Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/37/2016 z 25. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. apríla 2017, sp. zn. 13S/37/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3016200727.2 Krajský súd Trenčín | 13S/37/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3016200727.2 | 2017-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 138 ods. 1 OSP, § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9e4c5ae-ef41-4b83-be05-e57d7786d825 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3016200727.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200727
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200727.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX, t.č.
M., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Trenčín, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova
3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11352/2016- KaTN zo dňa 19. októbra 2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelárie Trenčín sp. zn. 11352/2016-
KaTN, č. RZ: 68175/2016 zo dňa 19. októbra 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.10.2016,
ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č.
327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu,
čím žalobca ako žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu
pomoc.

2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že sa obrátil
na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci vo veci jeho umiestnenia do oddielu s
bezpečnostným režimom, čo predstavuje osobitný režim výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodnutie,
ktorým došlo k takémuto umiestneniu nie je vôbec odôvodnené. Takáto pomoc mu však žalovaným
priznaná nebola.

3. Žalobca poukázal na dikciu čl. 12 ods. 1, čl. 36 ods. 1, 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a na čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Zdôraznil, že žalovaný
nepriznanie právnej pomoci odôvodnil výlučne prejudikovaním samotného výsledku sporu. Poukázal
na to, že rozhodnutia väzníc o umiestnení odsúdeného do osobitného režimu sa výrazným spôsobom
dotýkajú právnej sféry odsúdených a sú preskúmateľné súdmi. V tomto ohľadne poukázal na rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozhodnutie žalovaného považoval za svojvoľné a nezákonné,
keďže vychádza z nesprávneho posúdenia veci, jeho argumentáciu považoval za absurdnú a zdôraznil,
že žalovaný neprípustným spôsobom prejudikoval výsledok sporu, ktorý chcel iniciovať.

4. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za svojvoľné, mal za to, že žalovaný si osvojil
právomoc, ktorá prislúcha výlučne vo veci konajúcemu súdu, týmto spôsobom zasiahlo do jeho
základných práv.



5. Žalovaný žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na názore, že rozhodnutie, ktoré
je predmetom súdneho prieskumu vychádza z dôkladne zisteného skutkového stavu a má oporu v
príslušných právnych predpisoch. Uviedol, že v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má
každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy a to za podmienok stanovených zákonom. Tieto podmienky stanovuje v našom právnom poriadku
aj zákon č. 327/2005 Z.z., ktorým sa upravuje systém poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranu svojich práv. Nakoľko štát znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným
osobám tak nastavil aj podmienky, za ktorých im bude táto forma právnej pomoci patriť. Nie je úlohou
žalovaného prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej
stránky. Z obsahu zákona a taktiež z rozsiahlej rozhodovacej činnosti súdov však vyplýva, že je plne
opodstatnené, aby centrum skúmalo, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužite práva alebo
napr. či zo skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že
jeho návrhu nie je možné vyhovieť napr. v dôsledku zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej
núdzi. Za obdobnú treba podľa neho považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už
boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z
procesných dôvodov. Zdôraznil, že ust. § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet
skutočností, na ktoré musí centrum pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať a
rozsah posúdenia je v kompetencii centra a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Tieto závery
konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 4.11.2015, sp. zn. 4Sžo/26/2015. Žalovaný zotrval na
tom, že v danej veci je nesporné, že žalobca chce iniciovať súdne konanie v rámci správneho súdnictva
v prípadoch, v ktorých už na základe bežného posúdenia skutkových okolností prípadu bolo zrejmé, že
ide o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva.

6. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že tento sa žiadnym spôsobom nevyjadril k
argumentácii, ktorá je obsiahnutá v podanej žalobe. Zdôraznil, že otázka žalovania rozhodnutia o
umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom nebola doposiaľ v súdnej praxi vyriešená.

7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a
postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola
podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom
súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
administratívnych spisov o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( nakoľko účastníci nežiadali
pojednávanie nariadiť), keď dospel jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo
vydané v súlade so zákonom.

8. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.10.2016, ktorým nebol žalobcovi priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 4.8.2016, obrátil na
žalovaného vo veci poskytnutia právnej pomoci v právnej veci jeho nezákonného umiestnenia na oddiel
s bezpečnostným režimom. Žalobca požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že
mu mala dňa 22.9.2016 uplynúť lehota na podanie žaloby v rámci správneho súdnictva.

10. Rozhodnutím č. 11352/2016-KaTN zo dňa 19.10.2016 žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na
poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec, v ktorej žalobca požiadal o právnu pomoc, nie je
vylúčená zrejmá bezúspešnosť a žalobca tak nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na
priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na znenie ust. § 81
ods. 2 písm. a) zák.č. 475/2005 Z.z. v zmysle ktorého je možné odsúdeného umiestniť do oddielu s
bezpečnostným režimom za obzvlášť závažný zločin, ktorý vykonal ako člen organizovanej, zločineckej
a teroristickej skupiny, a z preventívno-bezpečnostných dôvodov. ÚVTOS a ÚVV Ilava odôvodnilo
svoje rozhodnutie preventívno-bezpečnostnými dôvodmi. Zo zákona vyplýva, že takéto umiestnenie
sa realizuje na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-
bezpečnostnej služby a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii. Žalovaný uzavrel, že žalobcovi
ako žiadateľovi bol návrh oznámený komisiou, k umiestneniu došlo na základe rozhodnutia riaditeľa.
Žalovaný uviedol, že zákonom umožňuje, aby bol odsúdený zaradený do takéhoto oddielu, pokiaľ



ústav vyhodnotí, že takýto postup je v najlepšom záujme zachovania bezpečnosti a poriadku v
ústave. Zákonodarca ponechal na úvahe príslušného ústavu, aby v prípade legitímnej potreby umiestnil
odsúdeného na oddiel s bezpečnostným režimom, nakoľko ústav je zodpovedný za nerušený výkon
trestu odňatia slobody a udržiavanie poriadku medzi odsúdenými. Rozhodnutie o umiestnení do oddielu
s bezpečnostným režimom je zákonom dovolené a predpokladané rozhodnutie zákonom zmocnenej
autority.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa nestotožnil so záverom o zrejmej
bezúspešnosti sporu.

12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

14. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1
písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej
účasti.

15. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

16. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným sa
realizuje prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že
jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu
využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych
sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci
znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude
takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.

17. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé
uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. ). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve stanovené podmienky splnil.

18. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O.s.p., ktorý bol od 1.7.2016 zrušený. Zrejmá bezúspešnosť sa posudzovala v súvislosti
s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Občiansky
súdny poriadok však konkrétne neupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Pri aplikácii
§ 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už
zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Zákon o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi príkladmo uvádza, načo je potrebné prihliadať
pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu.

19. Správny súd poukazuje na to, že úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo
veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby
skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo



skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu
nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času. Za obdobnú treba považovať i situáciu,
ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach.

20. V predmetnej právnej veci žalovaný uzavrel, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na
výkon väzby v Ilave, kde bol žalobca umiestnený mohol žalobcu legitímne obmedziť tým, že ho umiestnil
do režimu s bezpečnostným režimom, nakoľko riaditeľ ústavu je oprávnený vydať takéto rozhodnutie a
súčasne bolo toto rozhodnutie žalobcovi riadne oznámené, nejde teda o protiprávne konanie. V závere
žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na okolnosti a zák.č. 475/2005 Z.z. nie je možné vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu.

21. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nedospel k záveru o existencii zrejmej bezúspešnosti, ale len
uzavrel, že túto bezúspešnosť nie je možné vylúčiť. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/
zákona o bezplatnej právnej pomoci však nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale
je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe
zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe
nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.
Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o
bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného
ústavnou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté
skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Správny súd pritom poukazuje na
skutočnosť, že vzhľadom na to, že ide o vec správneho súdnictva, pri ktorej zákon stanovuje obligatórne
právne zastúpenie žalobcu, predstavuje nepriznanie nároku na právnu pomoc de facto vylúčenie žalobcu
z možnosti vec žalovať. O viac je namieste, aby žalovaný jednoznačne uzavrel, že ide v danej veci o
zrejmú bezúspešnosť a nielen, že sa takáto bezúspešnosť nedá vylúčiť. Správny súd pritom poukazuje
na to, že samotná skutočnosť, že riaditeľ ústavu má oprávnenie vydať rozhodnutie, ktoré žalobca chce
učiniť predmetom súdneho prieskumu, neznamená, že ide o rozhodnutie zákonné.

22. Ak žalovaný dospel k záveru, že na nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci postačuje,
že zrejmá bezúspešnosť nie je vylúčená, tak zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho
posúdenia a správnemu súdu nezostalo nič iné ako toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

23. V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť žiadateľa z hľadiska splnenia podmienok
ustanovených v § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej
bezúspešnosti je viazaný právnym názorom správneho o súdu vysloveným v tomto rozsudku.

24. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).