Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1050/2015 z 20. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. decembra 2016, sp. zn. 17Co/1050/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3712204056.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/1050/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3712204056.2 | 2016-12-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c8622b9-61a2-4cd1-b85e-d015974bc5db Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3712204056.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1050/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712204056
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3712204056.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcov: 1/ O. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. O. XXX a 2/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. XXX, obaja právne zastúpení M.. W. W.,
advokát spol. s r.o. so sídlom S. XXX/X, A. N., L.: XX XXX XXX proti žalovanému A. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. O. XX, zastúpenému M.. P. A., advokátom, R. XX/XX, A. N., o určenie práva prechodu, na
odvolanie žalobcov 1/, 2/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.
júla 2015, č. k. 3C/41/2012-161, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný strpieť žalobcom 1/, 2/ výkon práva
zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právo prechodu po parc. KNC XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 787 m2 zapísané na LV č. XXX k. ú. W. O. v rozsahu ako je zakreslené na geometrickom pláne
č. 3C/41/2012-2/2015 vyhotovenom L.. M. A. ako diel 1, 2, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný strpieť žalobcom 1/,
2/ výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právo prechodu po parc. KNC XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 787 m2 zapísané na LV č. XXX k. ú. W. O. v rozsahu ako je zakreslené
na geometrickom pláne č. 3C/41/2012-2/2015 vyhotovenom L.. M. A. ako diel 1, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
V rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia povinnosti
žalovanému strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právu prechodu po parcele KN
C XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 787 m2, zapísanej na LV č. XXX k. ú. W. O. v rozsahu
ako bude zakreslené vo vyhotovenom geometrickom pláne, ktorý nadobudli titulom vydržania. Súd prvej
inštancie rozsudkom zo dňa 16.05.2013 č. k. 3C/41/2012-99 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia
nepreukázali splnenie zákonných podmienok pre vydržanie tvrdeného vecného bremena. Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 č. k. 17Co/414/2013-111 odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí vyslovil, že z okolností
zistených v konaní vyplýva, že boli splnené podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu prechodu cez pozemok, v súčasnosti patriacemu žalovanému, vydržaním, keď zo
skutkových okolností vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ boli dobromyseľní, že právo, ktoré k cudzej veci
vykonávajú, im riadne vzniklo. Právnym titulom, od ktorého mohli odvodzovať svoju dobrú vieru bola
dohoda uzavretá s rodičmi žalobkyne 2/ a žalovaného v r. 1980 resp. 1981. Súdu prvej inštancie
uložil, aby vykonal potrebné dokazovanie na identifikáciu rozsahu vecného bremena a o veci opätovne
rozhodol s tým, že je vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.



2. Po opätovnom výsluchu účastníkov konania a ohliadke na mieste samom súd prvej inštancie dospel
k záveru, že rozsah vecného bremena, ktorí žalobcovia 1/, 2/ nadobudli vydržaním na parc. KNC č.
XXX v k. ú. W. O. predstavuje šírku prechodu smerom od cesty 3m a pokračuje smerom k rodinnému
domu žalobcov končiac výmerov 3,5 m tak, ako to zakreslil ustanovený znalec L.. M. A. ako diel 1. na
geometrickom pláne č. 3C/41/2012-2/2015 zo dňa 31.03.2015. Pri tomto rozhodnutí súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že toto právo nadväzovalo na právo prechádzať časťou pozemku parc. XXX (súčasnej
parcely XXX) od verejnej cesty, ktorej vlastníkom bol M. V., čo vyplýva z predloženej dohody zo dňa
23.09.1976, uzavretej medzi žalobcom 1/ a M. V., v zmysle ktorej dal M. V. do trvalého užívania časť
pozemku parc. XXX k. ú. W. O. o výmere 80 m2, pozemok o dĺžke 40 m, o šírke pri štátnej ceste
1m a pri rodinnom dome otca a žalobcu 2/ a žalovaného o šírke 3 m s tým, že právo žalobcov 1/,
2/ prechádzať cez parcelu KNC č. XXX, nadväzovalo na právo prechádzať časťou súčasnej parcely
XXX o šírke 3 m. Bol toho názoru, že v rozsahu šírky 3 m žalobcovia 1/, 2/ potom prechádzali aj po
parcele XXX pešo aj autom pri stavbe svojho rodinného domu postaveného na parc. č. XXX/X od r.
1981 do času, pokiaľ žalovaný prestal umožňovať tento prechod využívať, pretože takýto prechod o
šírke 3 m bol dostačujúci na to, aby žalobcovia prístup k svojmu rodinnému domu mali zabezpečený.
Šírka prechodu 3 m je štandardnou šírkou prechodu nákladným autom aj podľa vyjadrenia znalca L..
M. A.. Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že šírka postavenej kovovej brány je síce 3 a pol
metra neznamená, že žalobcovia vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu v rozsahu šírky brány
3 a pol metra, pretože pokiaľ prechádzali cez parc. KNC XXX nákladným autom, šírka 3 m bola na
prechod dostačujúca. V konaní neboli žiadnym dôkazom preukázané tvrdenia žalobcov o tom, že k
vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu došlo vo väčšom rozsahu ako 3 metre a taktiež,
že žalobcovia vydržali právo zodpovedajú vecnému bremenu končiace šírkou 4,10 m smerom k ich
rodinnému domu.

3. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný prostredníctvom právnych zástupcov.
Žalobcovia 1/, 2/ v odvolaní namietali, že ich vecné bremeno bolo vykonávané objektívne od parcely
KNC č. XXX cez bránu pre motorové vozidlá, ktorá má šírku 3,5 m a hneď pri nej bola bránka pre chodcov
v šírke 90 cm, teda spolu o šírke 440 cm. Z druhej strany od ich parcely KNC XXX/X je šírka vecného
bremena objektivizovaná vchodovou bránou pre vstup autami v šírke 4,10 m a vybudované sú tu dva
tehlové stĺpy. Teda šírka vecného bremena po celej dĺžke ako prechádza po parcele žalovaného KNC
XXX kopíruje tieto objektívne body brány vybudované pre zabezpečenie prístupu. Preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z pokynu súdu pre znalca o trojmetrovej šírke vecného bremena
je nesprávne a arbitrálne. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie
za účelom vyhotovenia geometrického plánu pre identifikáciu rozsahu vecného bremena.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom odvolaní žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Vyslovil názor, že
právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu po parc. č. XXX k. ú. W. O. žalobcom
nevzniklo. Uznal, že žalobcovia príležitostne a nepravidelne cez parcelu KNC č. XXX prechádzali -
väčšinou prechádzali pešo a len zriedkavo - 1 až 2 krát do roka - s jeho súhlasom prešli po uvedenej
parcele nákladným autom, ktorým dovážali palivo. Poukázal na to, že žalobcovia majú prístup k svojmu
rodinnému domu z opačnej strany a aj ich rodinný dom je postavený zadnou časťou k parcele č. XXX a
je orientovaný smerom k obecnej komunikácii pri potoku. V tejto časti má ich rodinný dom vchod, okná
obytných miestností a garáž. Z tejto obecnej komunikácie je prístup autom k domu č. XXX a do garáže a
tento prístup žalobcovia používali aj pri výstavbe domu a používajú ho doteraz. Prístup po parc. č. XXX
bolo len „doplnkový“ a príležitostný. Pretože žalobcovia na prechod po parcele č. XXX nie sú odkázaní,
nikdy nevznikla na tejto parcele ťarcha vo forme vecného bremena. Ak by jeho rodičia chceli zabezpečiť
pre žalobcov právo prechodu po parc. č. XX vo forme vecného bremena, tento vzťah by právne potvrdili
a zabezpečili, pretože ich otec bol v tomto smere veľmi dôsledný a opatrný.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák.č . 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli sporovými stranami v odvolaniach vznesené a
dospel k záveru, že pokiaľ sa jedná o zákonné podmienky vzniku vecného bremena vydržaním, k
tomuto sa odvolací súd vyslovil už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 29.10.2014, č. k.



17Co/414/2013-111, na ktorého záveroch odvolací súd nemá dôvod nič meniť. V uvedenom rozhodnutí
odvolací súd už vyslovil, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu cez pozemok, v súčasnosti patriaci žalovanému a vec
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie iba z dôvodu, aby vykonal potrebné dokazovanie na identifikáciu
rozsahu vecného bremena.

7. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní riadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a
zameral svoje dokazovanie na zistenie rozsahu vydržaného vecného bremena. Vykonal ohliadku na
mieste samom, v ktorom žalovaný uviedol, že rešpektuje stanovisko odvolacieho súdu, pričom uviedol,
že vecné bremeno zodpovedalo šírke 3 m od ľavého stĺpika kovovej brány smerom doprava, postavenej
pri vstupe na parc. KNC č. XXX. Žalobcovia v konaní uviedli, že prechod cez parc. KNC č. XXX bol
stanovený kovovou bránou, ktorá má šírku od cesty 3,5m a spodná brána smerom k rodinnému domu
žalobcov má šírku 4 metre. Po tom ako rodičia žalobcov 2/ postavili bránu a začali žalobcovia chodiť cez
túto bránu pešo a autom, pred tým, ako bola brána postavená, prechod využívali v rovnakom rozsahu
ako po postavení brány. Prechod išiel od pravého stĺpika smerom doľava na šírku 3 a pol metra.

8. Rovnaké tvrdenie rozsahu vecného bremena v šírke 3,5 metra pri vstupe na KNC par. č. XXX
zopakovala právna zástupkyňa žalobcov aj na pojednávaní dňa 25.06.2015. Na otázku súdu žalobcovia
na pojednávaní výslovne uviedli, že vydržali právo prechodu smerom od vstupu na parc. č. XXX o šírke
3,5 metra. Žalobcovia tak v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdili, že vecné bremeno nadobudli aj
v rozsahu postavenej bránky pre peších, t. j., že by vecné bremeno bolo v rozsahu 3,5 metra + 90 cm v
rozsahu pešej bránky; toto svoje tvrdenie predniesli až v podanom odvolaní.

9. V zmysle ust. § 205a ods. 1 procesného predpisu, platného a účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie (zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok), skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodovom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej; odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 alebo ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

10. Keďže v danej veci žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdili rozsah vydržaného
vecného bremena pri vstupe na parc. č. XXX k. ú. W. O. v rozsahu 3,5 m, nemôžu až v odvolacom
konaní tvrdiť, že skutočne vydržaný rozsah vecného bremena bol širší a k týmto námietkam žalobcov
už nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť. Odvolací súd však bol toho názoru, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/, 2/ vykonávali vecné bremeno tak, že prechádzali cez parc.
KNC č. XXX v rozsahu celej šírky posatvenej kovovej brány, ktorá má šírku 3,5 metra. Preto rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal žalovaného strpieť v prospech žalobcov výkon práva
zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právu prechodu po parc. KNC č. XXX v rozsahu dielu 1, 2,
tak ako je zakreslené na geometrickom pláne č. 3C/41/2012-2/2015 vyhotovenom L.. M. A.. Úvahy
súdu prvej inštancie o tom, že pre prechod vozidla žalobcom 1/, 2/ postačí prechod v rozsahu 3 metre,
pritom považoval odvolací súd za nadbytočné, nakoľko, tak ako na to správne poukázali žalobcovia vo
svojom odvolaní, tieto úvahy by boli namieste v prípade zriadenia vecného bremena, ale nie v prípade
deklarovania už vzniknutého vecného bremena titulom vydržania.

11. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania v rozsahu 75%. Žalobcovia 1/, 2/ boli úspešní čo do určenia práva prechodu; v odvolacom
konaní boli čiastočne neúspešní čo do určenia rozsahu nadobudnutého vecného bremena, keď ich
odvolaniu bolo vyhovené iba čiastočne. Celkový úspech žalobcov 1/, 2/ potom odvolací súd v celom
konaní ustálil v rozsahu 75%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).