{"guid": "b6a6b6ec-6cff-4581-8afc-42f1fd9dd492:f986a947-03fd-4ecf-9e4b-2dc3a9d29470", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815010436.2", "spisova_znacka": "2To/53/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/53/2016 z 6. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. júla 2016, sp. zn. 2To/53/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815010436.2", "identifikacne_cislo": "3815010436", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2016-07-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f986a947-03fd-4ecf-9e4b-2dc3a9d29470", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815010436.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815010436.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815010436.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010436
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010436.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanej A. R., pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 7.júla 2016 prejednal odvolanie obžalovanej A. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.apríla 2016, sp.zn. 2T/128/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej A. R.   z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.apríla 2016, sp. zn. 2T/128/2015  bola obžalovaná A.
R. uznaná za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 pís. b/ Tr.zák.  na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného obdobia, približne od roku 2004 minimálne do 22. 01. 2015 v okrese J., väčšinou
v byte na Ul. F. č. XXX/XX ako rodič, týrala svoju maloletú dcéru R. S., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletú
bezdôvodne dennodenne bila za všetko dlaňami, päsťami, metlou, lopárom po rôznych častiach tela,
pričom jej spôsobila modriny na líci,  rukách a nohách, škrabanec pod okom, na nohách jazvy spôsobené
nožnicami, hádzala po nej stoličku a ťahala ju za vlasy, presne nezistený čas v izbe, v ktorej maloletá
spávala, obžalovaná A. R. pozerala celú noc na počítači rozprávky, keď ju dcéra upozornila, že ráno
vstáva do školy, tak ju dobila päsťami a pozerala ďalej, pričom maloletá R. S. spávala s čiernou čiapkou
na očiach so štupľami v ušiach, čo spôsobilo, že v škole zaspávala posediačky, obžalovaná nikdy riadne
nevarila a ak bolo navarené a maloletá nechcela jesť, tak jej polievku vylievala na hlavu alebo jej hlavu
strkala do polievky, nechala maloletú doma samu aj 4 dní bez jedla, v období od konca októbra r. 2013
do polovice februára r. 2014, keď maloletá bývala v Topoľčanoch, ju cez telefón neustále kontaktovala,
zakazovala jej jesť a zdržiavať sa v spoločnosti manželky starého otca a jej dcéry, nemohla sa s nimi ani
rozprávať, musela každý deň  hneď zo školy 3 hodiny v Topoľčanoch chodiť po vonku a pritom telefonovať
so svojou matkou a oslovovať ľudí, aby jej potvrdili, že je vonku, pričom jej na to nezabezpečila ani
riadne oblečenie a obuv, v čase, keď mala maloletá zápal močového mechúra, zakázala jej ísť lekárovi,
počas vyučovania ju v Prievidzi i v Topoľčanoch neustále kontrolovala cez mobilný telefón, dlhodobo
maloletú urážala a nadávala jej, obviňovala maloletú zo sexuálneho styku s vlastným otcom - manželom
obžalovanej, neprimerane zaťažovala maloletú manželskými problémami obžalovanej, v dôsledku čoho
spôsobila maloletej posttraumatickú stresovú poruchu, depresívnu poruchu, disharmonický osobnostný
vývoj, dlhodobé pocity bezmocnosti a strachu s potrebou psychiatrického liečenia a sledovania

Bola za to odsúdená podľa § 208 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo  výmere sedem
rokov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon uloženého trestu zaradená do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodenú
stranu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, Šumperská č. 1,
971 01 Prievidza s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske - súdne konanie.



Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaná  A. R. odvolanie do
všetkých jeho výrokov. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietala správnosť
napadnutého rozsudku s poukazom na to, že zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie  za vinu sa vôbec
necíti byť vinnou, pretože skutok nespáchala. Ak by sa správala spôsobom uvedeným v napadnutom
rozsudku počas doby 11 rokov, tak takéto jej konanie  a jeho následky by u poškodenej museli byť zistené
už skôr pred rokom 2015 a oveľa závažnejšie, ako to zistili súdom ustanovení znalci. Okresný súd podľa
jej názoru nevykonal v jej trestnej veci všetky potrebné dôkazy tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2
ods. 10, ods. 12 Tr. por.. V predmetnej veci nebola súdom napriek jej opakovaným návrhom vypočutá
svedkyňa - poškodená K. R., keď jej návrh na priame vypočutie tejto svedkyne okresný súd zamietol
na základe lekárskeho potvrdenia MUDr. H., ktorá predtým vo svojej lekárskej správe záverovala u
poškodenej syndróm týranej osoby, ktorý však súdom ustanovený znalci MUDr. D. a PhDr. H. vo
svojom znaleckom posudku u poškodenej vyvrátili, keď  u nej záverovali len posttraumatickú stresovú
poruchu a disharmonický vývoj osobnosti na báze emočnej  a sociálnej. Aj vo vzťahu k takémuto záveru,
vysloveného súdnymi znalcami, z dôkazov vykonaných pred prvostupňovým súdom ešte nevyplýva, že
za tento stav poškodenej nesie zodpovednosť práve obžalovaná a nemožno jednoznačne vylúčiť to,
že popísaný stav bol poškodenej spôsobený inými skutočnosťami alebo konaním iných osôb. V rámci
dokazovania pred okresným súdom boli vypočutí nepriami svedkovia Mgr. J., H. H., Z. X., H. F. a J.
G., hoci ani jeden z týchto svedkov priamo nevidel, že by obžalovaná poškodenú týrala tak, ako je to
uvedené v obžalobe  a pritom priamy svedkovia F. R., G. R., E. R., H.. P., H.. H. a H.. F. vypovedali
v prospech obžalovanej. Zdravotným záznamom poškodenej ani žiadnym z ďalších vecných dôkazov
nebolo pred súdom preukázané, že by poškodená v období od roku 2004 do 22.januára 2015 mala
na svojom tele nejaké modriny, škrabance, vpichy a pod.. Okresný súd ani v odôvodnení napadnutého
rozsudku dostatočne presvedčivo neuviedol a ani nevysvetlil, ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami
obžalovanej, keď jeho rozhodnutie o uznaní viny je založené len na tvrdeniach poškodenej, ktorá
súdom ani nebola vypočutá a na nepriamych dôkazoch, ktoré však netvoria harmonický celok. Ak
sa  po vyhodnotení dôkazov vyskytnú pochybnosti, malo by byť v súlade so zásadou „in dubio pro
reo“ rozhodnuté v prospech obžalovanej osoby. Keďže teda obžalovaná od začiatku trestného stíhania
spáchanie skutku jednoznačne popiera a vina  jej v konaní pred okresným súdom nebola preukázaná,
navrhla, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a ju aby spod obžaloby oslobodil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovanej A. R. zamietnuť ako nedôvodne podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené 9.júna 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 7.júla 2016 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie  obžalovanej A. R. nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a
12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.

Napriek tomu, že obžalovaná  A. R. spáchanie skutku, ktorý jej bol kladený za vinu  poprela, súd prvého
stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel predovšetkým o jednoznačne usvedčujúcu svedeckú
výpoveď samotnej poškodenej K. R. (okresný súd bez najmenších pochybností správne výpoveď
poškodenej z prípravného konania na hlavnom pojednávaní 8.februára 2016 prečítal a s prihliadnutím
na jej preukázaný zdravotný stav nevykonal jej osobný výsluch na hlavnom pojednávaní) o objektívnosti
a vierohodnosti ktorej neboli zistené žiadne právne relevantné okolnosti, práve naopak s jej podrobnou
výpoveďou zo štádia prípravného konania (bola vykonaná aj v prítomnosti obhajcu obžalovanej)
korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy, na ktoré súd prvého stupňa podrobne poukázal
v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, z nich predovšetkým závery znaleckého posudku
znalkýň z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatrie, resp. odboru psychológie, klinickej psychológie



detí MUDr. U. D. a J.. K. H. podľa ktorých poškodená utrpela posttraumatickú stresovú poruchu a
disharmonický vývoj osobnosti  na báze emočnej a sociálnej deprivácie, ktoré znalkyňa MUDr. U.
D. potvrdila aj na hlavnom pojednávaní s tým, že poškodenú náležitým spôsobom vyšetrili, znalkyňa
bola osobne prítomná pri jej výsluchu, poškodená vypovedala spontánne, rovnako v úplnej  zhode s
prejavom poškodenej vypovedala aj svedkyňa PaeDr.  A. J., manželka starého otca poškodenej, ktorej
bola maloletá poškodená od 22.januára 2015 zverená do výchovy a opatery, ktorá bez akýchkoľvek
pochybností potvrdila, že poškodená jej spontánne rozprávala o tom, ako,  akým spôsobom ju jej matka
- obžalovaná A. R. týrala a skutočnosti s tým súvisiace podrobne a vierohodne popísala (poškodená
pritom napriek všetkému k obžalovanej prejavuje pozitívne city  a vôľu, aby nešla do výkonu trestu
odňatia slobody), tiež svedecká výpoveď H. F., sestry poškodenej, ktorá vypovedala o analogickom
správaní obžalovanej vo vzťahu k jej osobe počas obdobia, keď s ňou ako so svojou matkou žila
v spoločnej domácnosti, tiež listinné dôkazy  a z nich najmä oznámenia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Prievidzi zo dňa 27.januára 2015 (č.l.8-9),  správa zo psychologického vyšetrenia
poškodenej  súkromným centrom Pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Prievidzi
z 27.novembra 2014 (č.l.188-192) i obsah „sms správ“, zachytávajúcich komunikáciu poškodenej
so svojou sestrou F. R.  z apríla 2015, na ktoré okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne
poukázal. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom
rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovanej (najmä nedôvodné
spochybňovanie vierohodnosti výpovede poškodenej K. R., keď pritom   vzhľadom k  veku poškodenej a
jej zdravotnému stavu by jej prípadné opätovné vypočúvanie pred súdom k veciam, ktorých oživovanie
v pamäti mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, keďže sa jednalo o jej týranie,
už neprichádzalo do úvahy, pritom v tomto smere rovnako nedôvodne spochybňovala lekárske správy
psychiatričky Psychiatrickej ambulancie v Bošanoch MUDr. B. H., v ktorej suspenzárnej starostlivosti
sa poškodená v súčasnej dobe nachádza, keď o jej lekárskych záveroch k súčasnému zdravotnému
stavu poškodenej  ani krajský súd nezistil žiadne relevantné pochybnosti a okresný súd pokiaľ ide o
následky na zdraví poškodenej, spôsobené jej týraním,  vzal správne do úvahy iba jednoznačné závery
znaleckého posudku znalkýň PhDr. H. a MUDr. D.), pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými
dôkazmi.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam
ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný
skutok  sa stal a že ho spáchala obžalovaná A. R.. Odvolacie námietky obžalovanej vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich. Rovnako nepovažoval za
dôvodné ani námietky obžalovanej vo vzťahu k správnosti a zákonnosti konania, ktoré napadnutému
rozsudku predchádzalo,  pretože nemajú podklad v obsahu spisu a vo vykonaných dôkazoch.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri  právnom posúdení
konania obžalovanej A. R. ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaná po
dlhšiu dobu týrala blízku osobu (dcéru - mal. K. R. nar. XX. jI. XXXX), pričom svoje závery aj v tomto
smere  v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v
tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky
obžalovanej nepovažoval za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody
a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený  obžalovanej A. R. podľa § 208 ods. 2  Tr.
zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere sedem rokov zodpovedá u obžalovanej všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1  a ods. 4 Tr. zák., konkrétnej
miere závažnosti spáchaného trestného činu, vyplývajúcej z jeho povahy, zo spôsobu spáchania a z
hroziacich i reálne spôsobených následkov a možnostiam jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený  trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere  je
súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.



Správne a v súlade so zákonom je aj zaradenie  obžalovanej A. R. na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože má svoje opodstatnenie v ustanovení
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovanej za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého  rozsudku vo výrokoch o vine a
treste v prospech obžalovanej na podklade ňou podaného odvolania a keďže aj výrok o náhrade škody
v napadnutom rozsudku je správny a v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Tr. por., preto odvolanie
obžalovanej A. R. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/128/2015", "guid": "6acd72ff-c50b-41a1-99a8-493b4bef5b46:3099e90a-dd90-4c5b-88c9-6b469f1f32aa", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}