{"guid": "5b8b1f8e-b50f-4c39-bfe9-80093adf57a5:c741a498-c08d-44b2-9c69-4fe031f08ebd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:4606202522.1", "spisova_znacka": "17CoE/214/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/214/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. októbra 2016, sp. zn. 17CoE/214/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:4606202522.1", "identifikacne_cislo": "4606202522", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c741a498-c08d-44b2-9c69-4fe031f08ebd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:4606202522.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:4606202522.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:4606202522.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/214/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606202522
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4606202522.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: U. L., X., Ul. XX. augusta č. X-XX, IČO: 30 807
484, pobočka O., B.. M. R. P. XXXX/XX, proti povinnému: G. B., s.r.o., naposledy so sídlom V. č. XXXX/
XX, L., IČO: 36 524 263, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 74,68 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 2Er/1368/2008 - 18 zo dňa
22. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,89 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
06.03.2006, doručeným súdnemu exekútorovi dňa  09.03.2006, domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie sumy  74,68  Eur  s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 30.11.2005, č. 700-1510191305-GC04/05. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Kubešovej,  so sídlom
v Topoľčanoch dňa 13.03.2006. Dňa 04.12.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie
exekúcie zo dňa  27.11.2015, ktorým navrhol, aby súd exekúciu  zastavil podľa     § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra.  Zároveň si uplatnil
trovy exekúcie vo výške  27,89 Eur dňa 29.09.2015. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín
č.k. 38CbR/234/2013-18 zo dňa 23. júla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2015 súd zrušil
povinného bez likvidácie. Súd prvej inštancie poukázal na znenia ustanovení § 58 ods. 1, § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.8.2012,
sp. zn. 6 M Cdo 13/2012,podľa ktorého ak  príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku,
exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie
oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že povinný zanikol bez
právneho nástupcu, preto nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom. Keďže k
zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného
dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách
exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a oprávnenému uložil
povinnosť v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 27,89 Eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci, keď súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Za dôvod pre zastavenie exekučného



konania považoval skutočnosť, že povinný dňom výmazu z Obchodného registra stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. S poukazom na §
103 O.s.p. konštatoval, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania robí exekúciu neprípustnou, a
preto mala byť exekúcia najskôr vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Uznesenie súdu prvej
inštancie tak podľa názoru oprávneného vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie
mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Ďalej nesúhlasil s tým, že mu bola uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd má možnosť rozhodnúť
o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že návrh na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného podal z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a nemal
žiadny obchodný majetok. Mal za to, že v danom prípade nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie
povinného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP  a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie  je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi
Mgr. Zuzane Kubešovej dňa 10.03.2006 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie
74,68 Eur (2.250,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky
Topoľčany, zo dňa 30.11.2005, č. 700-1510191305-GC04/05, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa
26.01.2006. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.12.2015 podal súdny exekútor podnet na
zastavenie exekúcie s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne bol vymazaný z Obchodného
registra, pričom jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Navrhol, aby súd konanie zastavil a
priznal súdnemu exekútorovi úhradu trov exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra má odvolací súd
za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/234/2013-18 zo dňa 23. júla 2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2015, súd zrušil povinného bez likvidácie. Povinný tak bol ku
dňu 29.09.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvej inštancie napadnutým
uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávneného
zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. S poukazom
na aktuálnu judikatúru (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M
Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa otázkou, z
akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad
na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o
trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l  písm.
h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie súd rozhodne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom
jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže
prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej
majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).



10. V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo
k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na
právneho nástupcu. Súd v predmetnej veci zrušil spoločnosť bez likvidácie, teda povinný ako obchodná
spoločnosť nemal ku dňu výmazu z obchodného registra žiaden majetok. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o
zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje,
že v tejto časti odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený prejednať. Možnosť podať
odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravoval Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2
účinného do 1. júla 2016 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

13. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie  v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky
súdny poriadok),  preto odvolací súd vzhľadom k prechodným ustanoveniam CSP (§ 470 ods. 2) vec
posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zákona č.
99/1963 Zb.

14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

16. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom
podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

17. Ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v
exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so
zastavením exekučného konania je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného
poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdov
nižšej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu (viď. uznesenie
Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 452/2012 zo dňa 14. mája 2013).

18. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ako odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

19. V prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto
uzneseniu s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie
zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo  prijaté   senátom  odvolacieho súdu  jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1368/2008", "guid": "ed48c401-4d8b-44a3-96ff-4d54503a21ac:11581a09-87d8-4d92-b01a-92f45191aae0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "de34e8e0-7827-4793-8943-b09127b31e7e:e16cdb6b-e996-4ada-bd5e-ecbc6510878c", "ecli": null, "spisova_znacka": "38CbR/234/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38CbR/234/2013 z 23. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-07-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/de34e8e0-7827-4793-8943-b09127b31e7e:e16cdb6b-e996-4ada-bd5e-ecbc6510878c"}, {"guid": "ebfa9bd4-c774-4825-80e5-114c61fbb2a3:f6cbc8e8-7ea0-4244-b746-70b306fff58a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1368/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 2Er/1368/2008 z 7. 1. 2015", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2015-01-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ebfa9bd4-c774-4825-80e5-114c61fbb2a3:f6cbc8e8-7ea0-4244-b746-70b306fff58a"}], "citovane_v": []}