{"guid": "9c4868f4-a186-4a0c-958d-800668dd78a7:59e44b3d-5ba8-4668-b282-3f42341f24ad", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3016200750.2", "spisova_znacka": "11S/210/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/210/2016 z 30. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. októbra 2017, sp. zn. 11S/210/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3016200750.2", "identifikacne_cislo": "3016200750", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2017-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59e44b3d-5ba8-4668-b282-3f42341f24ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3016200750.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3016200750.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3016200750.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/210/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200750
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200750.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: ISKARA s.r.o., so sídlom Myjava, Turá Lúka
783, IČO: 36 340 928, právne zastúpený Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad
Váhom, Komenského 2700/7, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104051636/2016
zo dňa 6. októbra 2016, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
104051636/2016 zo dňa 6. októbra 2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (ďalej len zákon č. 569/2003 Z.z.) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ,,správca
dane, správny orgán I. stupňa“) č. 103461098/2016 zo dňa 7. júla 2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68
ods. 5 zákona č. 63/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2012 v sume 100.083,68 eur.
2. Žalobca v správnej žalobe vyjadril názor, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov. Žalobca považoval zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za nedostačujúce
na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je podľa jeho názoru v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu. Žalobca taktiež namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej. Zastával názor, že neporušil žiadnu z povinností uložených mu zákonom č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov (ďalej len ,,zákon č. 595/2003 Z.z.“), resp. zákonom č. 563/2009 Z.z. V rámci
daňového konania predložil žalovanému všetky dôkazy, ktoré boli potrebné k preukázaniu reálnosti
predmetných obchodov, a teda aj k preukázaniu reálnosti obsahu dodávateľských faktúr. Žalovanému
predložil nielen listinné dôkazy, ale zabezpečil aj výpovede svedkov, pričom bol v rámci konania
vysoko aktívny a sám inicioval všetky možné a reálne dosiahnuteľné dôkazy, pričom vyčerpávajúcim
spôsobom preukazoval nielen svoje tvrdenia (a správnosť a pravdivosť svojich účtovných dokladov),
ale aj tvrdenia iných subjektov (najmä Gabriela D.). Po vrátení veci žalovaným Daňovému úradu
Trenčín a doplnení ním požadovaného dokazovania dôkazná situácia zostala v prospech žalobcu nielen
že nezmenená, ale vykonané dôkazy v plnom rozsahu potvrdili tvrdenia žalobcu ohľadne reálnosti
predmetných obchodov. Aj napriek tejto skutočnosti Daňový úrad Trenčín opätovne vyrubil žalobcovi
rozdiel dane z príjmov právnických osôb a žalovaný takéto rozhodnutie potvrdil. Vykonávanie dôkazov a
právny názor žalovaného k otázke ,,subdodávky\" považoval za účelový a v rozpore so zákonom. Postoj,
keď každá subdodávka je z hľadiska žalovaného ,,podvod\" a ,,skrátenie dane \" nemá oporu v zákone.
Rovnako argumentácia, že ,,žalobca mohol odobrať sitká a rámiky priamo od prvovýrobcu za ním
ponúknutú cenu podľa cenovej ponuky“ nemá zákonné opodstatnenie a pôsobí absolútne diskriminačne
a proti všetkým zásadám voľného trhu a slobodného podnikania. V zmysle článku 2 Ústavy Slovenskej
republiky je evidentné, že žalobca nie je povinný odoberať tovar resp. služby od ich prvovýrobcu. Zákon
v žiadnom ustanovení nezakazuje žalobcovi realizovať svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom
„subdodávok'' resp. prostredníctvom podnikateľskej činnosti tretích osôb. Zastával názor, že žalovaný
môže v rámci daňového konania vyžadovať v rámci dokazovania len dôkazy, ktoré žalobca môže a
je schopný reálne predložiť. Postoj žalovaného, kedy neustále vyžaduje účelovo predkladanie nových
dôkazov, po vyčerpaní všetkých dostupných dôkazov na účely preukázania reálnosti faktúr, je v rozpore
so zákonom, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Naviac, zamestnanec správneho orgánu I. stupňa
nevedel žalobcovi ani povedať, aký dôkaz, akého druhu, charakteru, obsahu, kvality a od akého subjektu
má byť predložený na to, aby preukázal reálnosť obchodu.
3. Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe uviedol, že žalobca v súlade s § 2 písm. i) zákona č.
595/2003 Z.z. nepreukázal, že dodávka sitiek a mriežok a kontrolné práce na nich boli aj reálne dodané
a vykonané dodávateľom uvedeným na sporných dodávateľských faktúrach podnikateľom Gabrielom
Dorkom. Žalobca nesplnením si dôkaznej povinnosti porušil nielen § 2 písm. i) a § 21 zákona č.
595/2003 Z.z., ale aj § 24 ods. l zákona č. 563/2009 Z.z. Tvrdenie žalobcu, že žiadne ustanovenia
týchto zákonov neporušil, je tak neopodstatnené. Žalobca k svojmu tvrdeniu síce dôkazy predkladal, nie
ale také, ktoré preukazovali skutočnosť, na preukázanie ktorej bol vyzvaný. Dôkazy, ktoré na základe
Výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 20.01.2015 predložil, deklarujú, že tovar bol Ing. Morávkom
predaný do Etiópie. Tieto dôkazy nie sú ale dôkazom o reálnom dodaní sitiek a mriežok od Dorku
žalobcovi. Ani ostatné predložené dôkazy nie sú dôkazom, na predloženie ktorých bol daňový subjekt
vyzvaný. Žalovaný poukázal na podnikateľa Gabriela D., s ktorým žalobca v roku 2012 spolupracoval
a konštatoval, že išlo o subjekt, ktorý nemal dobrú disciplínu vo vzťahu k správcovi dane, vyhýbal
sa daňovým povinnostiam, na úhrady faktúr nepoužíval vlastný podnikateľský účet, ale bankový účet
svojho kamaráta, neuviedol všetky príjmy v daňovom priznaní za rok 2012, bolo problematické sa s ním
skontaktovať a v čase ďalšieho konania už bol vo výkone trestu v Ilave. Nie tieto skutočnosti sú dôvodom
pre neuznanie uplatnených výdavkov, ale na druhej strane takéto zistenia správcu dane o dodávateľovi
žalobcu vyvolávajú oprávnené pochybnosti. Z dôvodu plnenia si vlastnej dôkaznej povinnosti musí
každý žalobca pri svojom podnikaní postupovať nanajvýš obozretne a predvídavo, aby reálny obsah
faktúr mohol preukázať dostatočným množstvom jednoznačných a hodnoverných dôkazov, čo v tomto
prípade nesporne nepreukázal. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu, ale v
prípade, keď si žalobca uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, a to aj formou zníženia základu
dane z príjmov, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu. V prípade nepreverenia
si obchodného partnera sa žalobca dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď
nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom.
Všetky zúčastnené strany zhodne potvrdili, že sitká a mriežky boli vyrobené v spoločnosti HP spol.
s r.o., tieto boli dodané Dorkovi, ktorý bez preukázania akejkoľvek pridanej hodnoty na vyrobených
sitkách a mriežkach okrem tvrdenia, že dvakrát kontroloval výrobu, tieto predal žalobcovi a ten následne
konečnému odberateľovi Ing. J.. Je nepochybné, že žalobca má právo zabezpečovať svoje obchodné
aktivity aj prostredníctvom subdodávateľov. Poskytnutie takýchto služieb, prípadne nákup takého tovaru
ale musí na daňové účely preukázať žalobca, ktorý si tieto faktúry uplatnil vo svojich nákladoch. Okrem
tvrdení a formálnych listinných dôkazov, ktoré sú iba nepriamymi dôkazmi a samé o sebe nie sú spôsobilé
preukázať reálne dodanie tovaru, či poskytnutie služby, žiadne ďalšie dôkazy žalobca nepredložil.
Nakoľko je dôkazná povinnosť na strane žalobcu a daňové konanie je konaním prejednávacím, nie
vyhľadávacím, nie je povinnosťou správcu dane určovať, aké dôkazy má žalobca predložiť. Zásadám
logického myslenia sa vymyká hlavne skutočnosť, že spoločnosť HP spol. s r.o. ako výrobca vypracovala
cenovú ponuku pre žalobcu vo výške 2,162 eur za komplet, ale žalobca súhlasil, aby mu D. fakturoval
sumu vo výške 11,315 eur, pritom okrem prípadnej kontroly na vyrobených sitkách a mriežkach,
ktorá však v tomto konaní nebola preukázaná, nevykonal reálne žiadne práce. Umelé vsunutie do
reťazca tohto obchodného prípadu E. D. prinieslo žalobcovi daňovú výhodu v podobe zvýšených
nákladov a nižšieho základu dane. Rovnako nelogická je aj skutočnosť, že Černek, ktorý dlhodobo
spolupracoval a vzájomne si dôverovali s Z.. J., ktorý zákazku získal, preniesol zodpovednosť na takmer
neznámu osobu, E. D.. D. v tomto prípade vystupoval len ako formálny obchodný partner jak voči
spoločnosti HP spol. s r.o., ako aj voči žalobcovi, bez ekonomického opodstatnenia. Žalobca si dôkaznú
povinnosť nesplnil ani v prípade nákupu brúsky a frézy, nakoľko okrem faktúr a fotodokumentácie žiadne
dôkazy nepredložil. Správca dane nevyžadoval od žalobcu predloženie žiadnych nezákonne získaných
dôkazov a ani žiadnych dôkazov, ktorými žalobca nemohol reálne disponovať. Vyžadoval od žalobcu
len splnenie si vlastnej dôkaznej povinnosti predložením akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia. Žalobca síce vyjadrenia a dôkazy predkladal, nie ale také, ktoré jednoznačne preukazovali
predmet fakturácie. Pre rozhodnutie v uvedenej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, dôkazy boli
vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd
žalobu zamietol.
4. Žalobca reagoval na stanovisko žalovaného vo vyjadrení zo dňa 09.05.2017, v ktorom zotrval na
názore, že neporušil žiadne právne predpisy a žalovanému riadne preukázal nadobudnutie tovaru od
p. Dorku. Zopakoval, že v priebehu daňovej kontroly mal preukazovať len dodanie sitok a mriežok, nie
ich výrobu. K tvrdeniu žalovaného, že dôkazy predložené žalobcom nie sú dôkazom, na predloženie
ktorých bol vyzvaný, uviedol, že všetky dôkazy, ktoré predkladal, smerovali k preukázaniu reálnosti
celého obchodu tak, ako žiadal správca dane. Tieto dôkazy preukazovali, že sitká a rámiky boli naozaj
spoločnosťou HP spol. s r.o. vyrobené, pričom na ich výrobu sa použila forma, ktorej spoluautorom
bol žalobca. Rovnako preukazovali fakt, že výroba rámikov a sitok prebiehala spočiatku komplikovane,
boli tam problémy s tepelnou rozťažnosťou materiálu. Pokiaľ ide o E. D., poukázal na skutočnosť, že
sám musel zaistiť jeho prítomnosť v priebehu daňovej kontroly a rovnako bol aktívny pri predkladaní
účtovných dokladov od p. D., ktoré pre potreby daňovej kontroly zabezpečil. Žalobca počas konania
vyčerpávajúco predložil všetky druhy dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, avšak žalovaný žiadny z
nich neuznal za spôsobilý na preukázanie dodania tovaru. Žalobca má síce obrátené dôkazné bremeno
a je povinný preukázať dodanie tovaru, avšak žalovaný je povinný rešpektovať aj reálnosť vykonaného
dokazovania a požadovať len splniteľné povinnosti. Nie je možné zneužívať svoje postavenie a odmietať
všetky predložené dôkazy len preto, že žalovaný má takú právomoc. Samotný obchod od jeho zadania
až po vývoz do Etiópie bol dlhodobým procesom, do ktorého boli zainteresované viaceré subjekty,
ktoré vzájomne spolupracovali a kooperovali. Žalobca sa s ohľadom na svoj zdravotný stav a pracovnú
zaneprázdnenosť na iných zákazkách nemohol osobne naplno venovať uvedenej zákazke, a preto
uvedené činnosti mal na starosti E. D., ktorý sa síce z pohľadu daňového úradu môže javiť ako
problémový subjekt, ale z hľadiska práce vo svojom odbore bol zodpovedný a plnohodnotný partner.
Pokiaľ by žalobca mal postupovať tak, ako tvrdí žalovaný, potom by nemali byť faktúry za sitká a mriežky
uznané ani u jedného subjektu, resp. minimálne u žalobcu by nemali byť uznané nielen na strane
príjmu, ale následne aj na strane výdavku. Toto však zo strany žalovaného realizované nebolo a faktúry
žalobcovi neuznal len na strane príjmu, čim mu vnikol rozdiel dane 100.083,68 eur.
5. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2017, v ktorom zopakoval,
že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a ďalšieho konania dôkazy síce predkladal, nie ale také,
ktoré by preukazovali reálne dodanie sitiek a mriežok od D.. Žalobca bol pritom vyzvaný na predloženie
práve takýchto dôkazov. Správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach jednoznačne uviedli,
prečo dôkazy predložené žalobcom odmietajú. Povinnosťou správcu dane nebolo určovať žalobcovi,
aké má predkladať dôkazy. Preverovanie Dorku malo v tomto konaní svoje opodstatnenie, nakoľko
spornými boli práve faktúry, ktoré vystavil tento podnikateľ. Skutočnosť, že sa Dorka javí ako formálny
obchodný partner bez ekonomického opodstatnenia vyplýva zo zistení správcu dane. Uviedol, že v tomto
konaní nebola spochybnená materiálna existencia sitiek a mriežok, ale ich dodanie práve dodávateľom
uvedeným na sporných faktúrach, teda Gabrielom D.. Preto správne orgány ich ďalší predaj Ing. J.
nespochybnili. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na zníženie
základu dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či
predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od
ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ
skutkové zistenia spochybňujú žalobcove tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný D.. Aj v prípade
nákupu frézy a brúsky nebolo preukázané, že tieto boli nakúpené práve od Gabriela D., a preto v
kontrolovanom období odpisy z takéhoto majetku nemôžu byť daňovým nákladom podľa § 2 písm. i)
zákona č. 595/2003 Z.z.
6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa §
177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v
prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107
ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
7.1. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 104051636/2016 zo dňa
6. októbra 2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 103461098/2016 zo dňa 7. júla 2016 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2012 v sume 100.083,68 eur podľa § 68 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z.
9. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012, ktorá bola
začatá dňa 30.07.2014 a ukončená Protokolom č. 20354944/2015 zo dňa 10.06.2015. Kontrolou bolo
zistené, že
a) daňový subjekt si prostredníctvom dodávateľa Gabriela D. uplatnil v nákladoch sumu 343.989,- eur /
na základe dodávateľských faktúr za dodanie materiálu, sitiek a rámikov - faktúra č. 2012/46 (interné
č. 12091) zo dňa 18.06.2012, č. 2012/33 (interné č. 12072) zo dňa 13.05.2012, č. 2012/93 (interné
č. 12167) zo dňa 09.11.2012, č. 2012/94 (interné č. 12168) zo dňa 12.11.2012, č. 2012/91 (interné
č. 12159) zo dňa 25.10.2012, č. 2012/71 (interné č. 12142) zo dňa 25.09.2012/ a z tejto sumy si
nárokoval DPH. Správca vystavené faktúry považoval za fiktívne, s cieľom zvýšenia základu dane z
príjmov právnickej osoby za rok 2012 a získať odpočítanie DPH, nemal preukázané dodanie tovaru
uvedeným dodávateľom,
b) žalobca do výnosov roku 2012 nezaúčtoval fakturovanú sumu 179.400,- eur (faktúra č. 2013006 v
prospech účtu 6021 - tržby z predaja služieb za doplatok podľa zmluvy sitko a rámik v sume 179.400,-
eur), hoci ju mal zaúčtovať do výnosov roku 2012 ako nevyfakturovanú dodávku a tým ju zahrnúť aj
do základu dane,
c) žalobca zaúčtoval do daňových nákladov sumu 2.083,19 eur - režijný materiál - drevené debničky od
daňového subjektu Ľuboš Beňuš. Správca dane drevené prepravky nepovažoval za materiál použitý na
predmet podnikania žalobcu,
d) žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu 04201 - obstaranie dlhodobého hmotného majetku dodávateľskou
faktúrou č. 12054 od Gabriela Dorku sumu 7.317,- eur za nákup použitej nástrojovej brúsky a následne
si žalobca do výdavkov odpísal z tejto brúsky sumu vo výše 1.017,- eur. V konaní nebol preukázaný
pôvod tohto majetku od Gabriela Dorku, a preto správca dane nepovažoval odpisy z tejto brúsky za
daňové náklady,
e) žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu 04201 - obstaranie dlhodobého hmotného majetku dodávateľskou
faktúrou č. 12131 od Gabriela Dorku sumu 4.800,- eur za nákup frézy a následne si žalobca do výdavkov
odpísal z tejto frézy sumu vo výše 267,- eur. V konaní rovnako nebol preukázaný pôvod tohto majetku
od Gabriela Dorku, a preto správca dane nepovažoval odpisy z tejto frézy za daňové náklady.
10. Protokol zo dňa 10.06.2015 bol doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole dňa 17.06.2015. Žalobca sa k Protokolu z daňovej kontroly vyjadril dňa
01.07.2015 a dňa 11.08.2015 boli so žalobcom prerokované pripomienky a dôkazy predložené k
protokolu.
11. Následne správny orgán I. stupňa vydal dňa 18.08.2015 rozhodnutie č. 20689500/2015, v ktorom
vyhodnotil vykonané dôkazy a žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2012 vo výške 100.083,68 eur, nakoľko na základe výsledkov vykonanej kontroly zvýšil
žalobcovi základ dane na sumu 565.815,43 eur, t.j. o sumu 526.756,19 eur viac, ako si žalobca vykázal
v daňovom priznaní z dani príjmov z právnických osôb za rok 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 21300272/2015 zo dňa 25.11.2015 tak,
že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu a potreby doplniť dokazovanie.
12. Správca dane napravil vytýkané pochybenia, doplnil dokazovanie a na pojednávaní konanom dňa
24.06.2016 upovedomil žalobcu o vypočutí svedkov E. Dorku, J. F. a Ing. J., o čom bola spísaná
zápisnica č. 10339762/2016.
13. Následne správca dane rozhodnutím č. 103461098/2016 zo dňa 07.07.2016 opätovne vyrubil
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2012 v rovnakej sume 100.083,68 eur, nakoľko daňový subjekt ani svedkovia
vypočutí počas ďalšieho konania nepreložili také dôkazy, ktoré by mali vplyv na vykázaný základ dane.
Z uvedeného dôvodu správca dane zotrval na pôvodných záveroch a zvýšil základ dane o sumu
526.756,19 eur, a to nasledovne:
a) správca dane zvýšil základ dane o sumu 343.989,- eur v súlade s § 17 ods.2 písm. a) zákona č.
595/2003 Z.z., nakoľko náklady na tovar, sitká a mriežky v sume 343.989,- eur, fakturované Gabrielom
Dorkom, nespĺňali všetky podmienky uvedené v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.
b) správca dane zvýšil základ dane o sumu 179.400,- eur, ktorá suma predstavovala doplatok za 46
000 komponentov vyfakturovaných Ing. Morávkovi podľa zmluvy rámik a sitko z dôvodu, že žalobca v
roku 2012 uvedenú čiastku nezaúčtoval do svojich výnosov v zmysle § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 zákona
č. 431/2002 Z.z., hoci ju mal zaúčtovať do výnosov roku 2012 ako nevyfakturovanú dodávku a tým ju
zahrnúť aj do základu dane.
c) správca dane zvýšil základ dane o sumu 2.083,19 eur zúčtovanú na účet 50102 - spotreba
materiálu - režijný za nákup drevených prepraviek v počte 418 kusov od Ľuboša U., Myjava na základe
dodávateľskej faktúry č. 20120058 zo dňa 26.05.2012, nakoľko drevené debničky nepovažoval za režijný
materiál použitý na predmet podnikania žalobcu.
d) správca dane taktiež zvýšil základ dane o sumu 1.284,- eur, v ktorej výške si žalobca uplatnil odpis
za kúpu použitej nástrojovej brúsky vo výške 1.017,- eur (dodávateľská faktúra č. 2012/12 zo dňa
08.03.2012, interné č. 12054) a odpis za kúpu frézy (dodávateľská faktúra č. 2012/68 zo dňa 17.09.2012,
interné č. 12131), nakoľko nemal preukázaný pôvod majetku daňovým subjektom ani jeho dodávateľom,
E. D., ktorý len formálne potvrdil dodanie brúsky a frézy, avšak bez možnosti správcu dane overiť jeho
výpoveď v účtovníctve.
14. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. 104051636/2016 zo dňa 06.10.2016. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmaním
spisového materiálu zistil, že sporným zostalo, či daňový subjekt na daňové účely dostatočne preukázal
dodávku sitiek a mriežok, prípadne vykonanie kontroly na tomto tovare a pôvod majetku, brúsky a frézy,
z ktorých si v daňových nákladoch uplatnil odpisy dodávateľom Gabrielom D..
15. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal
reálne plnenie zúčtovaných obchodov, nakoľko okrem listinných dôkazov bez vypovedacej schopnosti
a vyjadrení nepredložil žiadne iné dôkazy o tom, že dodávky deklarované na sporných faktúrach boli
dodané práve Gabrielom D.. Daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní
faktúrovaného tovaru, prípadne poskytnutých služieb. Svoju dôkaznú povinnosť si nesplnil i napriek
tomu, že bol k tomu vyzvaný. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav, v preskúmavanom rozhodnutí
uviedol všetky skutočnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly a ďalšom konaní zistil, všetky dôkazy
vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
16.1. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.
16.2. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
16.3. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a
záznamov, ktoré je povinný viesť.
16.4. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
16.5. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu,
ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
16.6. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
16.7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia
a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej
ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli
uvedené jeho vyjadrenia k nim.
16.8. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto
povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v
priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v
tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane
uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
16.9. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v
účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní
majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový
výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,
16.10. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške,
16.11. Podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou
výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
16.12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,
17. Krajský súd uvádza, že z rozsiahleho dokazovania vyplývajúceho z administratívneho spisu
žalovaného a správcu dane je zrejmé, že:
18. Žalobca podal za zdaňovacie obdobie roka 2012 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby,
v ktorom uviedol výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 39.062,38 eur, daň vo výške 7.421,25
eur a základ dane vo výške 39.059,24 eur (riadok 500 daňového priznania).
19. Žalobca si v kontrolovanom období - rok 2012 - zúčtoval do daňových nákladov sumu 343.989,- eur
účtovanú ako spotreba materiálu a kooperácie od daňového subjektu Gabriel Dorka, s to nasledovne:
- na účet č. 50101 - spotreba materiálu - žalobca zúčtoval:
· sumu 50.026,- eur bez DPH na základe dodávateľskej faktúry č. 2012/46 (interné č. 12091) zo dňa
18.06.2012 za paletu štandard a materiál na lisovanie sitká a rámika,
· sumu 24.863,- eur bez DPH na základe dodávateľskej faktúry č. 2012/33 (interné č. 12072) zo dňa
13.05.2012 za materiál PP TATREN IM 7581 prírodný na výrobu sitká a rámika.
- na účet č. 51802 - kooperácie - žalobca zúčtoval:
· sumu 85.100,- eur bez DPH na základe dodávateľskej faktúry č. 2012/93 (interné č. 12167) zo dňa
09.11.2012 za ukončenú 1. dodávku sitko - rámik
· 92.000,- eur bez DPH na základe dodávateľskej faktúry č. 2012/94 (interné č. 12168) zo dňa 12.11.2012
za sitko - rámik - druhá polovica
· 62.000,- eur bez DPH na základe dodávateľskej faktúry č. 2012/91 (interné č. 12159) zo dňa 25.10.2012
za sitko - rámik
· 30.000,- eur bez DPH na základe dodávateľskej faktúry č. 2012/71 (interné č. 12142) zo dňa 25.09.2012
za sitko 300x300x30, rámik 300x300x30 a paleta štandard
20. Predmetné faktúry boli vystavené na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako
objednávateľom a E. D. A.K.R.O.D. ako zhotoviteľom dňa 25.04.2012, v zmysle ktorej sa E. D. zaviazal
dodať žalobcovi plastové výlisky - sitká a rámiky (1 sitko a 1 rámik predstavovali 1 komplet) v počte
23.000 kusov kompletov do 18.06.2012 a v počte 23.000 kusov kompletov do 05.10.2012. Cena za
vyhotovenie diela zhotoviteľom bola určená na 11,315 eur/komplet.
21. Žalobca ďalej na základe dodávateľskej faktúry č. 2012/12 (interné č. 12054) zo dňa 08.03.2012 kúpil
nástrojársku brúsku v sume 7.317,- eur a na základe dodávateľskej faktúry 2012/68 (interné č. 12131)
zo dňa 17.09.2012 kúpil frézu v sume 4.800,- eur, obe od Gabriela Dorku. Predmetné faktúry zúčtoval
na účet 04201 - obstaranie dlhodobého hmotného majetku a internými dokladmi ID 302 z 31.03.2012,
ID 601 zo dňa 30.06.2012, ID 903 z 30.09.2012 a ID č. 1201 z 31.12.2012 zúčtoval odpisy majetku vo
výške 1.017,00 eur a 267,00 eur, spolu vo výške 1.284,- eur.
22. Dňa 25.04.2012 bola medzi Ing. Ivanom Morávkom - Moro ako odberateľom a žalobcom ako
dodávateľom uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa dodať pre odberateľa
plastový výlisok - sitko a rámik (1 sitko a 1 rámik predstavovali 1 komplet) v počte 23.000 kusov kompletov
do 18.06.2012 a v počte 23.000 kusov kompletov do 05.10.2012. Cena za komplet bola určená vo výške
11,80 eur/komplet a pri postupnom odovzdávaní predmetu zmluvy dohodnutá cena kompletu 4,- eur a
po skončení skúšok funkčnosti dodaných komponentov konečným odberateľom a podpísaním zápisnice
o úspešnosti prevedených skúšok bola dohodnutá cena 7,80 eur/komplet.
23. Konateľ žalobcu, Miroslav A. v priebehu konania uviedol, že forma na výrobu sitiek a rámikov bola
určená na likvidáciu muchy tse - tse v Etiópii a vyvíjala sa od roku 2010. Konštruktérom linky je p.
Morávek, s ktorým spolupracuje už 10 rokov. Morávek dostal v roku 2011 zákazku na výrobu 16 takýchto
liniek. V roku 2016 dodal žalobca na tieto linky 46 000 kusov sitiek a rámikov, ich výroba sa realizovala
dodávateľsky firmou HP spol. s .r.o., ktorej dodal formy na výrobu. Nakoľko robil aj na iných zákazkách,
túto prácu dal D. a dňa 25.04.2012 s ním uzavrel zmluvu na výrobu sitiek a rámikov. Nakladanie hotových
výrobkov sa uskutočnilo vo firme HP spol. s r.o. za prítomnosti Ing. J. a colnej správy. On, ani iný zástupca
žalobcu pri tom nebol prítomný. Prebiehalo to tak, že mu zavolal mu D. a on potom zavolal pánovi J.,
aby si tovar prevzal.
24. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti HP spol. s r.o. J. F. bolo jednanie týkajúce sa odskúšania
foriem na sitká vyvolané zo strany žalobcu a následne bola vypracovaná cenová ponuka. Potom konateľ
žalobcu priviedol D., ktorý dojednal výrobu a zadal objednávku na výrobu 46 000 ks rámikov a sitiek.
Výroba sa realizovala asi v máji 2012, uskutočnili sa dve dodávky pre E. D. po 23 000 kusov a faktúry
boli vystavené pre odberateľa. D. sa asi 2x dostavil do spoločnosti a dohliadal na výrobu ako kooperátor.
Aké práce a posledné úpravy na sitkách a rámikoch vykonal D., nevedel uviesť. Ten v spoločnosti HP
spol. s r.o. nevykonával žiadne úpravy, jedine bol asi 2x skontrolovať výrobu. Pokiaľ ide o výrobky, počet
a ich kvalitu kontroluje na každej zmene určený kontrolór, ktorý tiež rozhoduje o nepodarkoch. To, že
cenová ponuka bola vypracovaná pre žalobcu a rovnakú sumu vyfakturoval D. bolo z dôvodu, že konateľ
žalobcu, Miroslav A. ako prvý prišiel s formami a nechal vypracovať ponuku.
25. Gabriel D. bol v priebehu výkonu daňovej kontroly bezdomovec, neskôr vo výkone trestu. Vystavenie
sporných faktúr potvrdil, no nevedel ich preukázať vo svojom účtovníctve, nakoľko ho mal mať u priateľky,
ktorá mu ho nechcela odovzdať. Na faktúrach neuvádzal z dôvodu exekúcie svoj bankový účet, ale účet
svojho priateľa. Na ústnom pojednávaní dňa 18.03.2015 predložil knihu pohľadávok a záväzkov spolu
s peňažným denníkom. V knihe pohľadávok boli zaevidované faktúry za sitká a mriežky vystavené pre
žalobcu, avšak tieto v peňažnom denníku zaúčtované nemal. V peňažnom denníku boli zaúčtované len
príjmy podľa pokladničných dokladov, a to v hotovosti vo výške 486.915,52 eur. V daňovom priznaní k
dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 uviedol príjmy zo živnosti iba vo výške 26.102,- eur, pričom
však v roku 2012 žalobca vyplatil Dorkovi faktúry za 286.920,- eur. Uvedené nezrovnalosti medzi sumou
uvedenou v daňovom priznaní a dosiahnutými príjmami nevedel D. vysvetliť. Podľa jeho vyjadrenia na
pojednávaní dňa 18.03.2015 sitká a mriežky nezhotovoval, ale subdodávateľsky spoločnosť HP spol.
s.r.o., ktorá na ich výrobu dodala aj materiál. Listinné dôkazy nepredložil. Vo výpovedi dňa 21.10.2014
uviedol, že na výrobkoch, sitkách a mriežkach mal uskutočniť jednoduché práce, tie urobil a A. si výrobok
vzal naspäť a odovzdal zákazníkovi, avšak na pojednávaní dňa 18.03.2015 uviedol, že jeho úlohou
bolo konečný výrobok skontrolovať. Na pojednávaní dňa 13.01.2016 uviedol, že na sitkách a rámikoch
nevykonával žiadne práce, ich výrobu realizovala spoločnosť HP. spol. s r.o., on len chodil kontrolovať
hotové kusy. Žiadne dokončovacie práce na sitkách a rámikoch nevykonával, zopakoval, že robil len ich
kontrolu. Od žalobcu prijal peniaze, ktoré použil na ďalšie zákazky, avšak ktoré to boli si už nepamätal.
Pri odovzdávaní vyrobených sitiek a rámikov Ing. J. nebol prítomný. Pokiaľ ide o frézu, uviedol, že túto
kúpil cez internet, následne ju fakturoval A., priviezol ju sám na požičanom prívese, zložil ju u Černeka v
dielni, dokumentáciu nepredložil. Brúsku mu zohnal p. Priesol, t.č. mŕtvy, nemá ju vo svojom účtovníctve,
nakoľko sa predala za cenu, za ktorú sa kúpila.
26. Ing. Z. J., odberateľ žalobcu, uviedol, že vývoj sa začal uskutočňovať už v roku 2008. Zhodne potvrdil,
že s A. začali vyvíjať technológiu a testovať formu. Odstreky sitiek a rámikov zabezpečovala firma HP
spol. s r.o., na základe foriem sa robil finálny výrobok, ktorý mu bol fakturovaný. Na základe vzájomnej
dôvery s A. a dlhoročného profesionálneho vzťahu súhlasil, aby mu sitká a rámiky fakturoval žalobca a
nie ich výrobca, spoločnosť HP spol. s r.o. Dorku pozná osobne, odporučil mu ho konateľ žalobcu.
27. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu krajský súd zastáva názor, že
preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
je v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite
zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.
28. V konaní nebola spochybnená materiálna existencia sitiek a mriežok. V konaní však bolo sporným,
či dodávka sitiek a mriežok a kontrolné práce na nich boli reálne dodané a vykonané dodávateľom
uvedeným na sporných faktúrach, t.j. E. D.. Rovnako tak zostal sporným pôvod nakúpeného majetku -
brusky a frézy, z ktorých si žalobca uplatnil odpisy.
29. V prejednávanom prípade správne orgány dospeli k záveru, že žalobca v daňovom priznaní k dani
z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2012 priznal daň vo výške 7.421,25 eur, čo
predstavuje o 100.083,68 eur menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou.
30. Žalobca v podanej správnej žalobe vyslovil názor, že všetky dôkazy, ktoré predložil v konaní,
preukázali reálnosť obsahu dodávateľských faktúr. Napriek tejto skutočnosti, po vyčerpaní všetkých
dostupných dôkazov správca dane od neho účelovo vyžadoval predkladanie ďalších dôkazov, čo je v
rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého žalovaný v rámci daňového konania môže vyžadovať
len dôkazy, ktoré žalobca môže a je schopný reálne predložiť.
31. Túto námietku však krajský súd nepovažuje za dôvodnú. Žalobca síce v konaní predkladal rôzne
dôkazy, avšak tieto nepreukazovali reálne dodanie sitok a mriežok od E. D. a svoju dôkaznú povinnosť si
nesplnil ani v prípade nákupu frézy a brúsky. Správne orgány nezaťažovali žalobcu nad mieru prípustnú
a zákonom akceptovateľnú, žalobcovi neukladali povinnosti nad rámec zákona. Správne orgány v súlade
so zákonom vyžadovali od žalobcu iba splnenie si vlastnej dôkaznej povinnosti, a to predložením
akýchkoľvek relevantných dôkazov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Ak si žalobca ako daňový
subjekt uplatnil do výdavkov vynaložených v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. určité faktúry, musí
byť schopný preukázať, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom podklade tak, ako ich deklaroval
na predložených faktúrach, a to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Pokiaľ teda žalovaný žiadal
od žalobcu preukázanie uvedenej skutočnosti, neprekročil rámec dôkaznej povinnosti žalobcu.
32. Krajský súd zdieľa názor správnych orgánov, že žalobcom predložené dôkazy sú iba formálnou
podmienkou nároku na uplatnenie fakturovaného tovaru, služieb a odpisov ako nákladovej položky,
nie sú však postačujúcou podmienkou pre ich uznanie ako výdavku, pokiaľ nie sú odrazom reálneho
plnenia. Aj keď podklady predložené žalobcom obsahujú po formálnej stránke predpísané náležitosti,
pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné dôkazmi, čo v danom
prípade absentovalo. Packetové listy vystavené Z.. J. do Etiópie, potvrdenie o výstupe tovaru, nákres
sitká a mriežky, prepravný list, či faktúry Ing. J. o dodávke tovaru etiópskemu obchodnému partnerovi
deklarujú, že tovar bol Ing. J. predaný do Etiópie, nie sú však dôkazom o reálnom dodaní sitiek a mriežok
od E. D. žalobcovi. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od E. D. ešte nedokazuje, že materiál,
sitká a rámiky mu ním aj boli skutočne dodané. Rovnako tak faktúra a výdavkový pokladničný doklad
nie sú samé o sebe preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz
nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité fakturované dodanie tovaru bolo
aj reálne uskutočnené. Ako uviedol aj správca dane, je to iba tvrdenie o takejto skutočnosti, keďže
technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie. Ani zaúčtovanie dokladu,
či úhrada spornej faktúry nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Účtovný doklad môže
byť takým dôkazom iba v prípade, ak bol vystavený na základe reálneho dodania tovaru a príslušný
daňový subjekt preukáže nielen úhradu výdavku, ale aj dodanie tovaru. Splnenie formálnej stránky na
uplatnenie daňových výdavkov (nákladov) vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok,
aby boli na základe týchto dokladov daňové výdavky (náklady) uznané, tieto doklady však musia byť
odrazom reálneho dodania tovaru, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt (§
24 ods. l zákona č. 563/2009 Z.z.). V súvislosti s námietkou ohľadne vykonaného dokazovania treba
taktiež uviesť, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane, aký spôsob
zisťovania skutočností si zvolí, správca dane rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či
vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov, a to s prihliadnutím na dôkazy a
skutočnosti, ktoré už v priebehu konania získal.
33. Krajský súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného sú založené na
skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia
tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré
presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľa deklarovaného na
sporných faktúrach - E. D., majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným
bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Samotná skutočnosť,
že boli preverované aj doklady ostatných daňových subjektov v kontrolovanom obchodnom reťazci,
ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi jednotlivými
článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní takéto
daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu
obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť
žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k
ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť
svojich tvrdení. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchod tak, ako bol faktúrami
deklarovaný, skutočne existoval.
34. Správca dane v priebehu daňovej kontroly objektívne preveroval všetky skutočnosti týkajúce sa
obchodov so sitkámi a rámikmi za rok 2012 od daňového subjektu E. D., nakoľko spornými boli
práve faktúry, ktoré vystavil tento daňový subjekt. Zo zistení správcu dane jednoznačne vyplýva, že
Gabriel D. bol formálnym obchodným partnerom, bez ekonomického opodstatnenia, ktorý vystupoval
ako sprostredkovateľ obchodu medzi žalobcom a výrobcom sitok a rámikov - spoločnosťou HP spol. s
r.o. O spôsobe výroby sitiek a rámikov, ani o ich technických parametroch nemal vedomosti, žiadnym
spôsobom nevedel preukázať, akým spôsobom sa podieľal na ich výrobe. Všetku kontrolnú činnosť a
kvalitu výrobkov zabezpečoval zamestnanec spoločnosti HP spol. s.r.o. Sitká a rámiky od spoločnosti
HP spol. s.r.o. osobne prevzal Ing. J. a jeho zamestnanec, či sa však jednalo o totožné sitká a rámiky,
ktoré boli Gabrielom Dorkom fakturované žalobcovi, v konaní nebolo preukázané. Prevzatia hotového
tovaru v spoločnosti HP spol. s r.o. sa nezúčastnil Gabriel D. a ani konateľ žalobcu.
35. Ďalšou okolnosťou, ktorá vzbudila pochybnosť o reálnosti celej transakcie bola skutočnosť, že
spoločnosť HP spol. s r.o. ako výrobca vypracovala cenovú ponuku pre žalobcu vo výške 2,162 eur/
komplet, avšak žalobca súhlasil, aby mu p. D. fakturoval sumu vo výške 11,315 eur/komplet, hoci podľa
vyjadrenia žalobcu malo ísť iba o dohľad nad výrobou a E. D. sa mal na výsledné výrobky pozrieť iba
2krát (čo naviac nebolo riadne preukázané) a ďalšie práce na nich nevykonával. E. D. tak v konečnom
dôsledku nakúpil od spoločnosti HP spol. s r.o. sporné sitká a rámiky za cenu 2,162 eur/komplet, t.j. v
celkovej sume 99.452,- eur a následne ich vyfakturoval spoločnosti ISKARA, s.r.o. za oveľa vyššiu cenu
- 11,315 eur/komplet. Uvedené nasvedčuje umelému vsunutiu Gabriela Dorku do obchodného reťazca,
čo malo pre žalobcu za následok daňovú výhodu spočívajúcu vo forme zvýšených nákladov a nižšieho
základu dane. Gabriel D. vo svojom účtovníctve nezahrnul do príjmov ovplyvňujúcich základ dane sumu
343.989,- eur z tržieb z vystavených sporných faktúr a neodviedol z tejto sumy prislúchajúcu DPH, pričom
však žalobca si túto sumu v daňových nákladoch roka 2012 uplatnil a nárokoval si DPH. Krajský súd
sa stotožňuje so správcom dane, že ak by sa celého obchodného reťazca, resp. transakcie nezúčastnil
Gabriel D. a žalobca by nakúpil sitká a rámiky priamo od ich výrobcu - spoločnosti HP spol. s.r.o., základ
dane by bol vo výške 99.452,- eur (46.000 ks x 2,162 eur) a nie 343.989,- eur. Krajský súd k uvedenému
považuje za potrebné doplniť, že zákon tak, ako uviedol aj žalobca, nezakazuje realizovať podnikateľskú
činnosť prostredníctvom subdodávok. V prípade, že si však daňový subjekt uplatňuje nároky majúce
vplyv na štátny rozpočet, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade znížením základu dane z príjmov
právnických osôb, musí daňový subjekt vedieť preukázať reálnosť deklarovaných obchodov.
36. Výsledky rozsiahleho dokazovania podľa názoru krajského súdu spoľahlivo spochybnili dodanie
sitiek a rámikov dodávateľom E. D., ktorý v predmetnom obchodnom reťazci dodanie uvedeného tovaru
iba formálne vykazoval za účelom nadhodnotenia jeho ceny. Tovar bol iba formálne vykazovaný ako
nákup a následný predaj, nie jeho reálne dodanie. V konaní zároveň neboli predložené ani dôkazy,
ktoré by vierohodne preukázali pôvod brúsky a frézy od menovaného dodávateľa. V konaní neboli
predložené také dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie predmetných výrobkov a služieb uvedeným
dodávateľom, vystavené faktúry preto podľa krajského súdu možno považovať za fiktívne s úmyslom
znížiť základ dane z príjmov právnickej osoby za kontrolované obdobie roku 2012.
37. Pokiaľ žalovaný a správca dane na základe zisteného skutkového stavu dospeli k záveru, že výdavky,
ktoré si žalobca uplatnil, nie sú daňovými výdavkami z dôvodu, že nebolo preukázané, že boli vynaložené
dodávateľom - Gabrielom D., a teda neboli splnené podmienky uvedené v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003
Z.z. a na základe toho vyrubili žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2012, správne rozhodli, pričom rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti.
Nemožno sa tak stotožniť ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a
nepreskúmateľnosti rozhodnutí.
38. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného
hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane
zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. Žalovaný
a správca dane rozsiahlym dokazovaním zistili skutkový stav, dôkazy vyhodnotili vo vzájomnej súvislosti,
v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom a vo veci rozhodli podľa príslušných právnych
predpisov, ktoré správne interpretovali.
39. Krajský súd záverom dodáva, že nakoľko po zrušení pôvodného rozhodnutia správcu dane zo dňa
18.08.2015 neboli po doplnení dokazovania predložené také dôkazy, ktoré by mali vplyv na vykázaný
základ dane z príjmov právnickej osoby, s ktorým záverom sa stotožnil aj krajský súd, správca dane
dôvodne zotrval na závere o zvýšení základu dane žalobcovi a následnom vyrubení rozdielu dane z
príjmov právnickej osoby v rovnakej výške, ktoré rozhodnutie bolo správne potvrdené žalovaným.
40. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup ktorý predchádzal
jeho vydaniu je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190
SSP).
41. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.
42. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej
správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli
a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
43. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "9c4868f4-a186-4a0c-958d-800668dd78a7:e0a44dde-363d-4e23-b285-488e0678c17a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3016200750.2", "spisova_znacka": "11S/210/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/210/2016 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3016200750.2"}]}