Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/62/2016 z 12. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. decembra 2016, sp. zn. 5CoP/62/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3813216631.2 Krajský súd Trenčín | 5CoP/62/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3813216631.2 | 2016-12-12 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cab66b68-71af-491b-8eb8-8e5704854d78 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3813216631.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/62/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813216631
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813216631.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti : T. P.,
nar. XX.XX.XXXX a T. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní obidve maloleté deti zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky N. S., bytom O.
č. XX, právne zastúpenej JUDr. Matejom Valjentom, advokátom, so sídlom Partizánske, Jesenského
232, a otca P. P., bytom E. nad A. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou,
so sídlom Prievidza, Bakalárska 6, o návrhu matky o úpravu styku rodiča s maloletými deťmi a návrhu
otca o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. júla 2016, č.k. 1P/106/2013-225, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a V. z r u š u j e a vec
v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza
č.k. 17P/45/2011-17 zo dňa 16.11.2011 v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti
a určenia vyživovacej povinnosti na maloleté deti, a to tak, že s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku maloleté deti T. P., nar. XX.XX.XXXX a T. P., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka maloletých detí je povinná zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti od piatka párneho kalendárneho týždňa od 15:00 hod. do piatka
nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. a otec maloletých detí je povinný
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od piatka nepárneho kalendárneho týždňa od 15:00
hod. do piatka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. s tým, že otec maloletých detí
je povinný v stanovenom čase maloleté deti prevziať a zároveň je povinný maloleté deti v stanovenom
čase odovzdať do osobnej starostlivosti matky v mieste jej bydliska, pričom zastupovať maloleté deti
a spravovať ich majetok budú obaja rodičia spoločne. Výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu
Prievidza č.k. 4P/69/2012-92 zo dňa 16.11.2012 v časti vyživovacej povinnosti na maloleté deti v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/23/2013-106 zo dňa 25.04.2013 a to tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je otec povinný prispievať na výživu maloletého
T. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 90 eur mesačne a na výživu maloletej T. P., nar. 13.XX.XXXX sumou
90 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred, s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. určil, že vo zvyšnej časti zostáva rozsudok
Okresného súdu Prievidza č.k. 17P/45/2011- 17 zo dňa 16.11.2011 nezmenený. Výrokom IV. návrh
matky na úpravu styku s maloletými deťmi zamietol a výrokom V. rozhodol o náhrade trov konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom podaným na súd domáhala úpravy styku
rodiča s maloletými deťmi. Otec maloletých detí návrhom podaným na súd navrhol zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti o maloleté deti zmenou rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 17P/45/2011



- 17 zo dňa 16.11.2011 tak, že súd zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, pričom je matka
povinná prispievať na výživu maloletého Dominika Macka sumou 30 eur a na výživu maloletej T. P.
sumou 30 eur, vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám otca. Následne otec navrhol zmenu
pôvodného návrhu, a to tak že navrhoval zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Súd uznesením zmenu návrhu otca pripustil.

3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh otca o zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je dôvodný a preto zveril maloleté deti T. P. a
T. P. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rozsahu podľa návrhu otca, nakoľko
striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletých detí a budú tak lepšie zaistené potreby
maloletých. Súd mal teda za preukázané, že boli splnené všetky kumulatívne podmienky uvedené v
ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, s poukazom na záver
znalca vyjadrený v doplnku k znaleckému posudku, ktorý uviedol, že vzhľadom na vek maloletých detí je
vhodný týždňový režim striedavej osobnej starostlivosti, preto súd návrhu otca na nariadenie striedavej
osobnej starostlivosť obidvoch rodičov vyhovel.

4. Čo sa týka vyživovacej povinnosti k maloletým deťom počas striedavej osobnej starostlivosti,
vzhľadom k okolnostiam prípadu, súd nezdieľal názor, že výživné nie je potrebné určovať. Zákon
nechápe ako pravidlo, že sa výživné neurčí. Prípad, keď súd pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti neurčí výživné je skôr výnimkou. V tejto časti súd návrhu otca o neurčenie výživného počas
striedavej osobnej starostlivosti nevyhovel. Vychádzal pritom z rozdielnych zárobkových pomerov otca a
matky maloletých detí. Otec maloletých detí je samostatne zárobkovo činná osoba s mesačným príjmom
700 až 800 eur a má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému T. a maloletej T. vyživovaciu povinnosť
k maloletému synovi C. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa narodil s partnerského vzťahu. Matka maloletých
detí je na rodičovskej dovolenke, jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 203,20
eur mesačne a prídavku na deti v sume 70,56 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom T. a T., má vyživovaciu povinnosť k mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z manželstva
s U. S.. Toho času je matka vo vysokom štádiu tehotenstva a čaká štvrté dieťa. Pri striedavej osobnej
starostlivosti môže byť výživné zvýšené, resp. znížené. Pri určení výživného však musí súd vždy skúmať
záujem maloletého dieťaťa. Naposledy rozhodol o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom Okresný súd v Prievidzi rozsudkom zo dňa 16.11.2012 sp. zn. 4P/69/2012 - 92 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/23/2013 - 106 zo dňa 25.04.2013, keď bola
vyživovacia povinnosť otca k maloletému T. znížená zo sumy 170 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne
a k maloletej T. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne. Pri rozhodovaní prvostupňový aj
odvolací súd vychádzal z vtedajšieho príjmu matky zo zamestnania v sume 385,19 eur netto a príjmu
otca v sume 185 eur ako dávky v nezamestnanosti. Došlo teda k zmene zárobkových pomerov rodičov
maloletých detí. U matky došlo k zníženiu zárobkových pomerov, nakoľko v čase poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti mala matka príjem zo zamestnania v sume 385,19 eur a v súčasnosti je matka
na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami v sume 273,76
eur. U otca maloletých detí došlo k zvýšeniu zárobkových pomerov, nakoľko v čase poslednej úpravy
výživného bol otec nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti v sume 185 eur mesačne, a v
súčasnosti je otec samostatne zárobkovo činná osoba s mesačným príjmom v sume 700 až 800 eur.
Súd mal v konaní za preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
došlo k zmene pomerov tak na strane matky, ako aj na strane otca, ale aj na strane maloletej T., ktoré
odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na ňu. Maloletá T. v čase poslednej úpravy výživného
mala tri roky a navštevovala materskú školu, pričom v súčasnosti má maloletá T. 7 rokov a je žiačkou
základnej školy, s čím súvisia zvýšené náklady na zakúpenie školských potrieb, poplatkov súvisiacich
s návštevou školských a mimoškolských aktivít, stravovaním maloletej v škole a pod. Maloletý T. bol
v čase poslednej úpravy výživného žiakom 2. ročníka základnej školy, pričom aktuálne v júni 2016
ukončil 5. ročník základnej školy. Po takto vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že počas
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca k maloletej T.. Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej T. z doterajších
60 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza
p. zn. 4P/69/2012 - 92 zo dňa 16.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
19 CoP/23/2013 - 103 zo dňa 25.04.2013. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T., naposledy
určenú citovanými rozsudkami prvostupňového a odvolacieho súdu ponechal súd nezmenenú, a to v
sume 90 eur mesačne. Súd tak vyhovel návrhu právneho zástupcu matky, ktorý v prípade zverenia detí
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov navrhoval určenie vyživovacej povinnosti otca na



obidve deti na každé po 90 eur mesačne, odôvodňujúc to rozdielnymi zárobkovými pomermi matky a
otca maloletých detí.

5. Súd návrh matky o úpravu styku otca s maloletými deťmi zamietol, nakoľko vzhľadom k rozhodnutiu
o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, považoval súd návrh
matky za nedôvodný.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko náhrada trov konania účastníkovi je v
mimosporových konaniach zásadne vylúčená.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, a to proti výroku II., ktorým
súd zmenil rozsudok OS Prievidza č.k. 4P/69/2012-92 z 16.11.2012 v časti vyživovacej povinnosti na
maloleté deti. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Konanie vo veci je
vedené od roku 2013. Pomery účastníkov sa od roku 2013 podstatne zmenili. Súd pred vyhlásením
rozhodnutia neskúmal osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ani odôvodnené potreby
maloletých. Otec maloletých nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Nevlastní ani žiadne hnuteľné
veci väčšej majetkovej hodnoty. Od mája 2013 podniká ako živnostník. Jeho príjem z podnikania pred
zdanením predstavuje sumu 7.017 eur, čo predstavuje mesačný prijem 584,75 eur. Žije v spoločnej
domácnosti s družkou X. H.. Z tohto vzťahu sa narodil maloletý C. X.X.XXXX. Družka je na materskej
dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Býva v nájomnom
byte, pričom nájomné je v sume 183 eur mesačne. Nakoľko byt má samostatný kotol na kúrenie a
ohrev vody, platí mesačné zálohy za plyn v sume 52 Eur. Zálohy na el. energiu predstavujú 33 Eur
mesačne. Náklady na bývanie predstavujú spolu sumu 268 Eur mesačne. Okrem uvedených výdavkov
má náklady na domácnosť ako sú strava, hygienické potreby, čistiace potreby a oblečenie v priemere
300 Eur mesačne. Súd určuje výšku výživného na mal. dieťa podľa platných zásad určených najmä
v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Zákon o rodine pripúšťa možnosť, že súd, pokiaľ zverí mal. dieťa do
striedavej starostlivosti, neurčí žiadnemu z rodičov povinnosť platiť výživné. Súd takto môže postupovať
najmä s prihliadnutím na dĺžku striedavej starostlivosti, napr. ak je dĺžka striedavej starostlivosti rovnaká
u oboch rodičov. Avšak ani v takomto prípade nemožno vylúčiť určenie výživného pre rodičov, pokiaľ to
bude potrebné pre vyrovnanie životnej úrovne maloletých deti. Súd bez akéhokoľvek bližšieho skúmania
a dokazovania rozhodol tak, že otca zaviazal platiť výživné k rukám matky vo výške 90 eur na každé
dieťa. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v stanovenej výške. Dĺžka striedavej
starostlivosti je rovnaká u oboch rodičov. V čase, keď budú maloleté deti u neho, bude znášať všetky
výdavky spojené s ich výživou a potrebami. Jeho výdavky sú navýšené ešte o dopravu a prepravu detí,
nakoľko býva v Opatovciach nad Nitrou a deti navštevujú školské zariadenie v Kolačne čo je vzdialenosť
cca 30 km. Je si vedomí, že matka maloletých detí je t.č. na materskej dovolenke a jej jediným príjmom
je rodičovský príspevok. Matka však žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom, ktorý sa podieľa
na nákladoch spoločnej domácnosti. Preto navrhoval, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodnutie
prvej inštancie zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého T. sumou 30 eur mesačne a na
výživu maloletej T. P. sumou 30 eur mesačne, k rukám matky najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred,
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca mal. detí uviedol, že doporučuje
prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádza otec v odvolaní a na základe toho rozhodnúť.
9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti, a to vo výroku II., ktorým uložil otcovi povinnosť počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého T. sumou 90 eur mesačne
a na výživu maloletej T. sumou 90 eur mesačne, a s ním aj súvisiaci výrok V. zrušiť podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP a podľa § 391 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd nevidel dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko by tak uprel účastníkom právo
konať pred súdom, navrhovať dôkazy ako i právo na 2-inštatnosť konania.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV., odvolaním napadnutý nebol a preto zostalo
rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.
11. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej



starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
14. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného
rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre
určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
17. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),
s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
18. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
19. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo výroku II., ktorým uložil otcovi povinnosť počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov prispievať na výživu maloletého T. sumou 90 eur mesačne a na výživu maloletej T. sumou 90
eur mesačne, je predčasné, nakoľko z obsahu spisu ani z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by
súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti zisťoval a vykonal dokazovanie ohľadom
schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov, ako i odôvodnených potrieb maloletých
detí. Rovnako nevyplýva, že pri určení výživného prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho skúmania a dokazovania rozhodol tak,
že otca zaviazal platiť výživné k rukám matky vo výške 90 eur na každé dieťa. Súd prvej inštancie
teda pred vyhlásením rozhodnutia neskúmal osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ani
odôvodnené potreby maloletých. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe akých dôkazov súd prvej
inštancie ustálil príjem otca na sumu 700 až 800 eur, rovnako z vykonaného dokazovania pred súdom
prvej inštancie nevyplýva, že súd skúmal majetkové pomery otca, jeho odôvodnené výdavky, ako i príjem
matky a jej manžela a ich majetkové pomery a odôvodnené výdavky. Taktiež neskúmal odôvodnené
výdavky maloletých detí v súvislosti s ich osobnými potrebami, školou, záujmami, zdravotným stavom.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku II., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, bolo predčasné.
21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie smerujúce k určeniu
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, výživné určí v súlade s ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, nakoľko výživné určené v napadnutom rozsudku tieto zákonné kritériá nezohľadňuje, pričom
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní, tak aby bolo preskúmateľné.
22. Až po takto doplnenom a zopakovanom dokazovaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne.
23. S poukazom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.



24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).