{"guid": "414de5a7-7282-4c32-966e-4636d544d502:c263f96c-1019-4937-b022-b7f4f652362c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814215162.2", "spisova_znacka": "4Co/334/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/334/2015 z 20. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. apríla 2016, sp. zn. 4Co/334/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814215162.2", "identifikacne_cislo": "3814215162", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2016-04-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c263f96c-1019-4937-b022-b7f4f652362c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215162.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215162.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215162.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/334/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215162
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215162.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky K. J., bytom P. č. XXX,
proti odporcovi G., s.r.o. so sídlom J., G. č. XX, W. XX XXX XXX, o určenie neplatnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. januára 2015, č.k.
15C/120/2014-87 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzavretá  dňa  04.02.2013 k číslu  zmluvy   304602740   je    neplatná. Ďalej určil, že ustanovenia  bodov
Všeobecných  podmienok poskytnutia  úveru,  ktoré  sú neoddeliteľnou súčasťou  Zmluvy o úvere  č.
304602740  zo dňa  04.02.2013 uzavretej medzi účastníkmi konania, a to   „04.V prípade , ak bude
dlžník v omeškaní  s niektorou splátkou sedem  dní a viac, je povinný túto omeškanú  splátku  uhradiť
do rúk mandatára  v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou  15,- Eur za každý jeden prípad omeškania.
Ostatné splátky je dlžník povinný platiť  podľa  splátkového kalendára  naďalej  vkladovými lístkami
alebo prevodnými príkazmi.  V prípade že dlžník  neuhradí  včas  štyri po sebe  idúce  splátky, prípadne
uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú  splátku alebo  časť poslednej  splátky,  stáva sa
celý dlh splatný okamžite.  Dlžník  má možnosť  uhradiť  štyri po sebe idúce  splátky, prípadne   len časti
po sebe štyroch idúcich  splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške  30,-  Eur,
do rúk mandatára  v hotovosti alebo poukázať  na účet  veriteľa s možnosťou  návratu  platenia  podľa
pôvodného  splátkového kalendára. Dlžník  sa zaväzuje  uhradiť  veriteľov  za každú zaslanú  upomienku
v prípade porušenia  podmienok  tejto  zmluvy  čiastku  4,- Eur ako paušálnu náhradu  nákladov a
administratívy  s tým spojenej do   5 dní  od doručenia   písomnej výzvy  na úhradu“.  05. „Zmluvné  strany
sa dohodli na tom, že ak sa stane  splatný celý dlh naraz v zmysle  bodu  4  týchto  podmienok, dlžník sa
zaväzuje zaplatiť  veriteľovi  úrok z omeškania  vo výške určenej  v § 369 odst.  1 Obchodného  zákonníka
v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý  dohodnutý poplatok  z dôvodu
neplnenia  záväzkov  dlžníka. Veriteľ  je oprávnený  v prípade  splatnosti celého dlhu v zmysle  bodu  4
týchto  podmienok  pristúpiť   k okamžitému  vymáhaniu  celého dlhu od dlžníka  bez ohľadu na dĺžku
trvania  úveru a súčasne  vznikne  veriteľov nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka
spôsobom vyplývajúci  zo zmluvy o úvere a/ alebo týchto podmienok a/alebo dohody  s veriteľom. Dlžník
je povinný v prípade porušenia  svojich zmluvných povinností  uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
312,-  Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov dlhu dlžníka.  Pokiaľ  dôjde  k zabezpečeniu
dlžníkovho  dlhu uznaním   formu notárskej  zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli,
že odmenu notára  za spísanie  notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní  v zmysle



tejto v zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí  za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady  zmluvné
strany považujú  za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť  veriteľovi náklady, ktoré
mu vznikli v súvislosti  s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto  zmluvy, a to najmä, avšak nie
výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy
právneho zastúpenia  veriteľa v týchto konaniach a iné   veriteľom  preukázateľne vynaložené  náklady
pri uplatnení  svojho práva.“ 12. „Dohoda  o vyplnení  zmeniek:  Na zabezpečenie  peňažného  záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmeniek /ďalej  vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto  úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi /ďalej remitent/ vystavil vystaviteľ  dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené  zmenková
suma a dátum začiatku  úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ  je z takto  vystavených zmeniek zaviazaný
ako zmenkový ručiteľ.   Remitent  má právo  uplatniť  si celý svoj peňažný  nárok  vyplnením ktorejkoľvek
zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú  sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent
najskôr v deň, kedy   sa v zmysle  bodu  4 týchto podmienok stane  celý dlh  splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí  včas  štyri po sebe  idúce  splátky,  prípadne   uhradí len časti  splátok, alebo neuhradí
včas poslednú  splátku, alebo časť poslednej  splátky.  Zmenková suma  bude pozostávať  zo sumy
všetkých peňažných  nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľov  vzniknú ku dňu vyplnenia  prvej
zo zmeniek. Dátum začiatku  úročenia zmenkovej sumy  vyplní  na prvej zo zmeniek  remitent tak, že
ním bude  deň, kedy sa v zmysle  bodu  4 týchto podmienok stal splatný  celý dlh.  Zmluvné strany a
ručiteľ sa dohodli, že  remitent  je oprávnený  vyplniť  druhú nevyplnenú  zmenku, a to v prípade, ak
zmenka, ktorá bola  vyplnená ako prvá, bola zničená alebo  stratená, a to tak, že zmenková  suma bude
pozostávať  zo sumy  všetkých peňažných nárokov  veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi  vzniknú  ku
dňu vyplnenia  druhej  zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej strane
zo zmeniek remitent tak, že ním bude  deň, kedy sa v zmysle bodu  4 týchto podmienok stal  splatný
celý dlh. Zmluvné stany  sa dohodli, že  takto vyplnená zmenka  bude  predstavovať  samostatný
zmenkový nárok veriteľa  voči dlžníkovi  a ručiteľovi“ sú v celosti  neplatné.  V odôvodnení uviedol, že
navrhovateľka návrhom podaným 18.08.2014 uplatnila voči odporcovi určovací  nárok, ktorým žiadala,
aby súd  určil, že  Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov  z 04.02.2013,  ustanovenia bodov
04,05, a 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou  Zmluvy o
úvere č. 304602740 zo dňa  04.02.2013, sú neplatné. Uviedla, že dňa 04.02.2013 uzatvorila  zmluvu o
úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý  úver 500,- Eur, pričom odporca si zabezpečil svoj záväzkový
vzťah neúplnou zmenkou vystavenou  dňa  21.03.2014  na sumu  1.429,59  Eur, kde vystupoval  ako
remitent. Odporca vyzval  jej zamestnávateľa  na  vykonávanie zrážok zo mzdy a vyčíslil zostatok  dlžnej
sumy  1.651,13 Eur. Predmetná zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vzhľadom na
ochranu  spotrebiteľa, a to v rozsahu Dohody o vyplnení zmenky, pretože zmluvná podmienka  nebola
individuálne  dohodnutá,  bola vopred navrhnutá a ako spotrebiteľ  nemala navrhovateľka  možnosť
ovplyvniť obsah tejto podmienky,  ktorá zabezpečuje pohľadávku  odporcu  v neprospech spotrebiteľa.
Výška  uplatneného  zmenkového úroku v rozsahu  0,25  %  denne nebola  dohodnutá, odporca mohol
požadovať len  úrok z omeškania  podľa Obchodného zákonníka, pričom podľa  zákona  č.  191/1950 Zb.
má odporca nárok  len na  zmenkový úrok 6%  ročne. Akýkoľvek  ďalší úrok predstavuje  neprimerané
zabezpečenie  úveru, ktoré je jednak  v rozpore s dobrými mravmi a zásadami  poctivého obchodného
styku.   Úrok, ktorý v prepočte predstavuje  91,25 %  ročne považuje aj súdna  prax  za neprijateľný.
Predmetná zmluva neobsahuje údaj o RPMN, preto sa úver považuje bezúročný a bezpoplatkový. Za
neprijateľnú  zmluvnú podmienku navrhovateľka považovala ďalej aj Dohodu o zrážkach  zo mzdy a
iných príjmov  z 04.02.2013, ktorá bola prílohou  k zmluve.  Dohoda nebola  s ňou  osobitne  individuálne
dojednávaná, čo vyplýva  aj  z jej určenia ako prílohy  k sformulovanej  zmluvnej podmienke. Uvedená
formulovaná  zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci  podmienky úverového
vzťahu,  pričom Dohoda  je jej súčasťou.   Dlžník pritom mohol len vopred  naformulované  ustanovenia
zmluvy  akceptovať ako celok alebo ich odmietnuť. Dohoda  je preto  neplatná.  Neprimeraná je aj
zmluvná podmienka v bode  04. Všeobecných podmienok  poskytnutia  úveru, ktorá upravuje  omeškanie
dlžníka  s niektorou splátkou sedem  dní a viac, kedy je povinný túto omeškanú splátku dlžník  uhradiť
do rúk mandatára  v hotovosti  spolu so zmluvnou pokutou  15,-  Eur za každý jeden prípad  omeškania.
Dlžník má možnosť  uhradiť  štyri po sebe  idúce  splátky, prípadne  len časti po sebe idúcich splátok,
v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou  30,- Eur.   Toto dojednanie je v rozpore  s dobrými  mravmi,
a to aj v spojitosti  s ďalšou zmluvnou podmienkou, keď  je riadne  platenie  splátok  zabezpečené
ďalšou sankciou uvedenou v bode  05. Všeobecných podmienok poskytnutia  úveru, v zmysle ktorého
dlžník je povinný v prípade porušenia svojich povinností uhradiť  veriteľovi zmluvnú pokutu  vo výške
312,-  Eur. Vzhľadom na uvedené žiadala určiť, že  označené  zmluvné dojednania  sú  neplatné.  Súd
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je nesporné, že  navrhovateľka



s odporcom uzavrela  a podpísala  dňa  04.02.2013  zmluvu o úvere, ktorou jej odporca  poskytol  úver
vo výške  500,- Eur v hotovosti, ktorú  hotovosť prevzala  bezprostredne po uzavretí  zmluvy.  Vzhľadom
na  obsah zmluvy konštatoval, že  ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľka mala úver
navýšený o 39,15% ročný úrok  a administratívne náklady  288,25  Eur  uhradiť   bez  určenia  splátok
s odložením platby  do  18.01.2014.  Výška   RPMN  uvedená v zmluve  je  96,80%.   Na  zmluve  je
predformulovaný text, podľa ktorého  dlžník vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s
obsahom plnomocenstiev v nej  uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami  poskytnutia  úveru,
ktoré  sú na zadnej strane  zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.  Tento  text
vo formulárovej zmluve  vopred pripravil  odporca  ako veriteľ,  na tvorbe  tohto vyhlásenia sa  dlžník
nijako nepodieľal, nemožno preto  uvažovať o tom, že išlo o individuálne dohodnuté zmluvné dojednanie,
pri ktorom by napríklad mala možnosť navrhovateľka ako dlžník sčasti  vylúčiť  záväznosť  niektorých
podmienok uvedených vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.  Navrhovateľka  tvrdila, že jej
nebolo  poskytnuté  žiadne vysvetlenie o rozhodcovskej zmluve, o dohode o vyplnení  zmenky,  jediné na
čo bola upozorňovaná  bola  výška  splátok  po  82,- Eur.  Táto  suma je však uvedená ako suma zrážok
zo mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka  nepoprela, že  uzavrela  dňa  04.02.2013 aj
dohodu o zrážkach  zo mzdy s tým, že jej bližšie  podrobnosti o následkoch a obsahu dohody vysvetlené
neboli. V dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je taktiež  formulárovou dohodou,  má  odporca vopred
naformulovaný text, v ktorom  dlžník  vyhlasuje, že v uvedený deň vystavil zmenku, v ktorej sa  zaviazal
zaplatiť  zmenkovú  sumu  spolu so zmenkovým úrokom  0,25%  denne  zo zmenkovej sumy a zároveň aj
zákonný úrok   6%  ročne  z dlžnej  sumy  podľa  §  48  zákona  č.  191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.  V
súvislosti s návrhom na určenie  neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd prvého stupňa  konštatoval,
že navrhovateľka má jednoznačne  daný naliehavý právny záujem na určení, že dohoda je neplatná,
pretože  na základe tejto dohody  vykonával  zamestnávateľ  zrážky zo mzdy na základe  oznámenia
odporcu ako veriteľa , v tomto prípade  listom z 10.04.2014 /č.l.  12  spisu/,  pričom  je výslovne len
na určení  odporcu  ako veriteľa  až do akej sumy   bude žiadať  vykonávať  zrážky. Je evidentné, že
odporca  si touto formou  zabezpečil   splatenie  nekontrolovateľných plnení, ako napr. zmenkového
úroku  0,25%  denne zo zmenkovej sumy, ktorú do zmenky  vypisuje  výlučne on,  ďalej zmenkového
úroku  6 %  ročne a podobne.   Takýto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť  ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom zmysle  či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Súd prvého stupňa v
odôvodnení uviedol, že v čase uzatvorenia dohody 04.02.2013 uzatvorenie takéhoto zabezpečovacieho
prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch  Občiansky zákon a ani  zákon č.  129/2010 Z.z. osobitne
nezakazoval. Až novelou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane  spotrebiteľa vykonanou  zákonom č.
102/2014  Z.z. bol v §  5a ods.  1  písm. a/  vyslovene  zakázaný takýto  zabezpečovací  prostriedok,
ibaže by  táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a  spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedené  ustanovenie v čase  uzavretia  zmluvy ešte neplatilo,
ale podľa názoru súdu  z účelu tohto  ustanovenia je možné  vychádzať.  Navrhovateľka ako spotrebiteľ
nebola vôbec  poučená o dôsledkoch  uzavretia  tejto dohody, pretože  podpisom dohody dáva  do
rúk odporcu   možnosť   zrážkami z jej mzdy   domôcť  sa bez akejkoľvek kontroly   plnenia nielen z
titulu úverovej istiny,  ale  i nezákonného príslušenstva vo forme  zmenkového úroku  0,25  %  denne,
ktorý ročne predstavuje výšku úroku  91,25 %, ďalej zákonného úroku   6 % ročne  vyplývajúceho
zo zmenkového zákona, hoci v čase  uzavretia  zmluvy  bolo akékoľvek zabezpečenie plnenia zo
spotrebiteľského úveru zmenkou  vylúčené  /§  17 ods.  3  zákona  č.  129/2010 Z.z./. Navrhovateľka
nemala  žiadnu vedomosť, čo všetko bude predmetom  zrážok, nemala predstavu o počte týchto zrážok
a aj výšku zrážky 82,- Eur mesačne si jednostranne stanovil odporca, čo uviedla vo svojej výpovedi.
Takáto praktika  odporcu nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu.  Súd poukázal na  § 4  ods.
8 zákona  č.  250/2007 Z.z. o ochrane  spotrebiteľa,  podľa ktorého „predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody“. Pokiaľ  teda  odporca
predložil navrhovateľke na podpis  vopred pripravený text umožňujúci mu bez akejkoľvek kontroly získať
od spotrebiteľa  plnenie aj na základe neprijateľných a neplatných zmluvných dojednaní, čo môže privodiť
značnú majetkovú ujmu spotrebiteľovi, takéto konanie  nemožno označiť za dobromyseľné, morálne a
čestné, spôsobuje výraznú nerovnosť  zmluvných strán a porušenie  zmluvnej slobody.   Preto   súd
prvého stupňa  považoval za neplatnú  celú dohodu o zrážkach zo mzdy ako rozpornú  s dobrými mravmi
podľa §  3 ods.  1, § 39  Občianskeho  zákonníka, ako i v rozpore  s §  4 ods.  8    zákona  č.  250/2007



Z.z..  Dôvodom neplatnosti je i samotné vyhlásenie dlžníka o účinkoch a právnych následkoch zmenky,
pričom zmenka ako zabezpečovací prostriedok bol vylúčený  vzhľadom na §  17 odt.  3  zákona  č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.   Len pre ozrejmenie  súd prvého stupňa uviedol, že  odporca
listom z 10.04.2014  žiadal zamestnávateľa   odporkyni o zrážky  vo výške  celkom  1651,13  Eur, a to
v situácii, keď  odporkyňa mala už uhradených   vlastnými  splátkami  sumu 204,33 Eur, pričom ešte
upozorňuje zamestnávateľa o narastajúcich  „zmenkových a zákonných úrokoch“. Navrhovateľka sa
ďalej domáhala určenia  neplatnosti   čl.  04,  05 a 12  Všeobecných podmienok poskytnutia  úveru.
Súd  sa osobitne zaoberal naliehavým právnym záujmom  na takomto určení čiastočnej neplatnosti
zmluvy ohľadom troch zmluvných dojednaní v situácii, keď  odporca si „zabezpečil“  voči  navrhovateľke
aj rozhodcovský rozsudok, v ktorom  si dal „priznať“ plnenie  celkom v sume 1181,94 Eur. Návrh na
začatie  rozhodcovského konania pritom  podal dňa 31.10.2014 po tom, čo  mal v predmetnej  veci
už doručený návrh na začatie  konania  dňa  22.08.2014 a vedel teda, že  navrhovateľka  sa domáha
neplatností  zmluvných dojednaní a v situácii, keď boli zamestnávateľom už vykonané zrážky z jej
mzdy. Navrhovateľka pritom zrušenie rozhodcovského  rozsudku nenapadla riadnou žalobou, a to z jej
nevedomosti. Z rozhodovacej praxe  súdu je však súdu známe, že rozhodcovský rozsudok aj v danej
veci bol vydaný na základe  neplatnej rozhodcovskej zmluvy a je možné dôvodne predpokladať, že na
základe rozhodcovského rozsudku odporca plnenie v exekučnom konaní nevymôže. Za situácie, keď
navrhovateľka už  zaplatila odporcovi sumu  204,33 Eur  a to vlastnými splátkami  a zrážkami zo mzdy
v sume  334,91 Eur /viď potvrdenie zamestnávateľa/,  má daný naliehavý právny záujem na určení, že
predovšetkým príslušenstvo v časti úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty  je  neplatným dojednaním tak,
aby bolo zrejmé, že uvedené  už  nie je povinná plniť, i keď  časť  tohto príslušenstva  bola už  priznaná
rozhodcovským rozsudkom. Naliehavý právny záujem je daný a právne postavenie  navrhovateľky musí
byť preto uistené i vyslovením neplatnosti  zmluvných dojednaní, pretože  odporca   neuplatňuje  voči
odporkyni žiadny nárok na plnenie v súdnom konaní, kde by mohla navrhovateľka  uvedené použiť
ako obranu. Keďže je  zrejmé, že predmetný úver  súd považuje za bezúročný a bez poplatkov tak
ako vysvetlí nižšie,   má navrhovateľka naliehavý právny záujem  na požadovanom určení, pretože
bude  v istote, že  odporcovi už nie je povinná viac plniť.  V čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru má  odporca vopred formulované zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute 15,- Eur   za každý
prípad omeškania ak je v omeškaní so splátkou sedem dní a viac. Zmluvná pokuta, ktorá oprávňuje
veriteľa  pri omeškaní s akoukoľvek splátkou na plnenie 15,- Eur, pričom pojem „prípad omeškania“ nie
je vysvetlený  a za situácie, že zmluvná pokuta už patrí  po siedmych dňoch omeškania bez ohľadu
na  výšku sumy, s akou je spotrebiteľ v omeškaní, je absolútne neplatným dojednaním v zmysle § 53
ods.  5 Občianskeho  zákonníka v spojitosti  s §  53 ods.  4 písm.  k/ Občianskeho  zákonníka.   Ďalej
uvedený bod   oprávňuje  veriteľa  na zmluvnú pokutu  30,- Eur   v prípade, ak dlžník uhradí  štyri po
sebe idúce  splátky, alebo ich časť /zrejme s ktorými bol v omeškaní/. Aj táto zmluvná pokuta nemôže
byť platná,   pretože ak v dôsledku nezaplatenia  štyroch splátok sa dlh stáva splatným  /§ 53 ods.  9
OZ,  § 565 OZ/ , nemôže  byť tento následok ešte sankcionovaný zmluvnou pokutou, pretože je to v
neprospech  spotrebiteľa  /§  52 ods.  2 OZ,  §  39 OZ/.  Rovnako poplatok za každú upomienku  4,-
Eur ako paušálnu náhradu  nákladov a administratívy  s tým spojenej do  5 dní  od doručenia  výzvy na
úhradu, nemôže  požívať právnu ochranu, pretože  uvedená suma nemôže  byť vyvážená  náhradou
nákladov spojených s touto upomienkou o to zvlášť, že  dovoľuje  odporcovi ako veriteľovi vyzývať a
takto  spoplatňovať dlžníka bez akýchkoľvek  obmedzení. Vzhľadom na uvedené   zmluvné podmienky
obsiahnuté v tomto článku  sú neplatné, preto  súd prvého stupňa vyslovil celé znenie  tohto dojednania
za neplatné. V čl. 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru má odporca vopred  predformulované
právo na  úrok z omeškania  podľa §  369 ods.  1 Obchodného  zákonníka v prípade ak sa stane
splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 04. Toto dojednanie   v spotrebiteľskej zmluve, ktoré  predurčuje
veriteľovi dohodnutý a tým aj vyšší úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka , je v rozpore  s  §
54  odst. 1  Občianskeho  zákonníka a teda  neplatné  podľa § 39 Občianskeho  zákonníka.   Odporca
má ďalej v tomto dojednaní predformulované právo pristúpiť  k okamžitému vymáhaniu  dlhu od dlžníka
a môže  požadovať  bezodkladné  zabezpečenie  dlhu spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy.  Ďalej  má
v zmluve   predformulovanú zmluvnú  pokutu  pre prípad porušenia  zmluvných povinností   312,- Eur,
ktorá je určená na úhradu   všetkých nákladov a podobne,  odporca  si ďalej garantuje   návratnosť
nákladov  spojených s uplatnením práva  formou notárskej zápisnice,  odmenou notára, trov právneho
zastúpenia pri jej spísaní,  trovy mediácie, trovy  rozhodcovského konania, trov súdneho konania a
podobne.  Aj  takéto  zmluvné dojednanie  je neplatné už len preto, že nebolo individuálne  dojednané
a navrhovateľka nemohla preukázateľne ovplyvniť  ich obsah, nebola  odporcom na  dôsledky  takéhoto
dojednania ani upozornená a ani s nimi oboznámená. Ide pritom o dojednania výrazne v neprospech
spotrebiteľa /§  53 ods.  1,2 Občianskeho  zákonníka/. Navrhovateľku  toto dojednanie zaväzuje  k úhrade



nákladov  právneho zástupcu  veriteľa,  rozhodcovského konania,  súdneho konania, a to bez ohľadu
na  výsledok tohto konania a účelnosť týchto nákladov  a len na základe jednostranného  posúdenia
odporcu /§ 53 ods.  4 písm. a, o/ a §  53 ods.  5 Občianskeho  zákonníka/.  Za absolútne neplatné
zmluvné dojednanie  považoval  súd  prvého stupňa aj dohodu o vyplnení zmenky   obsiahnutú  v
čl. 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Bez toho, aby súd  prvého stupňa rozoberal obsah
tejto zmluvnej podmienky, je táto neplatná  pre  rozpor  s §  17 ods.  3  zákona  č.  129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý vylučuje použitie zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku. Pre rozpor
s týmto  ustanovením v súlade s §  39 Občianskeho  zákonníka  je táto  zmluvná podmienka  neplatná.
I keď predmetom konania nebolo posúdenie  platnosti zmluvy o úvere  ako celok,  súd preskúmal
náležitosti zmluvy o úvere a zistil, že  v tejto absentuje  údaj o počte a termíne  splátok podľa §  9
ods.  2 písm. k zákona  č.  129/2010 Z.z. , pretože  v zmluve  nie je uvedený žiadny počet  splátok,
len celková konečná splatnosť úveru, pričom  navrhovateľka  tvrdila, že  bola dohodnutá  na splátkach
po  82,- Eur, ďalej výšku poplatku notárovi   v zmysle §  9 ods.  2 písm. r/ citovaného zákona /poplatky
notára pritom voči  navrhovateľke  má právo  podľa všeobecných zmluvných podmienok  požadovať/,
čo v zmysle §  11 ods.  1 citovaného zákona robí úver bezúročný a bez poplatkov. Už i z tohto dôvodu
nemôže mať   odporca na žiadny  úrok a poplatky, ktoré si zakomponoval  do všeobecných úverových
podmienok, s ktorými sa navrhovateľka  neoboznámila.  Aj celkové navýšenie úveru takmer o 100 %  pri
dobe   splatenia úveru na jeden  rok nemôže  požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi
podľa §  3 ods.  1  Občianskeho  zákonníka.
Na záver  súd prvého stupňa poukázal  na konanie odporcu, ktorý sa  už aj v priebehu súdneho
konania domáhal  vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe ním  ziniciovanej
záložnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne a to  rodinného domu s priľahlými
pozemkami, v ktorých spolu so svojim manželom býva.   Uvedené mal súd preukázané  rozhodnutím
Okresného úradu Prievidza, katastrálny  odbor  č.  V 1468/2014  z 16.10.2014.  Odporca  sa teda
domáhal zavkladovania záložnej  zmluvy  na nehnuteľný majetok odporkyni v súvislosti s úverom vo
výške   500,- Eur, a to v čase keď mal úverovú istinu  navrhovateľkou už uhradenú.  Uvedené konanie
nemožno označiť inak ako nekalé a výrazne poškodzujúce  spotrebiteľa.  Trovy konania neuplatnil žiaden
z účastníkov, preto súd prvého stupňa o náhrade  trov konania nerozhodoval.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov, že konanie na súde prvého
stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.  Namietal, že súd prvého stupňa vyhlásil za neplatnú dohodu o zrážkach zo
mzdy uzatvorenú dňa 04.03.2013 s poukazom na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/, zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa,   ktorý bol do uvedeného zákona zavedený až novelou účinnou od 01.05.2014
(zák. č. 102/2014 Z.z.). Podľa prechodných ustanovení k zák. č. 250/2007 Z.z. k úpravám účinným od
01.05.2014, sa vznik právnych vzťahov, ak aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 posudzujú
podľa predpisov účinných do 30.04.2014. Mal za to, že postup súdu prvého stupňa je v rozpore so
zásadou zákazu retroaktivity.  Odporca poukázal  na to, že dohoda predstavuje samostatný dokument,
ktorým si veriteľ zabezpečuje splnenie svojej pohľadávky. Podľa názoru odporcu, zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
ak táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z uvedeného dôvodu považoval dojednanie
dohody o zrážkach zo mzdy za platné. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok
upravených v bode 04., 05. a 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, odporca v odvolaní
uviedol, že rázne odmieta závery súdu, o tom, že uvedené podmienky sú neprijateľné. Namietal,  že v
čase uzatvorenia zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie
zakazujúce poskytovať úver spotrebiteľom. Veriteľ môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru
okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie, rovnako má právo na zabezpečenie svojej
pohľadávky, či už zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Všeobecné určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, tak ako ho určil súd prvého stupňa, je v hrubom rozpore s právami veriteľa, ktoré mu
priznáva platná legislatíva. Mal za to, že súd mal posúdiť daný prípad individuálne a nie určiť všeobecnú
neprijateľnosť zmluvných podmienok. Ďalej v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku, čím došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom žalovanému v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. Argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o neprijateľnosti
zmluvných podmienok, považoval odporca za nepostačujúcu a v rozpore s § 157 ods. 4 O.s.p.. Poukázal
na to, že rozhodnutie o určení neprijateľných zmluvných podmienok  má závažné právne účinky a preto
nie je vágne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia prípustné. Mal za to, že nedostatočné odôvodnenie



spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.  Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení  k odvolaniu odporcu uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania
uvádzanými odporcom. Mala za to, že vec bola správne posúdená po skutkovej aj právnej stránke.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala za spravodlivé, riadne odôvodnené a zákonné, preto
žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za vecne správny a v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné:

Vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi účastníkmi
dňa 04.02.2013 k číslu zmluvy 304602740 odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa vysporiadal
s otázkou jej platnosti správne a svoje závery v tomto smere riadne a presvedčivo odôvodnil. Nie
je pravdou tvrdenie odporcu uvedené v odvolaní, že súd prvého stupňa založil neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy na ustanovení § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa,  ktoré
v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebolo súčasťou zákona o ochrane spotrebiteľa a
v zmysle prechodného ustanovenia § 29b cit. zákona sa nevzťahuje na právne vzťahy vzniknuté pred
01.05.2014. Súd prvého stupňa  v odôvodnení výslovne poukázal na to, že toto ustanovenie v čase
uzatvorenia tejto dohody ešte neplatilo.

Dôvod neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.02.2013 súd prvého stupňa
správne videl v jej rozpore s ustanoveniami  § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. a § 3 ods.1 zák. č 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Vzhľadom na dokazovaním zistený skutkový stav veci a predovšetkým následné
využitie resp. zneužitie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy odporcom na inkasovanie neprimeraných
finančných nárokov od navrhovateľky, je potrebné uzavrieť, že súd prvého stupňa v tomto ohľade dospel
k správnym skutkovým aj právnym záverom, ktoré náležite v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vysvetlil.

Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti podmienok upravených v bode 04., 05. a 12. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru odporca namietal najmä nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i uznesenia,
súd uvedie čoho sa navrhovateľ  domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne
iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané,
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v
zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku
46ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie
spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z
21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých



je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda
preskúmateľné.

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom, dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd sa danými
kritériami riadil.

Odporca odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
a že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.  V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§219 ods.
2 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnej navrhovateľke náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/120/2014", "guid": "e2a3eb5f-169b-4878-a001-533a64edf33b:2ad81778-9481-4815-8453-669fb555e762", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": [{"guid": "ea98cade-fcba-4f6d-bdc7-f090f78603b1:9af9b8e4-78e4-4939-a3b3-35f7c42be43a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8212208784.3", "spisova_znacka": "4Co/164/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/164/2018 z 11. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8212208784.3"}]}