Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/136/2016 z 21. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. marca 2016, sp. zn. 6Co/136/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3714209967.2 Krajský súd Trenčín | 6Co/136/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3714209967.2 | 2016-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1dc9d21-db3d-4c19-a3fd-45f9800db2fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3714209967.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/136/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209967
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714209967.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: L. M., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, proti odporcovi: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, v konaní o
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 19. novembra 2015, č. k. 3C/178/2014-137, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia
príspevku na výživu rozvedenej manželky zo strany odporcu vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou
od septembra 2014 a súčasne o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka dôvodila tým, že opatruje zdravotne ťažko
postihnutú dcéru U., ktorej zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť, pričom poberá len
opatrovateľský príspevok vo výške 270,- eur a rodinné prídavky na dve deti vo výške 46,20 eur,
kompenzáciu na hygienu a ošatenie vo výške 51,48 eur. Výdavky má na nájomné vo výške 100,- eur
+ energie, na prepravu dcéry do školy, ktorá je na invalidnom vozíku, ďalej výdavky za časté návštevy
lekára postihnutého dieťaťa, výdavky v súvislosti s osobným motorovým vozidlom (poistenie, opravy).
Jej náklady prevyšujú príjmy a finančne jej prispievajú rodičia. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
S odporcom sa snažila riešiť vec mimosúdne, avšak bezúspešne. Odporca sa k návrhu písomnej
nevyjadril, na pojednávaní však uviedol, že s návrhom nesúhlasí.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 6P 23/2014-39 zo dňa 12.06.2014, právoplatným dňa 11.07.2014, bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporca bol
súdom zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu detí - L. a U. na každú po 100,- eur mesačne.
Navrhovateľka poberá od 01.03.2005 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP -
maloletej dcéry U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v súčasnosti vo výške 270,32 eur mesačne, poberá
rodinné prídavky na dve deti - mal. U. a už plnoletú L. v celkovej výške 46,20 eur mesačne. Iný príjem
nemá. S deťmi býva v W. v dome jej rodičov, kde platí len poplatok za odpad ( v roku 2015 vo výške
36,- eur), kde sa zdržiava počas víkendov, prázdnin a voľných pracovných dní, kedy mal. U. nie je v
škole. V pracovné dni týždňa býva s mal. U. u svojich rodičov v Púchove, keďže U. v týchto dňoch
chodí do školy. Podľa listinných dôkazov - platobného dokladu SIPO II za obdobie 0815 a predpisu
mesačných úhrad za užívanie bytu zo dňa 03.03.2014 sú náklady rodičov navrhovateľky v súvislosti s



bývaním v Púchove nasledovné : plyn, rozhlas a TV a elektrina vo výške 76,95 eur mesačne, záloha
za byt 127,20 eur mesačne, poplatok združeniu majiteľov TKR vo výške 43,20 eur polročne. Rodičom
úrispeiva 100,- eur mesačne. Medzi jej výdavky patri tiež poistka za auto 70,- eur (PZP) + 39,80 eur
(havarijné poistenie ). Uviedla, že po zaplatení čiastky 100,- eur rodičom jej zostáva k dispozícii 170,-
eur, pričom nevedela jednoznačne vyčísliť konkrétne sumy na jednotlivé výdavky s tým, že väčšiu časť
minie na stravu, cestovné (benzín) a na školské poplatky, keďže plnoletá dcéra je v maturitnom ročníku.
Uviedla, že si nemôže dovoliť míňať na seba, napr. na oblečenie a podobne, keďže všetky jej príjmy
minie na deti, prípadne úhradu poplatkov. Iné vyživovacie povinnosti okrem dvoch detí navrhovateľka
nemá, ani majetok väčšej hodnoty. Mal. U. M., nar. XX.X.XXXX, je žiačkou 2.B triedy 9. ročníka B
variant, pričom je vzdelávaná v rozsahu 10 hodín týždenne (1 x 3 hodiny, 1 x 3 hodiny, 1 x 4 hodiny), je
zdravotne ťažko postihnutá (je vozičkárka, má epilepsiu, je plienkovaná), a jej zdravotný stav si vyžaduje
celodennú starostlivosť, považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom je
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a v zmysle § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. sa považuje tiež
za fyzickú osobu ťažko zdravotne postihnutú odkázanú na sprievodcu. Plnoletá L. M., nar. 21.XX.XXXX,
je v školskom roku 2015/2016 žiačkou IV.A triedy SOŠ obchodu a služieb v Púchove. Odporca býva
v rodinnom dome, v ktorom má podiel vo výške 1/2-ice . Býva spoločne s matkou, ktorá je starobná
dôchodkyňa s príjmom cca 300,- eur mesačne. Výdavky na bývanie si delia, iný majetok väčšej hodnoty
ani inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od 10.10.2014 do 04.11.2014 bol evidovaný na úrade práce, soc.
vecí a rodiny. V súčasnosti pracuje v Seredi od 01.10.2015 pre spoločnosť IN Industry, s.r.o., kde býva
na ubytovni, za ktorú mesačne platí 150,- eur plus cesta MHD do práce (obe cesty stoja spolu 1,40
eur), rýchlik domov ho stojí minimálne 6,40 eur jedna cesta plus lístok na autobus z Považskej Bystrici
do Hatného. Voči odporcovi je vedené exekučné konanie v prospech oprávnenej U. M., má niekoľko
záväzkov voči spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava. Z oznámenia spoločnosti PENAM
SLOVAKIA, a.s., so sídlom Nitra, bolo zistené, že odporca bol v uvedenej spoločnosti zamestnaný od
15.10.2012 do 12.03.2014 ako vodič nákladného auta, pričom pracovný pomer s ním bol ukončený
dňa 12.03.2014 dohodou z dôvodu odobratia vodičského preukazu. Priemerný čistý mesačný zárobok
odporcu v uvedenej spoločnosti v r. 2013 bol 553,06 eur mesačne a v r. 2014 vo výške 578,66
eur. Zo správy GOMS, spol. s r.o., so sídlom Púchov bolo zistené, že odporca nastúpil do uvedenej
spoločnosti dňa 12.05.2014 ako zámočník za hodinovú mzdu 3,50 eur na dobu určitú so skúšobnou
dobou 3 mesiace, dňa 14.05.2014 bola vykonaná dychová skúška u zamestnancov spoločnosti, pri
ktorej bolo zistené, že odporca nafúkal 1,3 promile etanolu v krvi, a na základe čoho bol ukončený
zamestnávateľom pracovný pomer v skúšobnej lehote dňa 14.05.2014. Za obdobie 12-14.05.2014 bol
jeho hrubý príjem 26,25 eur. Zo správy ŽOS Trnava, a.s., so sídlom Trnava, bolo zistené, že odporca
bol ich zamestnancom v období od 04.08.2014 do 31.08.2014; pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
určitú do 31.01.2015 so skúšobnou dobou 3 mesiace, keďže sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny
a tiež jeho následná práceneschopnosť boli príčinou ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Za uvedené obdobie bol odporcov netto príjem vo výške 258,67 eur. Od 10.10.2014 do 20.11.2014
bola odporcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 221,30 eur za obdobie od 10.10.2014 do
31.10.2014. Nárok na dávku v nezamestnanosti mal do 03.11.2014, a to z dôvodu, že od 04.11.2014
je prihlásený do registra poistencov sociálnej poisťovne ako zamestnanec s pravidelným príjmom v
spoločnosti ULTIMO - personálna agentúra, s.r.o., so sídlom Galanta. Zo správy spoločnosti ULTIMO -
personálna agentúra, s.r.o., so sídlom Galanta bolo zistené, že s odporcom uzatvorili pracovnú zmluvu
dňa 03.11.2014 s nástupom do zamestnania 04.11.2014 na kratší pracovný čas s dohodnutou mzdou
220,- eur brutto. Z výplatnej pásky zo spoločnosti Gimax Logisticks, s.r.o. bolo zistené, že za mesiac
marec 2015 bol odporcov čistý príjem vo výške 221,49 eur, pričom za mesiac máj 2015 bol jeho príjem
0,- eur. Sociálna poisťovňa vyplatila odporcovi nasledovné čiastky: 05/2014 sumu 493,- eur, 06/2014
sumu 110,70 eur, 07/2014 sumu 472,80 eur, 08/2014 sumu 311,90 eur,09/2014 sumu 30,20 eur, 11/2014
sumu 221,30 eur, 12/2014 sumu 30,20 eur, 02/2015 sumu 90,60 eur, 03/2015 sumu 90,60 eur. Úrad
práce, soc. vecí a rodiny vyplatil odporcovi v 06/2015 sumu 102,30 eur a v 07/2015 sumu 117,40 eur.
Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.07.2015 bolo zistené, že odporca bol
dňa 02.06.2015 vyradený z evidencie ako uchádzač o zamestnanie z dôvodu nástupu do zamestnania.
Zároveň bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, kde mu za obdobie od 01.05.2015 do 31.05.2015 táto
bola vyplatená vo výške 102,30 eur a za obdobie od 01.06.2015 do 30.06.2015 v sume 117,40 eur. Z
výplatných pások spoločnosti Poľnohospodárske družstvo Dolná Mariková bolo zistené, že odporcova
čistá mzda za mesiac jún 2015 bola 448,29 eur, za mesiac júl 2015 vo výške 489,82 eur a za mesiac
august 2015 v sume 118,84 eur. Z dohody o pracovných podmienkach pracovníka pri výkon prác u
klienta zamestnávateľa spoločnosti IN Production, s.r.o. so sídlom Bratislava bolo zistené, že odporca
je zamestnaný v spoločnosti Slovenské cukrovary, s.r.o., so sídlom Sereď od 03.09.2015, s odmenou



2,95 eur brutto/hod + stravný lístok v hodnote 3,- eurá. Z potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú
činnosť spoločnosti IN Production, s.r.o., so sídlom Bratislava bolo zistené, že odporca bol u predmetnej
spoločnosti zamestnaný na základe Dohody o vykonaní práce v čase od 25.09.2015 do 30.09.2015, kde
z výplatnej pásky bolo zistené, že odporcovi bol vyplatená čistá mzda za predmetné obdobie 30,22 eur.
Z potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú činnosť spoločnosti IN Indrustry, s.r.o., so sídlom Bratislava
bolo zistené, že odporcovi bola za obdobie 10/2015 vyplatená čistá mzda v sume 295,39 eur.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 72 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine,
s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že je síce pravdou, že navrhovateľka sa celodenne
stará o ťažko zdravotne postihnutú maloletú dcéru U., ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby pri
zabezpečovaní mobility a orientácie, pričom jediným príjmom navrhovateľky je príspevok na opatrovanie
vo výške 270,32 eur mesačne, avšak odporca po odpočítaní súdom mu určeného výživného na deti
pochádzajúce z manželstva má k dispozícii len čiastku 289,02 eur, čo je suma len o málo prevyšujúca
sumu, ktorú dostáva navrhovateľka od štátu titulom príspevku na opatrovanie, preto nebolo možné z
dôvodu schopností, možností a majetkových pomerov odporcu možné mu určiť príspevok na výživu
navrhovateľky, keďže po zániku manželstva bývalý manžel má právo už len na zabezpečenie primeranej
výživy, nie však na rovnakú životnú úroveň, ako je tomu v prípade výživného medzi manželmi. O trovách
konania rozhodol za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný,
náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si žiadne trovy v konaní neuplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka, ktorá
navrhovala odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že jej návrhu bude vyhovené. Poukázala na to, že
celý jej príjem predstavuje príspevok na opatrovanie postihnutej dcéry U. vo výške 270,32 eur, okrem
toho poberá už len rodinné prídavky na dve deti vo výške 46,20 eur. Poukázala na náklady, ktoré má v
súvislosti s bývaním, ktoré v odvolaní špecifikovala. Ďalej poukázala na náklady, ktoré má v súvislosti
so štúdiom staršej dcéry L., ktorá je v maturitnom ročníku Strednej odbornej školy obchodu a služieb v
Púchove, kde bolo potreba zaplatiť poplatky za stužkovú, ZRŠ, výdavky na jej cestovné, stravu, materiál
pre jej odborný výcvik a podobne. Rovnako sú tu náklady na zabezpečenie potrieb maloletej U., ktorá
navštevuje Základnú špeciálnu školu v Púchove, v súvislosti s čím sa zvyšujú náklady na pohonné
hmoty, keďže táto je imobilná. Poukázala tiež na zdravotný stav maloletej U., ktorá je epileptička,
má DOM, je vozíčkarka, nie je schopná sama vykonávať hygienické úkony ani stravovacie, sama sa
neoblečie, nie je možné ju ponechať bez dozoru, z ktorého dôvodu si nemôže nájsť prácu a zvýšiť si tak
mesačný príjem. Pokiaľ sa v rozhodnutí uvádzalo, že po odpočítaní výživného určeného odporcovi na
ich deti, mu zostáva čiastka len o málo vyššia ako jej, tak poukázala na to, že ide o sumu, ktorá zostáva
jemu samotnému, pričom jej príjem je potrebné rozpočítať aj pre dve deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej
domácnosti. Poukázala tiež na to, že je potrebné vziať do úvahy, že odporca sa bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho a lepšie plateného zamestnania, bol viackrát prepustený z dôvodu absencie, či
alkoholu a tiež poukázala na jeho životnú úroveň (kúpil si satelit, zaobstaral si psa a pod.). Uviedla,
že by nežiadala o priznanie tohto príspevku, keby videla zo strany odporcu snahu a záujem o deti,
tento však sa od Vianoc s nimi nestretol, neprispel im darčekom, na meniny, narodeniny a nad rámec
vyživovacej povinnosti im nič neposiela. Nezaujíma sa ani o ich študijné a zdravotné problémy. Podľa jej
názoru súd nedostatočne preveril schopnosti a možnosti, ako aj majetkové pomery na strane odporcu,
pretože tomuto nič nebráni zabezpečiť si trvalý pracovný pomer, či lepšie platenú prácu.

Odporca nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správny za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní navrhovateľky
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu potrebnom pre úplné zistenie skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových
zistení vec aj následne správne právne posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade
s kritériami, uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je správny, úplný a preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
sa odvolací súd s jeho odôvodnením stotožňuje.

Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania navrhovateľa uviesť nasledovné:



Podľa § 72, ods. 1 Zák. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72, ods. 2 Zák. o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75, ods. 2 O.s.p. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Zánik manželstva ako právna skutočnosť, zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi
manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných
potrieb a jej individuálne znášanie). V niektorých prípadoch ich existencia pretrváva. Ustanovenie §
72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Ustanovenie súvisí aj
so záväzkom zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach podniknúť
vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb po rozvode. Konštrukcia normy
preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom,
si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve
manželstvom.

Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno
priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť, je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi,
keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa
kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp.
majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak
má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na
príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu
rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí,
straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o choré dieťa, dosahuje príjmy (z
príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné
životné potreby.

Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, súd skúma v zmysle kritérií ustanovených
v § 75. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a
rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu predovšetkým nesporne vyplynulo, že manželstvo
účastníkov bolo právoplatne súdnym rozhodnutím rozvedené a s poukazom na skutočnosť, že bývalí
manželia sa na poskytovaní uplatňovaného príspevku zo strany odporcu v prospech navrhovateľky
nedohodli, malo to za následok, že o výške tohto príspevku na jej výživu rozhodoval Okresný súd
Považská Bystrica, ktorý napadnutým rozsudkom návrh zamietol.



Predovšetkým, ako bolo uvedené už vyššie, niet sporu o tom, že z hľadiska nároku navrhovateľky,
nevznikol na jej strane právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň s odporcom ( ktorú skutočnosť
táto nedôvodne namieta v odvolaní), pretože ide o zrejmú odlišnosť od výživného medzi manželmi, na
rozdiel od ktorého v tomto prípade, sa vyžaduje preukázaná kvalifikovaná miera odkázanosti na strane
navrhovateľky, ktorú supluje len do tohto rozsahu uvedený príspevok. Pokiaľ by totiž aj odporca, mal
komplexne majetkové pomery na vyššej úrovni, ako navrhovateľka, čo sa však v konaní nepreukázalo,
automaticky to neznamená vznik nároku na tento príspevok v jej prospech. Rozhodujúcou preto v tomto
prípade je posúdenie, či na jej strane existujú také okolnosti, v dôsledku ktorých z príjmu, ktorý dosahuje,
nemôže pokryť svoje základné životné potreby.

Niet pochýb o tom, ako to odvolací súd uviedol už v predchádzajúcim zrušujúcom rozhodnutí,
že starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, mal. Petru, je z hľadiska zákona dôvodom,
diskvalifikujúcim navrhovateľku, resp. zásadne sťažujúcim jej reálnu možnosť, aktuálne sa uplatniť na
trhu práce a zlepšiť si tak svoje životné podmienky o príjem, ktorý by mohla dosiahnuť. I keď výška
ňou uvádzaných nominálnych výdavkov týkajúcich sa jej odôvodnených potrieb, nepresahuje sumu
270,32 (uvádzala vo vzťahu k sebe len náklady na bývanie, zákonnú a havarijnú poistku na motorové
vozidlo, ktoré využíva na prepravu postihnutého dieťaťa, PHM), tak len pri zreteli na ďalšie nevyhnutné
náklady ako strava, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť) je zrejmé, že táto dávka ktorú poberá zo
sociálneho systému ako opatrovateľský príspevok v súvislosti so starostlivosťou o maloletú U., postačuje
len na zabezpečenie jej najzákladnejších potrieb a pri jej nespôsobilosti za daného stavu dosiahnuť
ďalší príjem (danej nutnosťou opatery ťažko chorého dieťaťa), je záver o nespôsobilosti navrhovateľky
samej sa živiť ako jedného z hmotnoprávnych predpokladov na uplatnenie dotknutého nároku, v celom
rozsahu správny.

Limity jeho priznania, sú však dané tiež druhým hmotnoprávnym predpokladom, ktorého súčasné
splnenie vyžaduje zákon a to zistenie, že na strane odporcu, ako povinnej osoby, sú také osobné,
zárobkové a majetkové pomery, ktoré mu bez ohrozenia zabezpečenia jeho vlastných odôvodnených
potrieb, prispievať jej na výživu umožňujú, teda že príjem ktorý dosahuje, svojou výškou dáva
predpoklad o možnosti takéhoto postupu.

Navrhovateľka žiada o príspevok na výživu od septembra 2014. Je pravdou, že v období
predchádzajúcom obdobiu s účinnosťou od ktorého navrhovateľka príspevok požaduje, pracoval
odporca z priem. mes. netto príjmom 578,66 eur a pracovný pomer skončil dňa 12.3.2014 dohodou
( príčinou malo byť odobratie mu vodičského preukazu), nemožno však z tohto príjmu ako z tzv.
potencionálneho príjmu odporcu (t.j. z príjmu, ktorý by bol dosahoval, pokiaľ by sa oň sám nebol
pripravil - ktorý postup umožňuje zákonné ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine), pre potreby tohto konania
vychádzať. Uplatnenie princípu tzv. potencionality príjmu, totiž nemá opodstatnenie za stavu, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedený pracovný pomer v spoločnosti PENAM,s.r.o. bol
uzatvorený na dobu určitú do 30.06.2014 (pričom navrhovateľka sa vyživovacej povinnosti domáha
od 26.09.2014), pretože bez ohľadu na dôvody, pre ktoré došlo k jeho skončeniu už pred uplynutím
doby na ktorú bol dojednaný, tento by bol skončil najneskoršie dňom 30.06.2014, teda dňom, ktorý si
účastníci pracovnoprávneho vzťahu dohodli v pracovnej zmluve ako deň skončenia pracovného pomeru,
teda v rozhodnom období by tento príjem bez ohľadu na dôvody predčasného skončenia pracovného
pomeru už nebol poberal. Z prehľadu následných zamestnaní vyplýva (bez ohľadu na dôvody, pre ktoré
boli tieto pracovné pomery skončené -alkohol, absencie), že výška jeho netto mesačných príjmov, ani
v medziobdobí ich plynutia poberaných sociálnych dávok, nedosahovala ani výšku príspevku, ktorý
poberá navrhovateľka (GOMS s.r.o. 26,25 eur, ŽOS Trnava 258,67 eur, dávka v nezamestnanosti 100 -
220,- eur, Ultimo 220,- eur, Gimax Logistic 221,49 eur). Relevantným z hľadiska tzv. potencionality príjmu
pre toto konanie, je tak len jeho príjem dosahovaný v Poľnohospodárskom družstve Dolná Maríková,
kde za mesiac júl 2015 dosiahol netto príjem 489,82 Eur, ktorý pracovný pomer bol skončený daním
mu výpovede zo strany zamestnávateľa (z nadbytočnosti - t.j. podľa odporcu pre nedostatok práce) a
samozrejme jeho terajší príjem zo zamestnania v IN Production vo výške cca 430,- Eur mesačne. Ako
však správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa, po odpočítaní už určenej mu súdom
zákonnej vyživovacej povinnosti vo výške 200,- Eur voči jeho deťom pochádzajúcim z manželstva,
odporcovi na uspokojenie jeho základných potrieb zostane čiastka len nepatrne presahujúca sumu, ktorú
poberá ako opatrovateľský príspevok navrhovateľka, čo znamená, že na jeho strane, vychádzajúc z



týchto zistení nebol priestor na to, aby ho bolo možné opodstatnene zaviazať prispievať naviac na
výživu navrhovateľke.

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, ťažisko odvolacích dôvodov navrhovateľky spočíva v
dôvodení nákladmi, ktoré je potrebné vynakladať na zabezpečenie odôvodnených potrieb, avšak nie jej
samotnej, ale odôvodnených potrieb detí pochádzajúcich z ich manželstva s odporcom, to znamená
ťažko postihnutej maloletej U. a plnoletej L., ktorá toho času ešte študuje na strednej škole, čo znamená,
že doposiaľ nie je ešte schopná sama sa živiť. Tieto námietky však odvolací súd nemohol vyhodnotiť
ako spôsobilé privodiť v prospech navrhovateľky priaznivejšie rozhodnutie vo veci, i keď nepochybne z
ňou uvádzaných nákladov a produkovaných dôkazov vyplýva, že skutočne sú nemalé. Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska predmetu tohto konania, totiž nie je výška nákladov potrebných na vynaloženie
zabezpečenia odôvodnených potrieb či už plnoletého alebo maloletého dieťaťa , tieto skutočnosti sú
rozhodujúce z hľadiska rozhodovania súdu v konaniach, predmetom ktorých by bola zmena výšky
vyživovacích povinností, či už v prospech maloletého, alebo plnoletého dieťaťa. Z hľadiska tohto
konania, sú relevantnými len potreby navrhovateľky a výška nákladov, ktoré v súvislosti s nimi
musí vynaložiť. Preto ani výška ňou uvádzaných nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb
detí, nie je spôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia, keďže tieto majú byť pokrývané práve
výživným, na ktoré odporcu v inom konaní súd už zaviazal a platenie ktorého súd v tomto konaní vzal pri
skúmaní schopnosti odporcu do úvahy. Súd prvého stupňa teda nepochybil, ak v tomto smere uvádzané
skutkového tvrdenia navrhovateľky (týkajúce sa potrieb detí, nezáujmu odporcu o ne a pod.), nepodrobil
dokazovaniu, keďže akékoľvek závery by boli vzhľadom na predmet tohto konania, bez dopadu na
vyvodené závery.

Keďže odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, v preskúmavanej veci nezistil žiadne
právne významné okolnosti, pre ktoré by bolo možné vydať iné ako potvrdzujúce rozhodnutie, za použitia
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1, v spojitosti s § 142 ods. 1, §
151 ods. 1 O.s.p., pričom vzhľadom k tomu, že odporca, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný,
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .