{"guid": "048dcdb1-1eaf-4d05-8ada-e6701bfd8de6:fa080abc-72fd-4dd5-899e-935bbe6f5b81", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815201710.1", "spisova_znacka": "6Co/281/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/281/2016 z 28. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. novembra 2016, sp. zn. 6Co/281/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815201710.1", "identifikacne_cislo": "3815201710", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa080abc-72fd-4dd5-899e-935bbe6f5b81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815201710.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815201710.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815201710.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/281/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201710
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815201710.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobkyne: N. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom Ľ. V. 14/XX, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Babiakom, so sídlom Švéniho 6, Prievidza,
proti žalovanému: N. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. X/XX, N., zastúpeného advokátkou JUDr.
Luciou Sklenárovou, so sídlom ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, o zaplatenie 700 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. februára 2016, č. k.
6C/46/2015-65, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e  .

Žalobkyni     p r i z n á v a     nárok  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie,  uložil žalovanému  zaplatiť žalobkyni 700 eur s 5,05%  ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 06.02.2015 do 3 dní  od právoplatnosti  rozsudku.  Vyslovil, že o
náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti  rozsudku.

2. V odôvodnení  svojho rozhodnutia   konštatoval skutkové zistenia, v zmysle ktorých  strany sporu  žili
v spoločnej domácnosti  od októbra 2012 do mája 2013. Žalovaný mal  poruchu na motorovom vozidle,
preto si chcel kúpiť iné.  So žalobkyňou sa dohodli, že ona si zoberie pôžičku vo výške 1.100 eur,  z
ktorej potom bankovým prevodom   zaplatila sumu 700 eur leasingovej spoločnosti, čo  predstavovalo
akontáciu  vo výške 20% ceny vozidla. Medzi stranami  sporu boli spory o vrátení uvedenej sumy
žalovaným,  ktorý v konaní pred súdom uviedol, že išlo  o dohodu v rámci  spoločného  hospodárenia.

3. Na skutkové zistenia okresný súd aplikoval  ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka o pôžičke.

4. Vzhľadom  na to, že medzi stranami nebola dohodnutá  doba splatnosti  dlhu žalovaného (§ 563
Občianskeho zákonníka), okresný súd  posudzoval  jej splatnosť dňom 09.02.2015, t. j. dobu troch rokov
od  uzatvorenia zmluvy  a dospel  k záveru, že námietka žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne
podľa § 101 Občianskeho zákonníka neobstojí, pretože  žaloba bola podaná  06.02.2015, teda pred
uplynutím  trojročnej  premlčacej doby.

5.  Žalobkyni priznal   aj úroky z omeškania v zmysle ust. §  517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške
určenej podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

6. Výrok o náhrade trov konania vychádza z ust. §  151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.



7. Proti tomuto rozsudku  žalovaný podal  včas odvolanie. Navrhol rozsudok  okresného súdu zmeniť a
žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok okresného súdu  zrušiť a vec vrátiť  na ďalšie konanie. Deklaroval
uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len  „O.s.p.“), t. j. nesprávny skutkový  a nesprávny právny záver okresného súdu  a neúplné zistenie
skutkového  stavu, pretože neboli vykonané  navrhnuté dôkazy.

8. V odôvodnení  svojho odvolania opakovane tvrdil, že  medzi ním a žalobkyňou  nebola preukázaná
zmluva o pôžičke, preto záver okresného súdu, že medzi ním a žalobkyňou  bola uzatvorená  zmluva
o pôžičke, je nesprávny.  Dôkaznú  povinnosť  preukázať  uzavretie zmluvy o pôžičke má žalobkyňa a
táto v priebehu konania nepreukázala  uzavretie zmluvy o pôžičke.   Esenciálnymi znakmi  zmluvy o
pôžičke, ktoré   musia byť splnené  kumulatívne sú:
a/ prenechanie  vecí na voľné  nakladanie a aj  spotrebovanie priamo dlžníkovi
b/ druhovo určené veci
c/ dočasnosť  právneho vzťahu
d/ povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu
e/ určenie doby splatnosti  (vrátenia) pôžičky.

9. Žalovaný tvrdil, že medzi ním a žalobkyňou nikdy nedošlo  k uzatvoreniu  dohody o tom, že žalobkyňa
poskytne žalovanému  pôžičku  a nedošlo ani k dohode, že žalovaný má vrátiť žalobkyni finančné
prostriedky, ktoré  boli použité  na úhradu   akontácie. Keďže  medzi stranami sporu  nedošlo k
uzatvoreniu  dohody o pôžičke, nedošlo ani k reálnemu  odovzdaniu  a prevzatiu  peňažných prostriedkov.

10. Sama  žalobkyňa výslovne potvrdila, že už v čase  zadávania príkazu na úhradu - 09.02.2012 vedela,
že prevádza finančné prostriedky na bankový účet tretej  osoby, a že  dobrovoľne plní za iného to, čo
má  podľa práva plniť sám.  Do poznámky uviedla - Záloha N. C., neuviedla, že „Pôžička N.“, pretože
žalovanému žiadnu pôžičku neposkytla.

11.  Domnieva sa preto, že  v danom prípade  išlo o bezdôvodné obohatenie podľa      § 454  Občianskeho
zákonníka a nie o pôžičku. Pre prípad priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, poukázal
na uplatnenú námietku premlčania nároku.  Vo veci navrhol  vykonať dôkaz výsluchom  svojho otca,
aby sa vyjadril  ku skutočnostiam, ktoré   v súvislosti  s jeho  vlastnou osobou   odzneli na pojednávaní.
Okresný súd tento  dôkaz nevykonal  a nevykonanie tohto  dôkazu neodôvodnil ani na pojednávaní, ani
v rozsudku, hoci mu túto povinnosť  ukladá  ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

12. Žalobkyňa v písomnom  vyjadrení k odvolaniu  žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

13.  Podľa jej názoru okresný súd zistil vo veci úplne skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov
dospel  k správnym skutkovým a právnym záverom.

14. Od 1. júla 2016 je účinný zákon č.  160/2015 z. Z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len  „CSP“),
ktorým došlo k rekodifikácii  procesného právneho predpisu  zákona č.  99/19643 Zb. - O.s.p.

15. V zmysle intertemporálnej úpravy v §  470 ods. 1 CSP je  nový procesný  predpis ihneď aplikovateľný,
a to aj v konaniach, začatých  podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

16. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP však  platí, že účinky úkonov  vykonaných  podľa predošlej
právnej úpravy, zostávajú zachované.

17. Žalovaný  vykonal  procesný úkon -  odvolanie, podľa predchádzajúcej právnej úpravy  - O.s.p.,
preto spôsobilosť odvolacích dôvodov je potrebné posudzovať  podľa predchádzajúcej právnej úpravy,
t. j.  ustanovení § 205 ods. 2 O.s.p.

18.  Žalovaný  deklaroval  odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), f), c) O.s.p.,  ktoré spočívajú
v nesprávnom skutkovom  a v nesprávnom právnom závere  a v neúplnom zistení   skutkového stavu,
pretože neboli vykonané  navrhované dôkazy.



19.  Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.  je  spôsobilým odvolacím  dôvodom  vtedy, ak
okresný súd nevykoná  navrhnuté dôkazy v dôsledku čoho absentuje  úplné zistenie skutkového stavu.

20. V prejednávanej veci  žalovaný namietal, že okresný  súd nevypočul ním navrhovaného  svedka -
jeho otca N. C. a ani neodôvodnil  z akých príčin.

21. Z obsahu  spisu odvolací súd zistil, že žalovaný na pojednávaní  dňa 02.12.2015  skutočne navrhol
vypočuť ako svedka svojho otca, ktorý sa mal vyjadriť   „ku kúpe motorového vozidla, ako aj  k finančným
pomerom žalovaného, ktoré boli  na pojednávaní   spochybnené, aby reagoval na svedeckú výpoveď,
ktorá  tam  odznela“ (svedok N. C. - strýko žalovaného, ktorého výsluch  navrhla žalobkyňa).

22. Žalobkyňa síce  namietala, že ide o výsluch blízkeho  príbuzného žalovaného - otec žalovaného,
avšak následne strany sporu  už ďalšie dôkazy  nenavrhli vykonať a dokazovanie  súd  vyhlásil za
skončené (§ 118 ods. 4 O.s.p.).

23. V sporovom konaní  majú strany dôkaznú povinnosť, teda produkovať dôkazy na svoje skutkové
tvrdenia (§ 120 ods. 1 O.s.p.), avšak nie každý  navrhnutý dôkaz musí  súd vykonať, ale iba  taký, ktorý
je významný  pre právne posúdenie vzťahu medzi stranami sporu.

24. Nebolo sporné, že žalovaný  kupoval   motorové  vozidlo na leasing, že na  akontáciu  boli zaplatené
finančné prostriedky vo výške  700 eur, ktoré mala žalobkyňa z poskytnutého úveru.  Sporné medzi
nimi bolo to,  či išlo  o pôžičku, prípadne o aký právny vzťah medzi nimi bol  založený  pri poskytnutí
finančných  prostriedkov žalobkyňou  na akontáciu. Za tejto situácie  výsluch svedka na okolnosti kúpy
motorového vozidla a tiež o finančných pomeroch žalovaného by bol  nadbytočný a nehospodárny.

25. V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.   mal síce okresný súd v odôvodnení  rozsudku uviesť, prečo
navrhnutý dôkaz nevykonal,  nejde však o tak  závažnú vadu,  ktorá by odôvodňovala  záver o
nepreskúmateľnosti rozsudku  a odňatí možnosti  konať pred súdom (k uvedenej problematike  zaujalo
stanovisko  občianskoprávne kolégium  NS SR dňa 03.12.2015 - viď stanovisko  č. 2/2015).

26.  Nesprávny skutkový záver - odvolací dôvod podľa § 205ods. 2 písm. d) O.s.p., je spôsobilým
odvolacím dôvodom  vtedy,  keď okresný súd  pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa § 132 O.s.p.,
t. j. nehodnotí  vykonané  dôkazy podľa voľnej úvahy, každý jednotlivo a všetky v vzájomnej súvislosti
a prihliada na to, čo uviedli účastníci  a čo  za konania vyšlo  najavo. Súd hodnotí  dôkazy  z aspektu
ich pravdivosti  a významu pre  právne posúdenie veci.

27.  V prejednávanej veci  žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 700 eur žalovanému
požičala  na  zaplatenie  akontácie. Na svoje tvrdenia produkovala dôkazy (svedka, SMS komunikáciu
so žalovaným, listinné dôkazy - príkaz na úhradu).

28.  Ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka  upravuje právne vzťahy založené zmluvou o pôžičke.
Obsahom  takejto zmluvy je prenechanie  vecí druhovo určených, najmä peňazí, a dlžník sa  zaväzuje
vrátiť po uplynutí  dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

29. Zmluva o pôžičke je zmluvou  neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená, že zmluvné
strany  môžu zmluvou  uzavrieť akýmkoľvek spôsobom   nevzbudzujúcim  pochybnosti o obsahu ich
dojednania, pričom k založeniu  zmluvného vzťahu dochádza   reálnym odovzdaním veci.  Podstatnými
náležitosťami  takejto zmluvy je dohoda o:
- prenechaní  druhovo určených vecí
- vrátení  vecí rovnakého druhu
- dočasnosť prenechania
- faktické odovzdanie  veci dlžníkovi.

30.  Hoci dohoda o dočasnosti prenechania veci je  podstatnou náležitosťou zmluvy, neznamená to, že
je potrebné  dohodnúť  aj presnú dobu  vrátenia.   Ak totiž presná doba vrátenia nie je dohodnutá, uplatní
sa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak čas plnenia nie je dohodnutý , ustanovený
právnym predpisom  alebo určený   v rozhodnutí, je  dlžník povinný  splniť dlh prvého dňa potom,  čo
ho o plnenie  veriteľ požiada“.



31.  Pojmom „prenechanie veci“ rozumieme  odovzdanie veci. Za prenechanie veci (odovzdanie) je
treba považovať  aj bezhotovostný  prevod peňažných prostriedkov. K tejto otázke je vyslovený právny
názor napr. v rozhodnutí  vo veci  sp zn. 28Cdo 3790/2008 NS ČR, ktoré  v dôvodoch  konštatovalo,
že „Ak konštantná judikatúra, v zhode s odbornou  literatúrou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi, bolo by   zbytočným a neodôvodneným obmedzením  autonómie vôle zmluvných strán
nepripustiť  určenie  bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam  sa má  predmet pôžičky previesť, ak
sa na tom zmluvné strany  dohodnú. Uskutočnením  prevodu potom je splnená podmienka odovzdania
predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka“.

32.  Žalobkyňa v konaní preukázala, že po predchádzajúcej dohode  poukázala finančné prostriedky
vo výške 700 eur leasingovej spoločnosti ako akontáciu žalovaného z leasingovej zmluvy, a to dňa
07.02.2012, teda v čase, keď spolu nežili.  Uviedol to sám žalovaný, keď vypovedal, že  so žalobkyňou žili
spolu až  od októbra 2012 do  roku 2013, teda v čase poskytnutia finančných prostriedkov  nebola medzi
stranami   spoločná domácnosť a spoločné hospodárenie,  ako  to  tvrdil  žalovaný  vo svojej obrane.

33.  Hoci  žalovaný namietal, že nešlo medzi nimi o pôžičku, z SMS komunikácii a z výsluchu  svedka
P. ŠC. je zrejmé, že strany sporu  sa dohadovali o vrátení  finančných prostriedkov, čo je jedným zo
znakov právneho vzťahu  založeného zmluvou  o pôžičke.

34. Vzhľadom na výsledky dokazovania, obranu žalovaného, ktorý neuznával žiadny záväzok voči
žalobkyni, (až neskôr  hovoril o bezdôvodnom obohatení),  to všetko viedlo odvolací  súd k záveru, že
okresný súd z výsledkov dokazovania vyvodil  správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu
úpravu, a preto bolo potrebné  jeho rozsudok  potvrdiť  podľa § 387 ods. 1 CSP,  a to bez nariadenia
pojednávania  (§ 385 ods. 1  CSP).

35. O nároku žalobkyne  na náhradu trov  odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.  § 396
ods. 1 v spojení  s § 255 ods. 1 CSP, o ktorého  výške rozhodne okresný súd (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Tento rozsudok prijal senát  Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov  3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)      (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/46/2015", "guid": "99db8de1-08e6-476b-bbf2-4bfaa6a19f51:993ba2a6-7e6a-483d-91e6-93248e126a93", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}