Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13Scud/5/2014 z 3. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 3. mája 2016, sp. zn. 13Scud/5/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:5014200354.2 Krajský súd Trenčín | 13Scud/5/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:5014200354.2 | 2016-05-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 250j ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd2c1c2a-b252-44aa-8958-d161bd07c572 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:5014200354.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13Scud/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200354
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:5014200354.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: S. E., bytom F. XX/X, XX-XXX X., R.
republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10,
za účasti účastníka E. H. J.I. - GM CONZULTING, so sídlom Čadca, Palárikova 76, IČO: 45 506 108, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8674-3/2014-BA zo dňa 24. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 8674-3/2014-BA zo dňa 24. januára 2014 a vec v
r a c i a žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p..

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 8674-3/2014-BA zo dňa
24. januára 2014.

Napadnutým rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava, č. 700-0349/2011-23 zo dňa 13. septembra 2011 tak, že z výrokovej časti
vypúšťa text: „...nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v
nezamestnanosti....“ a nahrádza textom: „...nevzniklo nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a
poistenie v nezamestnanosti.“ V ostatnom rozhodnutie potvrdila.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa") rozhodnutím č.
700-0349/2011-23 zo dňa 13. septembra 2011 rozhodla, že zamestnancovi (t.j. žalobcovi) nevznikla
účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.06.2010
s odôvodnením, že zamestnávateľ E. H. J.I. - GM CONZULTING prihlásil žalobcu do poistenia odo dňa
01.06.2010 do 31.05.2011. V zmysle článku 13 (3) a 13 (4) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení
Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako
zamestnanec. Vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa E. H. J. - GM CONZULTING nebolo možné ani
fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca, u zamestnávateľa nevznikol poistný
pomer odo dňa 01.06.2010, to znamená, že nemohlo prísť k zániku poistenia.

Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a), § 7
ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Uviedla, že účastník konania (žalobca) bol vedený v registri poistencov žalovanej ako zamestnanec
zamestnávateľa E. H. J. - GM CONZULTING od 01.06.2010 do 31.05.2011. Zamestnávateľ bol do



registra zamestnávateľov prihlásený od 07.04.2010. Žalovaná poukázala na to, že od vstupu Slovenskej
republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné
nariadenia - Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a jeho vykonávacie Nariadenie
Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Ďalej poukázala aj na nové koordinačné nariadenia -
Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v znení Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len "základné nariadenie")
a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej
len "vykonávacie nariadenie"). Žalovaná uviedla, že v súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len
jedného členského štátu základné nariadenie v čl. 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha
osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Na zabezpečenie riadneho
vykonávania základného nariadenia bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená
požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne
Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej
republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Uviedla, že správny orgán I. stupňa vykonal
u zamestnávateľa E. H. J.. - GM CONZULTING dňa 07.07.2011 kontrolu zameranú na preukázanie
skutočného výkonu činnosti na území Slovenskej republiky každého zamestnanca s bydliskom v R.
republike. Kontrolou bolo zistené, že sídlo zamestnávateľa je v rodinnom dome, v ktorom sa však
nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol
prítomný zamestnávateľ ani žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by
preukazovali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu a že zamestnanci na území Slovenskej
republiky prácu skutočne vykonávali. Zistené skutočnosti tiež nepreukazujú splnenie kritérií na uznanie
miesta sídla zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra. Evidencia dochádzky zo
strany zamestnávateľa nebola vedená. Z pracovných zmlúv vyplýva, že zamestnávateľom ustanovený
pracovný čas je 40 hodín týždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času je 1/8 z pracovného času.
Hrubá mzda zamestnancov bola 40 eur mesačne. Na výzvu predložil zamestnávateľ štvrťročné správy
o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácií. Ďalšie doklady nepredložil ani
po následnej výzve. Reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky ani splnenie
podmienok na určenie miesta podnikania nebol preukázaný. Žalovaná konštatovala, že nakoľko na
základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť ako zamestnanec na
území Slovenskej republiky, nemôže byť žalobca poistený na území Slovenskej republiky podľa čl.
11 (3) (a), čl. 13 (1) a čl. 13 (3) základného nariadenia, čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú
slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. Na základe listu poľskej inštitúcie sociálneho
zabezpečenia ZUS z 10.10.2013, žalovaná dňa 10.12.2013 akceptovala návrh na uzatvorenie spoločnej
dohody medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom
16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo žalobcovi určené poľské zákonodarstvo, ktoré
má konečnú platnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi povinné nemocenské poistenie,
povinného dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky
od 01.06.2010 nevzniklo.

Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že vykonáva podnikateľskú
činnosť na vlastný účet, z ktorej platil príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Pri podpise pracovnej
zmluvy s firmou legálne pôsobiacou na Slovensku, zapísanou v obchodnom registri nevedel, že
zamestnávateľ je nespoľahlivým subjektom. Dostával odmenu za svoju prácu, preto nemal žiadny dôvod
sa domnievať, že spoločnosť neplní svoje povinnosti zamestnávateľa. Podľa pracovnej zmluvy mal plniť
úlohy, ktoré dostal na území Slovenska a práca spočívala v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené
v rámci jeho podnikateľskej činnosti. O porušení zákona zo strany zamestnávateľa prostredníctvom
nezaplatených príspevkov, aj o neprihlásení zamestnancov do poisťovne sa žalobca dozvedel po veľmi
dlhej dobe. Zastával názor, že voči žalobcovi sa nemohol použiť čl. 11 (2) (a) základného nariadenia,
nakoľko žalobca nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku.
Na žalobcu sa tak uplatňuje čl. 13 (3) základného nariadenia. Vzhľadom na túto skutočnosť bol
porušený aj čl. 11 (1) základného nariadenia, čo spôsobilo, že žalobca podlieha v tom istom čase
legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Žalovaný podľa názoru žalobcu porušil aj čl. 5 vykonávacieho
nariadenia. Na základe pracovnej zmluvy bol žalobca registrovaný pre potrebu poistenia v Slovenskej
republike. Príslušná slovenská inštitúcia mu udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom liste FO.
V takom prípade treba uznať, že existoval doklad preukazujúci prihlásenie osoby na sociálne poistenie.
Žalobca záverom uviedol, že u zamestnávateľa bol zamestnaný na pozícii webmaster. V rozsahu
svojich povinností mal také činnosti, ako vytvorenie internetovej stránky zamestnávateľa, jej nepretržitú



mesačnú aktualizáciu a tvorbu grafických materiálov, pre svojho zamestnávateľa vytvoril logo, firemný
papier a navrhoval obchodné materiály. Akékoľvek konzultácie sa konali na Slovensku počas pohovorov
s majiteľom spoločnosti. Práca žalobcu mala nepretržitý charakter, nespočívala iba na jednorazovej
objednávke.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť
uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov
a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Pri
určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale i reálny
výkon činnosti. Za účelom preukázania skutočného výkonu činnosti na územní Slovenskej republiky
každého zamestnanca zamestnávateľa E. - GM CONZULTING vykonal správny orgán I. stupňa dňa
07.07.2011 fyzickú kontrolu priamo v sídle zamestnávateľa, ktorej priebeh a výsledky popísala v
zhode s napadnutým rozhodnutím. Keďže bolo rozhodnuté, že žalobca nie je od 01.06.2010 povinne
nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti podľa
slovenskej legislatívy, k súbehu poistenia žalobcu na území Slovenskej republiky a na území Poľskej
republiky z titulu vykonávania samostatne zárobkovej činnosti nedochádza. Žalovaná uviedla, že
prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik
povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Záverom
žalovaná poukázala na list zo dňa 10.12.2013, ktorým akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho
zabezpečenia ZUS zo dňa 10.10.2013 na uzatvorenie spoločnej dohody medzi žalovanou a poľskou
inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle
ktorej bolo žalobcovi určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.07.2014, č.k. 13Scud/5/2014-45 bol do konania v
zmysle ust. § 250 ods. 1 O.s.p. pribratý účastník konania E. - GM CONZULTING, ktorý sa na napriek
výzve súdu k žalobe písomne nevyjadril.

K vyjadreniu žalovanej sa v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.08.2014 vyjadril žalobca.
Uviedol, že trvá na námietkach uvedených v žalobe. Zastával názor, že činnosti poľského Zakładu
Ubezpecień Społecznych a Sociálnej poisťovne boli dohodnuté a ich účelom bolo porušenie predpisov
Európskej únie o koordinácii sociálneho poistenia. Pre Sociálnu poisťovňu podľa žalobcu neexistujú
dokumenty, ktoré by mohli potvrdzovať, že práca bola skutočne vykonávaná, pretože dôkazy podané
žalobcom boli v priebehu kontroly aj v priebehu odvolacieho konania odignorované. Žalobca ako
zamestnanec uzatvoril zmluvu v dobrej viere a nemôže zodpovedať za činnosti zamestnávateľa. Majiteľ
firmy nebol oboznámený s kontrolou a v tom čase sa nachádzal na letnej dovolenke. Sociálna poisťovňa
dostala od zamestnávateľa všetky požadované dokumenty týkajúce sa zamestnania žalobcu a jeho
spolupracovníkov, ako aj doklady súvisiace s fungovaním firmy, po jeho návrate z dovolenky. Zastával
názor, že kontrola bola vykonaná za účelom vylúčenia žalobcu a jeho spolupracovníkov zo sociálneho
poistenia na Slovenku, nie za účelom zistenia skutočne vykonávanej práce. Na žalobcu sa nevzťahujú
predpisy o marginálnej práci, pretože pracovný vzťah vznikol pred nadobudnutím platnosti týchto
právnych predpisov a samotný predpoklad, že prijal zamestnanie na základe pracovnej zmluvy, nemôže
byť kontrolovaný Sociálnou poisťovňou. Vykonávanie práce v stacionárnom režime by znemožnilo
zamestnávateľovi plniť jeho hospodárky plán. Práca žalobcu spočívala v aktívnom hľadaní obchodných
partnerov na území Slovenskej republiky a nebolo možné vykonávať ju v sídle podnikateľa. Vzhľadom na
to, že žalobca súčasne vykonáva podnikateľskú činnosť a je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy,
v jeho prípade je potrebné aplikovať priamo čl. 13 ods. 3 vyhlášky č. 883/2004 Z.z. V prípade žalobcu
neexistuje možnosť, aby Zakład Ubezpecień Społecznych určil preňho inú legislatívu, ako je slovenská
legislatíva, pretože naňho sa priamo vzťahujú záznamy nariadení Európskej únie. Preto
by mal žalobca podliehať slovenskej legislatíve a Sociálna poisťovňa by túto skutočnosť mala potvrdiť
dokumentom A1. Záverom poukázal na diskrimináciu žalobcu, nakoľko mu nebol vydaný dokument A1,
aj keď spĺňal predpoklady, aby ho mohol získať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský
súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1
O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie
konanie z týchto dôvodov:



Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.

Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje
spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.

Podľa § 250f ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať
všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 30.05.2014
vyzval žalovanú, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadrila k žalobe a doručila krajskému súdu spis č.
8674-3/2014-BA.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2014, žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k
žalobe žalobcu a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci.

Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná
výzve súdu zo dňa 30.05.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný
administratívny spis žalovanej.

Krajský súd uvádza, že žalobca a zamestnávateľ žalobcu - účastník E. H. J.I. - GM CONZULTING,
so sídlom Čadca, Palárikova 76, IČO: 45 506 108, boli účastníkmi správneho konania. Vzhľadom na
túto skutočnosť, s poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., bolo potrebné doručiť
rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa priamo žalobcovi a účastníkovi E. - GM CONZULTING do
vlastných rúk.

V administratívnom spise sa však nenachádza originál (ani kópia) doručenky, ktorý by preukazoval
doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 700-0349/2011-23 zo dňa 13.09.2011
zamestnávateľovi žalobcu. Súčasťou spisového materiálu je iba kópia výsledku reklamačného konania
zo dňa 18.11.2011, z ktorej však nie je možné zistiť, či sa týka aj doručovania rozhodnutia správneho
orgánu I. stupňa účastníkovi konania E. GM CONZULTING. Krajský súd zároveň poukazuje na to, že tá
istá kópia výsledku reklamačného konania je pripojená i k ďalším administratívnym spisom žalovanej,
i keď ide o rozhodnutie vydané v iný deň, je na nej to isté podacie číslo (spisy Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 13Scud/1/2014, sp. zn. 13Scud/2/2014, 13Scud/7/2014, 13Scud/12/2014). Vzhľadom
na túto skutočnosť krajský súd nemá z obsahu spisového materiálu preukázané riadne doručenie
rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 700-0349/2011-23 zo dňa 13.09.2011 účastníkovi E. H. J.I. -
GM CONZULTING. K uvedenému krajský súd uvádza, že súčasťou predloženého spisu nie je ani originál
doručenky preukazujúci doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 700-0349/2011-23 zo dňa
13.09.2011 žalobcovi (súčasťou spisového materiálu predloženého tunajšiemu súdu je iba fotokópia
tejto doručenky).

Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má
pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.
Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení
rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania.



Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej
tak dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že
žalovaná nepredložila súdu úplný administratívny spis obsahujúci originál rozhodnutia správneho orgánu
I. stupňa č. 700-0349/2011-23 zo dňa 13.09.2011 a originály všetkých dokladov o doručení rozhodnutia
správneho orgánu I. stupňa účastníkom konania aj napriek tomu, že na jeho predloženie bola
riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaná znemožnila
súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Dodržanie,
či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné
zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne rozhodnutia a doklady o
doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu
správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu,
pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 8674-3/2014-BA zo dňa 24.
januára 2014 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou
administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia
žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby
v takejto situácii nie je viazaný.

V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov skompletizovať
administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou (vrátane originálov rozhodnutí a originálov
dokladov o ich doručení) a riadne doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom
správneho konania. Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní riadne
a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaná sa v novom
rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu. Je
potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu I. stupňa, nie je odôvodnená
skutočnosť, z akých dôvodov žalobcu posudzovali ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú
osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaná predmetné rozhodnutie
riadne doručí žalobcovi a účastníkovi E. H. J.I. - GM CONZULTING tak, aby súčasťou spisového
materiálu boli originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú
náhradu trov konania. Nakoľko však žalobca nebol v konaní právne zastúpený a z obsahu spisu
nevyplývajú žiadne iné vynaložené trovy, krajský súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 151
ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).