{"guid": "0e60fcaa-32b0-4177-8ed9-ff47fa46869c:9cf9c318-c125-4bf2-87a5-4efef9fc1278", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815209632.2", "spisova_znacka": "5CoP/2/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/2/2016 z 12. 4. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 12. apríla 2016, sp. zn. 5CoP/2/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815209632.2", "identifikacne_cislo": "3815209632", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-04-12", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cf9c318-c125-4bf2-87a5-4efef9fc1278", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815209632.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815209632.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815209632.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815209632
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815209632.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XX/X, O., v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa rodičov: matky G. U., bytom S. X/XX, B. XXXX, Y., právne zastúpenej Mgr. Martinom
Hurtišom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza a otca Y. S., bytom J. Q. X/X, V., o návrhu na
udelenie súhlasu matky namiesto otca na vycestovanie maloletej do zahraničia, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. novembra 2015, č.k. 11P/33/2015-79, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa       p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom okresný súd dal matke G.  U. nar.  X.X.XXXX  súhlas za otca Y. S. nar.
XX.X.XXXX pre maloletú  G. S. nar.  XX.X.XXXX na vycestovanie  zo Slovenskej republiky do Rakúska.

V odôvodnení  uviedol, že matka podaním zo dňa 1.júna 2015 žiadala  súd o povolenie  na trvalé
vysťahovanie maloletej G.  S. zo Slovenskej republiky do Rakúskej republiky.  Otec maloletej s návrhom
nesúhlasil. Z pripojeného spisu Okresného súdu  Prievidza č. k. 9C 19/2010 súd zistil, že  rozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.apríla 2010 súd manželstvo Y. S. a G. S. rozviedol, maloletú G.
zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť  platiť na jej výživu
sumou 200 eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd do výrokovej
časti tohto rozsudku uviedol, že  styk otca s maloletou sa upravuje podľa dohody rodičov, t. j. rodičia
sa dohodli na úprave styku bez obmedzenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.mája
2010.  Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.decembra 2011 č. k. 7P 40/2011 súd znížil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletej  zo sumy 200 eur na sumu  100 eur mesačne  s účinnosťou
od 1.12.2011. Rozsudok  nadobudol právoplatnosť  dňa 22.12.2011. Z pripojených listinných dôkazov
predložených matkou súd zistil, že podľa Potvrdenia o prihlásení  pre občanov EHS a švajčiarskych
občanov podľa  zákona o usadení a pobyte (NAG)  je G. S. nar.  XX.X.XXXX  príslušník Slovenskej
republiky príbuzná priamej zostupnej línii a dátum vystavenia potvrdenia o prihlásení je 21.9.2015 a
vystavil Úrad viedenskej spolkovej vlády Magistrát 35, EWR. Podľa potvrdenia Strednej odbornej školy,
obchodu a služieb Kalinčiaka v Prievidzi, G. S. je žiačkou X.A triedy učebného odboru 2980H, pracovník
v potravinárstve - výroba trvanlivých potravín. Menovaná bola prijatá do 1.ročníka v prijímacom konaní
pre školský rok 2015/2016. Matka býva v nájomnom byte, kde  poplatok za byt činí 590 eur. Podľa
ďalšieho potvrdenia o prihlásení k pobytu podľa Centrálneho  registra evidencie obyvateľov, G. S.
nar. XX.X.XXXX, štátna príslušníčka Slovenskej republiky na základe cestovného pasu  je prihlásená
na pobyt  Kolonitzgasse 2/14, 1030 Viedeň od 29.6.2015. Potvrdenie vydal Magistrát mesta Viedeň
- magistrálny obvodný  úrad pre  3. obvod Viedeň.  Podľa potvrdenia  ošetrujúceho lekára, G. S.  je
bez akútnych a chronických prejavov infekcie, kompletne očkovaná podľa očkovacieho kalendára SR.
Vycestovanie za hranice územia SR je možné. K tomuto potvrdeniu ošetrujúci  obvodný lekár  predložil



i záznam očkovaní  od roku 1999  do roku 2013. Podľa potvrdenia zamestnávateľa, matka má  príjem
v čistom 961,73 eur.

Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh  matky je podaný dôvodne.

Súd prvého stupňa teda zhodnotením skutkového stavu, pri hodnotení dôkazov individuálne  a vo
vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím  na všetky skutočnosti  a dôkazy, ktoré v priebehu  konania vyšli
najavo dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby  vycestovalo do zahraničia za svojou
matkou, ktorá žije a pracuje v Rakúsku, kde  je vydatá  a má  založenú rodinu. S manželom má jedno
dieťa vo veku štyroch rokov a ako rodina sú prihlásení vo Viedni, kde užívajú dvojizbový byt. V konaní mal
súd  za preukázané, že udelenie žiadaného súhlasu matky za otca, ktorý v priebehu konania nesúhlasil
s vycestovaním maloletej do zahraničia, je v jej záujme, pričom pobyt maloletej v Rakúsku  jej prospeje
k ďalšiemu všestrannému vzdelávaniu. Podľa účastníckej výpovede matky aj maloletej,  maloletá bola
v Rakúsku u svojej matky viackrát. S jej manželom dobre vychádza.  Maloletá sa dohovorí  nemeckým
jazykom, čo maloletá  prezentovala  i na súde.  V Rakúsku bola viackrát. Je vo veku dospievajúcej osoby,
ktorá  prezentovala svoj  názor žiť  a študovať v Rakúsku i na výsluchu na pojednávaní, pričom  jej
rozumová vyspelosť je na  takej úrovni, aby súd mohol  prihliadnuť  i na  jej vlastný  názor. Tento vyjadrila
jednoznačne, že chce bývať s matkou v Rakúsku a študovať tam. Matka preukázala listinami, že  má
vytvorené vhodné podmienky, aby mohla dcéra bývať v Rakúsku v jej  rodine, prezentovala to vhodným
bývaním, potvrdením o prihlásení maloletej v Rakúsku, potvrdením návštevy dochádzky školy na  území
SR. Matka má pravidelný a dostatočný príjem spolu aj s manželom, aby zabezpečili všetky potreby
maloletej, ako i potreby maloletého Q. vo veku štyroch rokov. Otec si plní vyživovaciu povinnosť vo výške
100 eur, ale nepravidelne. Vzhľadom k tomu, že matka pravidelne cestovala na  územie SR každé dva
týždne a neskôr raz za mesiac, nakoľko to bolo finančne náročné, maloletá bude mať zachovaný aj
kontakt  s otcom. Takéto vyjadrenie prezentovala matka vo svojej účastníckej výpovedi, hoci  maloletá sa
s otcom stretávať  nechce, lebo s ňou nemá za posledné dva roky žiaden kontakt a nemá  k nemu dobrý
vzťah. Matka však nebude brániť, aby sa otec stretával s maloletou, či už telefonicky, cez facebook,
alebo iným spôsobom. Maloletá chce v Rakúsku študovať odbor, ktorý študuje  na území  SR,  pričom sa
zdokonaľuje i v nemeckom jazyku, aby  jej to bolo na prospech v budúcnosti. Aj zo správy ošetrujúceho
lekára vyplýva, že  maloletá  absolvovala všetky  očkovania a je možné, aby vycestovala do zahraničia.
Matka nezanedbávala v minulosti starostlivosť o maloletú, tak ako  už súd uviedol vyššie, maloletú
navštevovala a chce, aby mala pripravenú lepšiu budúcnosť, študovala v Rakúsku  i pracovala. Prácu
jej  po ukončení štúdia zabezpečí zamestnávateľ. Tieto skutočnosti potvrdil i kolízny  opatrovník, jednak
vo svojej  správe, ako aj vo svojom prednese.

Otec v priebehu  konania svoje stanovisko nezmenil, neuviedol žiadny vážny dôvod, pre ktorý by nebolo
možné návrhu matky vyhovieť. Vzhľadom na stanovisko matky,  maloletej i kolízneho opatrovníka, i
predložené listinné dôkazy, súd mal za to, že sú splnené podmienky upravené v Zákone o rodine, preto
návrhu  matky vyhovel.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťa, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh matky zamietne. Uviedol, že nie je pravda, že neplatí
výživné. Maloletá býva v Bojniciach, ale nie u starého otca, ale u sestry U.. Starý otec sa o maloletú
nemôže starať, lebo je vážne chorý. O tom, že sa o ňu stará sestra matky maloletej dokazuje aj výpoveď
maloletej pred kolíznym opatrovníkom. Maloletá sa s ním nechce stretávať, lebo klame, mama ju do toho
núti. Klamala aj kurátorku a všetkých okolo. Nie je pravda, že sa s dcérou stretáva iba letmo, pričom
v telefonickom kontakte s maloletou nie je. Čo sa týka tvrdenia, že maloletá u nich pila alkohol, to nie
je pravda, pila iba Radler nealko, čo za alkohol nepovažuje. Na diskotéku išla priateľka s maloletou,
bola teda pod dozorom dospelého. Ďalej namietal, že do školy v Rakúsku môže nastúpiť maloletá
iba od začiatku školského roka. A keby chcela pokračovať v štúdiu, nechápe, prečo bola na skúške
u zamestnávateľa a umývala riad a obsluhovala. A aj tak nechápe ako mohla maloletá vycestovať do
zahraničia bez platného povolenia od neho ako otca. To znamená, že matka mal. úmyselne porušuje
zákony Slovenskej republiky. Na druhom pojednávaní matka mal. tvrdila, že má nájomnú zmluvu na 3-
izb.byt doma, ale ide sa sťahovať, tak ju nevie nájsť. Avšak na treťom pojednávaní tvrdila, že nájomnú
zmluvu nemá, lebo čaká na to, kedy bude mať rozhodnutie o vysťahovaní maloletej. Takže zase
úmyselne zavádzala súd, preto žiadal odvolací súd, aby požiadal o prešetrenie nájomných vzťahov
matky mal. s rodinou. Ďalej mu nie je jasné, ako môže mať povolenie - potvrdenie o prihlásení zo dňa
21.9.2015 z Úradu viedenskej spolkovej vlády Magistrát 35 EWR, keď od neho nemala súhlas. Aj toto
žiadal, aby odvolací súd prešetril. Na záver poukázal na ďalšie zavádzanie súdu a to o príjme matky mal.,



ktorá tvrdila že zarába 510 eur mesačne a za necelý mesiac doniesla potvrdenie o príjme za obdobie
dozadu a tam má príjem v čistom 961,73 eur.
K podanému odvolaniu otca mal. dieťa  sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník.
Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že otec vo svojom podanom odvolaní sa vyjadruje v zásade
len ku skutočnostiam, ktorými sa ale nepreukazuje, či sú splnené podmienky na nahradenie súhlasu
druhého rodiča. Otec podáva len svoje vyjadrenia ako to funguje v zahraničí, konkrétne v Rakúskej
republike, ale nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. Jeho jediné stanovisko je,
že nechce, aby dieťa išlo žiť do zahraničia. Pritom si pravdepodobne neuvedomuje, že maloletá bude
mať už 17 rokov a doterajší stav je taký, že nežije ani s jedným z rodičov a to pre jeho výchovu nie je
vhodné. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že chce ísť žiť za matkou do zahraničia a matka v konaní
preukázala, že zabezpečila podmienky na ich vzájomné spolužitie. Uvedené odvolanie považuje za
účelovo podané, aby zámerne predlžoval súdne konania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní  maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa a udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh  niektorého z rodičov súd.

Pre rozhodnutie súdu o tom, či  vycestovanie dieťaťa do cudziny je v jeho  najlepšom záujme, je potrebné
skúmať aj to, akým spôsobom bude zabezpečený výkon rodičovských práv a povinností rodiča, ktorému
dieťa  nie  je zverené do osobnej starostlivosti a tomu korešpondujúce právo dieťaťa na starostlivosť
oboch rodičov, ktoré sa realizuje prostredníctvom styku dieťaťa s rodičmi. Súd zdôrazňuje, že  Zákon o
rodine a tiež Dohovor o právach dieťaťa (článok 18 ods.1) vychádzajú zo zásady, že rodičovské práva a
povinností majú v rovnakom rozsahu obaja rodičia, a teda aj právo  zabezpečovať starostlivosť o zdravie,
výživu a všestranný vývoj  maloletého dieťaťa. Základným zmyslom starostlivosti  rodičov pritom musí
byť záujem  dieťaťa. Zároveň  je potrebné  uviesť, že záujem maloletého dieťaťa nie  je možné zamieňať
so subjektívnymi predstavami  rodičov o realizácií ich výchovného  pôsobenia.
Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci o návrhu matky mal.
dieťaťa na udelenie súhlasu matke za otca mal. dieťaťa na vycestovanie maloletej zo Slovenskej
republiky do Rakúska, rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Správne na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby vycestovalo do
zahraničia za svojou matkou, ktorá žije a pracuje v Rakúsku, kde  je vydatá  a má  založenú rodinu.
S manželom má jedno dieťa vo veku štyroch rokov a ako rodina sú prihlásení vo Viedni, kde užívajú
dvojizbový byt.  V prejednávanej veci  mal odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa za preukázané,
že  udelenie žiadaného súhlasu matky za otca, ktorý v priebehu  konania nesúhlasil s vycestovaním
maloletej do zahraničia, je v jej záujme, pričom pobyt maloletej v Rakúsku jej prospeje k ďalšiemu
všestrannému  vzdelávaniu. Odvolací súd mal ďalej preukázané, že maloletá bola v Rakúsku u svojej
matky viackrát, s jej manželom dobre vychádza, pričom maloletá sa dohovorí  nemeckým jazykom, čo
maloletá prezentovala i na súde. Maloletá G. je vo veku dospievajúcej osoby, ktorá  prezentovala svoj
názor žiť  a študovať v Rakúsku i na výsluchu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, pričom  jej
rozumová vyspelosť je na  takej úrovni, aby súd mohol  prihliadnuť  i na  jej vlastný  názor.  Tento
vyjadrila jednoznačne, že chce bývať s matkou v Rakúsku a študovať tam. Rovnako matka pred súdom
prvého stupňa preukázala listinami, že má vytvorené vhodné podmienky, aby mohla dcéra  bývať v
Rakúsku v jej  rodine, pričom prezentovala to vhodným  bývaním, potvrdením o prihlásení maloletej v
Rakúsku,  potvrdením  návštevy dochádzky školy na  území  SR. Ďalej bolo preukázané, že matka má
pravidelný a dostatočný príjem spolu aj s manželom, aby zabezpečili všetky potreby maloletej, ako i
potreby maloletého  Maxima vo veku  štyroch rokov. Vzhľadom k tomu, že matka pravidelne cestovala na
územie SR každé dva týždne a neskôr raz za mesiac, nakoľko to bolo finančne náročné, maloletá bude
mať zachovaný aj kontakt  s otcom, pričom takéto vyjadrenie prezentovala matka vo svojej účastníckej
výpovedi, hoci maloletá sa s otcom stretávať  nechce, lebo s ňou nemá za posledné dva roky žiaden



kontakt a nemá  k nemu dobrý vzťah. Matka však nebude brániť, aby sa otec stretával s maloletou, či už
telefonicky, cez facebook, alebo iným spôsobom. Maloletá chce v Rakúsku študovať odbor, ktorý študuje
na území  SR,  pričom sa zdokonaľuje i v nemeckom jazyku, aby  jej to bolo na prospech v budúcnosti.
Aj zo správy ošetrujúceho lekára vyplýva, že  maloletá  absolvovala všetky  očkovania a je možné, aby
vycestovala do zahraničia. Matka ani podľa odvolacieho súdu nezanedbávala v minulosti starostlivosť
o maloletú, nakoľko maloletú navštevovala a chce, aby mala pripravenú lepšiu budúcnosť, študovala v
Rakúsku i pracovala. Tieto skutočnosti potvrdil i kolízny  opatrovník, jednak vo svojej  správe, ako aj vo
svojom prednese pred súdom prvého stupňa.

Čo sa týka nesúhlasu otca s vycestovaním maloletej G. do Rakúska, odvolací súd uvádza, že otec tak
pred súdom prvého stupňa ani v podanom odvolaní neuviedol žiadny vážny dôvod, pre ktorý by nebolo
možné návrhu  matky vyhovieť.

Vzhľadom na stanovisko  matky,  maloletej  i kolízneho opatrovníka, i predložené listinné dôkazy, mal aj
odvolací súd za to, že sú splnené podmienky upravené v Zákone o rodine, a preto súd prvého stupňa
správne rozhodol, keď návrhu  matky vyhovel.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav a
správne vec právne posúdil, preto odvolací súd nepovažoval námietky otca mal. dieťaťa uvádzané v
odvolaní za opodstatnené a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na
vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti  tomuto  rozsudku  odvolanie    n i e     j  e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/33/2015", "guid": "8250a1a5-d417-47f2-99fd-42557a92ad36:7a0e6dc8-cb6f-4f97-aa8a-6ef50a40df39", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}