Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/59/2016 z 11. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. septembra 2016, sp. zn. 3To/59/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815010398.2 Krajský súd Trenčín | 3To/59/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3815010398.2 | 2016-09-11 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aec5cd7b-fc6f-481d-89ab-7a432c771532 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815010398.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/59/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010398
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010398.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému D. Q., pre zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 262/2011 Z.z. (ďalej len Tr.zák.)
prejednal na verejnom zasadnutí dňa 12. septembra 2016 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. apríla
2016, sp.zn. 1T/121/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. apríla 2016, sp.zn. 1T/121/2015, bol obžalovaný D. Q.
podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo
dňa 31.7.2015, sp.zn. 2Pv/756/11/3307-14 pre skutok kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199
ods. 1 Tr.zák., ktorý po čiastočnej úprave okresným súdom mal spáchať na tom skutkovom základe, že
dňa 20. októbra 2011 okolo 15.30 hod. v Handlovej, okres Prievidza, v záhradnej chatke nad Pekárskou
ulicou donútil W. E. k súloži v čase, keď sedel s poškodenou na posteli v Chatke tak, že poškodenú
zvalil na posteľ, priľahol ju sčasti vlastným telom po tom, čo jej stiahol nohavice so spodným prádlom
a napriek tomu, že poškodená opakovane prejavila nesúhlas s pohlavným stykom, bila obžalovaného
päsťami, kopala nohami a kričala o pomoc, vykonal s poškodenou súlož.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovanej
prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného D. Q., t.j. výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania považoval hodnotenie vykonaných dôkazov okresným
súdom za nedôsledné a nesprávne a nestotožnil sa ani s jeho záverom o oslobodení obžalovaného D.
Q.. Podľa názoru prokurátora sa okresný súd nedostatočne vysporiadal so závermi znaleckého posudku
vypracovaného O.. S. T., ktorý síce potvrdil skutočnosť, že obžalovaný a poškodená nemali vzájomné
stopy DNA, ale zároveň sa nevedel vyjadriť, či sa biologické stopy, či už na penise alebo v pošve
musia po pohlavnom styku zachovať, keďže to záleží od prostredia a tiež na tom, ako bol vzatý odber
biologických stôp. Podľa prokurátora preto nie je možné skutočnosť, že sa nenašli vzájomné biologické
stopy pričítať v prospech obžalovaného a z toho dôvodu ho vyviňovať z trestnej činnosti. Rovnako
skutočnosť, že poškodená bola v čase skutku pod vplyvom alkoholu, nemôže byť podľa prokurátora
okolnosťou odôvodňujúcou oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Podľa názoru prokurátora práve
táto okolnosť zrejme prispela k tomu, že obžalovaný sa skutku dopustil z dôvodu alkoholického opojenia
poškodenej, ktorá sa nedokázala dostatočne a účinne brániť, a preto podľa názoru prokurátora ani neboli
na tele obžalovaného stopy po zápase, hoci poškodená vypovedala, že ho udierala a snažila sa ho dať
preč. Výpoveď poškodenej ohľadne skutku považoval prokurátor za vierohodnú s poukazom na to, že
poškodená skutočnosti, ktoré si nepamätala, nepopisovala, ale uviedla, že nevie, nesnažila sa vymyslieť



dej toho, na čo si nespomínala, pričom od začiatku prípravného konania zotrvala na svojich tvrdeniach
a o skutku ihneď povedala matke a zavolala políciu. Podľa prokurátora dôkazom, ktorý preukazoval
pravdivosť tvrdení poškodenej, bola skutočnosť, že na deke v chatke bola nájdená biologická stopa
obžalovaného - sperma, čo podľa prokurátora potvrdzuje verziu poškodenej, že skutok trval asi 10 minút,
ale k výronu semena do pošvy nedošlo. Tvrdenia obžalovaného ohľadom nájdenej biologickej stopy,
podľa ktorých on je onanista, a preto sa našla táto stopa na deke, považoval prokurátor za nevierohodné,
rovnako aj ostatné časti jeho výpovede, ktoré sú podľa neho rozporné a účelové. Poukazoval aj na
to, že obžalovaný dvakrát v priebehu prípravného konania odmietol konfrontáciu s poškodenou, čo
rovnako podľa názoru prokurátora nasvedčuje pravdivosti výpovede poškodenej. Na základe uvedených
dôvodov preto prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por. napadnutý
rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/
Tr.por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr.por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 8. júla 2016,
vykonal dňa 12. septembra 2016 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5 Tr.por. v neprítomnosti
obžalovaného D. Q., pretože na taký postup boli splnené zákonné podmienky (obžalovanému bolo
upovedomenie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené dňa 18.7.2016 postupom podľa § 66
ods. 4 Tr.por., bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, avšak
na verejné zasadnutie sa nedostavil a svoju neúčasť ani hodnoverným spôsobom neospravedlnil).
Na verejnom zasadnutí odvolací súd preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a
odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
(o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr.por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o
výpovede obžalovaného D. Q., o svedecké výpovede poškodenej W. E., R. E., C. H., ako aj o zistenia
a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov z odvetví kriminalistickej toxikológie a kriminalistickej
biológie a genetickej analýzy i O.. E. M. a O.. S. T. a listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku
poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové
zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne a presvedčivo
odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného D. Q. spod
obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr.por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1
Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho spáchal obžalovaný D. Q., je
založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie §
2 ods. 12 Tr.por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania
sú vecne správne, v súlade aj so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. januára
2016, sp.zn. 3To/103/2015 a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný D. Q. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak
podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného D. Q. a dôkazmi
vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré poukázal v



odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho
teda nespáchal.

Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný
a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch
verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne
zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti,
v danej veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom
výlučne v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov, než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto
záver nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor,
keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým
obhajobné tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa i odvolací súd už v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť),
podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal. Dôkazy z
prípravného konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali
vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom
návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver
aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú
jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal,
nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr.por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho
záver o oslobodení obžalovaného D. Q. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol
vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania
hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr.por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a
podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia
dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno
potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického
konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej
veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad
uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr.por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom,
lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.