Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/677/2015 z 21. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. septembra 2016, sp. zn. 19Co/677/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3514201730.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/677/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3514201730.1 | 2016-09-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9373f082-bdff-45fe-8997-e74e6b063ae2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514201730.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/677/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514201730
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514201730.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu Y. zastúpeného F. proti žalovanej Y.,
o zaplatenie 344,16 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 21. apríla 2015, č. k. 3C/75/2014-94 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz zo dňa 18.08.2014 č.k.
3C/75/2014-52. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,84 eur s úrokmi z omeškania
zo splátok za obdobie od 11.03.2011 do 10.09.2011 vo výške 3,02 eura a s úrokmi z omeškania 9 %
ročne zo sumy 133,84 eur za obdobie od 11.09.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2
písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 4 zák. č. 258/2001 Z. z., § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2,
3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., § 101, § 103 Občianskeho
zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 uzatvorenej medzi postupcom E. a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzavreli dňa
12.09.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytol postupca žalovanej
úver - peňažné prostriedky vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura). Žalovaná sa zaviazala splatiť úver s
úrokovou sadzbou 18,40 % ročne splátkami dohodnutými vo výške 576,-Sk ( 19,12 eura) mesačne so
splatnosťou prvej splátky dňa 10.10.2006 a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.09.2011, teda 60-timi
mesačnými splátkami. Žalovaná neplnila splátky úveru v stanovených termínoch, čím porušila povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o úvere. Pokusom o zmier zo dňa 13.02.2014 vyzval žalobca žalovanú na úhradu
dlžnej sumy 906,77 eura, pozostávajúcej z neuhradeného úveru v sume 490,82 eura, zmluvných úrokov
v sume 152,80 eura, úrokov z omeškania v sume 27,32 eura, zmluvného úroku v sume 229,85 eura a
nákladov klienta v sume 5,98 eura, avšak žalovaná na pokus o zmier nereagovala. Žalobca si uplatňuje
v predmetnom konaní splátky úveru splatné od 10.04.2010 do 10.09.2011 v počte 18 a celkovej výške
344,16 eura, ako aj vyčíslené úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných od 11.04.2010, a to vo
výške 21,92 eura a ročné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 344,16 eura od 11.09.2011
do zaplatenia. Úroky z omeškania si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje počnúc
dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku posúdil
platnosť úverovej zmluvy, a to či obsahuje podstatné náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pričom neboli zistené žiadne obsahové nedostatky. Zároveň



skúmal, či pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní voči žalovanej nie je v rozpore s ustanovením
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou je spotrebiteľským vzťahom, keďže uvedená spoločnosť pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré
by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere
neplnila a ku dňu podania žaloby dlhovala žalovanú istinu ako je vyššie špecifikovaná. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
vzhľadom na charakter zmluvy na daný prípad aplikoval, dospel k záveru, že časť nároku uplatneného
navrhovateľom je premlčaná. Za premlčané považoval jednotlivé splátky, konkrétne splátku splatnú
10.04.2010, 10.05.2010, 10.06.2010, 10.07.2010, 10.08.2010, 10.09.2010, 10.10.2010, 10.11.2010,
10.12.2010, 10.01.2011 a 10.02.2011, v celkovom počte 11, ktoré si žalobca neuplatnil v trojročnej
premlčacej lehote. Žalobu podal až dňa 26.02.2014, to znamená, že súd mu mohol priznať len nárok na
splátky, ktoré boli splatné od 10.03.2011 do 10.09.2011, t.j. do koncovej splatnosti pôžičky, teda v počte
7 splátok. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel len v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 133,84
eura (7 splátok po 19,12 eura) a vo zvyšnej časti žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Konštatoval,
že premlčané sú aj uplatnené vyčíslené úroky z omeškania zo splátok splatných od 10.04.2010 do
10.02.2011 v celkovej sume 18,90 eura. Aj v tejto časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal vyčíslené
úroky z omeškania len vo výške 3,02 eura, teda zo splátok splatných od 10.03.2011 do 10.09.2011 s
odôvodnením, že úroky z omeškania sa podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka premlčujú tiež v
trojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o požadované úroky z omeškania od 11.09.2011, tieto žalobcovi
priznal z prisúdenej istiny 133,84 eura v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v časti, v ktorej
žalobu zamietol, vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutej časti vec nesprávne právne
posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny
obchodno - záväzkový vzťah, čo znamená, že tento právny vzťah, bez ohľadu na povahu sporu, sa
spravuje Obchodným zákonníkom, aj napriek tomu, že jednou zo strán je spotrebiteľ. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2M Cdo/4/2012, sp. zn. 6MCdo/4/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
9Co/138/2013, komentár JUDr. Vojčíka CSc k Obchodnému zákonníku.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola
žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (výrok III.). V ostatných výrokoch strany sporu rozsudok súdu prvej
inštancie nenapadli odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť a krajský súd rozsudok v týchto
častiach nepreskúmaval (§ 367 CSP).

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené vo vzťahu k zamietnutiu časti jeho žaloby a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané,
a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne
právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli
v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané



také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 CSP odkazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie,
ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami
nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné
ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3 MCdo 14/2014)

9. Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich
z úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka
nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho
zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl. II. v bode 1. v § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého
je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

10. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa
na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú
premlčaciu dobu.

11. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na
základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.09.2006 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť
nie je sporná. Preto bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho
zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.

12. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré považoval za správne, a ktorých právne
posúdenie, ani výška neboli žalobcom podaným odvolaním spochybnené.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).