{"guid": "ebaa7e4e-1682-4c27-bdd8-f54184f6c2b4:d2fd08da-116f-4f36-a795-7d54a408d40e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3813207226.2", "spisova_znacka": "4Co/797/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/797/2015 z 28. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. februára 2016, sp. zn. 4Co/797/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3813207226.2", "identifikacne_cislo": "3813207226", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2016-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2fd08da-116f-4f36-a795-7d54a408d40e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3813207226.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3813207226.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3813207226.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/797/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207226
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813207226.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa B., zastúpeného Y. proti odporcom 1/ H., 2/ Q.,
obaja zastúpení U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov N., zastúpeného U., o zaplatenie
4.400,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 03. júla 2015, č.k. 14C/144/2013-183, takto

r o z h o d o l :

I.   Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku IV.  z m e ň u j e   tak, že navrhovateľ
je    p o v i n n ý    nahradiť odporkyni 1/ trovy konania - trovy právneho zastúpenia v sume 91,79 eur,
na účet právneho zástupcu U.. Y. I., advokáta, so sídlom v D., vedený v S., číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX, do troch dní.

II.   Odvolací súd rozsudok súdu prvého  stupňa v napadnutom výroku V.  z m e ň u j e   tak, že navrhovateľ
je    p o v i n n ý    nahradiť odporcovi 2/ trovy konania - trovy právneho zastúpenia v sume 91,79
eur, na účet právneho zástupcu U., vedený v S., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol:
XXXXXXX, do troch dní.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku VI.  z m e ň u j e   tak, že
navrhovateľ je    p o v i n n ý    nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia
v sume 253,37 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka  U., vedený v S., číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX,                    do troch dní.

IV. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.147,65 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne v mesačných splátkach
po 50 eur; výrokom II. konanie v časti 3.252,96 eur s príslušenstvom zastavil; výrokom III. návrh vo
zvyšnej časti zamietol;  výrokom IV. uložil  navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni 1/ trovy právneho
zastúpenia vo výške            152,57 eur, na účet právneho zástupcu U.. Y. I., v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; výrokom V. uložil  navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy právneho zastúpenia
vo výške 152,57 eur, na účet právneho zástupcu U.. Y. I., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
výrokom VI. uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 269,97 eur, na účet právneho zástupcu U.. Y. I., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 zákona                    č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do
30.6.2007, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom k 11.08.2006,
§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., účinného do 31.01.2013, § 96 ods. 1, § 160 ods. 1 druhá veta, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len O.s.p). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že odporcovia uzatvorili                    s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o



úvere, ktorá je zároveň i spotrebiteľskou zmluvou. Odporcovia boli povinní v stanovenej dobe poskytnuté
prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich zmluvný úrok. Svoju povinnosť však v súlade so zmluvou riadne a
včas nesplnili. V priebehu konania navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie 3.252,96
eur,                   z dôvodu premlčania časti splátok. Súd preto konanie v tejto časti zastavil. Súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný v časti
15-tich nepremlčaných splátok v celkovej sume 1.147,65 eur (t. j. 15 x 76,51 eur). Súd prvého stupňa
zároveň vyhovel žiadosti odporcov 1/ a 2/ o povolenie splátok dlhu z dôvodu ich nepriaznivej sociálnej
situácie a existencii vyživovacej povinnosti k maloletej dcére                  a umožnil im splatiť žalovanú
sumu v splátkach po 50 eur mesačne. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p. Navrhovateľ sa pôvodne proti odporcom domáhal zaplatenia sumy 4.400,61 eur s príslušenstvom,
súd prvého stupňa mu priznal len sumu 1.147,65 eur, čo je 26,08 % žalovaného nároku. Vo zvyšnej
časti žalovanej istiny, v sume 3.252,96 eur, bolo konanie zastavené, pričom späťvzatie procesne zavinil
navrhovateľ. Odporcovia boli úspešní v rozsahu 73,92 %, teda  čistý úspech odporcov bol              v
rozsahu 47,84 % (73,92 % - 26,08 %). Odporcom aj vedľajšiemu účastníkovi vznikol voči navrhovateľovi
nárok na náhradu 47,84 % účelne vynaložených trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia. Obaja odporcovia, aj vedľajší účastník, boli v konaní zastúpení advokátom U.. Y. I.. Súd
prvého stupňa považoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené v prípade odporcov aj v
prípade vedľajšieho účastníka, a to aj s ohľadom na ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc
pred súdmi. Súd prvého stupňa pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 13 ods.
2 vyhlášky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. V prípadoch, pokiaľ ide                     o
spoločné úkony advokáta pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, sa základná sadzba tarifnej
odmeny zníži o 50 %. Sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzala zo žalovanej
sumy a bola vo výške 161,01 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia odporkyni 1/ bola súdom prvého
stupňa priznaná nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa
25.11.2013 (50 % odmeny + 50 % režijný paušál),  t. j. 80,51 eur + 3,905 eur; 2. účasť na pojednávaní
na Okresom súde Prievidza dňa 26.11.2013 (50 % odmeny + 50 % režijný paušál), t. j. 80,51 eur + 3,905
eur; 3. vyjadrenie              k odvolaniu navrhovateľa dňa 17.02.2014 (50 % odmeny + 50 % režijný
paušál),                                  t. j. 80,51 eur + 4,02 eur. Spolu 261,18 eur, z čoho pomerná náhrada vo výške
47,84 %  predstavuje sumu 124,95 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia odporcovi 2/ bola súdom
prvého stupňa priznaná nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady            s
klientom dňa 25.11.2013  (50 % odmeny + 50 % režijný paušál), t. j. 80,51 eur + 3,905 eur; 2. účasť na
pojednávaní na Okresnom súde Prievidza dňa 26.11.2013 (50 % odmeny + 50 % režijný paušál), t. j.
80,51 eur + 3,905 eur; 3. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa dňa 17.02.2014 (50 % odmeny + 50 %
režijný paušál), t. j. 80,51 eur + 4,02 eur. Spolu           261,18 eur, z čoho pomerná náhrada vo výške 47,84
% predstavuje sumu 124,95 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka bola súdom
prvého stupňa priznaná nasledovne:1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 25.07.2013, t. j. 161,01 eur + 7,81 eur režijný paušál, 2. písomné podanie na súd vo veci samej -
vyjadrenie dňa 26.07.2013, t. j. 161,01 eur + 7,81 eur režijný paušál, 3. účasť                   na pojednávaní
na Okresnom súde Prievidza dňa 26.11.2013 (50 % odmeny + 50 % režijný paušál),  t. j. 80,51 eur +
3,905 eur; 3. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa dňa 17.02.2014 (50 % odmeny + 50 % režijný paušál),
t. j. 80,51 eur + 4,02 eur. Spolu 506,59 eur, z čoho pomerná náhrada vo výške 47,84 % predstavuje
sumu 242,35 Eur. V danej veci priznal súd prvého stupňa aj náhradu cestovného a náhradu za stratu
času za účasť právneho zástupcu odporcov a vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 26.11.2013.
Za cestu osobným motorovým vozidlom Q., EČV: D. zo sídla advokáta v D. do  F. a späť, čo je 240 km,
priznal náhradu za  spotrebované PHM  (0,07 l x 240 km     x 1,50 eur/l) vo výške 25,20 Eur a náhradu
amortizácie (za každý 1 km jazdy 0,183 eur                      x 240 km) vo výške 43,92 eur. Náhrada za
stratu času počas cesty  D. - F. a späť dňa 26.11.2013 predstavovala 8 začatých polhodín á 13,01 eur,
t. j. 104,08 eur. Súd prvého stupňa vyčíslil cestovné a náhradu za stratu času v celkovej výške 173,20
Eur, pričom zaviazal navrhovateľa na náhradu pomernej časti vo výške 47,84 %, čo predstavuje  sumu
82,86 eur, z čoho na jedného zastúpeného potom pripadla suma 27,62 eur (82,86 eur : 3             =  27,62
eur). Súd prvého stupňa priznal každému z úspešných účastníkov v rozsahu jeho výsledného úspechu
v konaní náhradu trov konania za právne služby týkajúce sa konkrétneho účastníka a náhradu 1/3 sumy
cestovného a náhrady za stratu času ich právneho zástupcu.

Proti tomuto rozsudku, v časti náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Poukázal na to, že odporca 1/ a 2/ si zvolili svojho právneho zástupcu až po tom, ako
do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom. Zastával názor, že



vyjadrenia, či už písomne alebo ústne podané v mene odporcov a vedľajšieho účastníka, sú obsahovo
podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, a teda nespĺňajú požiadavku účelnosti.
Navrhovateľ nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia
odporcov, nakoľko právny zástupca bol už oboznámený s daným prípadom, s jeho skutkovým a právnym
základom,               a to z pozície právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Aj vo vzťahu k účasti na
pojednávaní navrhovateľ mal za to, že išlo o neúčelne vykonaný úkon právnej služby, za ktorý nemala byť
odporcom 1/ a 2/ priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, nakoľko sa predmetného pojednávania
zúčastnil aj vedľajší účastník zastúpený tým istým advokátom. Navrhovateľ nespochybňoval právo
odporcov zvoliť si v konaní svojho právneho zástupcu, avšak nevidel účelnosť v podobných, v podstate
sa opakujúcich úkonoch, ktoré boli vykonané tým istým právnym zástupcom, raz ako zástupcom
vedľajšieho účastníka, raz ako zástupcom                            odporcov 1/ a 2/. Úkony, vykonané
právnym zástupcom odporcov, považoval za účelové, avšak neúčelné navyšovanie trov konania, ktoré
absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. Zastával názor, že danej veci prevažuje právny
záujem právneho zástupcu                         na zabezpečení odmeny advokáta prostredníctvom
právneho zastúpenia nad samotnou ochranou svojho klienta, pričom zároveň dochádza k zneužívaniu
inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania. Mal za to, že v danom prípade je namieste
aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Ďalej vyslovil názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, nakoľko preukázateľne má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním. Na podporu
svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2015
pod sp. zn. 7MCdo/15/2014. V závere vyslovil názor, že rozhodnutím súdu dochádza len k podpore
nekorektného postupu zo strany združení ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ, spočívajúci
v ochrane spotrebiteľa, ustúpil snahe o profitovanie z trov právneho zastúpenia. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý výrok zmenil tak, že odporcom 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 106,68
eur s DPH.

Odporca 1/, 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov v spoločnom  písomnom vyjadrení k odvolaniu
povinného uviedli, že na ich strane neexistujú žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by umožňovali odporcom, ako i vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Snahu
navrhovateľa spochybňovať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia úspešných odporcov považoval
za nemiestnu. Mali za to, že vstup vedľajšieho účastníka bol legitímny a opodstatnený, nakoľko práve v
dôsledku jeho procesnej aktivity došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu a k zastaveniu konania v časti.
Často už samotný vstup vedľajšieho účastníka preukázateľne pôsobí pre navrhovateľov odradzujúco,
nakoľko si uvedomujú neopodstatnenosť svojich nárokov a radšej pristúpia k späťvzatiu návrhov a
žiadajú konanie zastaviť. Vyslovil názor, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú
náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť poskytovania reálnej ochrany spotrebiteľov
na súdoch. Nesúhlasili s názorom navrhovateľa, že by nemali byť priznané trovy právneho zastúpenia
za úkon prevzatie a príprava zastúpenia v prípade odporcu 1/ a 2/ z dôvodu, že títo si právneho zástupcu
zvolili až po tom, ako                            do konania vstúpil vedľajší účastník. Uviedli, že odporcovia 1/ a 2/
až po konzultácii s pôvodne len právnym zástupcom vedľajšieho účastníka udelili všeobecnú plnú moc
tomuto rovnakému právnemu zástupcovi na svoje vlastné právne zastupovanie v predmetnom konaní.
Odporcovia sa tak rozhodli, pretože sami prejavili záujem o to, aby boli v konaní zastupovaní priamo
právnym zástupcom, ktorý pôvodne zastupoval iba vedľajšieho účastníka. Právny zástupca musel vec
so žalovanými osobne prejednať, vysvetliť, prediskutovať a predovšetkým sa oboznámiť so skutkovou
stránkou veci podľa vedomosti, ktorú mali osobne žalovaní. Rovnako musel právny zástupca odporcom
vysvetliť a objasniť vec z hľadiska právnej stránky a možnosti obrany v ďalšom konaní. Nesúhlasili ani
s tvrdením navrhovateľa, že právna argumentácia vedľajšieho účastníka a odporcov 1/ a 2/ je podobná,
resp. totožná.       Vo vzťahu k námietke, že v danej veci by malo byť aplikované ustanovenie § 150
ods. 1 O.s.p., mali za to, že na ich strane neexistujú žiadne zákonné dôvody, ani iné dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu trov konania odporcom,                          resp.
vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Právne zastúpenie v danej veci považoval                         za
dôvodné, účelné a sledujúce legitímny cieľ. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
v napadnutej časti potvrdil ako správny a zaviazal navrhovateľa                     na náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré boli vyčíslené v celkovej sume 154,97 eur (po 51,65 eur
za každého zastúpeného). Svoje vyjadrenie následne ešte písomne doplnili, pričom k úkonu prevzatie a
príprava zastúpenia odporcov 1/ a 2/ uviedli, že sa jedná o individualizovaný úkon právnej služby, ktorý
spočíva najmä v ozrejmení skutkového a právneho stavu veci podľa potrieb zastúpeného a najmä v jeho



príprave                    na pojednávanie vo veci samej a bez neho nemôže dôjsť k samotnému zastúpeniu a
k ďalším úkonom právnej služby. Vyjadrili sa aj k praxi súdov, ktoré nepriznávajú náhradu za stratu času
podľa § 17 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z. v prípadoch, pokiaľ sa pojednávania mimo sídla advokáta
zúčastní len splnomocnený advokátsky koncipient. Mal za to, že takáto prax súdov nemá oporu v zákone.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co /205/2015, Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 5Co/186/2013, Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/522/2015, ktoré vo
svojich rozhodnutiach priznávajú náhradu za stratu času aj v prípadoch, pokiaľ sa pojednávania zúčastní
namiesto advokáta advokátsky koncipient. Vyjadrili sa aj k vzdialenosti sídla advokáta od konajúceho
súdu, pričom poukázali na to, že vzdialenosť 120 km nie je značná a sídlo advokáta sa nenachádza
„na opačnom konci republiky“, preto trovy spojené s náhradou za stratu času a cestovným považovali
nepochybne za účelné. Za doplňujúce vyjadrenie k odvolaniu žiadal priznať trovy právneho zastúpenia
v sume 154,97 Eur (po 51,65 Eur za každého zastúpeného).

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov
konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa  § 15 písm. a),b)  vyhlášky  Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky                   č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,  v platnom znení,
advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne
vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky               a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a
nárok na náhradu za stratu času.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby, vykonávaných                   v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za
stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu                 za každú, aj začatú polhodinu.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že zásadne každý má právo na to, aby hoci aj                     v jednoduchej,
skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom, pričom toto ústavne zaručené právo
môže uplatňovať v rámci celej republiky. V prípade úspechu,                   resp. čiastočného úspechu vo
veci má za podmienok stanovených zákonom právo aj                                        na náhradu trov konania,
ktoré je však podmienené účelnosťou a potrebnosťou týchto trov.
Z ustanovenia § 142 O.s.p. však  vyplýva, že aj keď by mal účastník konania vo veci plný alebo i čiastočný
úspech, súd mu môže priznať náhradu len tých nákladov, ktoré boli skutočne potrebné k účelnému
uplatňovaniu alebo bráneniu práva.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal otázkou účelnosti úkonov právneho zastúpenia, za ktoré
odporcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia.                            Pre posúdenie
účelnosti prevzatia právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ odvolací súd považoval za podstatné, že v
danom prípade išlo o bežný, právne a dôkazne nenáročný spotrebiteľský spor, pričom k dosiahnutému
čiastočnému úspechu odporcov 1/ a 2/ bola postačujúca účasť vedľajšieho účastníka na ich strane.

V prejednávanej veci došlo dňa 25.11.2013 (iba jeden deň pred nariadeným pojednávaním) k prevzatiu
právneho zastúpenia odporcu 1/ a odporcu 2/ advokátom                   U.. Y. I., ktorý v tom čase
už zastupoval vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Uvedený advokát prevzal právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka o 4 mesiace skôr, dňa 25.07.2013, pričom vyjadrenie vo veci samej bolo súdu
doručené dňa 26.07.2013.



Je nepochybné, že v momente prevzatia právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ bol právny zástupca
s vecou po skutkovej, ako i právnej stránke dostatočne oboznámený z pozície právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu, preto vznikla otázka, či v danom prípade išlo o účelný úkon
právnej služby, za ktorý právnemu zástupcovi prináleží odmena v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo
vo svojich odvolacích námietkach spochybňoval aj navrhovateľ.

Odvolací súd nepovažoval za pravdepodobné tvrdenia právneho zástupcu                    odporcov 1/ a 2/,
že odporcovia sami prejavili záujem o to, aby boli v konaní tiež zastupovaní právnym zástupcom, ktorý
pôvodne zastupoval iba vedľajšieho účastníka, rovnako i tvrdenie, že ako právny zástupca musel vec s
nimi „osobne prejednať, vysvetliť, prediskutovať a predovšetkým sa oboznámiť so skutkovou stránkou
veci podľa vedomosti, ktorú mali osobne žalovaní“. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú
osoby zvlášť práva znalé, pričom sa v danom období nachádzali v nepriaznivej sociálnej a ekonomickej
situácii. K prevzatiu právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ malo dôjsť v M., čo je 100 km                  od sídla
advokáta. Už len samotné vycestovanie advokáta je spojené s nemalými nákladmi a navyše prevzatie
zastúpenia iba jeden deň pred pojednávaním viac-menej vylučuje možnosť kvalitnej prípravy advokáta
na zastupovanie odporcov na nadchádzajúcom pojednávaní. Javí sa preto veľmi nepravdepodobné, že
by úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia odporcov 1/ a 2/ boli dňa 25.11.2016 v M.
skutočne zrealizované z iniciatívy odporcov tak, ako tvrdí ich právny zástupca. Prevzatie zastúpenia bolo
v tomto prípade skôr iba formálnym úkonom sledujúcim výlučne ekonomické ciele právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka, ktorý využil možnosť dosiahnuť takýmto spôsobom vyšší profit z trov konania a
nemožno hovoriť o úkone právnej služby, za ktorý by advokátovi patrila odmena               v zmysle § 13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.

Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odvolacími námietkami navrhovateľa, ktorý poukazoval
na účelovosť a zneužívanie inštitútu právneho zastúpenia zo strany právneho zástupcu odporcov a
vedľajšieho účastníka. Dodatočné prevzatie zastúpenia odporcov 1/ a 2/ v danej veci viedlo jedine
k tomu, že právnemu zástupcovi bezpracne vznikol nárok na vyššiu odmenu, z titulu  právneho
zastupovania viacerých osôb. Tento úkon právnej služby v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako
potrebný, resp. účelný vo vzťahu k uplatňovaniu, resp. bráneniu práva odporcov 1/ a 2/ v prebiehajúcom
konaní, nakoľko              na jeho základe nedošlo k žiadnej zmene, či už vo vzťahu k právnej argumentácii,
resp. predloženým dôkazom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že priznanie náhrady
trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia odporcu 1/ a 2/ bolo v rozpore s ust. § 142
ods. 1. a 2 O.s.p., nakoľko išlo o neúčelný úkon právnej služby.

Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v prípadoch kedy sa na
pojednávaní miesto advokáta zúčastní jeho advokátsky koncipient, prináleží za čas advokátskeho
koncipienta strávený cestou zo sídla kancelárie na miesto pojednávania a späť náhrada za stratu času
v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. Náhrada za stratu
času patrí advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to
za čas strávený cestou do tohto miesta   a späť, teda jej zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať
príjem, ktorý by advokát                 za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb.
Nakoľko v preskúmavanej veci sa pojednávania, vytýčeného súdom prvého stupňa dňa  26.11.2013,
nezúčastnil osobne advokát U.. Y. I., ale na zastupovanie substitučne splnomocnil advokátskeho
koncipienta P.. H. O., je zrejmé, že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na
miesto konania pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný                vo výkone svojej advokátskej
praxe a aj v čase, ktorý substitučne splnomocnený advokátsky koncipient strávil cestou na pojednávanie,
mohol vykonávať iné úkony právnej služby. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že
náhrada za stratu času je výlučne viazaná na advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej
služby osobne advokátom je splnená podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže
poskytovať inú právnu službu.

Vychádzajúc z toho, že súd prvého stupňa správne vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo
výške 161,01 eur, ako aj pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania v prvostupňovom konaní
(navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti 14,69 %  a neúspešný v časti 85,31 %), na základe čoho
navrhovateľovi vznikla povinnosť nahradiť protistrane 47,84 %-ný podiel z účelne vynaložených trov
potrebných na uplatňovanie a bránenie ich práv.



Odporkyni 1/ tak vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 91,79 eur, ktoré
predstavujú 47,84 % z  odmeny advokáta za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Prievidza dňa
26.11.2013 (50 % odmeny), t. j. 80,51 eur + vyjadrenie                    k odvolaniu navrhovateľa dňa
17.02.2014 (50 % odmeny), t.j. 80,51 eur + 50 % režijný paušál  3,905 eur + 3,905 eur + cestovné
náhrady (1/3 zo sumy 69,12 eur), t. j. 23,04 eur                             = 191,87 eur, z čoho 47,84 % = 91,79 eur.

Odporcovi 2/ vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 91,79 eur, ktoré
predstavujú 47,84 % z  odmeny advokáta za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Prievidza dňa
26.11.2013 (50 % odmeny), t. j. 80,51 eur + vyjadrenie                   k odvolaniu navrhovateľa dňa 17.02.2014
(50 % odmeny), t. j. 80,51 eur + 50 % režijný paušál 3,905 eur + 3,905 eur + cestovné náhrady (1/3 zo
sumy 69,12 eur), t. j. 23,04 eur = 191,87 eur, z čoho 47,84 % = 91,79 eur.

Vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia                    v celkovej
výške 253,37 eur, ktoré predstavujú 47,84 % z  odmeny advokáta za prevzatie               a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 25.07.2013, t. j. 161,01 eur                     + písomné
podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie dňa 26.07.2013, t. j. 161,01 eur  + účasť na pojednávaní na
Okresnom súde Prievidza dňa 26.11.2013 (50 % odmeny),  t. j. 80,51 eur           + vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa dňa 17.02.2014 (50 % odmeny), t. j. 80,51 eur                       + režijný paušál  2 x 7,81
eur + 3,905 eur + 4,02 eur, t. j. 23,55 eur + cestovné náhrady (1/3              zo sumy 69,12 eur) 23,04
eur = spolu 529,63 eur, z čoho 47,84% = 253,37 eur.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, keďže obaja boli v odvolacom
konaní čiastočne úspešní.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "35f37e65-a9d6-4898-8d08-cacdd020c504:f5a8ff7a-d112-42f6-8592-c32571f58ff4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8711214750.1", "spisova_znacka": "7MCdo/15/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/15/2014 z 23. 3. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-03-23", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8711214750.1"}, {"guid": "5c8cd8bc-182f-440d-bbc0-38644ef39c46:af36e225-10f9-41a8-bd78-ad284fd9a9b2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714211634.2", "spisova_znacka": "15Co/522/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/522/2015 z 13. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-10-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714211634.2"}, {"guid": "8afe18e4-32e3-4132-9bb1-653ac4cc78ea:a52dac19-8e80-4ee7-b9cf-f23537a48fc0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5603899993.6", "spisova_znacka": "8Co/205/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/205/2015 z 14. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5603899993.6"}, {"guid": "0563c7b1-89be-4629-8e12-6ecd97bf6649:b944bc9b-e320-4855-bcd4-abdc5dba69fd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112225585.1", "spisova_znacka": "5Co/186/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/186/2013 z 1. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225585.1"}], "citovane_v": []}