{"guid": "ae7ecaea-13cd-4505-8247-02884d5779f1:d129fcda-fe78-4942-90ea-1e9423bb5dd7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3708203277.2", "spisova_znacka": "6Co/931/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/931/2015 z 27. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. júna 2016, sp. zn. 6Co/931/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3708203277.2", "identifikacne_cislo": "3708203277", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d129fcda-fe78-4942-90ea-1e9423bb5dd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3708203277.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3708203277.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3708203277.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/931/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708203277
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3708203277.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľky: X. Q., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Y. I., S. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Kadurom, so sídlom Ul.
Republiky 16, Žilina, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. júla 2015, č. k. 18C/130/2008 - 385, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e   .

Odporcovi náhradu  trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a  .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd  svojím v poradí  druhým rozsudkom zamietol   návrh navrhovateľky, ktorým uplatnila
proti odporcovi  nárok na náhradu škody vo výške 5.767 965 Sk, čo po prepočítaní na euro
predstavuje 191.461 eur.  Navrhovateľka odôvodnila skutkovo svoj návrh  tak, že v konaní vyporiadania
bezpodielového  spoluvlastníctva manželov uzavreli  s bývalým manželom  A. Q.  na pojednávaní pred
Okresným súdom  v Považskej Bystrici dňa 02.05.1995 zmier, ktorý okresný súd  schválil uznesením
zo dňa 02.05.1995,     č. k.  5C/671/94-232, jeho písomné vyhotovenie  bolo chybné  a odlišné od jeho
podoby, ako bolo vyhlásené na pojednávaní, pričom ho súd neopravil. V roku  1998 vydal  opravné
uznesenie, ale toto  bolo opäť chybné.  V nasledujúcich  rozhodnutiach  súdy odmietli opraviť  chybné
uznesenie  s poukazom  na  prekážku litispendencie, resp. res iudicatae. Až po  11 rokoch  Najvyšší súd
SR potvrdil  uznesenie  Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.11.2005, č. k. 5Co/319/05-238, ktorým
opravil výrok uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.05.1995, č. k. 5C/671/94-232, v
časti, týkajúcej sa  nehnuteľností, tak,  že uviedol aj parcely č. 1104, 1105, 1106,  k. ú. S. ako výlučné
vlastníctvo  navrhovateľky.  Okresný súd Považská Bystrica 11 rokov nevykonal  jednoduchý úkon -
opravu  chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností, na ktorý bol povinný  aj bez návrhu.  Skutočnosť,
že v písomnom vyhotovení  rozhodnutia nebola uvedená parcela č.  1105, na ktorej je postavený  rodinný
dom, jej znemožnil  ich predaj, najmä rodinného domu a následne vyplatiť bývalého manžela. Rátala s
výťažkom z nehnuteľností, ktoré jej pripadli podľa súdom   schváleného zmieru, pretože nedisponovala
žiadnymi finančnými  prostriedkami. To malo za následok, že sa začali proti nej viesť tri exekučné
konania.  Napokon  s pomocou svojich detí a exekúciou z dôchodku uhradila sumu 1.922 655 Sk.
Konanie, resp.  nekonanie Okresného súdu Považská Bystrica považuje za nesprávny úradný postup
v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. Z., ktorým jej bola spôsobená škoda, a to priama škoda vo výške
1.922 655 Sk, ako reálne zaplatené plnenie na základe súdnych a exekučných konaní  a nemajetková
ujma,  za ktorú žiada finančnú náhradu vo výške  dvojnásobku priamej škody, pretože, ako   uviedla,
ocitla sa na hranici „možnosti existencie života“, keď po zrážkach  je  ostal dôchodok 2.600 Sk.



Odporca žiadal  v konaní  návrh zamietnuť. Skutočnosti, ktoré  namieta navrhovateľka, nespadajú
pod právny režim zákona č. 514/2003 Z. z. V prípade posudzovania predmetnej veci podľa zákona
č. 58/1969 Zb., tento  zákon prieťahy nechápal ako  nesprávny úradný postup, ani neriešil otázku
nemajetkovej ujmy.  Podľa jeho  názoru, nejde o škodu, ktorá by bola spôsobená  namietaným postupom
Okresného súdu Považská Bystrica, resp. ktorá  by bola v priamej príčinnej súvislosti s postupom súdu.
Poukázal na rozsudok  Okresného   súdu Žilina zo dňa 18.03.2003, č. k. 16C/81/01-69,  ktorým  súd
uložil  navrhovateľke   zaplatiť   A. Q.  úroky z omeškania 17,6% zo sumy 648.982 Sk od 11.10.1997
do zaplatenia, pričom v odôvodnení  rozsudku uviedol, že chyby v písaní  pri vyhotovení súdneho
zmieru bolo možné  napraviť postupom  podľa § 164 O.s.p.,  nemôžu mať za následok  zbavenie sa
zodpovednosti  navrhovateľky zaplatiť  A. Q.  sumu 648.985 Sk. Rozsudok  okresného súdu  potvrdil
Krajský súd   v Žiline rozsudkom zo dňa  04.02.2004, sp. zn.  6Co/470/03.   Okresný súd  po doplnení
dokazovania, rešpektujúc právne závery a pokyny odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa
10.12.2013, č. k.  6Co/177/2013-326, dospel k skutkovému záveru, že navrhovateľka sa zúčastnila dňa
2.5.1995 pojednávania na Okresnom súde Považská Bystrica, na ktorom došlo vo  veci sp.zn. 5C/671/94
ku schváleniu súdneho zmieru konkrétneho obsahu a dňa 2.5.1995 jej bolo doručené uznesenie č.k.
5C/671/94-232, v ktorom boli chyby v písaní (okrem zámeny účastníkov vo výroku) a vo výroku neboli
uvedené všetky parcely ( č. 1104, 1105 a 1106 v k.ú. S.) , ktoré mali byť prikázané do jej výlučného
vlastníctva.  Z obsahu uznesenia jej však vyplývala povinnosť vyplatiť  A. Q. sumu 648.985,-Sk do
30 dní od právoplatnosti zmieru, teda do 12.6.1995 a v tejto časti  uznesenia žiadna chyba nebola.
Bolo povinnosťou navrhovateľky v tejto lehote na základe právoplatného  a vykonateľného rozhodnutia
takúto sumu bývalému manželovi vyplatiť a navrhovateľka si bola vedomá toho, že peniaze v takejto
výške nemá a v čase schválenia súdneho zmieru nemala ani doklady, ktoré by svedčili o výlučnom
vlastníckom práve, k týmto nehnuteľnostiam v jej prospech.  Spoliehala sa teda na to, že sa objaví
kupec, ktorý predmetné nehnuteľnosti kúpi a z výťažku predaja bude vyplatený A. Q., k čomu však
nedošlo.  Navrhovateľka, na rozdiel od Okresného súdu v Považskej Bystrici, zistila chybu v predmetnom
rozhodnutí hneď, ako jej bolo doručené a napriek tomu, že jej hrozila škoda v podobe exekúcie
zo začiatku len pre vymoženie istiny 648.985,-Sk, súd písomne neupozornila na jeho pochybenie a
nedomáhala sa riadne a včas opravy chybného rozhodnutia.  Hoci si bola dlhodobo vedomá toho, že
má závažný právny problém, pre ktorý nemôže nehnuteľnosti predať (chýbajúce doklady, preukazujúce
jej vlastnícke právo), nevyhľadala žiadnu, dokonca ani bezplatnú právnu pomoc. Začala sa brániť sama,
so značným oneskorením a  nesprávnym spôsobom ( žalobou o určenie vlastníckeho práva pred
OS Martin sp.zn. 8C 7/00). Po prvý raz sa domáhala opravy sporného uznesenia až dňa 12.9.2000,
teda 5 rokov po skončení veci sp.zn. 5C/671/94 a vo svojom podaní neuviedla, akým spôsobom má
súd opravu vykonať. Riadny návrh, ako má oprava sporného rozhodnutia vyzerať, bol na súd podaný
navrhovateľkou až dňa 5.4.2005 napriek neskoršej oprave súdneho rozhodnutia dňa 14.11.2005 a
predchádzajúcej ochote nového nadobúdateľa pozemkov tieto predať, ak sa predá dom, ani jedna
dražba v rámci exekúcie nebola úspešná pre nezáujem kupcov o kúpu.  Dňa 13.6.2012 už boli sporné
nehnuteľnosti zaťažené exekučným záložným právom exekútorkou  JUDr. Kučavíkovou, ktorá vydala
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností parc.č. 1107 o výmere 2668m2 a domu,
súp.č. 398 postaveného na parc.č. 1105 v k.ú. S., zapísané na LV č. XXX a kupci už mohli nehnuteľnosti
kupovať len na dražbe.  V konaní nebolo preukázané, že v prípade, ak by došlo k riadnemu behu
vecí a uznesenie č.k. 5C/671/94 zo dňa 2.5.1995 o zmieri by nevykazovalo žiadne chyby v písaní,  a
bolo vydané v súlade so schváleným súdnym zmierom, nebolo by došlo k žiadnej ujme na majetku
navrhovateľky v dôsledku prebiehajúcich 2 exekučných konaní.  V čase od doručenia uznesenia o
schválení súdneho zmieru do zriadenia exekučného záložného práva dňa 13.6.2012 mala navrhovateľka
dostatok času a možností s predmetnými nehnuteľnosťami ( domom sp.č. 398 s pozemkom parc.č.
1107 ) disponovať a to nielen formou predaja domu so všetkými pozemkami tretej osobe.  V konaní
nebolo preukázané, že by mala kupca ochotného zaplatiť kúpnu cenu v tomto konkrétnom čase a že
by sa jej v tomto období podarilo nehnuteľnosti aj speňažiť ( a v akej výške) a vyplatiť  A. Q.. Preto
súd ani nebol schopný vyhovieť požiadavke odvolacieho súdu a ustáliť, ktoré výdavky navrhovateľky
vznikli výlučne z dôvodu existencie stavu, zavineného konštatovaným nesprávnym úradným postupom
súdu a ktorým výdavkom nebolo objektívne možné zabrániť ani splnením povinnosti podľa § 417 ods.
1 Občianskeho zákonníka, lebo sa nepodarilo preukázať, akú cenu za nehnuteľnosti boli kupci ochotní
zaplatiť, či s takouto cenou súhlasila navrhovateľka a dokedy by boli ochotní ju zaplatiť  a kedy by
následne v teoretickej rovine mohlo dôjsť k vyplateniu A. Q. z takto získaných finančných prostriedkov.
Nepodarilo sa ani preukázať, že nezáujem kupcov bol spôsobený výlučne chýbajúcimi dokladmi.  Z
doplňujúcej výpovede  navrhovateľky a jej dcéry H.. A. Q. na pojednávaní dňa 22.6.2015 vyplývalo,
že záujem kupcov končil pri obhliadke nehnuteľností, takže chýbajúce doklady mohli byť len jednou



z príčin, prečo k dohode  nedošlo.  Svedkyňa H.. A. Q. vypovedala, že navrhovateľka sa nesnažila
predať parc.č. 1107, lebo na nej pestovala úrodu.  Okrem toho, navrhovateľka tvrdila, že boli kupci, čo
chceli kúpiť len dom. Súd okrem výpovede  JUDr. Dušana Divka nemal možnosť zistiť, čo kupcov k ich
nezáujmu uzavrieť kúpnu zmluvu v skutočnosti viedlo, mohla to byť aj nevyhovujúca požadovaná cena.
Predaj nehnuteľností v celosti so všetkými pozemkami nebolo jediné možné riešenie uvedenej situácie.
Navrhovateľka  si mohla na výplatu A. Q. z BSM  napríklad vziať pôžičku od svojich detí alebo  úver a
zaťažiť dom hypotékou, resp. previesť  iba časť spoluvlastníckeho podielu na dome na niektoré z detí,
ktoré jej neskôr finančne  pomohli ( keď sa o probléme dozvedeli)  a celý jej zostávajúci dlh v exekúcii
zaplatili a tak sa mohla vyhnúť narastajúcim úrokom z omeškania z nesplatenej istiny a plateniu trov
exekúcie, resp. prejaviť dobrú vôľu a začať dlh splácať A. Q. postupne, aspoň formou nejakých splátok.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala žiadnu
príčinnú súvislosť medzi vymoženými pohľadávkami v exekučných konaniach a pochybením okresného
súdu pri vydaní uznesenia o schválení súdneho zmieru a celkovom postupe súdov pri následnej oprave
sporného uznesenia. Súd naopak dospel k záveru, že zanedbaním prevenčnej povinnosti navrhovateľky
predchádzať  škode včasným upozornením súdu na konkrétnu chybu v uznesení sp.zn. 5C/971/94 z
2.5.1995 bez zbytočného odkladu potom,  ako ju zistila,  zavinila vznik exekučných konaní a ujmu
na svojom majetku. Ak by súd bola upozornila na konkrétnu chybu riadne a včas, bezprostredne po
doručení sporného rozhodnutia ( čo bolo v jej záujme, pokiaľ chcela nehnuteľnosti údajne urýchlene
predať  a kupcov podľa jej vyjadrenia bolo dosť ) súd by chybu v písaní odstránil okamžite, pretože od
vydania rozhodnutia uplynulo veľmi krátke časové obdobie.  Avšak navrhovateľka z nepochopiteľných
dôvodov čakala na podanie návrhu na opravu 5 rokov, keď jej lehota na plnenie A. Q. dávno uplynula.
Súd má teda dôvodné pochybnosti o tom, či mala skutočný záujem bez exekučného konania A. Q.
vyplatiť výťažkom z predaja týchto nehnuteľností.  Z týchto dôvodov súd návrh v časti náhrady škody
ako nedôvodný zamietol. Náhradu nemajetkovej ujmy okresný súd navrhovateľke nepriznal. Aj v tomto
smere bolo dôkazné bremeno na strane navrhovateľky, ktorá však súdu nepreukázala, že by v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom utrpela nemajetkovú ujmu. Okrem dcéry A. Q. žiaden zo
svedkov nevypovedal o tom, že by navrhovateľka trpela výraznou ujmou práve v súvislosti s týmto
konaním. Naopak sama navrhovateľka uviedla, že jej vzťahy s príbuznými, s priateľmi, susedmi alebo
s okolím sa v súvislosti s postupom okresného súdu nezmenili, nikto o tomto jej probléme doposiaľ
nevie. Vie o tom len ona.  Predmetný  úradný postup teda nemal žiaden následok  pre okolité prostredie,
v ktorom navrhovateľka žije a pracuje ani  v spoločenskom uplatnení navrhovateľky. To potvrdila aj
výpoveď väčšiny jej detí, ktoré uviedli, že o predmetnom konaní nemali vedomosť, že sa o tom dozvedeli
až v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom otcovi, v čase keď hrozila dražba nehnuteľností.
Napokon o neexistencii tvrdenej ujmy svedčí aj skutočnosť, že  si navrhovateľka bola v tomto období
schopná zakúpiť podiel na nehnuteľnostiach od svojej sestry A. D. v s celkovými nákladmi vo výške
30.000,- Sk.  Navrhovateľke bola odpustená aj povinnosť na  náhradu trov konania v základnom konaní,
v ktorom došlo k uloženiu povinnosti na zaplatenie úrokov z omeškania. Okresný súd preto dospel k
záveru, že samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením a že navrhovateľka
nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy. Preto jej nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy a  návrh aj v tejto
časti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že procesne
úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania za preukázané cestovné spolu sumu 337,21eur.

Právne  posúdenie veci vychádza zo zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti  za škodu spôsobenú
rozhodnutím  orgánu štátu alebo jeho nesprávnym   úradným postupom a zo zákona č. 514/2003 Z.
z. Aplikáciu  uvedených právnych predpisov  okresný  súd odôvodnil  tak, že škoda tvoriaca predmet
sporu mala byť navrhovateľke spôsobená jednak nesprávnym písomným vyhotovením uznesenia zo
dňa 02.05.1995, ktorým bol schválený súdny zmier, a jednak nekonaním príslušného súdu, pokiaľ ide o
opravu tohto písomného vyhotovenia, pričom nápravu zjednal až Krajský súd v Trenčíne dňa 14.11.2005,
súd vec právne posúdil do obdobia účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. t.j. do 01.07.2004  podľa  zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, účinného od 1.7.1969 do 30.6.2004 a za obdobie  po 30.06.2004 do  14.11.2005
podľa  zákona č. 514/2003 Z.z.

Proti tomuto rozsudku  navrhovateľka podala včas odvolanie.  Navrhla  rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť  na ďalšie konanie. Deklarovala  uplatnenie odvolacích  dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p., spočívajúce  v nesprávnom skutkovom  a právnom závere okresného súdu.



V odôvodnení svojho  odvolania  namietala záver okresného súdu, že neuniesla dôkazné bremeno v tom
smere,  že nepreukázala, že sa dostala do omeškania so zaplatením  sumy 639.400 Sk svojmu bývalému
manželovi výlučne v dôsledku pochybenia okresného súdu pri   vyhotovení uznesenia  o schválení
zmieru. Podľa názoru prvostupňového súdu pôvodný chyby okresného súdu nemali za následok
zbavenie sa zodpovednosti  navrhovateľky zaplatiť A. Q. vyrovnávací  podiel  639.400 Sk.  Oprava
znenia rozsudku   okresného súdu  sa netýkala  tejto povinnosti navrhovateľky a ona sa spoliehala
výlučne na zisk z predaja nehnuteľností, ktoré  jej pripadli bez toho, aby mala iný plán.  Nepreukázala,
kedy začala predmetné nehnuteľnosti  ponúkať na predaj ani existenciu vážneho  záujemcu o kúpu
nehnuteľností.  Napadnutý rozsudok  Okresného súdu Trenčín je prekvapivý, nedostatočne a účelovo
odôvodnený a nerešpektuje   záväzné závery, ku ktorým  v rámci predchádzajúceho  odvolacieho
konania  dospel  Krajský súd Trenčín  vo svojom uznesení  č. k. 6Co/177/2013 zo dňa  10.12.2013.
Odôvodnenie rozsudku  je formalistické a dôkazné bremeno, ktoré  vyžadoval  okresný súd, je z jej
strany  objektívne nemožné uniesť.  Okresný súd vo veci vykonal pojednávanie  dňa 22.06.2015, na
ktorom ju vypočul. Z otázok, ktoré jej súd  kládol, ako aj zo spôsobu, akým  ich  kládol je zrejmé, že
súd od nej očakával, ž si bude presne pamätať  konkrétne fakty, ktoré sa udiali pred vyše 20 rokmi.
Jej výpoveď z pojednávania dňa 22.06.2015 nemá žiadnu výpovednú  hodnotu, pretože si pre svoj
vysoký vek udalosti  jednoducho nepamätá.  Navyše je zrejmé, že  málokto si odkladá inzeráty na predaj
rodinného domu spred 20 rokov, aby ich  mohol predložiť  ako dôkaz pred súdom.  Okresný súd  celý
tento spor  zvrátil tým, že  ju urobil zodpovednú  za všetky následky pôvodného nesprávneho  úradného
postupu súdu.  Bolo jej chybou, podľa názoru   prvostupňového súdu, že nepodala žiadosť  o opravu
nesprávneho výroku  súdu včas (nemá právnické vzdelanie, avšak laicky postupovala tak, aby odvrátila
hroziacu  škodu, hoci  nesprávne).  Takéto riešenie,  keď  nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
a ich predajom získa finančné  prostriedky, aby  vyplatila svojho bývalého manžela,  navrhol  samotný
okresný súd,  konajúci   vo veci  vyporiadania BSM.  Súhlasila s ním a oprávnene rátala  s tým, že
všetky  nehnuteľnosti  riadne nadobudne a speňaží, aby si mohla splniť   svoju povinnosť vyplatiť
vyrovnávací podiel.  Z hľadiska skúmania  príčinnej súvislosti  vzniku škody je potom podstatná  tá
skutočnosť, že len v dôsledku nesprávneho výroku  súdu o schválenom zmieri bolo takéto  vyporiadanie
znemožnené.  Argument, že súdny výrok   o jej povinnosti  zaplatiť sumu  639.400 Sk do 30 dní  od
právoplatnosti netrpel vadou, a preto  sa naň nevzťahuje  zodpovednosť štátu za nesprávny   úradný
postup je  zavádzajúci a formalistický.  Výrok o vyplatení  bývalého manžela  vecne aj právne úzko súvisí
s výrokom  o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam.    Plnenie oboch výrokov súdu bol od  seba
závislé  a nesprávnosťou jedného  výroku sa znemožnil o plnenie  druhého.   Odvolací súd  v svojom
zrušujúcom uznesení  uložil prvostupňovému  súdu, aby ustáli, ktoré výdavky  vznikli  výlučne  z dôvodu
existencie stavu zavineného konštatovaným nesprávnym úradným postupom súdu a ktorým výdavkom
nebolo objektívne možné zabrániť ani splnením povinnosti   podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa výkladu prvostupňového súdu bolo jej povinnosťou  odvrátiť škodu, ktorú spôsobil súd svojim
nesprávnym úradným postupom.  Prvostupňový súd  teda preniesol celú zodpovednosť  za vzniknutú
škodu na ňu.  Ak  bol však prvostupňový súd toho názoru, že tým, že sa včas nedomáhala  opravy
chybného výroku súdu, prispela  k vzniku škody, mohol aplikovať ust. § 441 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak bola   škoda spôsobená  aj zavinením  poškodeného,  znáša škodu pomerne, ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.  Namiesto toho  však okresný súd  návrh v
celom rozsahu zamietol, ako by si  výlučne sama spôsobila  vzniknutú škodu a je teda v konečnom
dôsledku  zodpovedá  za následky chyby, ktorú urobil  súd. Takáto  úvaha prvostupňového súdu  je
neprípustná.

Odporca  sa k odvolaniu  navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách  ust. § 212 ods. O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov a dospel k záveru, že  rozsudok okresného súdu  je vecne správny a tento je potrebné potvrdiť
podľa § 219  ods. 1 O.s.p.   Odvolanie navrhovateľky prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods.  2 O.s.p.,  v zmysle ktorého  pojednávanie  nebolo potrebné nariaďovať.

Preskúmaním  veci odvolací súd zistil, že  rozsudok okresného súdu  zodpovedá  obsahu spisu a
skutkový a právny záver okresného súdu je správne a úplne odôvodnený v rozsudku podľa kritérií v ust.
§   157 ods. 2 O.s.p.  S odôvodnením rozsudku  okresného súdu  sa identifikoval aj odvolací súd podľa §
219 ods. 2 O.s.p.   a na  akcentovanie jeho správnosti s poukazom na  odvolacie dôvody navrhovateľky,
považuje za významné  uviesť nasledovné:



Ustanovenie  § 205 ods. 2 O.s.p.   taxatívne   upravuje  dôvody, ktorými   možno odôvodniť  odvolanie
proti rozhodnutiu  prvostupňového súdu, ktorým rozhodol  vo veci samej.

Navrhovateľka  vo svojom odvolaní  deklarovala uplatnenie  odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p.   Odvolací dôvod  podľa § 205 ods. 2 písm.  d) O.s.p.   je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd  nepostupuje pri hodnotení dôkazov  podľa kritérií  v ust. § 132
O.s.p., čoho  dôsledkom  je  nesprávny skutkový  záver.    Ustanovenie § 132  O.s.p.  upravuje  postup
súdu pri hodnotení  dôkazov. V zmysle zákonnej dikcie, súd hodnotí dôkazy podľa svojej  úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy  v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania  najavo, včítane toho, čo  uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je teda činnosť súdu, pri ktorej hodnotí  vykonané procesné  dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.  Skutkový záver  sudcu,  vchádzajúci  z vykonaných dôkazov
je vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu.

V prejednávanej veci  uplatňuje navrhovateľka nárok  na náhradu  škody, ktorá jej vznikla, podľa jej
skutkových tvrdení, neprávnym  postupom  Okresného súdu Považská Bystrica,  ktorý neopravil chybný
výrok  v písomnom vyhotovení uznesenia o zmieri, ktorý  bývalí manželia uzatvorili  o vyporiadaní  ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka tvrdí, že v dôsledku nečinnosti Okresného
súdu  Považská Bystrica, ktorý  svoju chybu   neopravil, nemohla splniť svoju  povinnosť podľa súdneho
zmieru a vyplatiť podiel z BSM bývalému manželovi do 30 dní, keďže nemohla  predať nehnuteľnosti pre
absenciu všetkých nehnuteľností  v uznesení  Okresného súdu Považská Bystrica, na základe ktorých
by bola zapísaná  ako vlastníčka. V dôsledku  tejto skutočnosti  jej vznikla škoda,  ktorú  bližšie v konaní
špecifikovala.

Vo všeobecnosti  pre zodpovednosť za škodu  musia byť  kumulatívne  splnené  nasledovné predpoklady:
a) išlo  o protiprávny úkon
b) vznikla škoda
c) ako  dôsledok   protiprávneho   úkonu (príčinná súvislosť).

a) V prejednávanej veci  niet sporu o tom, že postup Okresného súdu  Považská Bystrica v súvislosti s
odstraňovaním nesprávností  v písomnom vyhotovení  uznesenia o schválení zmieru možno považovať
za nesprávny úradný postup a je teda daná   zodpovednosť  štátu za škodu, ktorá  by týmto postupom
súdu  vznikla.

b) Vznik  škody je ďalším predpokladom  zodpovednosti  za škodu, ktorú preukazuje poškodený a táto
škoda musí byť

c) v priamej príčinnej súvislosti  s protiprávnym úkonom.

Platí, že  vzťah medzi protiprávnym úkonom  ako príčinou a medzi vznikom škody ako následkom,
nesmie byť sprostredkovaný .  Rozhodujúca je teda vecná súvislosť  príčiny a následku.

V prejednávanej veci  nemožno hovoriť  o priamej príčinnej súvislosti  medzi postupom  Okresného súdu
Považská Bystrica a tým, že navrhovateľka  bola zaviazaná v dôsledku  omeškania svojej povinnosti  zo
zmieru, platiť  aj  úroky z omeškania a vznikli aj  ďalšie náklady  na súdne konania a exekučné konania.

Priamou  príčinou vzniku ďalších  záväzkov navrhovateľky  bolo jej omeškanie s plnením  povinnosti
podľa súdneho zmieru a nebol ním postup Okresného súdu Považská Bystrica, ktorý  v primeranej dobe
neodstránil  svoju chybu v písomnom vyhotovení zmieru.

V tejto otázke je preto potrebné akceptovať názor odporcu, že nie je daná priama príčinná  súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, preto nemôže byť ani  daná zodpovednosť odporcu
za špecifikovanú škodu  navrhovateľky.  Odvolací  súd  poukazuje na  judikatúru  súdov  Slovenskej
republiky k otázke zodpovednosti za  škodu  a jej predpokladov.

Nesprávny úradný postup  musí byť totiž priamou bezprostrednou a nesprostredkovanou  príčinou
škody, a to bez  ohľadu  na to, či ide  o skutočnú škodu alebo ušlý zisk.  Nestačí, ak je iba



sprostredkovanou príčinou škody.  Zodpovednosť  nemožno  robiť závislou od neobmedzenej  kauzality,
keďže atribútom príčinnej súvislosti  je priamosť pôsobenia príčiny na následok,  pri ktorej príčina priamo
predchádza následok a vyvoláva ho.  Že vzťah  medzi príčinou  a následkom musí byť bezprostredný,
konštatoval aj Ústavný súd  SR v náleze  I. ÚS 177/2008. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ale skutkovou otázkou, ktorú je potrebné riešiť v konkrétnych súvislostiach.  V postupnom
slede javov je každá príčina  niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou  spôsobený
následok sa  stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku  je preto priamy,  bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

V zmysle  týchto  úvah  niet rozumného dôvodu odchýliť sa v prejednávanej veci  od dlhoročnej súdnej
praxe pri posudzovaní  všeobecných predpokladov na zodpovednosť za škodu.

Okresný súd   rozhodol vo veci  na základe  vyššie uvedených právnych záverov, preto je  jeho
rozhodnutie správne a zákonné.

Vzhľadom na uvedené, sú odvolacie námietky  navrhovateľky spočívajúce v nesprávnom  skutkovom a
nesprávnom právnom závere prvostupňového súdu, uplatnené neoprávnene.

V odvolacom konaní  úspešný odporca náhradu trov neuplatnil, ani nevyplynuli z obsahu spisu, preto
podľa § 224 ods. 1 v spojení s §  142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.   mu  odvolací súd  túto náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/130/2008", "guid": "1e0914e7-5761-4da6-ac01-f2b7d045692b:433cd55f-317e-4d69-b326-a64482c66883", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "cf26f099-c07d-40c3-9453-f03a76df54ed:e32f6bc9-748d-4879-8c6c-d6632702bc14", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8112221046.1", "spisova_znacka": "6Co/177/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/177/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112221046.1"}], "citovane_v": []}