{"guid": "8a3a638d-bfc9-41b6-817a-276b25b7f658:f92d7ad8-cd4c-4320-b768-1fc389353a39", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814010273.2", "spisova_znacka": "2To/39/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/39/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. októbra 2016, sp. zn. 2To/39/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3814010273.2", "identifikacne_cislo": "3814010273", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Kubáňová", "sudca_id": 225, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomira-kubanova-225", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f92d7ad8-cd4c-4320-b768-1fc389353a39", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814010273.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814010273.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814010273.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010273
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814010273.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému Y. I., nar. XX. XX. XXXX v
X., bytom C., L. XXX/XX, a spol., pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods.
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp. zn. 2T/83/2014-244, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.
októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa §  319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného Y. I.

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp. zn.: 2T/83/2014-244 boli
obžalovaní Y. I. a T. P.  uznaní za vinných:

Y. I. zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20,       § 212 ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. b) Tr. zákona,

T. P. zo spáchania prečinu krádeže formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 212 ods. 2 písm. a)
Tr. zákona,

ktorého sa dopustili na tom skutkovom základe, že

1.  obžalovaný Y. I. s nezisteným páchateľom dňa 30. 06. 2012 o 02:45 hod. v L. na ul. I. č. X krompáčom
odtrhli visiaci zámok na riadne oplotenom areáli spoločnosti Akuservis, vošiel do areálu, kde odtrhli
krompáčom  visiaci zámok na dielni, vošli do dielne, odkiaľ odcudzili 24 autobatérií a 3 nabíjačky na
autobatérie, čím spôsobili podnikateľskému subjektu H. I. - H. škodu poškodením visiacich zámkov
a škodu krádežou celkovo vo výške 1 500,- eur, následne páchatelia v tom istom oplotenom areáli
krompáčom odtrhli visiaci zámok na vedľajšej budove -  hangári, vošli dnu odkiaľ odcudzili plastový kufrík
s rôznym náradím, čím spôsobili U. KMQ. škodu krádežou vo výške 200,- eur,
pričom obžalovaný Y. I. sa tohto konania dopustil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 3T 181/10  zo dňa 12. 04. 2012, právoplatným 12. 04. 2012 odsúdený za spolupáchateľstvo prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona,

2. obžalovaný T. P. dňa 30. 06. 2012 o 02:45 hodine v L. na ul. I. č. 6, potom ako obžalovaný Y. I. a ďalší
nezistený páchateľ  krompáčom odtrhli visiaci zámok na riadne oplotenom areáli spoločnosti Akuservis
vošli dnu, kde krompáčom odtrhli visiaci zámok na dielni, vošli do dielne, odkiaľ odcudzili 24 kusov



autobatérií a 3 ks nabíjačiek na autobatérie, čím spôsobili H. I. -  H.  škodu poškodením visiacich zámkov
a škodu krádežou celkovo vo výške 1 500,- eur, následne páchatelia v tom istom oplotenom areáli
krompáčom odtrhli visiaci zámok na vedľajšej budove hangáru a vošli dnu, odkiaľ odcudzili plastový
kufrík s rôznym náradím, čím spôsobili U. W. škodu krádežou vo výške 200,-eur,
pričom odcudzených vecí prišiel odviezť obžalovaný T. P., ktorý dňa 30. 06. 2012 tesne pred spáchaním
skutku prišiel pred areál spoločnosti Akuservis na svojom osobnom motorovom vozidle značky FIAT
Ulysee, ECV:  PD XXX CC  a obžalovanému Y. I. a neznámemu páchateľovi pomáhal pri nakladaní
odcudzených vecí do vozidla, pričom vedel, že sa jedná o odcudzené veci.

Za to bol Y. I.  podľa § 212 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. d), § 37 písm. m) Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody v trvaní 7 mesiacov, na výkon ktorého bol  podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do
ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
T. P. bol uložený podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov,
výkon ktorého mu bol  podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Uvedený rozsudok nenadobudol vo vzťahu k obžalovanému Y. I. právoplatnosť, pretože ho ihneď po
vyhlásení napadol odvolaním čo do výroku o vine i treste obžalovaný Y. I.. V dôvodoch odvolania
poukázal na to, že skutkové okolnosti tvrdené obžalovaným P. sú v rozpore s tvrdením obžalovaného
I. a svedkyne V. v tom, kto koho objednal na odvoz autobatérií, že P. navštívil I. v byte svedka X., aby
ho zavolal k naloženiu batérií, v popise miesta kde boli batérie nakladané i v tom, či išlo aj o krádež
ďalšieho náradia. Všetky okolnosti vyhodnotil súd jednoznačne v prospech tvrdení obžalovaného P.. V
odôvodnení rozsudku sa len poukázalo na to, že obžalovaný „má veľa vecí na krku“ a chce si pomôcť,
prípadne, že to tak mohlo byť. Obžalovaný variantu uvádzanú T. P. poprel a uviedol, že bol v byte
u kamaráta Y. X.. T. P. mu požičal v minulosti sumu 100,- €. Obžalovaný I. popísal priebeh večera
29.06.2013 a zhodne ho opísala i svedkyňa V.. Prvostupňový súd odstraňoval rozpory, no zjavne iným
spôsobom, než to urobil v prípade spoluobžalovaného P.. Výpoveď svedkyne V. v podstatných črtách
potvrdzuje priebeh udalostí podľa výpovede obžalovaného I.. Nie je zrejmé, ako si mohol obžalovaný I.
niečo prisvojiť, keď sa to našlo vo vozidle inej osoby, ktorá to i nakladala, ako mohol odísť obžalovaný I.
z bytu svedka X. na vzdialené letisko po celodennom užívaní alkoholických nápojov, keď v tomto stave
mohol sotva niečo „organizovať“. Tvrdenie, že trestná činnosť obžalovaného I. je nepriamo preukázaná
i výpoveďou svedka P. je zarážajúce. Svedok P. len zopakoval tvrdenie spoluobžalovaného P.. Úradný
záznam Mestskej polície vytvorený svedkom P. trpí rozporom o čase narušenia objektu (02,05 hod.) a
správnym časovým údajom 02,45 hod. Tento rozpor nie je v rozsudku vysvetlený. Súdu postačilo len
tvrdenie, že sa v časovom údaji svedok P. pomýlil. Neboli produkované žiadne dôkazy preukazujúce
účasť obžalovaného I. na žalovanej trestnej činnosti.
Vzhľadom na uvedené potom obžalovaný navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby po
odstránení rozporov sám rozhodol.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného I., ktorý si upovedomenie o termíne
verejného zasadnutia riadne nevyzdvihol a písomnosť bola vykázaná uložením a v neprítomnosti
poškodených, ktorí sa bez ospravedlnenia nedostavili.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie
navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1   Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.



Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov  - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok
spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové
závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.
Obžalovaný, ktorý spáchanie skutku poprel,  je usvedčovaný predovšetkým priamou výpoveďou
spoluobžalovaného P., nepriamo výpoveďou svedka P., zápisnicami o vydaní veci, vrátení veci,
fotodokumentáciou a ostatnými listinnými dôkazmi.
Obžalovaný, ako už bolo vyššie uvedené,  spáchanie žalovanej trestnej činnosti poprel, resp. tvrdil, že
on len mal za odmenu pomôcť obžalovanému P. a následne z miesta odišiel.
Spoluobžalovaný P. však obžalovaného I. v plnej miere usvedčil a uviedol, že to bol práve I., kto ho o
príchod na miesto činu a odvezenie vecí z objektu požiadal. Jeho výpoveď je v podstatných bodoch
konzistentná a ním uvádzané tvrdenia sú vo vzájomnej logickej súvislosti a to i ostatnými dôkazmi.
S uvedenou výpoveďou korešponduje i výpoveď svedka P.. Ten logicky vysvetlil, že v úradnom zázname
Mestskej polície Prievidza na č.l. 85 bol chybne uvedený časový údaj 02,05 hod. Správne má byť
uvedená 02,45 hod.
Svedok X., u ktorého mal byť obžalovaný I. v čase spáchania skutku odmietol vypovedať.
Jedným svedkom, ktorý vypovedá v prospech obžalovaného I. je jeho priateľka V., tá sa však zrejme
vzhľadom na množstvo požitého alkoholu k časovým údajom vyjadrovala len veľmi „orientačne“.
Ani krajský súd nepovažuje jej výpoveď za vierohodnú. Svedkyňa bola zrejme motivovaná pomôcť
obžalovanému I..
Ako už uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa, v žiadnom prípade to nebol
spoluobžalovaný P., ktorý by potreboval na odvezenie odcudzených vecí pomoc obžalovaného I.. P.
disponoval motorovým vozidlom a preto, ak by chcel veci odcudziť,  to mohol spolu so neznámym
páchateľom zvládnuť aj sám. Žiadnu ďalšiu osobu by skutočne na odcudzenie nepotreboval. Naopak,
bol to práve obžalovaný I., ktorý potreboval na odvezenie odcudzených vecí motorové vozidlo, vlastné k
dispozícii nemal a zrejme preto oslovil spoluobžalovaného P., ktorý to potvrdil na hlavnom pojednávaní.
Nie je preto pravdou, ako to obžalovaný uvádzal v písomných dôvodoch odvolania, že by vina
obžalovaného I. bola ustálená na základe dohadov a domnienok, prípadne prekrúcania faktov. Práve
naopak, obhajoba obžalovaného I. bola postavená na domnienkach, že po celodennom požívaní
alkoholických nápojov nemohol nič organizovať. To mu však, podľa vlastných slov, zrejme nebránilo v
údajnom prijatí ponuky spoluobžalovaného P. na to, aby mu mal pomôcť.
Ako už uviedol súd prvého stupňa,  vykonaným dokazovaním bola obrana obžalovaného I. vyvrátená.
Obžalovaný teda svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu  tak,
ako to správne skonštatoval už okresný súd. Krajský súd potom opakovane v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
Vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu
okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Keďže u obžalovaného bol pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností vyrovnaný, nebolo potrebné upravovať trestnú sadzbu. Trest uložený na dolnej
hranici trestnej sadzby plne vyhovuje požiadavkám individuálnej i generálnej prevencie. Obžalovaný I.
bol už pred spáchaním aktuálnej  trestnej činnosti odsúdený za majetkovú trestnú činnosť a aktuálnu
trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Bolo preto vylúčené ukladanie
podmienečného trestu odňatia slobody.
Správny je i rezultát súdu prvého stupňa o zaradení na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.
Na základe  týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.



Poučenie:

Proti  tomuto  rozhodnutiu  zákon  nepripúšťa  žiadny  ďalší   riadny   opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/83/2014", "guid": "4e0f4384-9246-42b3-b2ee-9c83a466df55:ac6f9f6e-0ede-49c0-96cd-6ee55756554a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}