Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/324/2014 z 21. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. júna 2016, sp. zn. 8Cob/324/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3613202246.2 Krajský súd Trenčín | 8Cob/324/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:3613202246.2 | 2016-06-21 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 10 ZZŠ, § 17 ZZŠ, § 52 ods. 4 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b8e3783-e1c3-4630-902d-469a1d853627 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3613202246.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/324/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202246
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613202246.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v právnej veci žalobcu v senáte zloženom
z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej
a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických väzňov
1272/12, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, práv. zast. advokátskou kanceláriou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: J. C., bytom X. XXX/
XX, L., o zaplatenie zmenkovej sumy 238,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske č. k. 6Cb/53/2013-73 zo dňa 18. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol,
p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 238,87 Eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 238,87 Eur od 22.01.2010 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 0,80 Eur, náhradu trov konania v sume
16,50 Eur a právneho zastúpenia v sume 151,86 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že súd
povoľuje žalovanému splácať istinu s príslušenstvom a trovami konania v mesačných splátkach po 15
Eur vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej
sumy pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh zamietol. Súd prvého
stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal plnenia zo zmenky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) ako indosatár, ktorý je nadobúdateľom
zmenky vystavenej žalovaným dňa 23.04.2009 na zmenkovú sumu 238,87 Eur. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do jej textu bol
poňatý záväzok žalovaného zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
s 0,25 % denným úrokom od 22.01.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo zmenkového veriteľa.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť
verejnou listinou. Právne vec posúdil súd prvého stupňa podľa ním citovaných príslušných ustanovení
slovenského hmotného práva, Občianskeho zákonníka
a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) s poukazom na článok 1, článok
2 ods. 1, článok 3, článok 25 ods. 1 písm. a/ a článok 19 Nariadenia. Zistil, že zmenka bola vystavená
žalovaným na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.. Žalobca
si svoje právo uplatnil ako indosatár po tom, čo bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného
veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Žalobcom predložená zmenka má všetky náležitosti
platnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku,



ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky
jej majiteľom. Spájanie žalobcu, ktorý zmenku nadobudol indosamentom, s kauzálnym vzťahom medzi
dlžníkom a prvým majiteľom zmenky, je možné výlučne až na základe vznesenia námietky zo strany
dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I § 10, § 17 ZZŠ. V
danej veci dlžník nevzniesol žiadnu námietku voči zmenke, pričom v danom prípade je dôkazné bremeno
výlučne na strane žalovaného ako zmenkového dlžníka. Za použitia § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka
súd prvého stupňa považoval úrok uvedený na zmenky vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25
% ročne, za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Pre absolútnu neplatnosť v časti úroku
z omeškania vo výške
0,25 % za každý deň omeškania návrh ako nedôvodný zamietol. Žalobcovi priznal zákonný zmenkový
úrok od splatnosti úroku uvedeného v zmenke ako aj zmenkovú odmenu. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania
priznal súd prvého stupňa náhradu trov konania v plnej výške v rozsahu zaplateného súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia, keďže neúspech žalobcu bol v konaní len nepatrný a závisel od úvahy
súdu. Žalovanému povolil splácať istinu s príslušenstvom a trovami v konania v mesačných splátkach
po 15 Eur vždy do 25. dňa v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia
žalovanej sumy pod následkom straty výhody s plátok s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok v sadzbe
0,25 % denne zo zmenkovej sumy, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru žalobcu
došlo v prejednávanej veci zo strany súdu jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu práva
Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých
svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. S poukazom na znenie čl. 5 ods. 1
Nariadenia žalobca namietal, že na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky.
Pojednávanie možno nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, keď ich nebude
možné potvrdiť alebo vyvrátiť len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie
nemožno uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, doplnenia
skutkových zistení a doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži procesný prostriedok upravený v
čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné nariadiť podľa Nariadenia, ak súd hodlá
vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej únie,
ktoré sa prejavujú v zostavení prílohy č. III Nariadenia, tlačiva C na žalobnú odpoveď, ktoré reflektuje
na najdôležitejšie stanoviská žalovaného, pričom svoje stanovisko môže vykonať akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom bez použitia tohto tlačiva. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa nerozhodol
o nariadení pojednávania formou uznesenia, toto nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a
nasl. O.s.p. Súd prvého stupňa mal povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť o nariadení pojednávania
uznesením s riadnym odôvodnením tak, aby v zmysle čl. 5 bod 1 Nariadenia bolo poznateľné z akých
dôvodov považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Pojednávanie sa tak nemohlo uskutočniť
a ak sa uskutočnilo jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky
môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí.
Podľa názoru žalobcu je konanie postihnuté závažnou vadou porušením § 167 a nasl. O.s.p., čo v
konaní vyvolalo zásadné právne následky a ovplyvnilo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom smere,
že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením §
5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkoch, prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Čl. 7 Nariadenia upravuje procesný postup súdu pri
skončení konania a obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia
pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila odpoveď žalovaného. V danej veci súd prvého stupňa nariadil
a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť. V súvislosti so záverom súdu prvého stupňa,
že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, v ktorej časti
považoval súd zmenku za čiastočne neplatnú, žalobca poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný, túto
dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná
na zmenke a žalovanému bola známa v čase vystavenia zmenky. Nespornosť záväzku žalovaného
za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok
nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je platný a má byť žalobcovi priznaný



v súdnom konaní o to viac, že žalovaný voči uplatnenej zmenke neformuloval žiadne námietky. Svoj
názor oprel žalobca o závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25
Cdo/1839/2000, rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014 sp.zn. 13C/88/2013, rozsudku
Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014 sp.zn. 3C/8153/2013, rozsudku Okresného súdu Martin
zo dňa 11.02.2014 sp. zn. 8C/198/2013 a rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.02.2010 sp.zn.
5Co/16/2010. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v
celom rozsahu. Zároveň žalobca uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu vo
zvyšku zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, i keď čiastočne z iných dôvodov :

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.
a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Žalobcom namietaná vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto
odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia sa žalobca proti
žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 238,87 Eur s príslušenstvom (zmenkového úroku 0,25
% denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie,
6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy za určité obdobie), zmenkovej odmeny a náhrady trov konania.
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu.
Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci,
príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup
súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa
tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s
nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov,
čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať
kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku
19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý
proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania,
o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a
určovať postup
v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods.
2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne
veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva,
že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať
rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v
závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom.



Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2,
3 Nariadenia vyzval súd žalovaného tlačivom C na odpoveď a spolu s tlačivom C zaslal súd prvého
stupňa žalovanému žalobu a zmenku predloženú žalobcom v podobe fotokópie. Doručované
písomnosti prevzal žalovaný dňa 08.11.2013, na tieto nereagoval. V súlade s bodom 22 preambuly,
článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť účastníkov o ich procesných právach.
Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný postup pri verejnom vyhlásení rozhodnutia, je potrebné
postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne v § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť
súdu prvého stupňa pred rozhodnutím poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný
postup, ktorý vyplýva z Nariadenia a v spojení s ním z príslušných ustanovení O.s.p., pričom vykonal
poučenie účastníkov konania podľa § 120 od. 4 O.s.p. v písomnej forme. Žalobca prevzal písomné
poučenie účastníka konania dňa 31.01.2014 a žalovaný dňa 04.02.2014. Splnenie tejto poučovacej
povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v
riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie
predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci
objektívne existujú.

Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné.
Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma
a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi
vnútroštátneho práva. Žalobca v odvolaní namietal, že podľa Nariadenia mal súd prvého stupňa
rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania formou uznesenia s riadnym odôvodnením tak, aby bolo
poznateľné z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie. V podmienkach
slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu
nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo
celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115 ods. 1 Občiansky súdny poriadok
v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazuje na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobcom prezentovaný
názor v odvolaní nie je správny. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba
v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorý z účastníkov konania a súd túto
jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie
nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia
nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej sa vykoná podľa podmienok
vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec,
ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospeje k názoru, že vo veci je potrebné
nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydáva a na pojednávanie predvolá účastníkov.
Predvolanie na ústne pojednávanie je úkonom súdu vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky
č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny
súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie ukladajúce súdu povinnosť pred predvolaním účastníkov na pojednávanie vydať uznesenie
obsahujúci úkon nariadenia pojednávania. Predvolanie na pojednávanie predstavuje procesnú formu
rozhodovania súdu obsahujúce zjednodušené záhlavie a výrokovú časť. Predvolanie na pojednávanie
je svojím charakterom uznesenie o vedení konania podľa § 167 ods. 1, ktoré nemusí podľa § 169 ods. 2
O.s.p. obsahovať odôvodnenie, nie je proti nemu odvolanie prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.
a podľa § 170 ods. 2 O.s.p. súd ním nie je viazaný. Obsahuje označenie súdu, označenie účastníkov,
označenie veci, ako aj rozhodnutie, že súd vo veci nariadil pojednávanie v konkrétny deň, hodinu, miesto
konania pojednávania spolu s oznámením pre účastníka konania, že súd pokladá za potrebný jeho
výsluch. Súd prvého stupňa neporušil ustanovenia o rozhodovaní uznesením podľa § 167 a nasl. O.s.p.
a z tohto pohľadu nie je konanie postihnuté vadou zmätočnosti podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Súd prvého stupňa bez návrhu účastníkov konania pripojil do spisu zmluvu o úvere, odvolací súd vyžiadal
od súdu prvého stupňa všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
So zmluvou o úvere ako listinou súd prvého stupňa dokazovanie nevykonal.



Zákonné ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy
ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká
nastala v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento
postup je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal zo žalobcom predloženej
vlastnej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.,
na rad ktorej vystavil dňa 23.04.2009 žalovaný zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 3601713.
Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup odvolacieho súdu podľa § 120 ods. 1 posledná veta
O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a pre postup podľa § 213 ods. 2 O.s.p., pretože vznikli pochybnosti,
či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu a
žalovaného na vyjadrenie sa k možnému použitiu právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko
prvým majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá uzavrela so žalovaným zmluvu
o úvere č. 3601713 zo dňa 23.04.2009. Plnenie povinností z tejto zmluvy bolo zabezpečené zmenkou,
ktorú vystavil žalovaný a ktorá mala byť vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky podľa
čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky sa nachádzali na zadnej
strane zmluvy o úvere. Zároveň odvolací súd vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k nespotrebiteľskému
charakteru zmluvy o úvere z dôvodu, že doposiaľ nie je zrejmé, či finančné prostriedky, ktoré
boli žalovanému odovzdané v hotovosti v deň podpisu zmluvy, boli určené na výkon zamestnania.
Posúdením obsahu spisu, rozsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a zisteného
skutkového stavu, odvolací súd oznámil účastníkom, že je toho názoru, že s prihliadnutím na obsah
dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa podľa právnych predpisov použitých pri doterajšom rozhodovaní
veci z hľadiska vyhodnotenia plnenia zo zmenkového záväzku, javí ako nesprávne. Odvolací súd určil 7-
dňovú lehotu na vyjadrenia sa k tejto výzve a oznámeniu. Právny zástupca žalobcu reagoval na výzvu a
oznámenie odvolacieho súdu písomným podaním zo dňa 04.05.2016, žalovaný na výzvu a oznámenie
podľa § 213 ods. 2 O.s.p. do rozhodnutia odvolacieho súdu nereagoval.

V odpovedi na výzvu a oznámenie odvolacieho súdu žalobca vyslovil názor, že súd postupuje mimo
režimu Nariadenia a bez akéhokoľvek vysvetlenia a nie je mu zrejmé, prečo súd nepostupuje podľa
procesných pravidiel Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žiadal, aby súd v záujme
podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie
rešpektoval právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jehjo strane v dôsledku
nesprávnerho úradného postupu. Žalobca opätovne ako vo svojich predchádzajpúcich písomných
vyjadreniach poukázal na to, že podľa jemu dostupných informácií účastníci nenavrhli dokazovanie
zmluvou o úvere a ďalšímu listinami. S odkazom na znenie § 120, § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.
zdôraznil, že v sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca
v tejto súvislosti opätovne poukázal na právne názory vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000 a v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013.
Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odvolací
súd v súlade so svojou povinnosťou dal žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi,
s ktorými sa oboznámil vrátane skutkových zistení, ktoré z nich odvolací súd vyvodzuje (§ 100 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a poskytol účastníkom konania vecný a časový priestor na
vyjadrenie sa k týmto listinám. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyžaduje
nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu a žalovaného (bod
7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Odvolací súd je toho názoru, že ním vykonaným postupom došlo k
naplneniu práva účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluvu
o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru posúdil odvolací súd ako právne významné pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie. Oboznámením obsahu zmluvy o úvere a všeobecných
podmienok poskytnutia úveru dospel odvolací súd (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Obč.
zák.



Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo
viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí
skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd
nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17
zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity
žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho
názoru, že v danom prípade mu nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o
úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru nedošlo k porušeniu koncentračnej zásady, a tým, že
odvolací súd zaslal účastníkom konania pripojené listiny, s obsahom ktorých sa odvolací súd oboznámil
a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho
konania a ani rovnosť účastníkov konania.

Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, tento súd vo viacerých rozhodnutiach
poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z
dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže
odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale
spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky
(spojené prípady C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je
jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť
(posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie
s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny
dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch
obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov.
C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).

Z dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov mal odvolací súd preukázané, že dňa
23.04.2009 uzavrel žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému
úver v sume 150 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v
sume 102 Eur, spolu v sume 252 Eur v 6 mesačných splátkach po 42 eur, počínajúc dňom 17.05.2009.
Prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti žalovaný potvrdil svojím vlastnoručným podpisom dňa
23.04.2009 v deň uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. V bode 17 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný
ako vystaviteľ zmenky vystavil v prospech veriteľa (remitenta) na zabezpečenie peňažného záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. V zmenke (blankozmenka) nebola vyplnená zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle
všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku obsahujúcu: miesto
vystavenia: L., dátum vystavenia: 23. apríl 2009, zmenkovú sumu 238,87 Eur, bezpodmienečný sľub
zaplatiť zmenku pri predložení na rad : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO
35 807 598, Pribinova 25, Bratislava zmenkovú sumu 238,87 Eur (vypísané slovom) a úrok 0,25 %
denne od 22.01.2010, splatnú: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“,



„na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, meno, priezvisko, adresa, rodné číslo a podpis
vystaviteľa - žalovaného, číslo zmluvy : 3601713. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka, ktorá
mala byť vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. v zmenke podľa bodu
17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným.

Podľa názoru odvolacieho súdu zo všetkých zistených skutočností je nepochybné, že žalovaným
vystavená zmenka zabezpečovala jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o.
uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.) pri poskytovaní
úverov z vlastných zdrojov. V záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a žalovaným mal žalovaný
postavenie spotrebiteľa podľa s § 52 ods.4 Obč. zák. Žalobca aj napriek výzve odvolacieho súdu sa k
nespotrebiteľskému charakteru zmluvy nevyjadril. Odvolací súd vychádzal zo skutočností, že v zmluve
o úvere je žalovaný označený len ako fyzická osoba - občan a aj v žalobe žalobca označil žalovaného
ako fyzickú osobu - občana. Pokiaľ bol v zmluve o úvere vyznačený účel poskytnutia finančných
prostriedkov na výkon zamestnania, odvolací súd konštatuje, že ide len o všeobecný údaj. Z týchto
dôvodov mal odvolací súd pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého úveru, a preto s prihliadnutím
na všetky okolnosti veci vychádzal z toho, že úver bol poskytnutý na súkromné účely. Zmluva o úvere
je typovou zmluvou na predtlačenom formulári, pri ktorej nemal dlžník možnosť podstatným spôsobom
ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky, ktoré dlžník nemohol vôbec
ovplyvniť. Povahu zmluvy vyhodnotil odvolací súd ako adhéznu z dôvodu, že dlžník mohol túto zmluvu
vrátane všeobecných podmienok akceptovať len ako celok, alebo ju mohol odmietnuť. Snaha veriteľa
- dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20 všeobecných
podmienok) naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy
a jeho vykonávacích predpisov. V súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj právnych predpisov, ktorých účelom je ochrana práv
spotrebiteľa v právnych vzťahoch, posudzoval odvolací súd zmluvu o úvere a všeobecné podmienky
za účelom preskúmania prípadnej ich nekalej povahy. Vnútroštátny súd je z úradnej povinnosti povinný
preskúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii skutkové a právne okolnosti
potrebné pre tento účel. I v rámci konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez námietok
dlžníka, skúmať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Prieskumu nebránia ani ustanovenia zákona č.
191/1950 Zb., najmä čl. I § 10 a § 17 tohto zákona. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky
proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne uplatneniu práv zo zmenky podľa zákona č.
191/1950 Zb., je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky, zmenkovej zmluvy, dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a
tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej
vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. Dohodu veriteľa
a dlžníka o zabezpečení záväzku zmenkou obsiahnutú v bode 17 všeobecných podmienok posúdil
odvolací súd ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, a v kontexte s
ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku tejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky bol odvolací súd toho názoru, že neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku
zo zmluvy o úvere, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu
kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala
zabezpečovať, čoho dôvodom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Obdo V 43/2006).

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú neplatnosť označenej neprijateľnej zmluvnej podmienky
uzavrel, že veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva zo žalovanej zmenky. Úrokovú
doložku obsiahnutú v zmenke zročnej na videnie (zmenkový úrok 0,25 % denne) akou je zmenka v
danej veci predložená v konaní žalobcom, ako časť vystaviteľovho zmenkového vyhlásenia, posúdil
odvolací súd ako neplatnú v dôsledku neplatnosti zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo zmluvy
o úvere a tým neexistencie kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou
zabezpečovacou zmenkou.

Odvolací súd vyhodnotil, že žalobca pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože
minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25 % denne, ktorá je v rozpore so spotrebiteľským právom,
a napriek tomu si zmenkový úrok v tejto výške v žalobe uplatnil. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky



zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, ktoré majú základ v nekalej
(neprijateľnej) podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa aj tým, že si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku,
spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne
známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom. Indosamentom zmenky došlo
v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa) aj z
dôvodu, že postúpené boli len práva zo zabezpečovacej zmenky bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu,
pri uplatnení ktorých je spotrebiteľ povinný niesť dôkazné bremeno (čl. 1 § 10 a § 17 zákona č.
191/1950 Zb.), ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi kauzálny vzťah zo zmluvy o úvere, mal niesť veriteľ,
resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky.

Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových
právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy,
ktorú zmenka zabezpečuje. Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.
Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom
(indosamentom) na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a
vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil, a preto odvolací súd
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.