{"guid": "b400e0f3-4fe0-4433-b0cd-bda198649615:5290b224-c0cb-463c-a4c0-893521bf2b11", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815200724.1", "spisova_znacka": "5Co/902/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/902/2015 z 23. 8. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 23. augusta 2016, sp. zn. 5Co/902/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3815200724.1", "identifikacne_cislo": "3815200724", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-08-23", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5290b224-c0cb-463c-a4c0-893521bf2b11", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815200724.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815200724.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815200724.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/902/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200724
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200724.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom
v Amsterdame, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: M. M., bytom W., B. XX/XX, o zaplatenie 237,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júna 2015, č. k. 12C/19/2015 - 54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o zaplatenie 237,38 eur s
príslušenstvom. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.3.2013 uzavrela spoločnosť Home Credit  Slovakia a.s. a
žalovaný  úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 475,20 eur na zakúpenie
spotrebného tovaru (Samsung UE40ES6710) s celkovou čiastkou splatnou  spotrebiteľom 617,60 eur, s
mesačnou splátkou 30,88 eur, počtom splátok  20, ročnou úrokovou sadzbou  30,29 %,  RPMN 35,4 %,
priemernou hodnotou RPMN 47,29 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 21.4.2013, splatnosť
ďalších splátok bol dohodnutý do 30. dňa kalendárneho mesiaca, lehota splatnosti na deň 30.11. 2014.
Súčasťou zmluvy  sú  aj úverové  zmluvné podmienky  spoločnosti Home Credit  Slovakia, a.s.  - DUO.
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu zaplatil sumu
432,32 eur, z čoho na istinu bola započítaná suma 305,53 eur a na úrok suma 126,79 eur. Listom zo dňa
29.10. 2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru - sumy 237,38 eur v
lehote 15 dní od odoslania výzvy na jeho bankový účet s tým, že  zosplatnil celý úver.  Oznámením zo dňa
4.12. 2014 oznamovala advokátska kancelária žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky spoločnosti
Home Credit  Slovakia,  vzniknutej  z úverovej zmluvy z 21.3.2013 na  žalobcu, a to na základe zmluvy
z 12.9. 2012. Ďalej bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu dlhu 238,10 eur. Súd vyzýval žalobcu, aby k
pojednávaniu dokladoval postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu vzhľadom na nesúlad
dátumu  o zmluve  o postúpení pohľadávky v návrhu a v oznámení, ktoré je  prílohou k návrhu. Súd pritom
poukázal na to, že v oznámení o postúpení pohľadávky je uvedený dátum postúpenia ešte predtým,
ako bola samotná úverová zmluva uzatvorená. Na výzvu súdu žalobca reagoval písomným podaním zo
dňa 10.6. 2015, v ktorom uviedol, že predloženie „Zmluvy o postúpení pohľadávok“ konajúcemu súdu
nie je dôvodné, keďže zmluva ako hmotnoprávny úkon osvedčuje právne skutočnosti v právnom vzťahu
medzi postupcom (Home Credit Slovakia, a.s.) a postupníkom (AB 1 B. V.) a nie medzi žalobcom (AB
1 B. V.) a žalovaným. Zároveň opravil chyby v písaní, ktoré podľa neho vznikli zavinením informačného
systému, v „Oznámení o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie
o prevzatí právneho zastúpenia“ v časti dátumu zmluvy o postúpení pohľadávky, keď správne má byť



uvedený dátum postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 29.10. 2014. Vychádzajúc zo skutkových zistení
v predmetnej  veci a citovaného ustanovenia zákona,  súd  návrh žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie bez toho, aby sa bližšie zaoberal  opodstatnenosťou uplatneného nároku. Žalobca
v návrhu  tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo 29.10.2014, v oznámení o postúpení pohľadávky však  žalovanému oznamuje, že nadobudol
pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.9.2012. Súd vyzýval žalobcu  na predloženie zmluvy o
postúpení pohľadávky za účelom  upresnenia  dátumu  postúpenia pohľadávky a predovšetkým zistenia,
či predmetom postúpenia  bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy, pretože žalobca uvádza
v oznámení o postúpení pohľadávky taký  dátum postúpenia pohľadávky, ktorý časovo predchádza
samotnému uzavretiu úverovej zmluvy. Uvedené  bolo dôležité  i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie
o postúpení  je určité, zrozumiteľné a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú skutočnosti ako v zmluve o
postúpení pohľadávky. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu legitimáciu listinným
dôkazom, a to oznámením o postúpení pohľadávky z 4.12.2014, ktoré  vykonal aj ako splnomocnený
zástupca pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím je  postúpenie preukázané,  súd  uviedol, že uvedený
následok  platí  len vo vzťahu k dlžníkovi, teda  žalovanému.  V zmysle § 526  ods. 2 Občianskeho
zákonníka platí, že ak postúpenie  oznámi postupca, nie je dlžník  oprávnený dožadovať sa preukázania
zmluvy o postúpení. Je pravdou, že žalovaný  postúpenie ako také nenamietal, pretože  je v konaní
pasívny.  Súd však  vyzval žalobcu na preukázanie postúpenia pohľadávky s ohľadom na to, že
žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci
poskytovanej  súdnej ochrany  spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo
môže uskutočniť len pri  predložení  zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok
NS SR  v obchodnej  veci  4 Obo  210/01, ktorý však rieši  primárne vzťah medzi podnikateľmi a
nie je aplikovateľný  aj na spotrebiteľský  spor.  V zmysle §  53 ods.  3 písm.  b/  Občianskeho
zákonníka,  dodávateľ nesmie previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia  tak nesmie urobiť vtedy, ak by sa týmto prevodom
zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky. V zmysle  uvedenej  právnej  úpravy by súd
mohol v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným
ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči  dodávateľovi či
už zo zmluvy, alebo i z príslušenstva  pohľadávky a trov konania  by sa situovaním  nového  veriteľa
v inom štáte  zhoršila vymožiteľnosť  jeho práva.  Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo
k postúpeniu celej  pohľadávky a celého príslušenstva, keď žalobca uplatňuje častokrát   napríklad i
zmluvnú pokutu,  budúce  zmluvné úroky, rôzne poplatky  a podobne. Okrem toho, z listinných dokladov
vyplýva, že v deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok  29.10. 2014 (ako tvrdí žalobca v návrhu,
nie v písomnom oznámení, ktoré doručoval žalovanému) zároveň vyzýval pôvodný veriteľ Home Credit
Slovakia a.s. žalovaného listom zo 29.10. 2014 (č. l. 35 spisu) k splateniu celého dlhu na jeho účet  bez
toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval  dlžníka i
na možnosť exekučného konania. I táto skutočnosť vnáša nejasnosti ohľadom postúpenia pohľadávky
a jej rozsahu, pretože týmto listom pôvodný veriteľ zároveň „zosplatňuje  celý  dlh“, a preto je významné
posúdenie akú splatnú pohľadávku  vôbec  mohol  pôvodný veriteľ  na žalobcu  postupovať, t.j., či len
neuhradené splátky, alebo  celý zosplatnený  úver už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri využití práva
podľa §  565  OZ dodržať postup  podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní stále zostáva
nepreukázané, či a kedy vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky (aj keď žalobca v priebehu konania
„opravil“ dátum postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na žalobcu), či
celej splatnej pohľadávky, alebo pohľadávky splatnej i v budúcnosti,  a či bolo žalovanému oznámené
postúpenie pohľadávky  správne. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu,
pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu
z úverového vzťahu, ktorý  je predmetom konania.  Samotným nárokom žalobcu sa preto súd bližšie
nezaoberal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V
konaní si náhradu trov uplatnil len žalobca, ktorý však bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného
súdu  zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok  okresného súdu  zmeniť a návrhu
vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil  tým, že závery súdu prvého stupňa pokladá  za neuralgické
body odvolacieho  konania a absolútne sa s nimi nestotožňuje.  Konajúci súd  v podstate podporil
argumentáciu  žalovaného o možnosti založiť aktívnu vecnú legitimáciu postupníka v spore aj
hmotnoprávnym úkonom \"Oznámením o postúpení pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkovi\",
konajúci súd nemal za preukázané, že tento hmotnoprávny úkon sa dostal do dispozičnej sféry



žalovaného, keďže z dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie
sa nedostavil. Citoval z uznesenia ústavného súdu  Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k.  III.
ÚS 517/2011-9 - Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom  hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré  v konaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej  strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V uznesení NS SR 6Cdo 214/2011 sa
uvádza - Vecná legitimácia  sa na začiatku  konania tvrdí.  Ak sa v konaní nedokáže, súd  žalobu
zamietne so záverom  o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/žalobcu,  t. j. vecná legitimácia  má
hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej  povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p., ako aj z
postupu  konajúceho súdu  uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p., a teda nie je podmienkou konania.
V tomto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej  legitimácie, keď
v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu \"Oznámeniu o postúpení pohľadávky
postupcom v zmysle  § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.\" a bremeno dôkazu uniesol priložením
listinného dôkazu - \"Poštový podací hárok\", ktorý osvedčuje  právnu skutočnosť, že  \"Oznámenie o
postúpení pohľadávky\" bolo zaslané  na adresu žalovaného, ktorú uviedol ako obsahovú náležitosť
úverovej zmluvy č. 4303095287 zo dňa 21.03.2013.  Počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k
zmene \"miesta zdržiavania dlžníka\", a preto predvídavo k žalobe pripojil ako prílohu  Oznámenie o
postúpení  pohľadávky, a teda okrem  toho, že predmetné \"oznámenie\" je listinný dôkaz  z pohľadu
teórie  práva, je to aj  hmotnoprávny úkon.  Konajúci súd  nemôže urobiť sporným to, že návrh spolu
s prílohami  doručil do vlastných rúk žalovaného, a teda  nesporne najneskôr, týmto okamihom je
voči  žalovanému účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení  pohľadávky, ktorý je prílohou
návrhu, a teda pre rozsudok je rozhodujúci  stav v čase jeho  vyhlásenia, t. j.  stav, kedy dlžníkovi
nad mieru  všetkých pochybností  bolo oznámené  postúpenie  pohľadávky postupcom. Odvolanie proti
rozsudku v tejto časti odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil  správne ustanovenie právneho predpisu  a nedostatočne zistil skutkový stav. V neposlednom
rade pokladá za nesprávny aj skutkový záver súdu prvej inštancie, keďže žalobca právne relevantným
spôsobom  nepreukázal  aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi s ohľadom na nižšie uvedené.
Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa jeho právneho názoru potrebné posudzovať v zmysle § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej  praxe účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp.
je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry jeho dispozície.  Je tým treba rozumieť konkrétnu
možnosť adresáta zoznámiť sa s jemu adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax takou
možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie   písomného hmotnoprávneho úkonu  adresátom, ale aj
tie prípady, keď doručením  listu obsahujúceho prejav vôle do bytu  adresáta členovi jeho domácnosti
či do jeho poštovej schránky, nadobudol adresát úkonu  objektívnu  možnosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát  skutočne zoznámil  s obsahom  úkonu, postačuje,
že mal objektívnu príležitosť  tak urobiť (Nálezu Ústavného súdu  SR IV. ÚS 403/2010-42). Záver súdu
prvej inštancie o tom, že  relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu
dlžníkovi, nemá oporu  v ustanovení zákonov SR. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti  tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný  hypotézou  hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje  právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena. V tomto prípade uniesol bremeno tvrdenia, keď v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu nového
veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu  uniesol priložením  poštového podacieho  hárku, lebo
pri bežnom priebehu  vecí je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že
jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej  sféry
žalovaného dlžníka.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené



spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Home Credit Slovakia,
a.s. proti žalovanému uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom
odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj
podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo žalovanému cestou pošty odoslané. Podľa neho
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca,
dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a
preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

8. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi
ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania /
viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd nerozporuje, že podľa § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy
o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaný ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom
tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Táto jeho žiadosť bola navyše odôvodnená skutočnosťami zistenými
z vykonaného dokazovania, ktoré mohli u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolať pochybnosti
o postúpení pohľadávky. Konkrétne, žalobca v návrhu na začatie konania uvádza dátum uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky /29.10.2014/ v rozpore s dátumom uvedenom v oznámení o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.12.2014 /12.9.2012/. Okrem toho dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky uvedený v oznámení predchádza dátumu uzatvorenia samotnej zmluvy o úvere, ktorá je
právnym titulom uplatnenej pohľadávky /21.03.2013/. Za tohto stavu bolo úplne namieste, že konajúci
súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením
zmluvy o postúpení pohľadávky.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/19/2015", "guid": "c37b1d82-9663-445f-87bb-0d6c13dbecaf:f984bd66-197e-43c8-8ad7-da41737bf0be", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a"}, {"guid": "ussr:50dd469d-22ac-4e4e-909d-1b1cb08c9173", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/2010 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50dd469d-22ac-4e4e-909d-1b1cb08c9173"}], "citovane_v": []}