosti , o ktoré v súdnom
konaní ide a je jedným z predpokladom úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní
o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj
naliehavý právny záujem na strane žalobcu) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.
1 O.s.p.). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu určovacieho návrhu. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí zásadne
prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníckymi dotknutých pozemkov v
katastri nehnuteľností, alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami zapísaných
vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj
voči tretím osobám. Pokiaľ žaloba nesmeruje proti všetkým zapísaným spoluvlastníkom nehnuteľností,
nie je možné takejto žalobe pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie vyhovieť. Takýto rozsudok by
nemohol byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je pozemkovým spoločenstvom vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti, ktoré bolo založené podľa § 11 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. V zmysle zák. č. 181/1995
Z.z. o pozemkových spoločenstvách sa jedná o spoločenstvo s právnou subjektivitou, zapísané v
registri pozemkových spoločenstiev vedenom na Okresnom úrade D.. V konaní nebolo sporné, že
žalovaný v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (platného v čase podania
návrhu), ako aj v zmysle zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ktorý zrušil zákon č.
181/1995 Z.z. s účinnosťou ku dňu 30.04.2013) obhospodaruje a zveľaďuje už existujúci majetok v
jeho správe, ktorý však aj naďalej zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov. Zo
zákona č. 181/1995 Z.z. a ani zo zák. č. 97/2013 Z.z. nevyplýva ani to, že by sám žalovaný mohol
disponovať vlastníckym právom k majetku v jeho správe, resp. že by sa sám mohol domáhať jeho
priznania v prospech jednotlivých členov spoločenstva, pretože by to bolo v rozpore so samotným cieľom
existencie a fungovania „pozemkových spoločenstiev“, ktoré sú zakladané na báze spolčovania sa
majetku jednotlivcov na účely jeho spoločného obhospodarovania, s cieľom zachovať jeho strategickú
hospodársku integritu. Vzhľadom na uvedené sú neakceptovateľné námietky žalobcu uvedené v
odvolaní, že pasívna legitimácia žalovaného v konaní vyplýva z ust. § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013
Z.z., v zmysle ktorého môže výbor zastupovať svojich členov vo veciach nadobúdania vlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam, ktoré sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu žaloba mala smerovať iba proti jednotlivým členom pozemkového spoločenstva. Z týchto dôvodov
nebol žalovaný pasívne legitimovaný v konaní o určenie vlastníckeho práva a preto nemal ani naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ pasívnu legitimáciu žalovaného odvodzovala právna
zástupkyňa žalobcu od znenia § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z., k tomu je potrebné uviesť, že uvedené
zákonné ustanovenie oprávňuje výbor ako štatutárny orgán spoločenstva zastupovať jeho jednotlivých
členov v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, avšak nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu
pozemkového spoločenstva v súdnom konaní. Ako už bolo vyššie konštatované, pasívne legitimovaní
v danom prípade by mohli byť len jednotliví členovia - podielnici žalovaného ako fyzické osoby, ktoré



by mohol výbor ako zákonný zástupca v zmysle § 16 ods. 2 zák. .č 97/2013 Z.z. v konaní zastupovať.
Odvolací súd nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že výbor zo zákona môže v niektorých konaniach
vystupovať ako účastník konania (napr. o určenie neplatnosti právneho úkonu), avšak v prípade určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, musia byť účastníkmi
konania jednotliví členovia - podielnici žalovaného. Už samotná táto skutočnosť, t.j. nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného v konaní zakladala dôvod na zamietnutie žaloby.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

8. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).