Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1191/2015 z 8. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. marca 2016, sp. zn. 17Co/1191/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3812224947.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/1191/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3812224947.2 | 2016-03-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3ccb779-3d17-472b-a72d-861951bfd3d2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3812224947.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1191/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224947
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812224947.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: G. E. K., s.r.o., so sídlom v C., S. 5, P.: XX XXX
XXX, zastúpeného R. E., s.r.o. so sídlom C., S. 5, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: K. N., bytom S.
XXX/X, X., za účastí vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: T. H. so sídlom v S., H. lG., IČO: XX
XXX XXX, odporkyňa aj vedľajší účastník zastúpení A.. B. L., advokátom so sídlom v F., J. E. X/A, o
zaplatenie sumy XXXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza, č.k. 11C/47/2013-201 zo dňa 03. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne náhradu trov konania, titulom trov právneho zastúpenia, vo výške 151,33 Eur, na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. B. L., do troch dní.

Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporkyni uznesenie m e n í tak, že odporkyni
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy
konania vo výške 207,69 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. B. L. a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne trovy konania vo výške 253,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. L..
Odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v konaní
pred súdom prvého stupňa vo výške 30,39 Eur. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania vo výške 41,52 Eur, na účet právneho zástupcu odporkyne a vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne JUDr. B. L.. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným
dňa 18.12.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti odporkyni
domáhal zaplatenia 1 610,72 Eur spolu s kvantifikovaným úrokom z omeškania vo výške 93,18 Eur
a ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 1 334,29 Eur od 12.06.2012 do zaplatenia.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 11C/47/2013-146 zo dňa 28.03.2014, ktorým konanie o
zaplatenie istiny 765,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 93,18 Eur a ročným úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % zo sumy 1334,29 Eur od 12.6.2012 do zaplatenia voči odporkyni zastavil, z dôvodu
späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti, a určil, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi
sumu 507,26 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 28,18 eur od 21.12.2009 do zaplatenia,
následne z tejto sumy vždy od 21. nasledujúceho mesiaca až do 21.03.2011 do zaplatenia, ďalej
s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 28,12 Eur od 21.04.2011 do zaplatenia a s 9,25 % úrokom
ročne zo sumy 28,12 Eur od 21.05.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 25 Eur
od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa každého mesiaca až do
zaplatenia pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal
právny zástupca navrhovateľa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.



17Co/659/2014-193 zo dňa 28.01.2015 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil. Následne súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2
a § 146 ods. 2 O.s.p.. Pomeroval úspešnosť navrhovateľa a odporcu za účasti vedľajšieho účastníka
v spore, berúc do úvahy pomer úspechu navrhovateľa v časti priznanej istiny vo výške 507,26 Eur k
navrhovateľom pôvodne požadovanej istine vo výške 1 610,72 Eur a po preskúmaní navrhovateľom ako
i odporkyňou za účasti vedľajšieho účastníka uplatnených trov konania dospel k záveru, že navrhovateľ
bol v predmetnom konaní úspešný na 31,49 % a neúspešný vo zvyšnej časti vyjadrenej percentuálne
na 68,51 %, v ktorej bola úspešná odporkyňa za účasti vedľajšieho účastníka konania. Čistý úspech
odporkyne za účasti vedľajšieho účastníka tak predstavuje 37,02 % (68,51 % - 31,49 %). Vzhľadom na
uvedené súd priznal právnemu zástupcovi odporkyne a vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia
v konaní pred súdom prvého stupňa spolu vo výške 420,07 Eur pozostávajúce zo 6-tich úkonov
právnej služby po 38,18 Eur (1 x 38,18 Eur prevzatie a príprava zastúpenia za vedľajšieho účastníka
z 18.02.2013, 1 x 38,18 Eur meritórne podanie vo veci za vedľajšieho účastníka z 21.02.2013, 1 x
38,18 Eur zastupovanie vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 20.08.2015, 1 x 38,18 Eur prevzatie
a príprava zastúpenia za odporkyňu z 20.11.2013, 1 x 38,18 Eur zastupovanie vedľajšieho účastníka
a odporkyne na pojednávaní dňa 21.11.2013, 1 x 38,18 Eur vyjadrenie vo veci samej za odporkyňu z
10.03.2014, 5 x režijného paušálu vo výške 7,81 Eur a 1 x režijného paušálu vo výške 8,04 Eur, spolu
režijný paušál 47,09 Eur), náhrady cestovného medzi F. a S. zo dňa 20.08.2013 a dňa 21.11.2013 v
sume 57,10 Eur a náhrady za stratu času v uvedené dni vo výške 86,80 Eur. O náhrade trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku rozhodol súd s ohľadom na výsledok konania a vyššie
uvedený pomer úspechu či neúspechu konkrétneho účastníka konania vo veci samej vo výške 30,39
Eur, predstavujúcich 31,49 % navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku. O odvolacích trovách
rozhodol súd prvého stupňa tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť trovy odvolacieho konania odporkyni
a vedľajšiemu účastníkovi na účet ich právneho zástupcu vo výške 41,52 Eur, nakoľko mali v odvolacom
konaní plný úspech.

Proti uzneseniu, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a odporkyne, podal v zákonnej
lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu
tak, že súd odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 52,89 Eur. Namietal, že odporkyňa si svojho právneho zástupcu zvolila
až potom, ako do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom. Zastával
názor, že vyjadrenia, či už písomné alebo ústne podané v mene odporcu alebo vedľajšieho účastníka
sú obsahovo podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti a nespĺňanú tak požiadavku
účelnosti. Taktiež pokiaľ ide o úkon prevzatia a prípravy zastúpenia, navrhovateľ nesúhlasil s priznaním
náhrady za tento úkon, nakoľko právny zástupca bol už oboznámený so skutkovým a právnym základom
daného prípadu. V súvislosti s účasťou právneho zástupcu odporkyne na pojednávaní uviedol, že
predmetného pojednávania sa zúčastnil aj vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom,
z tohto dôvodu ide o neúčelné vykonaný úkon právnej služby. Navrhovateľ nevidel účelnosť v tých
istých opakovane vykonaných úkonoch tým istým právnym zástupcom, ktorý zastupuje vedľajšieho
účastníka i odporkyňu. Trovy konania vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na
uplatnenie a bránenie práva, nakoľko jeho podania sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejedávanej
veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7MCdo/15/2014 zo dňa 24.03.2015 a sp.
zn. 6Mcdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014. Argumentoval, že občianske združenia majúce poslanie chrániť
spotrebiteľa by mali byť schopné hájiť práva spotrebiteľa samé a nie nechať sa zastupovať právnym
zástupcom. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného
súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03.

Vedľajší účastník a odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhli uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a odporkyne potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho
konania za vyjadrenie k odvolaniu, každému vo výške 26,45 Eur. Snahu spochybňovať nárok na náhradu
trov konania považovali za nemiestnu. Dali do pozornosti, že doterajšie trovy právneho zastúpenia
boli vyčíslené podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a v tejto súvislosti poukázali na uznesenia
Krajského súdu T. sp.zn. 8Co/502/2015 a Krajského súdu S. sp.zn. 5Co/186/2013. Namietali, že
združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s §
93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Navrhovateľ ako „dominus litis“ vymedzuje



v žalobe predmet sporu, uvedie skutkové tvrdenia a právne argumenty. Úlohou právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka je brániť práva slabšieho v spore, preto mu nemôže byť na ujmu, že vecne
reaguje a rozporuje obsahovo jednoduché podanie žalobcu. Uviedli, že spotrebiteľ bol v predmetnej
veci úspešný aj v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania
činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne účelné. Účelnosť
trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy SR,
v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi
alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Nesúhlasili s argumentom navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty odborný
aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Uviedli, že vedľajší účastník, ako občianske
združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v
súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu
"rovnosť zbraní". Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym
zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutých
častiach (vo výrokoch o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a odporkyni) a zistil,
že v týchto častiach je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok
alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri
zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v
prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 142 ods.
2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 15 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky
a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a nárok na náhradu za stratu času.

Podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia čiastky
1.610,72 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 11C/47/2013-146 zo dňa 28.03.2014,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/659/2014-193 zo dňa 28. januára
2015, zastavil konanie v časti zaplatenia istiny v sume 765,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 93,18
Eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 1 334,29 Eur od 12.06.2012 do zaplatenia,
odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 507,26 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 28,18 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, následne z tejto sumy vždy od 21. nasledujúceho
mesiaca až do 21.03.2011 do zaplatenia, ďalej s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 28,12 Eur od
21.04.2011 do zaplatenia a s 9,25 % úrokom ročne zo sumy 28,12 Eur od 21.05.2011 do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach po 25 Eur od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku vždy
do 15-teho dňa každého mesiaca až do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Vzhľadom na uvedené
súd napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keďže
v súlade so zásadou úspechu čistý úspech odporkyne, na strane ktorej vystupoval vedľajší účastník,
predstavoval 37,02 % (68,51 % - 31,49 %). Súd prvého stupňa tak priznal odporkyni náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 207,69 Eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý mal v
konaní rovnaký úspech ako odporkyňa, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 253,90 Eur.



Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k odporkyni a k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa
správne rozhodol tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne patrí náhrada trov
konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia. V danom prípade sú však vedľajší účastník a
odporkyňa zastúpení tým istým právnym zástupcom, ktorý si uplatnil náhradu trov konania za prípravu
a prevzatie zastúpenia vedľajšieho účastníka; za prípravu a prevzatie zastúpenia odporkyne;
za vyjadrenie zo dňa 21.02.2013, ktoré predložil za vedľajšieho účastníka; za účasť na pojednávaní
dňa 20.08.2013, na ktorom zastupoval vedľajšieho účastníka; za účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013,
na ktorom zastupoval odporkyňu a vedľajšieho účastníka; za vyjadrenie zo dňa 10.03.2014, ktoré
predložil za odporkyňu a náhradu trov cestovného a náhradu straty času. V tejto súvislosti je preto
namieste namietané hľadisko účelnosti trov konania, ktoré bolo potrebné posudzovať osobitne pri
odporkyni a osobitne pri vedľajšom účastníkovi. Je totiž potrebné mať na zreteli, že tieto subjekty
vystupujú v konaní samostatne, každý sám za seba. V prípade vedľajšieho účastníka, odvolací súd
preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa opodstatnene považoval trovy
vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93
ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila
občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré
môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho
účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania
neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší
účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane
spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských
práv podľa zákona č. 505/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3
O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom
súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy a zákona
o ochrane spotrebiteľov o tom, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť
vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní základné právo na
súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou
poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak niektoré úkony
právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada
nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi
zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v danej veci správne uzavrel, že navrhovateľ je v zmysle
§ 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu
trov konania.

Vo vzťahu k odporkyni však už odvolací súd otázku účelnosti ňou vynaložených trov konania posúdil inak.
Konanie začalo podaním návrhu dňa 18.12.2012. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 23.01.2013,
od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal odpor proti platobnému rozkazu, doručený
súdu prvého stupňa dňa 01.03.2013. Po týchto úkonoch odporkyňa udelila dňa 20.11.2013 všeobecnú
plnú moc na zastupovanie rovnakému právneho zástupcovi JUDr. B. L., ktorý v konaní háji aj záujmy
vedľajšieho účastníka. Následne dňa 17.03.2015 doručil JUDr. B. L. súdu prvého stupňa vyúčtovanie trov
konania, v ktorých si okrem náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka uplatnil i náhradu
trov právneho zastúpenia za odporkyňu, a to za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci
odporkyne a vyjadrenie predložené súdu za odporkyňu. Odvolací súd má za to, že v prípade úkonov
právnej služby príprava a prevzatie veci odporkyne a vyjadrenie za odporkyňu išlo o duplicitné právne
úkony, nakoľko išlo o právne zastupovanie v totožnej veci a právny zástupca tak nemusel vynaložiť čas
na prevzatie a prípravu zastúpenia ďalšieho klienta - odporkyne. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie,
kedy už na strane odporkyne vystupovalo na ochranu jej práv spotrebiteľské združenie zastúpené
advokátom, si odporkyňa sama zvolila advokáta, teda využila kvalifikovanú právnu pomoc. Odporkyňa
si tak zvolila advokáta za situácie, kedy mala právnu pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom
vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na jej podporu. Keďže odporkyňa požadovala náhradu
trov právneho zastúpenia, je zrejmé, že sa svojmu advokátovi zaviazala za poskytnutú právnu pomoc
zaplatiť. Pritom sa však odporkyni identickej právnej pomoci dostávalo sprostredkovane cez vedľajšieho
účastníka a odporkyňa sa tak svojmu právnemu zástupcovi zaviazala zaplatiť za službu, ktorej obsah sa
odporkyni už dostal inou cestou. Pokiaľ sa teda odporkyňa zaviazala zaplatiť za právnu pomoc, ktorej



identický obsah jej bol na jej podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto
trovy odporkyne neúčelné. Postup odporkyne, ktorá si volí platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa
jej identická služba dostáva bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka, je z pohľadu odporkyne
ekonomicky iracionálny, a tak sa javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia odporkyne
poskytnutie právnej pomoci, pretože tá sa jej už dostala, ale iba násobenie trov právneho zastúpenia
za tú istú službu prostredníctvom zvyšovania počtu zastúpených v tom istom konaní. V konaní, kde na
strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník
i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne
vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá
skôr. Vzhľadom na uvedené odporkyni neprináleží náhrada trov konania (uplatnená za úkony právnej
služby prevzatia a prípravy veci odporkyne a vyjadrenia za odporkyňu) pre ich neúčelnosť.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 151,33 Eur. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.610,72 Eur s
príslušenstvom, pričom vzal v priebehu konania návrh späť v časti 765,32 Eur. Súd odporkyňu za viazal
uhradiť navrhovateľovi sumu 507,26 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Čistý
úspech odporkyne za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne tak predstavuje 37,02 % (68,51
% - 31,49 %). Nakoľko sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.610,72 Eur s
príslušenstvom, základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ustanovenia § 10 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 71,37 Eur (nie ako nesprávne uviedol
súd prvého stupňa 38,18 Eur). Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal štyri úkony právnej
služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky), vyjadrenie k
žalobnému návrhu zo dňa 21.02.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky), účasť na pojednávaní
dňa 20.08.2013, účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013, za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej
výške 285,48 Eur. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 3 x 7,81
Eur a 1 x 8,04 Eur, spolu 31,47 Eur. Ďalej patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhrada
cestovného vo výške 1/3 (vzhľadom na účasť na 3 pojednávaniach v daný deň na Okresnom súde
Prievidza) za cestu na pojednávanie dňa 20.08.2013 z F. do S. a späť 240 km, pri základnej náhrade
za km 0,183 Eur, spotrebe litrov PHM na 100 km 7 l a cene za liter PHM 1,50 Eur, spolu 69,12 Eur,
z čoho 1/3 predstavuje 23,04 Eur a náhrada cestovného vo výške 1/2 (vzhľadom na účasť na 2
pojednávaniach v daný deň na Okresnom súde S.) za cestu na pojednávanie dňa 21.11.2013 z F.
do S. a späť 240 km, pri základnej náhrade za km 0,183 eur, spotrebe litrov PHM na 100 km 7 l a
cene za liter PHM 1,44 Eur, spolu 68,11 Eur, z čoho 1/2 predstavuje 34,06 Eur. Taktiež vedľajšiemu
účastníkovi prináleží náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. za osobnú účasť JUDr. B. L., právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, na
pojednávaní dňa 20.08.2013 za 8 polhodín (aj začatých polhodín) po 13,02 Eur znížená o 1/3, v celkovej
výške 34,72 Eur. Pokiaľ však ide o náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 21.11.2013
za 8 polhodín (aj začatých polhodín) po 13,02 Eur zníženú o 1, ktorú súd prvého stupňa priznal v
celkovej výške 52,08 Eur, odvolací súd má za to, že predmetná náhrada za stratu času vedľajšiemu
účastníkovi neprináleží. Na pojednávaní dňa 21.11.2013 bol vedľajší účastník zastúpený advokátskym
koncipientom Mgr. Q. E.. Odvolací súd považuje za opodstatnenú odvolaciu námietku navrhovateľa,
poukazujúcu na účel inštitútu náhrady za stratu času advokáta, ktorým je finančná kompenzácia časovej
straty, počas ktorej advokát v dôsledku prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť odborného
charakteru. Náhrada za stratu času v zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
patrí advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za
čas strávený cestou do tohto miesta a späť, teda jej zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať
príjem, ktorý by advokát za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. Nakoľko
v preskúmavanej veci sa pojednávania vytýčeného súdom prvého stupňa dňa 21.11.2013 nezúčastnil
osobne advokát JUDr. B. L., ale na zastupovanie substitučne splnomocnil advokátskeho koncipienta
Mgr. Q. E., je zrejmé, že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na miesto
konania pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný vo výkone svojej advokátskej praxe a aj v
čase, ktorý substitučne splnomocnený advokátsky koncipient strávil cestou na pojednávanie, mohol
vykonávať iné úkony právnej služby. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že náhrada za
stratu času je výlučne viazaná na advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne
advokátom je splnená podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať inú
právnu službu. Odvolací súd vzhľadom na uvedené náhradu trov právneho zastúpenia priznané súdom



prvého stupňa znížil o sumu uplatnenej náhrady za stratu času za pojednávanie dňa 21.11.2013 (52,08
Eur vrátane DPH), ktorá v prípade právneho zastupovania na pojednávaní advokátskym koncipientom
dotknutému účastníkovi nepatrí. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní pred súdom
prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu 408,77 Eur (z toho tarifná odmena spolu s režijnými paušálmi
predstavuje 316,95 Eur, náhrada cestovného 57,10 Eur, náhrada za stratu času 34,72 Eur), z čoho
hodnota 37,02 % predstavuje sumu 151,33 Eur. Odvolací súd vzhľadom na uvedený výpočet náhrady
trov konania konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, pričom
nielenže vychádzal z nesprávnej výšky odmeny za 1 úkon právnej služby, ale celkovú výšku náhrady
trov nepriznal v súlade s čistým úspechom odporkyne za účasti vedľajšieho účastníka vo výške 37,02 %.

Vzhľadom na uvedené uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania nebol vecne správny
a odvolací súd ho preto zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že vo veci samej neúspešnému navrhovateľovi
uložil povinnosť náhrady účelne vynaložených trov vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane
úspešnej odporkyne vo výške 151,33 Eur (ust. § 142 ods. 2 O.s.p.) a v časti, v ktorej bola odporkyni
priznaná náhrada trov konania zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania
pre ich neúčelnosť nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 2,
§ 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko navrhovateľ i vedľajší účastník mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é.