{"guid": "4264a66e-bcc8-47e9-ba2a-9ae261d024bc:2cdc0f8a-9c0b-4cf8-919a-9caf48d09f6e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3514200717.1", "spisova_znacka": "19Co/561/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/561/2015 z 11. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. októbra 2016, sp. zn. 19Co/561/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3514200717.1", "identifikacne_cislo": "3514200717", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cdc0f8a-9c0b-4cf8-919a-9caf48d09f6e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514200717.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514200717.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514200717.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/561/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514200717
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514200717.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne U. S., bytom Z. H., Z. X/XX, proti
žalovanému O. S., bytom Z. H., Z. XXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. novembra
2014, č. k. 4C/30/2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    z r u š u j e    a vec mu  v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu
vyporiadal tak, že spoločnú pohľadávku strán sporu vo výške 4.408,12 eur proti matke žalovaného W.
S. prikázal žalovanému, spoločný záväzok strán sporu voči Z. Z. zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
24.03.2011, č. úveru XXXXXXXXX/XXXX vo výške 4.408,12 eur, prikázal splatiť výlučne žalovanému,
spoločný záväzok strán sporu voči S., a.s. N. zo Zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru „T. A.“
č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.06.2010 vo výške 3.782,87 eur prikázal splatiť výlučne žalobkyni.
Žalovanému uložil povinnosť z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaplatiť žalobkyni sumu 1.697,15 eur v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur s tým, že prvú
splátku žalovaný zaplatí do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za vyporiadanie BSM stranám sporu neurčil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania vo výške 33 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žiadala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
ktoré zaniklo dňom 24.08.2013 a medzi stranami sporu k dohode o vyporiadaní nedošlo. Žiadala
vyporiadať aktíva, ktorými boli hnuteľné veci pozostávajúce zo zariadenia a vybavenia poslednej
spoločnej domácnosti, ale najmä pasíva, ktoré vznikli počas trvania manželstva. Uviedol, že v priebehu
konania sa strany sporu dohodli na rozdelení hnuteľných vecí s tým, že nežiadali súd o ich vyporiadanie.
Predmetom konania o vyporiadanie BSM účastníkov zostali len úvery. Konštatoval, že dňa 24.03.2011
uzavreli strany sporu so Z. sA. Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol stranám sporu
poskytnutý úver vo výške 4.600 eur, s povinnosťou splácať od prvého čerpania úveru do 31.03.2011
splátku vo výške 19,24 eur mesačne a od 20.04.2011 vo výške 80,05 eur mesačne. Konečná splatnosť
úveru mala nastať dňa 20.03.2021. Z potvrdenia vydaného W. S., matkou žalovaného, ako aj zo
zhodného tvrdenia strán sporu súd zistil, že uvedený úver bol vybavený práve pre W. S., teda peniaze
z pôžičky boli použité na jej účely a pôžičku aj spláca. Uvedené potvrdenie vydala menovaná dňa
15.07.2014. Zostatok tohto úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva strán sporu dňa 24.08.2013
bol vo výške 4.408,12 eur. Dňa 24.06.2010 uzavreli strany sporu s S., a.s. N. Zmluvu o poskytnutí
mladomanželského úveru „T. A.“, na základe ktorej banka poskytla stranám sporu jednorázovo úver vo
výške 5.700 eur s lehotou splatnosti 84 mesiacov, s povinnosťou uvedený úver splácať v mesačných
splátkach po 97,14 eur. Zostatok úveru ku dňa 24.08.2013 bol vo výške 3.782,87 eur. Zo zhodného



tvrdenia strán sporu súd zistil, že žalovaný zaplatil dňa 20.09.2013 a 20.10.2013 splátku po 97,14 eur.
Dňa 20.11.2013 uhradila splátku úveru 97,14 eur žalobkyňa a následne uhrádzala úver podľa svojich
možností v rôznych sumách až do októbra 2014 s tým, že celková suma, ktorú uhradila po rozvode
manželstva bola vo výške 357,14 eur. Zostatok úveru zo Z. Z. vo výške 4.408,12 eur súd prvej inštancie
posúdil ako pohľadávku strán sporu vo vzťahu k W. S., ktorá finančné prostriedky z úveru prevzala a
čerpala, pričom povinní z uvedeného úveru naďalej zostali ako dlžník žalovaný a spoludlžník žalobkyňa.
S prihliadnutím na to, že W. S. je matkou žalovaného, považoval súd za vhodné, praktické i spravodlivé
uvedenú pohľadávku, ako aj samotný úver v Z. Z.rikázať žalovanému. Spoločný záväzok strán sporu
voči S. vo výške 3.782,87 eur prikázal súd splatiť výlučne žalobkyni. Konštatoval, že na žalovaného
pripadá povinnosť z titulu úplného vyporiadania BSM zaplatiť žalobkyni sumu 1.697,15 eur, čo je suma
zodpovedajúca polovici zostatku úveru vo S. po odčítaní dvoch splátok úveru, ktoré žalovaný uhradil
po rozvode manželstva strán sporu (polovica zo sumy 3.782,87 eur je 1.891,45 eur mínus 194,28
eur). Uvedenú povinnosť zaplatiť vyrovnávajúci podiel vo výške 1.697,15 eur súd prvej inštancie povolil
žalovanému splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, čo predstavuje cca polovicu splátky,
ktorú má naďalej uhrádzať žalobkyňa, a to podľa § 160 ods. 1, O.s.p.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukazovala na tú
skutočnosť, že okrem úveru, ktorý si so žalovaným zobrali pre jeho matku, zobrali si aj ďalšiu pôžičku za
účelom vyplatenia dlhu žalovaného, ktorý vznikol ešte pred uzavretím manželstva a na kúpu automobilu,
ktorý užíval a užíva výlučne žalovaný. Súdu prvej inštancie vytýkala, že ak jej prikázal zostatok
mladomanželskej pôžičky mala byť poučená o tom, že si má žiadať započítanie polovice hodnoty vozidla
a výšky dlhu žalovaného, vzniknutého pred uzavretím manželstva a vyplateného z mladomanželskej
pôžičky, resp. mal rozhodnúť podľa účelu, na ktorý bola mladomanželská pôžička vzatá, t. j. prikázať
zostatok pôžičky a automobil do výlučného vlastníctva žalovaného.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 2 a § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP zrušiť
a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Ak zanikne BSM tak, ako tomu bolo v danom prípade, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie BSM podľa §
150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k
jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt
účastníkov - bývalých manželov.

6. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorí z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej potreby slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka).

7. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do
úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich
spoločného hospodárenia.

8. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z
tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov konštatoval, že na vyporiadaní hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom návrhu sa strany sporu
dohodli.  Vyporiadaval preto výlučne dlhy, ktoré strany sporu nadobudli za trvania manželstva.



10. Podľa predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo
všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Avšak od účinnosti novely Občianskeho
zákonníka, zákonom č. 131/1982 Ub. sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa
dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom
vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle
účastníkov vykonať vyporiadanie aj len k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tiež
v súvislosti s doplnením    § 149 Občianskeho zákonníka o ods. 4 z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti
občiansko-právnych vzťahov.

11. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 4CDo/147/2011 je potrebné
rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí,
resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho
zákonníka. Tieto sa totiž použijú v prípade, keď medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na
vyporiadanie BSM súdom, ako i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami
riadia a nedohodnú sa inak. Uvedené ustanovenie sa však uplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú
inak. Občiansky zákonník, pripúšťajúc dohodu a umožňujúc účastníkom dohodnúť sa o vyporiadaní
BSM, tak umožňujú odchýliť sa od ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je totiž BSM vyporiadavané
dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občiansko-právnych vzťahov.
Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší
podiel prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je
neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť
vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr
považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Nemožno ani vylúčiť, že k dohode
účastníci pripoja prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM.

12. Pokiaľ v preskúmavanej veci súd prvej inštancie vyporiadal len spoločné dlhy strán sporu (úvery),
k tomu je potrebné uviesť, že súdna prax zastáva stanovisko, že tieto možno v rámci BSM vyporiadať
medzi účastníkmi len pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, avšak pri existencii aktív.

13. Vyporiadanie spoločných záväzkov, ktoré sú spojené s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov
a vznikli za jeho trvania sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb,
ktoré nie sú účastníkmi konania a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva vo vzťahu k dlžníkovi.
Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade
manželov majú spravidla solidárne postavenie. Vyporiadanie aktív BSM (zmena vnútorných vzťahov
dlžníkov) je úzko spätá s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam nemá, pretože
bez zmeny vo vlastníckych pomerov k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov, ktoré
sú dané, či už zmluvou alebo zo zákona a ktoré vzájomné vysporiadanie je naďalej zachované zákonom.
Za stavu, keď účastníci by už v BSM nevlastnili žiaden spoločný majetok - aktíva nebolo by možné
vyporiadať spoločné dlhy účastníkov.

14. Čo sa týka spoločných dlhov, tieto možno v rámci BSM vyporiadať medzi účastníkmi len pri tzv.
širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho,
ktorého majetku, prípadnej povinnosti výplaty, ako aj osobe preberajúcej ten, ktorý záväzok. Určenie
osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov
majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré
v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd zmení vnútorné podiely
pomerov exmanželov na spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom zohľadní nové pomery aktív.
Aj v danom prípade vyporiadanie pasív BSM je úzko späté s vlastníckymi pomermi k aktívam (podľa
tvrdenia žalobkyne motorové vozidlo).

15. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal v rámci vyporiadania BSM výlučné
dlhy strán sporu bez toho, aby bolo vykonané širšie vyporiadanie BSM, nepostupoval správne. Odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej
inštancie opätovne predvolá sporové strany, uskutoční ich podrobný výsluch o.i. aj ohľadne účelu využitia
poskytnutých úverov a po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení rozhodne v zmysle vyššie uvedených
intencií.



16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/30/2014", "guid": "b3e0dee9-abd4-4bcd-8201-ee524aab2d08:349f18ed-4338-4c59-aa57-c02f02df287c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "4264a66e-bcc8-47e9-ba2a-9ae261d024bc:f7297969-bab4-4f10-a1d8-5143c358d7ad", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3514200717.1", "spisova_znacka": "19Co/561/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/561/2015 z 11. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514200717.1"}]}