Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/301/2015 z 10. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. mája 2016, sp. zn. 16CoE/301/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3715210604.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/301/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3715210604.1 | 2016-05-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 102 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 104 OSP, § 159 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5cf2abf-debb-410a-920f-487ece8fb5ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715210604.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/301/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715210604
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715210604.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: R. V., bytom L., Z. XXXX/XX, štátna
občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 99,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. novembra 2015, č. k. 7Er/936/2015 - 12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 103, § 104 ods. 1,
§ 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného podal súdny exekútor
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie žiadal
vymôcť od povinného istinu vo výške 99,77 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie. Exekučným titulom
v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. 00911/13 zo dňa
08.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2013 a vykonateľnosť dňa 19.09.2013. Dôvodil,
že z činnosti tamojšieho súdu a zo spisu sp. zn. 4Er/427/2014 bolo zistené, že na súde bola vedená
exekúcie proti povinnému, a to na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku vydaného STÁLYM
ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Trnavská
cesta 7, Bratislava, sp. zn. SR 00911/13 zo dňa 08.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.09.2013 a vykonateľnosť dňa 19.09.2013 ako v danom exekučnom konaní. Poukázal na skutočnosť,
že Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 4Er/427/2014 - 23 zo dňa 09.07.2014 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/218/2014 - 37 zo dňa 16.10.2014 právoplatným
10.11.2014 rozhodol, že rozhodcovská doložka je podľa § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, ale i podľa
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 nekalou podmienkou a tak predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd prvého stupňa mal preukázané, že v predchádzajúcom exekučnom konaní
medzi rovnakými účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade toho istého exekučného
titulu už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, čím vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci
(res iudicata). Poukázal na skutočnosť, že po tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo
právoplatným, nemôže už tamojší okresný súd opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý
byť podkladom pre vedenie exekúcie alebo nie, pretože je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci.
Keďže Exekučný poriadok neupravuje procesný postup pre daný prípad, súd prvého stupňa vychádzal
subsidiárne z ustanovení O.s.p. a exekučné konanie v zmysle citovaných ustanovení zastavil. Záverom
uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.



Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom
právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na
vydanie poverenia nerozhodol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade
podľa názoru oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3,
§ 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V
zmysle § 159 ods. 3 Exekučného poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo
svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený
poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd
svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,
ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 02.02.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 99,77 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 08.08.2013, sp. zn. SR 00911/13, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 16.09.2013 a vykonateľnosť dňa 19.09.2013.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4Er/427/2014 vyplýva, že oprávnený sa
na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 08.08.2013, sp. zn. SR 00911/13,
návrhom zo dňa 17.03.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 319,77
Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k.
4Er/427/2014 - 23 zo dňa 9. júla 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2014 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/218/2014 - 37 zo dňa 16. októbra 2014. Následne súd
prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/427/2014 - 40 zo dňa 25. novembra 2014 exekučné konanie podľa
§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil a oprávneného zaviazal k náhrade trov exekučného konania
súdneho exekútora, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2014.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).



Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V
tomto predchádzajúcom exekučnom konaní Okresný súd Považská Bystrica ako súd prvého stupňa
uznesením č. k. 4Er/427/2014 - 23 zo dňa 9. júla 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že
plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku predloženom ako exekučný titul je právom nedovolené,
pretože je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.11.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 3CoE/218/2014 - 37 zo dňa 16. októbra 2014. Súd prvého stupňa následne uznesením č. k.
4Er/427/2014 - 40 zo dňa 25. novembra 2014 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
právoplatne zastavil.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom a dôvody pre ktoré došlo v
exekučnej veci pod sp. zn. 4Er/427/2014 k právoplatnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemôžu byť nijako konvalidované, či reparované.



Nevyhnutným následkom rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia bolo potom zastavenie exekučného konania. Skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zostali nezmenené a
uvedené právoplatné uznesenie je pre súd, ako aj pre účastníkov konania, záväzný. Predmetné
uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4Er/427/2014 - 23 zo dňa 9. júla 2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/218/2014 - 37 zo dňa 16. októbra 2014 tak pre toto
exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi totožnými účastníkmi, na podklade totožného exekučného
titulu a pre vymoženie rovnakej pohľadávky oprávneného, resp. jej časti, predstavuje prekážku veci
rozhodnutej. Pokiaľ v totožnej, už právoplatne rozhodnutej veci, podal oprávnený opätovne návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania, ako to správne konštatoval aj súd
prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí.

Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej
pasivity povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a
právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní, ktorý napokon túto možnosť
aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .