{"guid": "fe6e5002-2789-4876-a2e7-559119fdb1fe:16449a06-58f1-44e9-a3e3-85c3710a95c5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815200715.1", "spisova_znacka": "5Co/724/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/724/2015 z 21. 6. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 21. júna 2016, sp. zn. 5Co/724/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3815200715.1", "identifikacne_cislo": "3815200715", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16449a06-58f1-44e9-a3e3-85c3710a95c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815200715.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815200715.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815200715.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/724/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200715
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200715.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: AB 1B.V., registračné číslo 560
07 043 so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie Piešťany, Teplická č. 7434/147, sídlo
kancelárie Trenčín, Piaristická č. 707/25, IČO 47234679, proti odporkyni: V. X., bytom W., E. cesta č.
XXXX/XC, o zaplatenie 732,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 30. marca 2015, č. k. 15C/18/2015 -69, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 732,68 eur s
príslušenstvom. Odporkyni  náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že dňa 3.1.2012 uzavrela spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. a odporkyňa
úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 800 eur s celkovou čiastkou splatnou
spotrebiteľom 1946,40 eur s mesačnou splátkou 34,90 eur, počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou
36,94%,  RPMN  50,7  - 53,7%, priemernou hodnotou RPMN  26,1%,  poplatkom za vedenie  účtu  2,49
eur.  Súčasťou zmluvy  sú  aj úverové  zmluvné podmienky  spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. -
hotovostný úver. Veriteľ vyzýval odporkyňu k zaplateniu celého dlhu  901,82 eur do 15 dní od dourčenia
výzvy s tým, že zosplatnil celý úver. Z výpisu  z čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa
vyčerpala   úver  800 eur  dňa 4.1.2012,  následne  úver splácala, do omeškania sa dostala už pri splátke
splatnej  25.7. 2012 a celkovo zaplatila veriteľovi 733,64 eur. Tieto platby započítal veriteľ na úhradu istiny
103,14  eur,  úhradu upomienok 12 eur, poplatku za vedenie účtu 39,84 eur, úroku 435,96 eur, poistenia
43,90 eur, upomienok 93,80 eur, upomienok  5 eur. Oznámením z 15.11.2014 oznamovala advokátska
kancelária navrhovateľa odporkyni  postúpenie pohľadávky  Home Credit Slovakia  vzniknuté  z úverovej
zmluvy z 3.1.2012 na  navrhovateľa, a to na základe  zmluvy z 12.9.2012. Ďalej bola odporkyňa vyzvaná
k zaplateniu  dlhu 847,82  eur. Súd vyzýval navrhovateľa, aby k pojednávaniu dokladoval postúpenie
pohľadávky  z pôvodného veriteľa  na navrhovateľa vzhľadom na nesúlad  dátumu  o zmluve  o postúpení
pohľadávky v návrhu a v oznámení, ktoré je  prílohou k návrhu,  navrhovateľ  bol vyzvaný k predloženiu
zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s preukázaním postúpenia  predmetnej pohľadávky.  Z písomného
vyjadrenia  navrhovateľa  z 30.3.2015 vyplýva, že podľa navrhovateľa listinné dôkazy priložené k návrhu
preukazujú vecnú aktívnu legitimáciu v predmetnom spore, preto výzva  súdu na doplnenie dôkazov a
predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok je nedôvodná.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, súd návrh
navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie  bez  toho, aby sa bližšie zaoberal



opodstatnenosťou uplatneného nároku. Navrhovateľ v návrhu  tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči
odporkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.8.2013, v oznámení o postúpení pohľadávky
však  oznamuje  odporkyni, že nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.9.2012. Súd
vyzýval navrhovateľa  na predloženie zmluvy  o postúpení pohľadávky za účelom  upresnenia  dátumu
postúpenia pohľadávky, predovšetkým či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej
úverovej zmluvy, pretože súdu je známe z úradnej činnosti, že navrhovateľ uvádza v návrhoch na začatie
konania i taký dátum postúpenia pohľadávky, ktorý  časovo predchádza samotnému uzavretiu úverovej
zmluvy.  Uvedené  bolo dôležité  i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie o postúpenie je určité,
zrozumiteľné a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú v skutočnosti ako v zmluve o postúpení pohľadávky.
Pokiaľ navrhovateľ argumentuje, že preukázal v súdnom konaní aktívnu legitimáciu listinným dôkazom,
a to oznámením o postúpení pohľadávky z 15.11.2014, ktoré oznámenie vykonal aj ako splnomocnený
zástupca  pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím je  postúpenie preukázané,  súd  udáva, že uvedený
následok platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda odporkyni. Navrhovateľ opätovne v oznámení  súdu
udáva  text  „Oznámenia o postúpení pohľadávky  s dátumom  postúpenia 29.8.2013“, ktorý dátum sa
však v priloženom listinnom dôkaze nenachádza, pretože v písomnom oznámení je údaj o postúpení
pohľadávky na základe zmluvy z 12.9.2012 a v liste  navrhovateľa z 30.3.2015 sa uvádza údaj o zmluve
o postúpení pohľadávky z 29.8.2013, preto je zjavné, že sám navrhovateľ nemá „jasno“, kedy bola
predmetná úverová zmluva postúpená.  V zmysle § 526  ods.  2 Občianskeho  zákonníka  platí, že ak
postúpenie  oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Je
pravdou, že odporkyňa postúpenie ako také nenamietala, pretože je v konaní pasívna. Súd však vyzval
navrhovateľa na preukázanie postúpenia pohľadávky s ohľadom na to, že navrhovateľ uplatňuje právo
zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd  v rámci poskytovanej súdnej
ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať  i platné postúpenie pohľadávky, čo môže učiniť  len pri
predložení zmluvy ako písomného právneho úkonu.   Súdu je známy rozsudok NS SR  v obchodnej
veci  4 Obo  210/01, ktorý však rieši  primárne vzťah medzi podnikateľmi a nie je aplikovateľný  aj
na spotrebiteľský  spor. V zmysle § 53 ods.  3 písm.  b/  Občianskeho  zákonníka  dodávateľ nesmie
previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa.
Podľa tohto ustanovenia tak nesmie urobiť vtedy, ak by sa týmto prevodom zhoršila vymožiteľnosť alebo
zabezpečenie pohľadávky. V zmysle  uvedenej  právnej  úpravy by súd  mohol v spotrebiteľskej veci
označiť zmluvu o postúpení pohľadávky  za neplatnú a rozpornú  s citovaným ustanovením zákona,
už  i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa  voči dodávateľovi či už zo zmluvy, alebo i
z príslušenstva  pohľadávky a trov konania by  situovaním nového veriteľa v inom štáte sa zhoršila
vymožiteľnosť  jeho práva. Predmetom skúmania  postúpenia  je i to, či došlo k postúpeniu celej
pohľadávky a celého príslušenstva, keď  navrhovateľ  uplatňuje  častokrát  napríklad i zmluvnú pokutu,
budúce  zmluvné úroky  a podobne. Okrem toho z listinných dokladov vyplýva, že v deň uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok z 29.8.2013 /ako tvrdí navrhovateľ v návrhu a v jeho liste z 30.3.2013,
nie v písomnom oznámení, ktoré doručoval odporkyni/  zároveň vyzýval pôvodný veriteľ  Home Credit
Slovakia a.s. odporkyňu listom z 29.8.2013 /č.l. 32 spisu/  k splateniu celého dlhu na jeho účet bez
toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval  dlžníka
i na možnosť  exekučného konania.  I uvedená skutočnosť vnáša  nejasnosti ohľadom postúpenia
pohľadávky, jej rozsahu, pretože týmto listom pôvodný veriteľ zároveň „zosplatňuje celý  dlh“, a preto je
významné posúdenie akú splatnú pohľadávku vôbec mohol pôvodný veriteľ na navrhovateľa postupovať,
t.j., či len neuhradené splátky, alebo  celý zosplatnený  úver už i s poukazom na povinnosti veriteľa  pri
využití práva podľa §  565  OZ dodržať postup  podľa § 53  ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní stále
zostáva nepreukázané, kedy vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky, či celej splatnej pohľadávky, alebo
pohľadávky splatnej i v budúcnosti, a či bolo odporkyni oznámené  postúpenie pohľadávky  správne.

Z uvedených dôvodov súd zmietol návrh navrhovateľa, pretože navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu v spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý  je predmetom
konania. Samotným nárokom navrhovateľa sa preto  súd nezaoberal.

V konaní bola úspešná odporkyňa, trovy konania však neuplatnila, preto súd  v súlade s §  142  ods.  1
O.s.p. rozhodol  tak, že odporkyni náhradu  trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného
súdu  zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok  okresného súdu  zmeniť a návrhu
vyhovieť. Deklaroval uplatnenie  odvolacích  dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Okresný
súd dospel  na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm.



f) O.s.p., rozhodnutie  okresného súdu vychádza z nesprávneho  právneho posúdenia veci a podľa
§  205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm.  h) a f) O.s.p.   - okresný súd nesprávne
vec právne posúdil  tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav a účastníkovi sa postupom súdu  odňala možnosť konať pred súdom. Svoje odvolanie
odôvodnil  tým, že závery súdu prvého stupňa pokladá  navrhovateľ za neuralgické body odvolacieho
konania a absolútne sa s nimi nestotožňuje.  Konajúci súd  v podstate podporil argumentáciu  odporcu o
možnosti založiť aktívnu ecnú legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom \"Oznámením
o postúpení pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkovi\", konajúci súd nemal za preukázané, že
tento hmotnoprávny úkon sa dostal do dispozičnej sféry odporcu, keďže z dokazovania vyplynulo, že
odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Citoval z uznesenia ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k.  III. ÚS 517/2011-9 - Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré  v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej  strane (odporca) je subjektom  hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
V uznesení NS SR 6Cdo 214/2011 sa uvádza - Vecná legitimácia  sa na začiatku  konania tvrdí.  Ak
sa v konaní nedokáže, súd  žalobu zamietne so záverom  o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/
žalobcu,  t. j. vecná legitimácia  má hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej  povinnosti
súdu v zmysle § 5 O.s.p., ako aj z postupu  konajúceho súdu  uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p.,
a teda nie je podmienkou konania. V tomto prípade navrhovateľ uniesol bremeno tvrdenia ohľadne
svojej aktívnej vecnej  legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu
\"Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle  § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.\" a
bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - \"Poštový podací hárok\", ktorý osvedčuje  právnu
skutočnosť, že  \"Oznámenie o postúpení pohľadávky\" bolo zaslané  na adresu odporkyne, ktorú uviedla
ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy č. 4112177984 zo dňa 03.01.2012.  Počas trvania zmluvných
vzťahov môže dôjsť k zmene \"miesta zdržiavania dlžníka\", a preto predvídavo k žalobe pripojil ako
prílohu  Oznámenie o postúpení  pohľadávky, a teda okrem  toho, že predmetné \"oznámenie\" je listinný
dôkaz  z pohľadu teórie  práva, je to aj  hmotnoprávny úkon.  Konajúci súd  nemôže urobiť sporným
to, že návrh spolu  s prílohami  doručil do vlastných rúk odporkyni, a teda  nesporne najneskôr, týmto
okamihom je voči  odporkyni účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení  pohľadávky, ktorý je
prílohou   návrhu, a teda pre rozsudok je rozhodujúci  stav v čase jeho  vyhlásenia, t. j.  stav, kedy dlžníkovi
nad mieru  všetkých pochybností  bolo oznámené  postúpenie  pohľadávky postupcom. Odvolanie proti
rozsudku v tejto časti odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil  správne ustanovenie právneho predpisu  a nedostatočne zistil skutkový stav. V neposlednom
rade pokladá za nesprávny aj skutkový záver súdu prvého stupňa, keďže žalobca právne relevantným
spôsobom  nepreukázal  aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi s ohľadom na nižšie uvedené.
Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa jeho právneho názoru potrebné posudzovať v zmysle § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej  praxe účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp.
je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry jeho dispozície.  Je tým treba rozumieť konkrétnu
možnosť adresáta zoznámiť sa s jemu adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax takou
možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie   písomného hmotnoprávneho úkonu  adresátom, ale aj tie
prípady, keď doručením  listu obsahujúceho prejav vôle do bytu  adresáta členovi jeho domácnosti či do
jeho poštovej schránky, nadobudol adresát úkonu  objektívnu  možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát  skutočne zoznámil  s obsahom  úkonu, postačuje, že mal
objektívnu príležitosť  tak urobiť (Nálezu Ústavného súdu  SR IV. ÚS 403/2010-42). Záver súdu  prvého
stupňa o tom, že  relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi,
nemá oporu  v ustanovení zákonov SR. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný  hypotézou  hmotnoprávnej normy,
ktorá upravuje  právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V
tomto prípade navrhovateľ uniesol bremeno tvrdenia, keď v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu nového
veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu  uniesol priložením  poštového podacieho  hárku, lebo
pri bežnom priebehu  vecí je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že
jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej  sféry
žalovaného dlžníka.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.



Krajský  súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa  § 212 ods. 1 O.s.p. z dôvodov uplatnených v odvolaní
navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Prvostupňový súd založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane navrhovateľa, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Home Credit Slovakia,
a.s. proti odporkyni uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Navrhovateľ takýto záver vo svojom
odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj
podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo odporkyni cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže
ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.
Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
navrhovateľovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane
navrhovateľa alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu je imanentnou súčasťou
súdneho konania /viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd nerozporuje,
že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však
preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - odporkyňa ale konajúci súd za účelom
overenie navrhovateľom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Táto jeho žiadosť bola navyše odôvodnená
skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania, ktoré mohli u konajúceho súdu prvého stupňa
dôvodne vyvolať pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, navrhovateľ v návrhu na začatie
konania uvádza dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky /29.8.2013/ v rozpore s dátumom
uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2014 /12.9.2012/. Za tohto stavu bolo
úplne namieste, že konajúci súd prvého stupňa požadoval od navrhovateľ preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení pohľadávky.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, patrila  by jej náhrada trov podľa §  224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyni  v odvolacom konaní  žiadne trovy nevznikli, preto  jej právo na náhradu
trov konania nemohol odvolací súd priznať.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/18/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a"}, {"guid": "ussr:50dd469d-22ac-4e4e-909d-1b1cb08c9173", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/2010 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50dd469d-22ac-4e4e-909d-1b1cb08c9173"}], "citovane_v": []}