{"guid": "62817c06-b10c-4d88-8959-9067d2936de1:ed537cb8-1d92-4e0c-aa32-f8b7d1fa4d32", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3816010120.2", "spisova_znacka": "23To/50/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/50/2016 z 7. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. augusta 2016, sp. zn. 23To/50/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3816010120.2", "identifikacne_cislo": "3816010120", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Samaš", "sudca_id": 1328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-samas-1328", "datum_vydania": "2016-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-4", "nazov": "§ 34 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed537cb8-1d92-4e0c-aa32-f8b7d1fa4d32", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3816010120.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3816010120.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3816010120.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/50/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010120
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816010120.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. augusta 2016
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

T. C.,

nar. XX.X.XXXX v Q., okres U., trvale bytom U., P. R. XXX/X, t.č. zamestnaný vo firme B., s.r.o., Bojnice,
na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/28/2016 zo dňa 30. marca 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný T. C. uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na §§ 139 ods. 1 písm. c/, 127 ods.
5 Tr.zák., pretože od dňa 20.12.2015 do 21.30 hodiny dňa 15.1.2016 sa v meste Prievidza vyhrážal
zabitím, ublížením na zdraví a spôsobením inej vážnej ujmy svojej bývalej družke - poškodenej L. N. a jej
súčasnému druhovi - poškodenému T. U. a jeho synovi maloletému L. U., nar. XX.X.XXXX, a to tak, že v
SMS správach zasielaných z jeho mobilu na mobil poškodenej L. N. a v správach na sociálnych sieťach
adresovaných tiež poškodenej L. N. okrem iných vyhrážok napísal: „Zabijem ho, uvidíte, keď mu budem
rezať ksicht, ale tak, aby sledoval, keď bude jeho decko rezať. To prisahám, zničím ho“. „Uniesol mi ženu,
za to zoberiem parchanta, prisahám, toho malého podrežem“. „Ja prisahám, že všetkých pozabíjam“,
tiež sa vyhrážal únosom ich spoločnej dcéry, vyhrážal sa poškodením vozidla patriaceho súčasnému
druhovi jeho bývalej priateľky, pričom tieto a aj iné vyhrážky a konanie obžalovaného u poškodenej L.
N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., L. ulica č. XXX/XX, prechodne bytom U., L. ulica č. XXX/X/X a
u poškodeného T. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., L. č. XXX/X/X vzbudili dôvodnú obavu o ich
život a zdravie.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia
slobody na 8 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák.
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/, g/ Tr.zák. bola obžalovanému uložená povinnosť písomne sa v skúšobnej
dobe ospravedlniť poškodeným T. U. a L. N. a v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom v
skúšobnej dobe sa podrobiť sociálnemu výcviku.



Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý
odvolaním prokurátora, ktoré zahlásil proti výroku o treste v neprospech obžalovaného do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil.
Prokurátor výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa nepovažuje za zákonný, pretože boli nesprávne
aplikované ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., v dôsledku čoho je uložený druh trestu neprimerane
mierny. O vážnosti trestného činu s obavou z možného pokračovania, resp. dokonania činu, ktorým
hrozil, svedčí aj to, že obvinený bol vo väzbe v záujme jeho izolácie od ostatnej spoločnosti, najmä
poškodených. Prokurátor zo správania sa obžalovaného urobil záver, že tento sa vie v pomerne krátkom
časovom úseku až chorobne citovo upäť, a to s výraznými prejavmi žiarlivosti, ktoré ho viedli až k
trestnej činnosti. Taktiež z jeho vyjadrení a správania sa vyplýva, že obžalovaný sa neštíti pristúpiť
k zrealizovaniu svojich vyhrážok, pričom prezentoval, že sa nebojí ani polície, ani prokurátora a že
urobí všetko preto, aby ublížil poškodeným, a to z pomsty za to, že žijú v spoločnej domácnosti. Preto
je možné u obžalovaného sa domnievať, že v prípade uloženia podmienečného trestu a ponechaní
obvineného na slobode, tento bude naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Preto je potrebné
na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý je spojený s izoláciou
obžalovaného. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušiť výrok o treste a tento výrok
nahradiť výrokom o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej
trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla vyhovieť
odvolaniu podriadeného prokurátora s tým, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
navrhuje na dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný tu uviedol, že skutok ľutuje a mrzí ho to. Žije so
svojou družkou, čakajú byt, s poškodenou sa nekontaktuje ani s ich spoločným dieťaťom, pričom ale
vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Taktiež dodržiava všetky obmedzenia uložené mu pri prepustení z
väzby. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere neboli v odvolaní vytýkané žiadne
chyby, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. so súhlasom prokurátora
prijal vyhlásenie obžalovaného T. C. o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K odvolaním napadnutému výroku o treste z pohľadu vytýkaných chýb, uvádza senát odvolacieho súdu
nasledovné. Je síce možné prisvedčiť názoru prokurátora, že súčasťou účelu trestu podľa § 34  ods. 1
Tr.por. je aj „izolácia“ páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody preto, aby bola zabezpečená
ochrana spoločnosti tým, že sa mu takto zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Tento účel trestu
však môžu spĺňať aj iné tresty, resp. trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Je
síce faktom, že obžalovaný bol aj vo väzbe z toho dôvodu, aby sa mu zabránilo v pokračovaní v
trestnej činnosti. V konaní pred súdom však bol obžalovaný už z väzby prepustený za súčasného prijatia
náhrad väzby a uloženia primeraných obmedzení a povinností. Vo veci konajúce súdy teda ešte pred
rozhodnutím vo veci samej a pred potrestaním obžalovaného dospeli k záveru, že nie je nevyhnutne
potrebné obžalovaného „izolovať“ od spoločnosti výkonom väzby.

Potom takýto záver platí o to viac, keď obžalovanému po vykonaní hlavného pojednávania bol uložený
trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Pre správnosť a zákonnosť takto uloženého
trestu (vrátane jeho ochrannej funkcie) svedčia okolnosti, najmä týkajúce sa osoby obžalovaného a jeho
prístupu k trestnému stíhaniu. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a trestnú činnosť priznal a
oľutoval. V takýchto prípadoch, najmä ak ide o stíhanie pre najmenej závažnú formu trestnej činnosti
- prečin, spravidla prichádza do úvahy uloženie výchovného trestu odňatia slobody. To platí o to viac,
keď samotný obžalovaný už prakticky bol „postihnutý“ v súvislosti s prejednávanou trestnou činnosťou
aj výkonom väzby trvajúcim takmer 3 mesiace.



Z prístupu obžalovaného k stíhanej trestnej činnosti, vrátane vyjadrení obžalovaného pred odvolacím
súdom, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že obžalovaný si dostatočne uvedomil, že ďalšie
kontaktovanie sa s jeho bývalou družkou už nie je zmysluplné a mohlo by to vyústiť do ďalších problémov.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia, pretože uložený trest nie je neprimerane mierny (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/28/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}