{"guid": "46ff71c5-0c30-4cae-a97e-25c76e808942:80e0ce08-9e87-4ac2-8158-1aaa7c228603", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3715200162.3", "spisova_znacka": "6CoP/101/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/101/2015 z 29. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. marca 2016, sp. zn. 6CoP/101/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3715200162.3", "identifikacne_cislo": "3715200162", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80e0ce08-9e87-4ac2-8158-1aaa7c228603", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715200162.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3715200162.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3715200162.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715200162
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715200162.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. a Z. I.,
narodení XX. júna XXXX, bytom ako otec, zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica, deti rodičov T. I., narodeného XX. februára XXXX, bytom I. XXXX/XX, X. B. a L. I., narodenej XX.
februára XXXX, bytom J. 9, B., o návrhu matky na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3. novembra 2015, č. k. 5P/1/2015-68, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e   .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd  svojím (v poradí druhým) rozhodnutím  zamietol  návrh matky detí zo dňa 12.01.2015 na
zníženie rozsahu jej  vyživovacej povinnosti k maloletým deťom z doterajších 180 eur na obe deti na 60
eur na obe deti. Svoj návrh  odôvodňovala  tým, že od marca 2015 nastupuje na materskú dovolenku a
bude mať vyživovaciu povinnosť. Otec detí  s návrhom matky nesúhlasil a poukázal na výdavky, ktoré
je potrebné na deti vynaložiť.

Okresný súd po doplnení dokazovania v intenciách  zrušujúceho uznesenia krajského súdu dospel
k záveru, že  nie sú splnené zákonné  predpoklady na  kladné  rozhodnutie o návrhu matky detí
na zníženie výživného. V odôvodnení svojho   rozsudku uviedol, že naposledy bolo výživné určené
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9.2.2011, č.k. 11P/111/2010-25 právoplatným
27.4.2011, ktorým bolo výživné na maloleté deti, zverené do starostlivosti otca, zvýšené zo sumy 50,-
Eur na sumu 90,- € mesačne na každé dieťa s účinnosťou od 1.10.2010. V tom čase matka maloletých
pracovala v Tatrabanke, a.s. s priemerným mesačným zárobkom 580,- €, žila s priateľom, inú vyživovaciu
povinnosť nemala. Otec maloletých pracoval v spoločnosti HANIL E-HWA Automotive Slovakia, kde
dosahoval príjem okolo  500,- € mesačne, žil s priateľkou, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8.3.2012, č.k. 3P/19/2012 právoplatným 16.3.2012 bol
zamietnutý návrh matky, ktorým sa domáhala zníženia výživného z dôvodu, že sa sama pripravila o
stály príjem, keď skončila s Tatrabankou, a.s. pracovný pomer dohodou. V tom čase matka maloletých
bola evidovaná na úrade práce a poberala hmotné zabezpečenie vo výške 400,- €. V súčasnosti je
matka maloletých na materskej dovolenke, od 23.3.2015 poberá materskú dávku v priemernej mesačnej
výške 604,69 € mesačne.  Dňa 27.04.2015 sa jej narodil mal. Dominik.  Pred nástupom na materskú
dovolenku pracovala v Sberbank Slovensko, a.s., kde priemerný mesačný príjem podľa potvrdenia
zamestnávateľa predstavoval sumu 812,40 € netto. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
žije s priateľom u jeho rodičov, ktorým prispievajú na výdavky na domácnosť a stravu 300,- € mesačne.
Ďalej spláca pôžičky vo výške 200,- € mesačne, ktoré má od Tatrabanky, a.s. a Slovenskej sporiteľne, a.s.
v celkovej výške asi 15.000,- €. Priateľ matky maloletých pracuje s príjmom 530,- € mesačne netto. Otec
maloletých pracuje v spoločnosti Bonfiglioli Slovakia, s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 765,35



€ netto. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a jej dvoma deťmi z predchádzajúceho manželstva.
Výdavky na maloletých predstavujú bežné školské poplatky (ZRPŠ 30 Eur, pracovný zošit SJ - 8 Eur,
pracovný zošit AJ - 18 Eur),  príspevok na plaváreň, keďže deti navštevujú plaveckú triedu 6 Eur,
plavecká výstroj (plavky, okuliare) 38 Eur, futbalový krúžok 18 Eur, dres, kopačky 28 eur, poplatok FC
30 eur, stravné lístky + mliečna karta 50,- €,  pohybový krúžok 8,- € mesačne, turistická obuv 29 Eur.
Je potrebné častejšie im zakupovať oblečenie, topánky, s otcom sa venujú lyžovaniu, korčuľovaniu,
plávaniu, každoročne chodia do pobytových táborov, návšteva školy v prírode stála 95,- € na jedného.
Ďalšie výdavky predstavujú poplatky za byt 195 Eur, úrazová poistka 30 Eur, hypotéka 265 Eur, detský
účet so šetrením 20 Eur. Na svoje zistenia okresný súd  aplikoval ustanovenia § 78 ods. 1, § 62 ods.
1, 2  a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.  Okresný súd zdôraznil, že matka síce nastúpila od marca 2015
na  materskú dovolenku, jej príjem sa však v porovnaní s obdobím, keď sa naposledy určovalo výživné
neznížil, naopak mierne sa zvýšil o sumu 24,69 Eur (pred nástupom na materskú dovolenku sa jej príjem
zvýšil o 232,40 Eur). Skutočnosť, že narodením mal. L. sa na strane matky zvýšili výdavky, tieto sú
však čiastočne kompenzované vyživovacou povinnosťou otca mal., a to nielen k dieťaťu ale aj k matke
podľa § 74 Zákona o rodine a túto v žiadnom prípade nemožno prenášať na oprávnených vo forme
zníženia výživného. Príjem otca sa síce zvýšil približne o 265,35 Eur, avšak na druhej strane sa podstatne
zmenili pomery aj na strane oprávnených, keď v čase poslednej úpravy výživného maloletí navštevovali
materskú školu, teraz sú školopovinnými, takmer o 5 rokov starší, čím výrazne vzrástli výdavky na ich
výživu, na nákup školských potrieb, ošatenie a pod. Maloleté deti majú pretrvávajúce zdravotné problémy
s očami, ktorá skutočnosť si preukázateľne vyžaduje zvýšené výdavky. Za danej situácie  sa návrh matky
na zníženie výživného javí ako účelový, nová vyživovacia povinnosť matky, o ktorú skutočnosť oprela
svoj návrh, v danom prípade sama o sebe bez zohľadnenia ostatných právne relevantných skutočností
nemôže byť dôvodom pre zníženie jej vyživovacej povinnosti k maloletým. Uvedené má oporu aj napr. v
Rakúskom právnom poriadku, kde sa výživné stanovuje paušálnym určením - percentuálnou sadzbou z
príjmu rodiča, pričom narodenie alebo existencia ďalších vyživovacích povinností rodiča sa do zníženia
% sadzby výživného pretavuje len minimálne, teda znížením pre každé dieťa len o 1 %. Splácanie dlhov
matkou, súd nevzal do úvahy s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keďže vyživovacia povinnosť
má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Napriek tomu, že doteraz určené výživné nepokryje
potrebné výdavky maloletých, súd po zhodnotení pomerov matky dospel k záveru, že táto nie je schopná
za danej situácie platiť vyššie výživné, a preto mal súd za to, že je potrebné ponechať v platnosti výživné
určené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P 111/2010 a návrh matky na jeho zníženie
ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku  matka detí podala včas odvolanie. Navrhla zrušiť  rozsudok okresného súdu
a vec vrátiť  tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť  rozsudok okresného súdu  a znížiť
rozsah jej vyživovacej povinnosti na 100 eur mesačne na obe deti. Deklarovala odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t. j. nesprávne  skutkové zistenia.  Uviedla, že návrh na zníženie výživného
podávala  z toho dôvodu, že v súčasnosti  je na  materskej dovolenke a nemá svoj pôvodný príjem
zo zamestnania. V napádanom rozsudku  je na jednej strane konštatované,  že jej príjem v súčasnosti
ako príspevok rodičovskej dovolenky predstavuje sumu vo výške 198,40 eur mesačne. Zároveň sa  v
napádanom rozsudku konštatuje, že nevlastní žiadny hnuteľný  majetok, rovnako  ani nehnuteľný, čo
je pravdou.  V danej súvislosti  poukazuje na  jej súčasné rodinné  zázemie.  Žije s priateľom, ktorý je
otcom jej novonarodeného dieťaťa, a to v dome jeho rodičov. Priateľ prispieva  zo svojho príjmu  na
hypotéku na dom mesačne  200 eur a na ďalšie výdavky spojené  so zabezpečením existenčných potrieb
prispieva mesačne sumou  vo výške 300 eur. V neposlednom rade pripomína, že spláca pôžičku  vo
výške 200  eur mesačne.  Celý príjem   jej partnera je spotrebovaný na vyššie uvádzané položky a jej
rodičovský príspevok  slúži pre pokrytie  ich potrieb spolu s dieťaťom. Tieto skutočnosti evidentne  však
prvostupňový súd neskúmal, a to opäť,  nakoľko jej návrh formálne  a urýchlene zamietol.  Nie  bez
významu  je i fakt, ž často je spolu  s jej priateľom  odkázaná na finančnú pomoc jeho  rodičov.  Taktiež je
neprípustné porovnávať Slovensko s Rakúskom. V Rakúsku totiž aj materská dávka je na inej úrovni ako
na Slovensku, no na to asi súd v Považskej Bystrici nepomyslel.  Súd ďalej spomenul aj to, že neberie
do úvahy  jej dlhy, ale dlhy otca  maloletých do úvahy  berie. Čiže opäť je tu nadržiavanie na strane otca.
Existujú rodiny, ktoré si žiaľ nemôžu dovoliť dať dieťa čo i len na jeden jediný krúžok.  No súd tu hovorí
o viacerých krúžkoch maloletých, a to  plávanie, pohybový krúžok - hip hop, turistický krúžok a futbalový
krúžok. Tým samozrejme  nechce, aby deti  nechodili na krúžky, no je zvláštne,  že ich majú toľko.  Z
toho je zrejmé, že otec maloletých nemá čas sa toľko deťom venovať.  Výdavky, ktoré súd spomenul,
sú však tiež neprípustné, a to z toho dôvodu, že nie každý mesiac sa deťom kupujú  plavky a okuliare
na plavecký výcvik, taktiež kopačky a dres sa každý mesiac nekupujú a nehovoriac o spomenutých



sumách.   Súd nepostupoval  ako arbitér a suploval úlohu obdobnú  s právnym zástupcom navrhovateľa.
Z hľadiska určenia výšky vyživovacej povinnosti, ktorá  jej bola určená prvostupňovým  súdom mesačne
v sume 180 eur, poukazuje na to usmernenie vydané  JUDr. Čičom, predsedom senátu Krajského súdu v
Trnave, z ktorého v súlade s určením  vyživovacej povinnosti  v praxi čerpajú  a vychádzajú viaceré súdy.
Uvedené opatrenie, zaužívané  v súčasnosti  ako  konštantná judikatúra jednoznačne stanovuje, že
vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu nemôže presiahnuť výšku  25% z deklarovaného
príjmu rodiča.

Otec detí  v písomnom vyjadrení  k odvolaniu matky detí žiadal  rozsudok okresného súdu potvrdiť,
pretože  okresný súd rozhodol  v záujme maloletých detí.  Na námietky  matky detí  k jednotlivým
aktivitám detí uviedol, že turistický a plavecký krúžok  deti navštevujú v rámci vyučovania, plávanie majú
5. a 6. hodinu, kam idú v doprovode  pani učiteľky.   Pre plaveckú triedu sa rozhodli  na odporúčanie
imunológa, pretože ako malí bývali často chorí.  Tieto dva krúžky sú síce v rámci školy, ale to neznamená,
že s nimi nie sú spojené náklady.   Futbalový krúžok  je aktívny najmä  do novembra. Chlapci trénujú mimo
ich bydliska, na každý tréning, rovnako aj na zápas ich vozí.  Od januára sa bude platiť za telocvičňu,
nakoľko  tréning vonku   by bol pre deti nevyhovujúci. Okrem platby za telocvičňu, bude potrebné dokúpiť
vhodnú obuv, pretože kopačky  sa používajú iba na trávnik. Chlapci si  vyberajú krúžky dobrovoľne,
chodia tam s radosťou, pretože sú veľmi športovo založení. Od malička inklinujú  k športu, preto sa
snaží ich v tomto podporovať. Je smutné, že navrhovateľka opakovane hľadá zámienky na osočovanie
ešte aj v tom, že deti majú  svoje obľúbené aktivity.  V mesiaci november kupoval chlapcom  nové
okuliare (148 eur), kde výdavky boli  okrem iného spojené  s cestou do Žiliny  na očné vyšetrenia.
Chlapci majú veľké zdravotné problémy s očami, dioptrie sa im neustále menia, preto je potrebné tomu
prispôsobovať aj rámy.  Dokupoval zimné veci, ako topánky, bundy. V zime  sa aktívne venujú   lyžovaniu
a korčuľovaniu. Aj keď sa snaží nekupovať novú výstroj, aby  to bolo lacnejšie, náklady sú stále vysoké.
Naozaj  mu je trápne donekonečna  písať tieto súkromné veci, pretože si myslí, že navrhovateľka  by
mala byť naopak spokojná, že sa deťom venuje a nie neustále mu sťažovať výchovu  nekončiacimi
súdmi.  Zo správania matky za posledné roky (napr.  niekoľkonásobné exekúcie, či opakujúce sa súdne
návrhy  na zníženie alebo  zrušenie vyživovacej povinnosti) vyvodzuje, že ďalším rodičovstvom  sa
chcela zbaviť vyživovacej povinnosti, alebo aspoň minimalizovať jeho výšku. Rovnako je zarážajúce,
že on v Považskej Bystrici  má väčší príjem  ako  partner matky, ktorý pracuje v Bratislave, kde je
omnoho väčšia možnosť zárobku. Toho času má syn  už polroka, čo je dosť dlhá doba, aby si našiel
zamestnanie vyhovujúce finančným potrebám rodiny s malým dieťaťom a teda nebyť odkázaní  na
pomoc starých rodičov. Zároveň na vysvetlenie treba uviesť fakt, že jeho čistý príjem 580 eur, ale jeho
snahou  (dochádzkový bonus, nadčasy) je dosiahnuť vyšší. Za to, že sa  snaží o vylepšenie  finančného
rozpočtu, má byť podľa návrhu matky nakoniec znevýhodnený.  Výživné v sume 180 eur bolo určené  v r.
2010 a od toho času  nepožiadal o jeho zvýšenie, aj napriek skutočnosti, že matka  mala priemerný čistý
zárobok  812 eur.  Vtedy nechcela posielať deťom 25% zo svojho príjmu, ako chce  teraz. Je smutné,
že keď bola jej finančná situácia  omnoho lepšia ako teraz,  deťom ani raz za celý čas neposlala ani o
euro viac.  Práve naopak, opakovane musel o výživné  bojovať exekučnou cestou.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky detí písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal  vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) a zistil, že rozsudok  okresného súdu je potrebné potvrdiť  podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože
je vecne správny.  O odvolaní matky  rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí  a o obmedzení  rodičovských
práv  možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Hmotnoprávna úprava v ust. § 78  Zákona o rodine vo svojej hypotéze určuje  predpoklady na  zmenu
predchádzajúcej úpravy výživného.

Zákonným predpokladom  je zmena pomerov (§ 78 ods. 1) a vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3,
tzv. valorizačná klauzula).

Súdna prax za zmenu pomerov považuje významnú zmenu  tých právne významných okolností, ktoré
boli  podkladom  pri predchádzajúcej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti. Za zmenu pomerov na
strane oprávneného  dieťaťa sa považuje vzrast nákladov na základné a kultúrno-spoločenské  potreby



maloletého, ktoré   s vekom narastajú.  Na strane povinného rodiča súdna prax považuje  za zmenu
pomerov objektívnu zmenu  v jeho príjmových  a majetkových pomeroch, vznik alebo zánik  vyživovacej
povinnosti  a podobne.

Ak súd po porovnaní pomerov  v čase skoršej úpravy výživného a aktuálnych pomerov účastníkov,
dospeje k záveru, že došlo k zmene pomerov, posúdi, či  a v akom rozsahu je opodstatnená zmena
rozsahu vyživovacej povinnosti, pritom vychádza zo zákonnej úpravy v ust. §  62 Zákona o rodine.  V
zmysle  § 62 ods. 2, obaja rodičia  prispievajú na výživu  svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.  V zmysle § 62 ods.
4, pri určení  rozsahu vyživovacej povinnosti  súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará.

V posudzovanej veci  okresný súd postupoval pri posudzovaní  návrhu matky na zníženie  rozsahu je
vyživovacej povinnosti v intenciách  citovanej právnej úpravy, ktorú na svoje zistenia správne  aplikoval
a interpretoval.

Správne sú  jeho závery o komplexných pomeroch matky detí,  ktoré porovnal s jej  pomermi v čase
predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2011.

V čase predchádzajúcej úpravy výživného bol zistený príjem matky  vo výške 580 eur mesačne.   Žila
s partnerom, nemala   ďalšiu vyživovaciu povinnosť.   Aktuálne je matka detí na materskej dovolenke.
Dňa  27.04.2015 sa jej narodil  syn L..  Nesprávne tvrdila,  z čoho vychádzal aj okresný súd pri  prvom
rozhodnutí, že jej príjem  je na materskej dovolenke vo výške 198,40 eur.  Po doplnení dokazovania
okresným súdom  však bolo zistené, že matka detí má príjem 604,69 eur (správne 672,40 eur) podľa
potvrdenia Sociálnej poisťovne č. l. 64 spisu, má ho teda vyšší  než pri skoršej úprave  jej vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom v roku 2011.  K svojmu  dieťaťu z terajšieho vzťahu  má zákonnú
vyživovaciu povinnosť, ktorú si však plní  výkonom  starostlivosti o dieťa, preto finančné náklady na dieťa
by mal znášať jej partner.

Za situácie, že príjem matky  dieťaťa je vyšší, ako bol pri predchádzajúcej úprave výživného a objektívne
došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí,  a to v súvislosti s ich vekom, ale najmä nástupom
do školy. Nástup  detí do školy považuje súdna prax za takú zmenu pomerov na strane detí, na základe
ktorej, za splnenia zákonných predpokladov na strane povinného rodiča (§ 62 Zákona o rodine), možno
zvýšiť  rozsah  vyživovacej povinnosti  k nim.

V posudzovanej veci  síce matke maloletých detí  vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému
L.,  ktorú si však plní výkonom osobnej starostlivosti  o toto dieťa, jej príjem je  oproti  roku 2011 vyšší
- 580 eur vtedy, aktuálne 672,40 eur, došlo tiež k zmene pomerov na strane maloletých detí v podobe
objektívneho rastu nákladov na ich komplexnú výživu, preto odvolací súd, zhodne  s okresným súdom,
dospel  k záveru, že návrh matky na zníženie výživného nie je  dôvodný.

Rozsudok okresného súdu  vychádza zo skutkových záverov,  ktoré zodpovedajú výsledkom
dokazovania, najmä je významnou okolnosťou  výška príjmu matky, ktorá v konaní  uvádzala  nesprávne
údaje a súd zistil od príslušnej  inštitúcie správnu výšku jej príjmu.

Vzhľadom  na uvedené, matkou detí uplatnený  odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2  písm. d) O.s.p.   -
nesprávny  skutkový záver, nie je uplatnený opodstatnene,  preto  bolo potrebné  rozsudok okresného
súdu potvrdiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/1/2015", "guid": "447a5f8b-4bbb-4929-b240-8dbe10098b6f:9d5530ff-6e9f-4cb1-8074-4eb61a3d9aa3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}