Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/985/2015 z 15. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. augusta 2016, sp. zn. 6Co/985/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3813215698.2 Krajský súd Trenčín | 6Co/985/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3813215698.2 | 2016-08-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41570c32-9695-48cf-8337-6088b5cc5c72 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3813215698.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/985/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813215698
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813215698.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobkyne : Bc. X. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. Q. č. XXX/XX, Q. , za účasti C. / s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajší účastník/ , so sídlom Q.
XX, S., IČO : XX XXX XXX, zast. Ing. O. W. proti žalovanému : R. H. C., a.s., P. 2, Z., IČO : XX XXX XXX,
zastúpený obchodnou spoločnosťou X. Q., s.r.o., so sídlom M., H. 3, IČO : XX XXX XXX, zastúpená
JUDr. X. N., advokátom a konateľom, o zrušenie rozhodcovského rozsudku , na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júla 2015, č.k. 11C/118/2013-100 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. , ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok L. sp. zn.
3C/690/2012 zo dňa 19. Januára 2012 a výroku III., ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok , p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok L.
súdu Z. so sídlom L. XX, Z., sp. zn. 3C/690/2012 zo dňa 19. januára 2012 . Uviedol, že žalobkyňa
podaným návrhom žiadala, aby súd zrušil rozsudok L. súdu Z. so sídlom L. XX, Z. sp. zn. 3C/690/2012 z
19.januára 2012 . Súčasne žiadala i o odklad vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach. Rozhodcovský rozsudok prevzala dňa
24.6.2013, teda zákonom stanovenej lehote podala návrh na zrušenie tohto rozsudku. Uviedla, že
rozhodcovskú doložku, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo
k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka
nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Namietala aj nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky. V spotrebiteľskej
veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

2. Právne vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c/ , ods. 2 , § 43 ods. 1 z. č. 244/2002 Z.
z. - o rozhodcovskom konaní, príslušnými ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom žaloba bola podaná v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 24.6.2013 a žalobu
podala na súd dňa 22.7.2013. Súd je toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákona neplatná.



Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného, teda písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa tejto rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje žalobkyni
ako poistnému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a musí ho v prípade sporu
alebo sporných nárokov podrobiť výlučne rozhodcovskému konania a tým mu odoberať možnosť brániť
svoje právo pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na prílohu Smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q/ bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať v inej zmluvnej strane.
Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok
na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ s
vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uloží, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy
budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých
je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok
iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na
ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tom fakte podľa súdu
nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy, podpísali zmluvné strany ako pokračovanie
predtlačeného formuláru poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dojednaná rozhodcovská
doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu,
pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobkyne podieľať sa na kreovaní.
Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach vo vzťahu k dodávateľom a v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany. Na základe uvedeného preto súd predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil a na návrh žalobkyne v zmysle § 40 ods.2 cit. zákona rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti uznesením zo dňa 14.novembra 2013 a to až do právoplatnosti výroku o zrušení
rozhodcovského rozsudku. Súd považuje na záver za podstatné uviesť, že z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa sa nedohodla so žalovaným , že všetky vzájomné spory a
sporné nároky z poistenia sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom,
rovnako nevedela, že v časti XVII., bod 7a je zakomponovaná provízia odmeny, ktorej výška nie je
uvedená v jednotlivých listinných dôkazoch, žalobkyňa o tejto provízií, ktorú mala zaplatiť na základe
rozhodcovského rozsudku sa dozvedela až jeho doručením. Z obsahu rozhodcovského rozsudku
ani z iných listín nie je zrejmé, že takúto sumu žalobkyňa mala zaplatiť a žalovaný ju nevyzval
pred začatím rozhodcovského konania na zaplatenie tejto sumy. Keď žalobkyňa neplatila poistné,
žalovaný s ňou zrušil poistnú zmluvu zo dňa 12.9.2008. Dlh zaplatila 21.2.2010, išlo o dlh na
poistnom vo výške 1.212 Sk, lebo nemala finančné prostriedky a tým si dlh vyrovnala. Rozhodcovská
zmluva je teda neplatná od začiatku, rozhodca nemohol rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky a existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Súd pre úplnosť uvádza, že od 1.januráa 2015 je v účinnosti z. č. 335/2004
Z. z. - o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v prechodných ustanoveniach § 73 ods. 1,2,3
uvádza : „Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
1.januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred
1.januárom 2015 zostávajú zachované“. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31.12.2014; ustanovenie § 46 ods.3 týmto nie je dotknuté. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred
1.januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Predmetné súdne konanie



začalo dňa 22.júla 2013, pričom platí v zmysle prechodných ustanovení, že zákon sa vzťahuje i na
rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spor začatý pred 1.januárom 2015. Rozhodcovské
konanie bolo v predmetnej veci ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku pred 1.januárom 2015,
preto súd posudzoval konanie ako i rozhodcovskú zmluvu v čase konania a uzavretia zmluvy. Okrem
toho v zmysle § 45 ods.1 písm. e/, i/, j/ cit. zákona, dôvodom na zrušenie predmetného rozhodcovského
rozsudku boli i zákonné dôvody uvádzané v tomto novom ustanovení, ktoré sú obsahovo totožné s
dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to citoval už vyššie. Súd však zastáva právny
názor, že prechodné ustanovenie § 73 ods.1 veta prvá cit. zákona sa predovšetkým vzťahuje na
samotné rozhodcovské konanie, t. j. konanie pred rozhodcovským súdom. Záverom súd považuje za
podstatné uviesť, že zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených vyššie prichádza do
úvahy i po 31.3.2015, teda v zmysle § 243d Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1.januárom 2015, možno
začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie
podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie
prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, čo znamená, že už nie je možné predkladať
rozhodcovský rozsudok podľa úpravy platnej do 31.12.2014 ako exekučný titul, a to z dôvodu, že
účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je posudzovať spôsobilosť rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu, ale ako ochranu odporcu, spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, ktorý je
zaviazaný nezákonným rozhodcovským rozsudkom a to o to zvlášť, že rozhodcovský rozsudok vydáva
osoba rozhodcu alebo rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Súd uvádzal
uvedenú právnu argumentáciu z dôvodu, že žalovaný nielen vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu
žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale aj vo svojom prednese na pojednávaní poukázal
na toto ustanovenie, § 243d z. č. 233/1995 Z. z., v rámci z. č. 335/2014 Z. z.. Súd sa s argumentáciou
žalovaného nestotožnil na základe vyššie uvedeného predchádzajúceho zdôvodnenia.

4. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo
výške 331,50,- eur , keď žalobkyňa bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu podľa
§ 4 ods.2 písm. za/ z. č. 71/1992 Zb. - o súdnych poplatkoch v platnom znení, preto súd o zaplatení
súdneho poplatku rozhodol podľa § 2 ods.2 cit. zákona, položka 3 písm. c/ .

5. Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu . Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku podľa § 205 ods.2
písm. a/ O.s.p. za použitia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ako i porušenie čl. 46 ods. 1 v spojení s porušením
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne kvalifikoval a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď
rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a nie je zrozumiteľné / I.ÚS 236/06/. Žalobca podpisom
na konci všeobecných poistných podmienok potvrdil, že si ich prečítal a vyslovil s nimi súhlas . Nie je
správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky

7. Súd sa nevyjadril k 19. odseku Smernice 93/13/EHS, chybnému prekladu Smernice 39/13/
EHS pri transpozícii do Občianskeho zákonníka a judikatúre. Závery súdu prvej inštancie , že
rozhodcovská doložka medzi ním a žalobkyňou nebola individuálne dojednaná, nie je správny.
Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne,
nešlo o neprijateľnú podmienku, keďže žalobkyňa mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť bez
toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok bola dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká
vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Žalobkyňa tým, že podpísala
osobitné zmluvné dojednania dosvedčuje aj skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského konania vedela.
Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že nevedela, čo je arbitrážny súd. Za vadu konania považuje aj
opomenutie aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav v podobe eurokonformného
aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku. Na daný prípad
nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 244/2002, nakoľko od 01.01.2015 nadobudla účinnosť
novela zákona, keď v prechodných ustanoveniach , podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.



je uvedené, že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v predmetnom
prípade bol dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom a účinnom
pred 01.01.2015. Ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z . z. v znení účinnom od 01.01.2015 však
písm. c/ ani neobsahuje. Súd prvej inštancie opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú
v § 118 ods. 2 O.s.p. a to uviesť účastníkom konania, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
považuje za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov
budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3CDo 236/2010, 3MCdo 18/2010, Ústavného súdu SR II.ÚS 261/06 a Ústavného
súdu ČR I.´ÚS 2014/10 zo dňa 07.04.2011.Vyššie uvedené vady konania zakladajú odňatie možnosti
žalovaného konať pred súdom, príp. inú vadu konania. Počas celého konania poukazoval na nález
Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012, ktorý má dôležitý význam z hľadiska aplikácie smernice 93/13/
EHS, bodu 19. Žalovaný sa v súlade s rozhodnutím ESD vo veci Ratti C-148/78 dovoláva priameho
účinku Smernice 93/13/EHS z hľadiska aplikácie ust. 19 na poistnú zmluvu , ktorá je predmetom tohto
konania a to pre neúplnú implementáciu Smernice do právneho poriadku SR. Ak všeobecné súdy
aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica93/13/
EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer
tejto smernice obsiahnutý v 19 odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. V doplnenom
podaní zo dňa 01.10.2015 žalovaný uviedol, že novelizáciou zákona č. 233/1995 Z.z. v rámci zákona
č. 335/2014 Z.z. bod. 49 sa za § 243c vložil nový § 243d , keď sa právne postavenie účastníkov
predmetného sporu obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku- žalobca nie je viazaný
povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok, ktorý mu bol
priznaný rozhodcovským rozsudkom. Odpadla vecná legitimácia účastníkov konania a súd je povinný
s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/214/2011, pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie zamietnuť žalobu, pretože pre rozhodnutie vo veci samej je podľa § 154 ods. 1 O.s.p.
rozhodujúci skutkový stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.

8. Žalobkyňa ani Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS nevyužili svoje právo písomne
sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec preskúmal podľa § 380 Civilného sporového poriadku /
zák. č. 160/2015 Z.z. / ďalej len CSP/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru , že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

10. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom
1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný sporový poriadok „CMP“ (zák. č.
160/2015 z.z.) . Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 CSP , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (za účinnosti „starého“ civilného kódexu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok) .

11. V zmysle ust. § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. V zmysle ust. § 379 ods. 1 CSP , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
vo výroku I. a III., potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny. O odvolaní rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP , keď nebolo potrebné zopakovať dokazovanie
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem.

17. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

18. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď
súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP). Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

21. V prejednávanej veci žalovaný neuplatnil kvalifikovane ani odvolacie dôvody spočívajúce v
nesprávnom skutkovom a nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie .

22. Riešenie sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv na rozhodcovskom súde na základe
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky znamená:

1. obchádzanie dôležitého prvku unijného práva, ktorý predstavuje ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách
2. absenciu individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky , ktoré
spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

23. Nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v spotrebiteľskej zmluve je možné
takéto dojednanie len individuálne a v danej veci ide o formulárový typ zmluvy, ktorej obsah žalobkyňa
nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť a mohol ju ako celok iba odmietnuť alebo podpísať.

24. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že poistná zmluva, ktorú uzatvorili účastníci
konania dňa 15.04.2008 je zmluvou spotrebiteľskou. Poistná zmluva bola uzatvorená v podobe
štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a
že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných
poistných podmienok. Spotrebiteľ teda buď prijme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a
predformuloval, zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je
spotrebiteľ - žalobkyňa slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej
pozície. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka je to, že je pre
spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez
akýchkoľvek pochybností Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť
XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
Všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V konaní totiž bolo nepochybne
preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach
číslo 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, je neplatná, pretože nedošlo k jej individuálnemu
dojednaniu. Z osobitného zmluvného dojednania číslo 01/2007 k poistnej zmluve vyplýva, že toto je
súčasťou Všeobecných poistných podmienok a práve toto osobitné dojednanie odkazuje na časť XV.
Všeobecných poistných podmienok, v ktorej časti je upravené rozhodcovské konanie.



25. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce
znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napríklad aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby
spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou Všeobecných
poistných podmienok. Odkaz v listine, v Osobitných zmluvných dojednaniach číslo 01/2007 k poistnej
zmluve na článok XV. Všeobecných poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie,
robí takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednanie
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

26. Za právne bezvýznamné je preto potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných
dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z Osobitných
zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež
časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu
na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou
zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú
úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach
nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou
je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

27. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade
sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka i zo smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

28. Medzi základné definičné prvky práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý súdny proces)
patrí podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko), Ústavného
súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS226/03, I. ÚS 344/10), ale i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (rozsudok z27. apríla 2006 sp.zn. 4 Cdo 171/2005, rozsudok z 30. septembra 2008
sp.zn. 4 Cdo 25/2007, etc.)právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné)
argumenty jednotlivých strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z
potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým
spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom Ústavný súd Slovenskej
republiky v tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07).

29. Obsah požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v našom
právnom poriadku vyjadrený v § 220 ods. 2 CSP . Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj náležite vyhodnotil. Medzi základné definičné prvky právo účastníka byť pred súdom úspešný,
prípadne právo na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04),
prípadne s navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), preto nie je porušením práva na súdnu
ochranu, ani práva na spravodlivý proces, ak súdne rozhodne podľa predstáv účastníka a jeho návrhu
nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom.

30. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nedodržal zákonom stanovený postup v zmysle ust . §
181 ods. 2 CSP, keď na pojednávaní neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov



je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne účastníci mohli upraviť
ďalší procesný postup v konaní s tým, že toto pochybenie prispelo k nepredvídateľnosti rozhodnutia ,
pretože súd je povinný na základe výsledkov dokazovania vymedziť, ktoré podstatné skutkové tvrdenia
účastníkov možno považovať za zhodné a ktoré za sporné. Odvolací súd nezistil existenciu dôvodu
odvolania, ktorý mal spočívať v nedodržaní procesného postupu súdu prvej inštancie. Ak predseda
senátu nedodrží postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP , nemá to žiadny priamy dosah na možnosť
vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv.

31. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je
neplatná a z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok ako nezákonný zrušil podľa ust. § 40 ods. 1 písm.
c/ zák. č. 244/2002 Z.z. Je potrebné poukázať na to, že žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo účinné / platilo do 31.12.2014/ . V zmysle ust. §
372w O.s.p. / ustanovenie účinné v čase rozhodovania súdom prvej inštancie/ , spory o neplatnosť
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom
podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015
právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Od 1.1.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak
nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú
aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015 zostávajú
zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia. Z uvedeného preto vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do
31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho
zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných
v čase jej uzavretia.

32. Podľa § 243d zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré ustanovenie je prechodným ustanoveniam k
právnym úpravám účinným od 1. 1. 2015, ktoré § 243d v ods. 1 ustanovuje, že exekučné
konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. 1. 2015
možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Ide o prelomenie materiálnej (nie
formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil,
teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne sa domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku,
ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený.
Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava
smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka
na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal
existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie.

33. Žalovaný v odvolaní poukázal na (ne)zohľadnenie 19 ods. (recitálu) Smernice 93/13/EHS v
posudzovanom prípade, ktorý sčasti aj citoval. Podľa tohto odseku sa na účely smernice hodnotenie
nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena
tovaru a služieb môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných
podmienok, keďže zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy , ktorých podmienky definujú alebo
popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa
tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. Žalovaný nesprávne
uviedol, že nie je zámerom smernice hodnotiť podmienky v poistných zmluvách. Z uvedeného odseku
je zrejmé, že zámerom smernice nie je hodnotiť podmienky v poistných zmluvách, ktoré definujú alebo
popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, čo sa v predmetnom prípade nestalo a tieto
podmienky hodnotené neboli.



34. V zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolací súd neprihliadal na doplnené podanie zo dňa 01.10.2015
a vznesenú námietku žalovaným o nedostatku pasívnej legitimácie , keď žalovaný doplnil odvolacie
dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolanie .

35. Súd prvej inštancie správne posúdil pôsobnosť dotknutých právnych noriem, týkajúcich sa
uplatneného nároku a na základe vykonaných dôkazov správne rozhodol, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie , vo výroku I. , ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok a s ňou súvisiacej
časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť súdny poplatok, keď žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená od súdnych poplatkov, v konaní bola úspešná, preto
podľa § 2 ods. 2 cit. zákona poplatková povinnosť zaťažuje žalovaného, ako vecne správny za použitia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Úspešnej žalobkyni by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Trovy odvolacieho konania žalobkyni nevznikli žiadne, preto jej ich náhrada
nebola priznaná.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).