Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/191/2016 z 4. 10. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. októbra 2017, sp. zn. 11S/191/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3016200710.2 Krajský súd Trenčín | 11S/191/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3016200710.2 | 2017-10-04 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 18 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef923db3-3ddb-42ab-8df9-424cb43e7219 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3016200710.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/191/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200710
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200710.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: U. U., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody,
so sídlom F. XX, V. V. - M., právne zastúpený: JUDr. Jozef SABÓ, advokát, advokátska kancelária so
sídlom Obchodná 187/6, Sečovce, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na
výkon väzby, so sídlom Mierové námestie 1, Ilava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1891040 zo dňa 11. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd konanie z a s t a v u j e .

II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p u j e Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného - Program zaobchádzania č. 1891040 zo dňa 11. augusta 2016, ktorý navrhol
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby súd vyhlásil zásah žalovaného spočívajúci
v stanovení predmetného Programu zaobchádzania za nezákonný.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal zlé zaobchádzanie v ÚVTOS a ÚVV Ilava, ako aj protiprávnosť
v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, nakoľko výrazným spôsobom ovplyvňuje život žalobcu
a najmä možnosť jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Napadnutím
rozhodnutím boli žalobcovi záväzným a autoritatívnym spôsobom určené medze obsahu a rozsahu
uplatnenia základných práv a povinností, ktoré je povinný plniť. Ako konsekventom tohto rozhodnutia je
vystavovanie žalobcu zlému zaobchádzaniu kvôli jeho držaniu v malej cele až 23 hodín denne v stave
vynútenej nečinnosti, čo je v rozpore s čl. 3 Dohovoru a jeho výkladom Súdu. Napadnuté rozhodnutie sa
závažným a autoritatívnym spôsobom dotýka právnej sféry žalobcu, bolo vydané v rozpore so zákonom
a jeho bezprostredným dôsledkom je porušenie žalobcových osobnostných práv, práva na súkromie a
práva nebyť podrobovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu odmietnuť z dôvodu, že stanovenie Programu
zaobchádzania patrí do právnej sféry verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné
takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Ide
o výkon kompetencií personálu zboru, ktorý vyplýva z ustanovení zákona o výkone trestu, ktorý
súvisí s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného
zákona a Trestného poriadku. V prípade, že by krajský súd Program zaobchádzania považoval za
rozhodnutie orgánu verejnej správy, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca tým, že nepodal
podnet na jeho nezákonnosť podľa § 18 ods. 3 písm. c/ zákona o prokuratúre, nevyčerpal všetky riadne
opravné prostriedky. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu alternatívne odmietnuť. Záverom poukázal
na skutočnosť, že v prípade ak si súd neosvojí uvedený právny názor, Program zaobchádzania bol



žalobcovi stanovený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o výkone trestu a poriadku výkonu
trestu, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Krajský súd v Trenčíne v súlade s § 97 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP.“) skúmal
splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť, a dospel k záveru, že tieto v
danom prípade nie sú dané z týchto dôvodov:

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

5.1. Podľa 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania
uznesením postúpi.

5.2. Podľa § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z., spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný
zákon.

5.3. Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z.z., tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody,
práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

5.4. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z., stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými
a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

5.5. Podľa § 15 ods. 1 až 4 zákona č. 475/2005 Z.z., na splnenie účelu zaobchádzania podľa §
11 určený pedagóg vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania. Program zaobchádzania sa
vypracúva pre každého odsúdeného; ak ide o odsúdeného so zvyškom trestu kratším ako deväť
mesiacov, vypracujú sa krátkodobé ciele zaobchádzania. Program zaobchádzania je súhrn aktivít
zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade
s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych
predpisoch. Program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie
na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade
s účelom výkonu trestu.

5.6. Podľa § 16 zákona č. 475/2005 Z.z., pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov
programu zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia,
metódy sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie
a kultúrno-osvetová činnosť.

5.7. Podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vykonáva Poriadok výkonu trestu odňatia
slobody, pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele,
vypracuje program zaobchádzania a poskytne odsúdenému ponuku aktivít, ktoré sa v ústave organizujú.
Odsúdený môže pri zostavovaní programu zaobchádzania spolupracovať tak, že sám navrhne aktivity,
o ktoré má záujem. Na účely stanovenia programu zaobchádzania odsúdenému a hodnotenia jeho
plnenia je príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnený spracúvať poznatky o prejavoch správania
a postojoch odsúdeného, najmä vo vzťahu k plneniu povinností stanovených v § 39 zákona.

5.8. Podľa § 23 ods. 3 Vyhlášky č. 368/2008 Z.z., pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada
na
a) závery a odporúčania psychologického vyšetrenia,
b) príčiny a motív spáchania trestného činu,
c) poznatky získané počas výkonu väzby,
d) dĺžku trestu,
e) správanie odsúdeného,
f) možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych a skupinových foriem
zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a ďalšie poznatky o odsúdenom.



5.9. Podľa § 26 ods. 1, 4 a 7 Vyhlášky č. 368/2008 Z.z., plnenie programu zaobchádzania hodnotí
pedagóg najmenej raz za šesť mesiacov, ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak. Zmenu programu
zaobchádzania, najmä pri krízových stavoch odsúdeného alebo výrazných zmenách správania
prerokuje pedagóg podľa potreby so psychológom, sociálnym pracovníkom a s lekárom v ústave. Za
koordináciu a hodnotenie plnenia programu zaobchádzania zodpovedá pedagóg oddielu, v ktorom je
odsúdený umiestnený.

5.10. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z., dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva
prokurátor podľa osobitného predpisu.

5.11. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú:
a) Národná rada Slovenskej republiky,
b) minister a osoby ním poverené,
c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené,
d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný
dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

5.12. Podľa § 97 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru
v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť.

5.13. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z.z., pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori
dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody
alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného
oprávneného štátneho orgánu.

5.14. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z., prokurátor dozerá na to, aby v celách
policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné
liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe
rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

5.15. Podľa § 18 ods. 3 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor je povinný písomným príkazom zrušiť
rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich
správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so
zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

5.16. Podľa § 18 ods. 6 písm. d/ zákona č. 153/2001 Z.z., pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený
preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 a
2zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom.

5.17. Podľa § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z.z., na vykonávanie dozoru nad zachovávaním
zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná
sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení
prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej
obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

6. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal preskúmania Programu zaobchádzania vydaného
žalovaným dňa 11. augusta 2016. Rozhodovací proces, ktorého výsledkom je vydanie uvedeného
rozhodnutia, patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto
rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne
o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 475/2005 Z.z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom
trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku,
podmieňujúce jej trestnoprávny charakter.

7. Krajský súd ďalej uvádza, že príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody postupoval podľa zákona
č. 475/2005 Z.z. (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.368/2008
Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), ktorý je jedným z prameňov trestného
práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je



rámcovo upravené v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z.z. je osobitným vykonávacím
predpisom k Trestnému poriadku. Naviac dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu
odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z.z. v spojení s § 4ods. 1 písm. b/ zákona
č. 153/2001 Z.z.). Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé prostriedky, resp. nástroje,
ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru, vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona
č. 153/2001 Z.z., konkrétne z § 18 ods. 3 písm. c/ uvedeného zákona. Prokurátor má tak povinnosť
písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov
zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným
právnym predpisom. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody zbor nie je orgánom verejnej
správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon
trestu uloženého v trestnom konaní. Pri tejto jeho činnosti preto nemožno vidieť zásah orgánu verejnej
správy, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Naviac aj s prihliadnutím na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, vydaný pod sp. zn. III. ÚS 247/2007, krajský súd dospel k záveru,
že rozhodovacia činnosť jednotlivých ústavov na výkon trestu odňatia slobody (v tomto konkrétnom
prípade Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava), týkajúca sa podmienok a
spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z.z., patrí do oblasti právnej
úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie
orgánu verejnej správy.

8. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonnú úpravu výkonu trestu odňatia slobody, vrátane
Poriadku výkonu trestu odňatia slobody, z ktorej vyplýva, že vypracovanie programu zaobchádzania,
hodnotenie plnenia programu zaobchádzania, vypracovanie zmien programu zaobchádzania, prípadne
vypracovanie nového programu zaobchádzania je v kompetencii ústavu, konkrétne pedagóga oddielu,
do ktorého je odsúdený umiestnený.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného bolo prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody
uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku, a preto nemôže byť
predmetom súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku. Dodržiavanie zákona pri realizácii
výkonu trestu odňatia slobody prislúcha výlučne prokuratúre, majúcej povinnosť vykonávať dozor nad
zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody (§ 4 ods. 1
písm. b/ a § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre).

10. Z uvedených dôvodov krajský súd, konštatujúc nedostatok svojej právomoci, konanie vo veci podľa
§ 18 ods.1 SSP zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej
prokuratúre v Trenčíne.

11. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ S.s.p.).