{"guid": "4747a9e9-f70a-4725-9ee3-7dd764049c92:8d8e6b15-b898-47b8-b711-87b375d97851", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814214899.1", "spisova_znacka": "6Co/893/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/893/2015 z 27. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. júna 2016, sp. zn. 6Co/893/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814214899.1", "identifikacne_cislo": "3814214899", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d8e6b15-b898-47b8-b711-87b375d97851", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814214899.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814214899.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814214899.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/893/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214899
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814214899.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO: 00151653, Bratislava, Tomášikova 48, zast. JUDr. Roman Kvasnica, advokát so sídlom Piešťany,
Sad A. Kmeťa 24 proti odporcovi K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., A. nám. XXX/XX, v konaní o
zaplatenie 4452,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 24. júna 2015, č. k. 9C/28/2015-80, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku  o zamietnutí   návrhu  vo zvyšnej časti,     p
o t v r d z u j e   .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a   .

o d ô v o d n e n i e :

Vo zvyšnej časti, ktorou navrhovateľ uplatnil  proti odporcovi  nárok na úroky 17,9% z dlžnej istiny od
23.11.2013, návrh  navrhovateľa zamietol.

Rozsudok  vychádza zo skutkových zistení, že účastníci konania uzavreli  dňa 18.10.2010 zmluvu o
úvere č. 374036462, ktorej  súčasťou boli aj  Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy
navrhovateľ poskytol  odporcovi  3.000 eur s úrokovou sadzbou  17,9%. Odporca  neplnil  dohodnuté
zmluvné povinnosti,  neplatil  v stanovenom termíne dohodnuté splátky, preto  v zmysle  bodu 7.6.1.
Všeobecných obchodných  podmienok  navrhovateľ pristúpil  k vyhláseniu  mimoriadnej splatnosti
poskytnutého úveru ku dňu 19.11.2013.  Ku dňu  22.11.2013 dosiahla výška   splatného dlhu odporcu
4.452,75 eur.  Navrhovateľ vyzval   odporcu  listom z 27.01.2014 na zaplatenie  celej dlžnej  sumy.
Súčasne  žiadal aj úrok  z omeškania od 23.11.2013 do zaplatenia.  Na základe týchto skutkových zistení,
okresný súd  dospel  k právnemu záveru, že  medzi účastníkmi konania  bol  založený právny vzťah
podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V
zmysle  uvedenej právnej úpravy má navrhovateľ právo proti odporcovi  na zaplatenie zostatku  dlhu  ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktorý  je  vo výške 4.452,75 eur a zároveň aj právo na úroky z
omeškania od 23.11.2013. Úrok z úveru vo výške   17,9% z dlžnej  istiny  od  23.11.2013 nepovažoval
okresný súd  za oprávnený. Vychádzal  z právnych záverov k otázke  úroku  z úverov po dni splatnosti
úveru, ktoré podľa uznesenia  Ústavného súdu SR sp. zn.  IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 a aj
uznesenia  Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98,   patria navrhovateľovi   do dňa konečnej splatnosti
úveru.  Odporca navrhol, aby svoj dlh  mohol uhradiť v splátkach po 20 eur mesačne. Vzhľadom na
výšku dlhu, pri navrhovanej  splátke  by odporca nebol schopný  platiť ani len úrok  z omeškania,  preto
mu zaplatenie dlhu uložil  okresný súd  v zákonnej  trojdňovej lehote.  Úspešnému navrhovateľovi  priznal
náhradu  trov konania, ktorú špecifikoval podľa vyhl.  č. 655/2004 Z. z.



Proti tomuto  rozsudku, jeho výroku  o zamietnutí  návrhu vo zvyšnej časti, navrhovateľ  podal včas
odvolanie. Navrhol zmeniť  rozsudok okresného súdu  v napadnutej časti a návrhu vyhovieť, resp.
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p.   - nesprávne  právne posúdenie veci a podľa § 205 ods.  2 písm. a) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.  - postupom   okresného súdu  mu bolo odňaté  právo konať pred súdom.

1. V odôvodnení  svojho odvolania  vytýkal okresnému súdu, že výrok o nepriznaní úrokov  z úveru od
dátumu splatnosti úveru, bližšie neodôvodnil. Nie je  zistiteľné, o aké  zákonné ustanovenia, prípadne
ustanovenia  zmluvy okresný  súd  svoj názor opiera, ani to,  akými právnymi úvahami   sa pri  formulácii
tohto právneho názoru  riadil.  Pritom ani  rozhodnutie  Najvyššieho súdu  SR zo dňa 01.07.2000,
sp. zn. 4 Obo 143/98, na ktoré okresný súd  poukázal, neobsahuje  žiadne  odôvodnenia takéhoto
právneho názoru.  Vzhľadom na absenciu  riadneho  odôvodnenia napadnutého  rozsudku  v jeho
zamietavej časti, v rámci odvolania  sa môže obmedziť len na  konštatovanie nesprávnosti tohto
právneho  názoru okresného súdu.  Súčasne poukázal  na ustanovenie  bodu 7.4.2. Všeobecných
obchodných podmienok, ktorými okresný súd  vykonal  na pojednávaní  dokazovanie,  v zmysle ktorého
sa úver úročí  denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho  dňu splatenia úveru
(vrátane). Z tohto  ustanovenia  Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvného
vzťahu podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, je zrejmé, platenie úrokov  bolo  dohodnuté  až
do splatenia  úveru, nie len  do zosplatnenia úveru.   Okresný súd  toto  ustanovenie zmluvy vôbec
neaplikoval, pričom   odmietnutie  jeho aplikácie vôbec  neodôvodnil.   Súčasne uviedol, že zákonná
úprava neobsahuje žiadne ustanovenie alebo ustanovenia, z ktorých  by bolo možné vyvodiť  taký
záver,  ku ktorému dospel okresný súd.  Úrok  je cenou peňazí,   odplatou za ich použitie.  Z takéhoto
všeobecne  akceptovaného  chápania úroku  je potom potrebné (pri absencii  opačnej právnej úpravy)
vyvodiť jednoznačný právny záver, že úrok je potrebné platiť až do vrátenia peňažných prostriedkov.
Medzi účastníkmi bolo dohodnuté v zmluve, že úrok sa platí až do  splatenia úveru.  Takáto  dohoda nie
je v rozpore  so žiadnym kogentným  ani dispozitívnym zákonným ustanovením. Naopak rovnaký záver
vyplýva i z platnej  úpravy Obchodného zákonníka.

2.  Súčasťou  obsahu základného práva na  spravodlivý  proces je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede  na všetky právne  a
skutkovo  relevantné otázky súvisiace  s predmetnom súdnej ochrany (uplatneným nárokom). Štruktúra
odôvodnenia  rozhodnutia je v priamej spojitosti  so  základným právom na súdnu ochranu podľa  článku
46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodnení  rozhodnutia  nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje  § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza  k tomu, že základné právo  na súdnu ochranu  nie je na plnené
reálnym spôsobom. Odôvodnenie  rozhodnutí súdov tvorí  súčasť spravodlivého súdneho procesu a
zodpovedá základnému právu  na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.  Pokiaľ súd náležite neodôvodní  svoje rozhodnutie, odníme
účastníkovi konania právo konať pred súdom.  Je zrejmé, že prvostupňový súd  sa pri odôvodnení  časti
zamietajúceho výroku odvolaním napadnutého rozsudku dôsledne ustanovením  § 157 ods. 2 O.s.p.
neriadil, keď svoj právny názor o trvaní práva na úroky ničím   neodôvodnil.  Súd prvého stupňa  najmä
neuviedol,  o aké zákonné ustanovenia  tento právny záver opiera a prečo neaplikoval ustanovenie
bodu 7.4.2 Všeobecných obchodných podmienok. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto otázke
nepreskúmateľné pre absenciu  akéhokoľvek odôvodnenia.

Odporca  nevyužil svoje právo  na písomné vyjadrenie  k odvolaniu  navrhovateľa a zostal v odvolacom
konaní pasívny.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. §  212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov a zistil, že  rozsudok  okresného súdu  je  v napadnutej časti - jeho výroku  o zamietnutí
návrhu v napadnutej časti, vecne správny, a preto  je  potrebné tento  potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu  podľa § 214 ods.
2 O.s.p., v zmysle ktorého  pojednávanie nebolo potrebné  nariaďovať. Suspenzívne účinky odvolania
navrhovateľa nedopadajú na výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol priznaný nárok  navrhovateľa
proti odporcovi na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania a tento  výrok  nadobudol  právoplatnosť  (§
206 ods. 2 O.s.p.).

1. Imanentným znakom  demokratického štátu je také  judikovanie  súdov, že v identických prípadoch
bude jeho  rozhodnutie vo veci zásadne identické.



V prejednávanej veci  je potrebné  zodpovedať na právny problém, či  veriteľovi patria  dojednané úroky  z
úveru aj po splatnosti celého dlhu dlžníka, až do doby zaplatenia celého úveru a k tomu aj sankčné  úroky
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, alebo veriteľovi - navrhovateľovi po  splatnosti
celého dlhu patria iba úroky z omeškania. K tejto otázke zaujala súdna prax záver, že veriteľovi  po
splatnosti celého dlhu patria iba  sankčné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav
netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne
predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov
plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie
úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje  veriteľovi zmenou záväzku
požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu
jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť
vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny , ktorá sa iba postupne vracia a spláca , za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom
a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov , v dôsledku čoho na
jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby
veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade  by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ
by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by
inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi  povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o proti právny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.  Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava,
ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je
táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl.
87/1995 Z.z. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti
navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej
doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu
inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na podporu právnej argumentácie odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne
akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď  po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.  Napokon  okresný súd  vo svojom  rozhodnutí aj poukázal
na  uvedené rozhodnutie ÚS SR.

2.  Navrhovateľ uplatnil  vo svojom odvolaní  odvolací  dôvod podľa § 205 ods.  2 písm. a) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.   spočívajúci  v postupe súdu,  ktorým  mu odňal  právo konať pred
súdom. Vytýkal  okresnému súdu , že odôvodnenie rozsudku o čiastočnom zamietnutí  návrhu -  úrokov
z úveru, nezodpovedá  kritériám podľa ust. §  157 ods. 2 O.s.p., pretože  len  odkazuje  na   rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 a Ústavného súdu  SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012. Súčasne
poukázal  na to, že ani   označené  rozhodnutie NS SR neobsahuje  odôvodnenie právneho záveru o
nepriznaní  úrokov  z úveru po splatnosti úveru. Odňatie práva  konať pred súdom  v prejednávanej veci
odôvodnil aj tým, že  okresný súd  ani vo svojom  rozsudku  nevysvetlil, z akého  dôvodu  neaplikoval
vo veci zmluvné dojednania  bod 7.4.2. Všeobecných  obchodných podmienok, ktoré  umožňujú nárok
aj na úrok z úveru a na úroky z omeškania  po splatnosti úveru.



K otázke  nedostatku dôvodov  v rozhodnutí  súdu zaujalo právny záver  občianskoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR dňa  15. decembra 2015- viď Zbierku stanovísk NS a súdov SR 1/2016 č. 2.
V zmysle uvedeného záveru  nedostatok dôvodov  rozhodnutia  sa  považuje za inú vadu konania a
nezakladá právny záver o odňatí  možnosti konať pred súdom. Len v prípade, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia  neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie  súdu, môže ísť o
dôvod   zakladajúci záver o odňatí možnosti konať pred súdom.

V prejednávanej veci  sa okresný súd  v odôvodnení  svojho výroku  o zamietnutí  návrhu navrhovateľa v
časti o úrokoch z úveru, síce  podrobne nezaoberal neopodstatnenosťou   tohto  nároku, avšak  presne
označil  rozhodnutia, v ktorých  boli vyslovené právne závery k tejto otázke, ako ich judikovali  Najvyšší
súd SR vo svojom  rozhodnutí  4 Obo 143/98 a Ústavný súd SR rozhodnutí   sp. zn.  IV. ÚS 476/2012.
Podľa názoru odvolacieho súdu,  odkaz na uvedené  rozhodnutia NS SR a ÚS SR, ktoré sú  prameňom
práva, sú dostatočným  argumentom, ktorým  súd odôvodnil svoje rozhodnutie.  Označené  rozhodnutia
sú    zverejnené a navrhovateľ mal možnosť   konfrontovať správnosť  rozhodnutia okresného  súdu  s
označenými rozhodnutiami (čo sa aj nepochybne stalo, keďže ich v odvolaní aj  spomína).

V dôsledku  uvedeného, navrhovateľom uplatnené  odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) a §
205 ods. 2 písm. a) v spojení  s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nie sú  v prejednávanej veci  spôsobilými
odvolacími dôvodmi, a preto  bolo potrebné  rozsudok  okresného súdu   v napadnutej časti potvrdiť.

V odvolacom konaní  úspešnému  odporcovi by patrilo právo  na náhradu  trov konania podľa § 224 ods.
1 v spojení  s § 142 ods. 1 O.s.p.   Náhradu trov však neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), preto mu náhrada
trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/28/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}], "citovane_v": []}