{"guid": "863f59d4-df11-4084-9133-1ed576f9c549:633156af-e03a-4dad-aafb-44257b46e99a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814201865.1", "spisova_znacka": "4Co/42/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/42/2015 z 20. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. januára 2016, sp. zn. 4Co/42/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814201865.1", "identifikacne_cislo": "3814201865", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 1575, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-1575", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/633156af-e03a-4dad-aafb-44257b46e99a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814201865.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814201865.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814201865.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 4Co/42/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3814201865\nDátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814201865.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy\nLichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa T. A., a.s., T., C. XX, O. XX XXX XXX,\nzastúpeného Mgr. R. R., advokátom, so sídlom T., S. X proti odporcovi 1) E.. D. R., bytom H., P. XX,\n2) D. R., bytom F. J. XXX, obaja zastúpení JUDr. G. Z., advokátom, so sídlom H., G. R. 6, o zaplatenie\n40.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1), 2) proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo\ndňa 13. októbra 2014, č.k. 15C/43/2014-93, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovia 1), 2) sú     p o v i n n í    zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania - trov\nprávneho zastúpenia vo výške 617,10 eur, k rukám                         Mgr. R. R., advokáta, do troch dní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1), 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi\n40.000 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 09.03.2010 do zaplatenia               a nahradiť\nnavrhovateľovi trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok 2.400 eur a trovy právneho zastúpenia\n2.716,82 eur, a to k rukám právneho zástupcu Mgr. R. R., advokáta, so sídlom T., S. 2, všetko v lehote\ndo XX dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto\nplnenia povinnosť druhého odporcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bol\nnárok navrhovateľa ako lízingového prenajímateľa voči odporcom ako ručiteľom  o zaplatenie  časti\ndoúčtovanej ceny lízingu v celkovej výške 115.335,45 eur, ktorá mala predstavovať splátky          z\nlízingovej zmluvy v počte 26 (splátky 23. až 48. podľa splátkového kalendára), ktoré  nájomca ako dlžník\nneuhradil z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy                           a z doplatku kúpnej\nceny. Navrhovateľ označil tento nárok ako nárok na náhradu škody               z dôvodu daňových\nsúvislostí. V konaní nebolo sporné, že nájomca ako dlžník navrhovateľa  prestal pravidelne uhrádzať\nlízingové splátky, ktoré  uhradil  len ako nultú  splátku, poplatok za uzavretie  zmluvy a splátky od 1.\naž do 13. splátky á 4.434.36 eur. Následne splátky neuhrádzal, preto navrhovateľ s odkazom na čl.\nX.10.2 písm. a) a k) Všeobecných  zmluvných podmienok odstúpil od  predmetnej  lízingovej zmluvy\nlistom zo dňa 04.02.2010, teda v čase, keď nájomca bol v omeškaní s viacerými splátkami aj viac ako\n8 mesiacov. Odstúpenie od zmluvy v konaní nebolo spochybnené. V zmysle čl. X .10.5 Obchodného\nzákonníka odstúpením od zmluvy nezaniká platnosť ustanovení lízingovej zmluvy a VZP upravujúcich\npovinnosť  nájomcu zaplatiť prenajímateľovi dlžné sumy podľa zmluvy a VZP, najmä ustanovenia  o\nzmluvných pokutách a povinnosti zaplatiť nesplatenú časť celej ceny  lízingu. V zmysle uvedeného\npodľa názoru súdu teda nárok navrhovateľa voči odporcom ako ručiteľom predstavuje plnenie zo zmluvy\nnájomcom v dôsledku jej predčasného ukončenia odstúpením, pretože aj takéto plnenie zo zmluvy\nje upravené v zmluvných podmienkach, preto nemôže ísť o náhradu škody, ako tvrdí navrhovateľ.\nUvedená úprava v zmluve nakoniec aj zodpovedá povahe občianskoprávneho vzťahu oproti účinkom\n\nodstúpenia od zmluvy podľa  občianskoprávnej úpravy. Odporcovia založili svoju obranu jednak na\ntvrdení, že ručiteľské vyhlásenie ako také  je neplatné pre zmätočnosť, neurčitosť a následne je nárok\nnavrhovateľa voči nim premlčaný. Súd sa s touto obranou nestotožnil a v celom rozsahu prisvedčuje\nsprávnosti právnej argumentácie navrhovateľa. Z výsluchu odporcu 2) a aj z obsahu vyhlásenia ručiteľov\n(totožné u oboch odporcov) zo dňa 17.04.2008 vyplýva jasné                     a zrozumiteľné vyhlásenie\noboch odporcov o tom, že berú na seba voči prenajímateľovi  povinnosť, ak nájomca podľa  uvedenej\nleasingovej zmluvy pohľadávky prenajímateľa  nevyrovná, tak ručiteľ sa zaväzuje túto pohľadávku\nuspokojiť. Zároveň obaja ručitelia vyhlásili, že ručia celým svojím majetkom, že rozumejú lízingovej\nzmluve, ako aj VZP                  a celému zmluvnému vzťahu. Z obsahu takéhoto vyhlásenia\nvyplýva, že spĺňa všetky zákonné predpoklady pre vznik ručenia podľa § 303 Obchodného  zákonníka,\npretože  je zrejmé, čo ručitelia vyhlasovali, voči komu a akého záväzku sa ich ručiteľské vyhlásenie\ntýka. Tento právny úkon nie je preto v rozpore  s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože prejav\nvôle ručiteľov je určitý, jasný a zrozumiteľný, a preto nemôže ísť o neplatný právny úkon.  Ručiteľské\nvyhlásenie  ako také  nemôže zneplatniť  ani   označenie „veci“  na   listine, ako  „vyhlásenie  ručiteľa k\nleasingovej  zmluve  č. 0807/28  podľa § 303  a nasl. Obchodného zákonníka a § 546 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Uvedený výklad zodpovedá i úprave podľa § 266 Obchodného zákonníka. Je pravdou, že\nObchodný zákonník obsahuje osobitnú komplexnú úpravu ručenia ako zabezpečovacieho inštitútu v\nobchodnoprávnych vzťahoch, preto sa právna úprava Občianskeho zákonníka pre obchodné záväzkové\nvzťahy nepoužije. Ide o kogentné ustanovenie bez možnosti odlišnej úpravy zmluvných strán. Berúc  do\núvahy samotný obsah ručiteľského vyhlásenia ako jednostranného vyhlásenia vôle a charakter hlavného\nzáväzku, ktorý ručenie malo zabezpečovať a s prihliadnutím aj na personálne prepojenie medzi osobami\nručiteľov  a konateľom spoločnosti nájomcu, ktorý za nájomcu zmluvu uzatváral a podpisoval, ako i to,\nže v prvom rade bolo uvedené, že ide o ručenie  podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, nemožno\nhovoriť o zmätočnosti takéhoto vyhlásenia, pretože podstata ručiteľského vyhlásenia nie je tvorená\noznačením zákonných ustanovení, ktorými sa má ručenie riadiť, ale samotným obsahom vyhlásenia\na povahou hlavného záväzku, ku ktorému má ručiteľský záväzok akcesorickú povahu. Vyhlásenie\nobsahuje označenie osoby veriteľa, dlžníka, označenie pohľadávky z leasingovej zmluvy, ktorá je\nriadne špecifikovaná, vyhlásenie má písomnú formu, je podpísané konajúcimi osobami a je evidentné,\nže navrhovateľ ako veriteľ k takémuto prihláseniu pristúpil, teda ho akceptoval. Výklad, predkladaný\nodporcami, že uvedenie ustanovenia § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka zneplatňuje ručiteľské\nvyhlásenie, je neprípustný a je evidentné, že je účelový vzhľadom na to, že vyhlásenie ako také učinili\nsamotní odporcovia. Nakoniec odporca 2) na pojednávaní uviedol, že v čase podpisovania ručiteľského\nvyhlásenia rozumel ručeniu, ako i tomu, čo podpisuje. Odporcovia výšku a ani právny dôvod uplatneného\nnároku navrhovateľa nespochybnili a v konaní je dostatočne preukázané, že nájomca ako dlžník\npo čiastočných úhradách a uspokojení navrhovateľa v dôsledku predaja predmetu lízingu neuhradil\nnavrhovateľovi  zvyšnú časť  ceny lízingu,  teda  splátky po odstúpení  od zmluvy                a zvyšok\nkúpnej ceny. Dlžník bol opakovane vyzývaný veriteľom na úhradu, a to listom           zo dňa 04.02.2010,\nkde mu bolo doručované aj vyúčtovanie pri predčasnom ukončení zmluvy zo dňa 04.02.2010 (č.l. 21\nspisu), následne aj výzvami z 31.08.2010, 22.09.2010, 13.10.2010, 31.12.2010. Nájomca na výzvy\nveriteľa nereagoval. Ďalej bolo preukázané, že na nájomcu  bol uznesením Okresného súdu Banská\nBystrica v konaní 1R/8/2008 zo dňa 26.05.2010 vyhlásený konkurz a navrhovateľ uplatnil pohľadávku\nz predmetnej lízingovej zmluvy prihláškou podanou 14.07.2010. Nebolo ďalej sporné, že v konkurznom\nkonaní pohľadávka uspokojená nebola a konkurzné konanie ukončené nie je. Samotné vyhlásenie\nkonkurzu                   na dlžníka nebráni veriteľovi uplatňovať svoje právo voči ručiteľom, pretože\ntakéto obmedzenie z ničoho nevyplýva a pri opačnom názore by ručenie ako zabezpečovací prostriedok\nstratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v zmysle čl. XI. 11.2.1 VZP v prípade predčasného ukončenia zmluvy\nodstúpením je nájomca povinný zaplatiť všetky nároky prenajímateľovi, a to aj z titulu nesplatenej časti\ncelej ceny lízingu do 30 dní od vystavenia  vyúčtovania a vyúčtovanie bolo vystavené dňa 04.02.2010,\npovinnosť nájomcu ako dlžníka  zaplatiť aj túto časť ceny lízingu vznikla najneskôr dňa 06.03.2010, i\nkeď nájomca mal uvedené vyúčtovanie doručené už 16.02.2010 (viď prílohy k listu zo dňa 04.02.2010).\nV zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinný ručiteľ plniť po tom, čo veriteľ vyzval na\nplnenie dlžníka v primeranej lehote. Nájomca ako dlžník nereagoval na výzvy veriteľa doručované tak\npred vyhlásením konkurzu (výzva zo dňa 04.02.2010, doručená 16.02.2010, podľa ktorej mal plniť\ndo 10 dní od doručenia), ako ani na výzvy doručované následne zo dňa 31.08.2010, 22.09.2010,\n13.10.2010, 31.12.2010. Na dlžníka bol vyhlásený konkurz dňom 26.05.2010, preto v zmysle § 306 ods.\n1 Obchodného zákonníka po tomto dátume výzva nebola ani potrebná. Je teda zrejmé, že povinnosť\nručiteľov z titulu ich ručiteľského záväzku nastúpila prvýkrát  už po doručení výzvy dlžníkovi dňa\n16.02.2010, kedy bolo nájomcovi doručené jednak vyúčtovanie pri predčasnom ukončení zmluvy, ako\n\naj samotné vyzvanie na úhradu. Dlžník v primeranej lehote 10 dní uvedený dlh nevyrovnal, preto mohol\nnavrhovateľ ako veriteľ prvýkrát uplatniť svoje právo voči ručiteľom dňom  26.02.2010, resp. vzhľadom na\nspôsob ukončenia zmluvy odstúpením a v zmluve dohodnutú povinnosť  dlžníka plniť 30 dní po vystavení\nvyúčtovania, tento deň nastal 06.03.2010 (30 dní po 04.02.2010). S prihliadnutím na to, že návrh bol\npodaný 04.02.2014, nemôže byť nárok navrhovateľa premlčaný, pretože na plnenie z predmetného\nručiteľského záväzku  sa vzťahuje  štvorročná premlčacia  doba  podľa  Obchodného zákonníka. Zmluva\no finančnom lízingu 0807/28 zo dňa 17.04.2008 je uzavretá medzi dvoma podnikateľmi v rámci ich\npodnikateľskej činnosti (viď predmet podnikania navrhovateľa i odporcu), pričom zo záhlavia zmluvy\nvyplýva, že ide o zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaný typ\nzmluvy. Je zrejmé, že ide o vzťah medzi podnikateľmi v zmysle § 261 ods. 1  Obchodného  zákonníka,\npričom na tento vzťah si výslovne dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka v zmysle čl. 4. Záverečné\nustanovenia, bod 4.2 zmluvy. Túto skutočnosť odporcovia ani nerozporovali. Nebolo potrebné, aby\núčastníci zmluvy dojednávali v zmysle § 262 ods. 1 aplikáciu Obchodného zákonníka, pretože takáto\ndohoda sa predpokladá i pri záväzkoch, ktoré nespadajú pod § 261 Obchodného  zákonníka. S\npoukazom na kogentné ustanovenie § 261 Obchodného  zákonníka (viď § 263 ods. 1 Obchodného\nzákonníka) je pre zmluvné strany zaväzujúce i ustanovenie § 261 ods. 4  platného v čase uzavretia\nzmluvy, ktoré spočíva v tom, že touto (treťou) časťou Obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy,\nktoré vznikli pri zabezpečení plnenia  záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou\nzákona podľa predchádzajúcich odsekov. Keďže z hľadiska  subjektov ide medzi veriteľom a dlžníkom,\nteda navrhovateľom a nájomcom ako podnikateľmi o obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods.\n1 Obchodného  zákonníka, spravuje sa ručenie taktiež treťou časťou Obchodného zákonníka, teda\nustanoveniami § 303             a nasl. Obchodného zákonníka, tak ako súd aplikoval vyššie. V tretej\nčasti Obchodného zákonníka je upravené aj premlčanie práva veriteľa, a to v § 310, podľa ktorého právo\nveriteľa  voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. V zmysle § 397 Obchodného\nzákonníka platí pre premlčanie štvrorročná premlčacia doba. Vzhľadom                   na uvedené nemôže súd\npripustiť plynutie premlčacej doby na daný ručiteľský záväzok podľa Občianskeho zákonníka, tak ako\nnesprávne uvádzajú  odporcovia. Odporcovia sa snažili tvrdiť, že na dané ručenie bolo potrebné výslovne\ndohodnúť aplikáciu Obchodného zákonníka, alebo výslovne vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka,\nk čomu nedošlo. Uvedené obrana nemá ani logické a ani právne opodstatnenie. Akcesorické záväzky\nsa spravujú vždy režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok,\npreto na ručenie nie je potrebné osobitne dohadovať Obchodný zákonník alebo vylučovať Občiansky\nzákonník. Keďže ručenie ako také obsahuje ucelenú právnu úpravu                v Obchodnom zákonníku,\nna záväzkové vzťahy z ručenia, vrátane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa použijú\nustanovenia Obchodného zákonníka, a to aj pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná\nprávna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl.\nObchodného zákonníka. S poukazom                       na začiatok plynutia premlčacej doby a dátum\npodania návrhu nemôže byť právo  navrhovateľa premlčané. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti\nnapr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.  6 Mcdo  4/2012 zo dňa 27.06.2013,\nďalej  rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 115/99 zo dňa 18.05.2000, ďalej\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Mcdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a iné.\nOkrem toho doručením prihlášky správcovi v zmysle §  28 ods. 6  zákona  č.  7/2005 Z. z., v danej  veci\ndňom 14.07.2010, má účinky uplatnenia práva na súde, čo znamená, že dochádza k prerušeniu plynutia\npremlčacej doby podľa § 402 Obchodného zákonníka, a to voči dlžníkovi. Je pravdou, že uvedené má\núčinky len voči dlžníkovi, avšak  vzhľadom na úpravu v zmysle § 310 Obchodného zákonníka, podľa\nktorej právo veriteľa  voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi, nemôže byť\nprávo voči ručiteľom premlčané skôr ako voči dlžníkovi, pretože odo dňa 14.07.2010 premlčacia doba\nvoči dlžníkovi prestala plynúť. I z tohto dôvodu nemôže byť právo veriteľa voči ručiteľom premlčané. Súd\npreto zaviazal oboch odporcov ako ručiteľov k plneniu veriteľovi z titulu ich ručiteľského záväzku, a to\nv uplatnenom rozsahu 40.000 eur, ktorý nárok je v menšom rozsahu než predstavuje doúčtovanie ceny\nlízingu v celkovej sume 115.335,45 eur, ktorá sa stala  splatnou po odstúpení od zmluvy, preto nemohla\nzačať plynúť ohľadom tohto nároku premlčacia doba v čase pred odstúpením, resp. nezaplatením splátky\nsplatnej pred odstúpením, ako nesprávne uvádzajú odporcovia. Tieto splátky pritom neboli predmetom\nkonania. Pokiaľ ide o obranu odporcov, že ručiteľský záväzok je potrebné posudzovať i podľa § 52\nods. 1 Občianskeho zákonníka ako plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože                       pri\nručiteľskom vyhlásení nekonali ako podnikatelia v rámci svojej podnikateľskej činnosti,  súd  udáva, že\núprava spotrebiteľských zmlúv sa vzťahuje na zmluvy ako dvojstranné právne úkony medzi dodávateľom\na spotrebiteľom, pričom v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho  zákonníka práve základný zmluvný vzťah\nmedzi  dodávateľom a spotrebiteľom určuje  rámec  spotrebiteľského vzťahu. Zo strany ručiteľov nešlo o\n\npriamy zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ale akcesorický vzťah k obchodnoprávnemu\nvzťahu medzi dvoma podnikateľmi, preto nemožno uvažovať o spotrebiteľskom charaktere predmetného\nručiteľského vyhlásenia. V súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka súd zaviazal odporcov k úroku z\nomeškania počnúc dňom 09.03.2010 v zmysle návrhu navrhovateľa. Uvedený dátum odvíjal navrhovateľ\nod doručenia odstúpenia 08.02.2010 po prirátaní 30 dní od vystavenia  vyúčtovania. Vyúčtovanie bolo\nvystavené 04.02.2010, pričom dlžník mal plniť do 30 dní od jeho vystavenia, preto omeškanie dlžníka, a\ntým i ručiteľom nastalo skôr                    a na tom nemení nič i to, že vyúčtovanie bolo doručené dlžníkovi\naž 16.02.2010 (nie 08.02.2010 viď doručenka č.l. 20 spisu). Doručenie výzvy ručiteľom sa nevyžaduje,\npreto sa ručitelia dostali do omeškania už dňom 04.03.2010. Súd je viazaný návrhom aj v tejto  časti,\npreto súd návrhu vyhovel v uplatnenom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.\n1 O.s.p. V konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu prináleží náhrada trov konania za zaplatený súdny\npoplatok 2.400 eur a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony  právnej pomoci - prevzatie veci, podanie\nnávrhu na súd, písomné vyjadrenie zo dňa 07.10.2014, účasť na pojednávaní 13.10.2014, odmena za\njeden úkon podľa § 10 ods. 1 vyhlášky  č. 655/2004 Z. z. vo výške  506,21  eur,  4 x  režijný paušál  á\n8,04  eur.  Ďalej patrí právnemu zástupcovi náhrada za stratu času za 8 polhodín á 14 eur, spolu 112\neur, náhrada cestovných výdavkov - počet km 350 cesta  Bratislava - Prievidza a späť, 350 x 0,183 eur,\nt. j.  64,05 eur a pohonné hmoty pri cene za 1 l  1,123 eur  bez  DPH, spotreba 7,9 l                         za 100\nkm, spolu 30,97 eur, 20 % DPH 452,80 eur, spolu trovy právneho zastúpenia                  2.716,82 eur.\n\nProti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 1), 2). Navrhli ho zmeniť tak, že\nnávrh navrhovateľa z dôvodu premlčania bude zamietnutý. Namietali nesprávne právne posúdenie veci.\nUviedli, že nespochybňujú v danej veci, že hlavný záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a dlžníkom B.,\nspol. s r.o. sa spravuje Obchodným zákonníkom. Za spornú označili skutočnosť, či ručiteľský záväzok sa\nspravuje Obchodným zákonníkom, ak toto ručiteľské vyhlásenie je citáciou vyhlásenia k Občianskemu\nzákonníku a toto ustanovenie Občianskeho zákonníka je v ručiteľskom vyhlásení aj uvedené. Zároveň\ntoto vyhlásenie neobsahuje písomnú dohodu o tom, že ich záväzkový vzťah (ručenie) sa spravuje\nObchodným zákonníkom. Poukázali na to, že dohoda podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka\nvyžaduje písomnú formu (§ 262 ods. 2 Obchodného zákonníka) inak je neplatná. Namietali, že ručiteľské\nvyhlásenie takúto dohodu neobsahuje a z tohto dôvodu nie je možné toto ručiteľské vyhlásenie, resp. ich\nzáväzok voči navrhovateľovi posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Mali za to, že v tomto prípade\nje potrebné aplikovať ručiteľské vyhlásenie a s ním súvisiace premlčanie pod Občiansky zákonník. V\ntom prípade je nárok veriteľa premlčaný, a to z dôvodu, že bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej\ndoby.             Za nesprávne označili tvrdenie, že podanie prihlášky do konkurzu úpadcu B., spol. s r.o.\nmá také účinky, že došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby, jednak voči úpadcovi B., spol. s r.o. a\nvoči nim. Dôvodili, že pretrhnutie plynutia premlčacej doby podaním prihlášky do konkurzu úpadcu na\nsúde má vplyv len na premlčaciu dobu voči úpadcovi, nie voči nim. Uviedli, že ručiteľský záväzok voči\nnim, ako ručiteľom, je akcesorickým záväzkom, ale vzhľadom na rozdielnosť subjektov (dlžník a ručiteľ)\npremlčacia doba voči každému takémuto subjektu plynie samostatne. Samostatne nastáva aj okamih,\nodkedy plynie premlčanie. Ďalej dôvodili, že premlčanie je možné subsumovať aj pod premlčanie práva\nna náhradu škody, a to z dôvodu, že navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh ako nárok                      na\nnáhradu škody. V takomto prípade je potom subjektívna premlčacia doba dvojročná.\n\nNavrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1), 2) navrhol napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že právny vzťah medzi navrhovateľom\na odporcami sa spravuje kogentným ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka (dnešné znenie).\nTúto právnu úpravu teda nie je možné vylúčiť ani dohodou.             Za nepodstatné preto\npovažoval to, či je v ručiteľskom vyhlásení zmieňovaný okrem Obchodného zákonníka aj Občiansky\nzákonník. Uviedol, že ručiteľské vyhlásenia odporcov sú formulované ako prevzatie ručenia. Pokiaľ\nodporcovia uvádzajú, že ich ručiteľské vyhlásenia sú jednoznačne formulované ako ručenie podľa ust.\n§ 546 Občianskeho zákonníka, nedostatočne rozlišujú medzi samotným obsahom právneho úkonu a\nnadbytočnými vyhláseniami bez právnej relevancie. Mal za to, že pokiaľ nie je prípustná voľba právneho\nrežimu, zmienky o zákonných ustanoveniach majú v právnom úkone iba ornamentálny charakter, bez\nprávneho významu a súd nimi nie je pri aplikácii práva viazaný. Pôsobnosť Obchodného zákonníka\nvyplýva priamo zo zákona, preto nebola potrebná dohoda podľa               § 262 ods. 1 Obchodného\nzákonníka. Ďalej poukázal na ust § 310 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo veriteľa voči\nručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Keďže navrhovateľ svoju pohľadávku\nprihlásil v konkurze dlžníka, ktorý doposiaľ nebol skončený, nemohla sa vzhľadom na ust. § 28 ods. 6\n\nzákona č. 7/2005 Z. z. pohľadávka voči odporcom ako ručiteľom doposiaľ premlčať. Uplatnil si náhradu\ntrov odvolacieho konania, ktorú špecifikoval.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.              bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že\nodvolanie odporcov 1), 2) nie je dôvodné.\n\nOdvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní odporcami 1), 2) vznesené a v\nplnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Námietky odporcov\n1), 2), uvedené v odvolaní, boli totožné s námietkami odporcov 1), 2), vznesenými v prvostupňovom\nkonaní, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsahu dostatočne vysporiadal, a ktoré nemohli\nmať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého\nrozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa dodáva\nnasledovné:\n\nSúd prvého stupňa dostatočne akceptovateľným a zreteľným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu\nneprihliadol na aplikáciu Občianskeho zákonníka v danej veci v otázke premlčania, keď ide o ručenie\npodľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko podstata ručiteľského vyhlásenia nie je tvorená\noznačením zákonných ustanovení, ktorými sa má ručenie riadiť, ale samotnou povahou hlavného\nzáväzku, ku ktorému má ručiteľský záväzok akcesorickú povahu. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto\nodôvodnením súdu prvého stupňa, námietky odporcov 1), 2) preto nepovažuje za dôvodné. Pokiaľ sa\ntýka ďalšej námietky odporcov 1), 2), uvádzanej v odvolaní, že dohoda podľa § 262 ods. 1 Obchodného\nzákonníka vyžaduje písomnú dohodu a ručiteľské vyhlásenie takúto dohodu neobsahuje, a z ktorého\ndôvodu nie je možné toto ručiteľské vyhlásenie, resp. ich záväzok voči navrhovateľovi posudzovať\npodľa Obchodného zákonníka, ani táto neobstojí. Správne súd prvého stupňa v danej veci poukázal\nna to, že v danej veci nebolo potrebné, aby účastníci predmetnej zmluvy dojednávali v zmysle § 262\nods. 1 aplikáciu Obchodného zákonníka, pretože takáto dohoda sa predpokladá i pri záväzkoch, ktoré\nnespadajú pod § 261 Obchodného zákonníka a s poukazom na kogentné ust. § 261 Obchodného\nzákonníka je pre zmluvné vzťahy zaväzujúce i ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, platného\nv čase uzavretia zmluvy, ktoré spočíva v tom, že touto časťou Obchodného zákonníka sa spravujú\nvzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto\nčasťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov. Súd prvého stupňa preto aj v otázke premlčania nároku\nnavrhovateľa správne aplikoval ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorých pre premlčanie\nplatí štvorročná premlčacia doba Nedôvodná bola aj námietka odvolateľov ohľadne prerušenia plynutia\npremlčacej doby voči nim, keď podľa ich názoru prerušenie plynutia premlčacej doby podaním prihlášky\ndo konkurzu úpadcu na súde má vplyv len na premlčaciu dobu voči úpadcovi a nie voči nim, vzhľadom\nna rozdielnosť subjektov. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že v zmysle §\n28 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. v danej veci dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej doby podľa §\n402 Obchodného zákonníka, a to voči dlžníkovi, avšak vzhľadom na úpravu v zmysle § 310 Obchodného\nzákonníka, podľa ktorej právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí               pred premlčaním práva\nvoči dlžníkovi, nemôže byť právo voči ručiteľom (odporcom 1/, 2/) premlčané skôr ako voči dlžníkovi.\nNepodstatná je aj námietka odvolateľov, že navrhovateľ odôvodňoval svoj nárok ako nárok na náhradu\nškody, v ktorom prípade je potom subjektívna premlčacia doba dvojročná. V zmysle zásady „iura novit\ncuria“ súd prvého stupňa správne posúdil nárok navrhovateľa na plnenie v zmysle horeuvedených\ncitovaných zákonných ustanovení.\n\nZ týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako\nvecne správny potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1\nO.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca\nv odmene za právne zastúpenie, vychádzajúc z hodnoty veci 40.000 eur - za vyjadrenie k odvolaniu zo\ndňa 31.12.2014 - 506,21 eur + 1 x režijný paušál 8,04 eur = 514,25 eur + 20 % DPH 102,85 eur, spolu\n617,10 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o\nnáhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení). Odvolací súd\nnepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ním uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n1.234,20 eur, nakoľko v odvolacom konaní mu patrí odmena za jeden úkon právnej služby.\n\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/43/2014", "guid": "9bdc5499-87f3-48ab-a697-249f1b9b9103:0e864f11-99af-4048-b14b-d6866f26022b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "e3ece0f1-dff7-40f4-88a0-547ad5d7ced6:aa4b3894-3f3b-4987-96e3-4326d32dfb22", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3816205644.1", "spisova_znacka": "27CoE/91/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoE/91/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3816205644.1"}, {"guid": "e3ece0f1-dff7-40f4-88a0-547ad5d7ced6:28288446-df40-4eb4-bd7f-37fda173f78f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3816205644.1", "spisova_znacka": "27CoE/91/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoE/91/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3816205644.1"}]}