Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/9/2017 z 16. 5. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. mája 2017, sp. zn. 13S/9/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3017200029.2
Krajský súd Trenčín | 13S/9/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3017200029.2 | 2017-05-16 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fed84a76-f642-436f-84dc-3660dd06573a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3017200029.2

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200029
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200029.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu MH kov s.r.o., so sídlom Sverepec
307, IČO: 44 104 472, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Štrbáň, s.r.o., so sídlom Púchov,
Dvory 1932, IČO 36 867 454, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom
Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo
dňa 16. novembra 2016, č. 104319911/2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e   rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
104319911/2016 zo dňa 16. novembra 2016 a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca   m á   p r á v o   na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví tohto rozhodnutia
uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009
Z.z. rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 103354925/2016 zo dňa
16.6.2016. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 3860 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2013, keď mu nebolo uznané  právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa
BEST SLOVAK BUSINESS, s.r.o., Bratislava a spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o. za
služby odihľovanie, rezanie závitov, zámočnícke práce.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach.
Zdôraznil, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. a zákonom č.
222/2004 Z.z., keď žalovaný nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav v intenciách vyššie
uvedených zákonov. Taktiež skutkový stav tak ako ho zistil žalovaný, resp. správca dane je v rozpore
s vykonaným dokazovaním a nie je vyjadrením (odrazom) celého administratívneho konania, preto
skutkový stav, z ktorého vychádzal žalovaný je neúplný a nemá oporu v administratívnom spise.

3. Konštatoval, že u neho žalobca vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2013. O kontrolných zisteniach a výsledkoch kontroly správca dane
vyhotovil Protokol č. 20825867/2015 zo dňa 14.9.2015, z ktorého vyplynulo, že si mal neoprávnene
uplatniť právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa - spoločnosti BEST SLOVAK
BUSINESS, s.r.o. a spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., čím mal porušiť ustanovenia
§ 49 ods. 1, 2 a § 51 a § 19 zákona o DPH. Správca dane uzavrel, že nebolo hodnoverným a
nespochybniteľným spôsobom preukázané, že zdaniteľné plnenia - služby spočívajúce v odihľovaní,
rezaní závitov a zámočníckych prácach boli reálne uskutočnené v deklarovanom rozsahu osobami



uvedenými na týchto faktúrach vystavených vyššie uvedenými dodávateľskými spoločnosťami. V
nadväznosti na tieto závery mu bol potom správcom dane vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013. Na odvolanie žalovaný toto rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.

4. Žalobca poukázal na to, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom skutkovom závere, že žalobca
v rámci administratívneho konania nepreukázal, že služby deklarované v sporných dodávateľských
faktúrach boli uskutočnené a dodané spoločnosťou PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o. a ani to,
že ďalší subdodávateľ spoločnosť ISOPAK s.r.o. tieto služby vykonal. Pri ustálení tohto záveru žalovaný
vychádzal predovšetkým z výpovede konateľa spoločnosti ISOPAK s.r.o. pána E. X., ktorý vyhotovenie
faktúr vystavených spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., a faktické realizovanie
zdaniteľných služieb poprel, keď uviedol, že s dodávateľom žalobcu neobchodoval. S takto ustáleným
skutkovým stavom však žalobca nesúhlasil. Zdôraznil, že žalovaný sa upriamil len na čiastkové zistenia
vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti ISOPAK s.r.o. a nedostatkom účtovnej evidencie spoločnosti
ISOPAK s.r.o., pričom opomenul všetky ostatné zistenia v rámci dodávateľsko - odberateľského reťazca,
a to v smere dodania služieb ISOPAK, s.r.o. - PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o. - žalobca -
odberatelia žalobcu (Rademaker Slovakia s.r.o., DESMA Slovakia s.r.o. a IMC Slovakia , s.r.o.), ktoré
považoval za irelevantné. Práve tieto opomenuté zistenia sú však podľa žalobcu rozhodujúce pre
komplexné zistenie a ustálenie skutkového stavu. Žalobca zdôraznil, že preukázal časovú a vecnú
súvislosť fungovania odberateľsko - dodávateľského reťazca. Za tejto situácie vzniká podľa žalobcu
otázka, kto mu tieto služby dodal, keďže on sám nemohol tieto plnenia realizovať, nakoľko na to
nemal personálne kapacity. Žalovaný v tomto smere neponúkol žiadne relevantné zdôvodnenie, z
ktorého by bolo možné vyvodiť, že namietané zdaniteľné plnenia boli obstarané iným spôsobom
ako prostredníctvom dodávateľa PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o.. Je pritom nepochybné že
sporné zdaniteľné plnenia musel niekto vykonať, pričom jediným subjektom, ktorý uvedené mohol
zrealizovať bol PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., čo vyplýva aj z výpovede Ivana Pobijáka,
konateľa spoločnosti.
5. Žalobca mal za to, že ponúkol reálne a legitímne zdôvodnenia dodania namietaných zdaniteľných
plnení, teda uniesol dôkazné bremeno, a naopak žalovaný len vyslovil subjektívne pochybnosti bez
preukázania logického a pragmatického vysvetlenia, nedošlo k adekvátnemu popretiu a vyvráteniu
tvrdení a skutočností preukázaných žalobcom, ako sa snaží tvrdiť žalovaný.

6. Žalobca zdôraznil, že konateľ spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., predložil
správcovi dane všetky účtovné a daňové doklady dodávateľa za zdaňovacie obdobie január až
december 2013. Na ústnom pojednávaní taktiež potvrdil, že poskytnuté zdaniteľné služby vykonal
vo Sverepci v priestoroch žalobcu, a to prevažne osobne za občasnej pomoci pracovníkov z firmy
ISOPAK s.r.o. ďalej potvrdil, že takto vykonané služby žalobcovi vyfakturovali. Úhrady na tieto faktúry boli
preukázané bankovými výpismi. Z predložených daňový priznaní DPH za rok 2013 nepochybne vyplýva,
že DPH bola z jednotlivých faktúr v súlade so zákonom o DPH uhradená, čo potvrdzuje skutočnosť, že
predmetné faktúry sú riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION
s.r.o.. Na základe vyššie uvedených skutočností a ich vyhodnotením vo vzájomných súvislostiach možno
ustáliť, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal faktické dodanie namietaných zdaniteľných
plnení od PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., a preto si
kumulatívne splnil všetky hmotnoprávne podmienky na zákonné priznanie nároku na odpočet dane.

7. Považoval za potrebné dodať, že namietané zdaniteľné plnenia, objednal práve od tejto spoločnosti
ako dodávateľa, pričom dodávateľ ho neinformoval, že časť týchto prác bude realizovaná formou
subdodávky. Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj konateľ dodávateľa, keď uviedol, že nemal dôvod
žalobcu o uvedenom informovať. Žalobca zdôraznil, že nebol so subdodávateľskou spoločnosťou v
žiadnom zmluvnom vzťahu. Za kvalitu dodaných služieb zodpovedal výhradne dodávateľ. Pre žalobcu
nebolo podstatné, či sú zdaniteľné plnenia vykonávané subdodávateľsky. Poznal svojho priameho
obchodného partnera, s ktorým dlhodobo obchodoval a mal s ním dobré skúsenosti. Nemal dôvod
skúmať okolnosti a podmienky obstarania služieb dodaných od svojho obchodného partnera. Takáto
požiadavka nevyplýva ani zo zákona o DPH.

8. Žalobca vyslovil domnienku, že tvrdenia konateľa subdodávateľskej spoločnosti môžu byť
špekulatívne, učinené v snahe zakryť jeho protiprávne konanie, v tom zmysle, že práce vykonal, vystavil
za ne faktúry a napriek tomu ich nezaúčtoval a to len z dôvodu, aby sa vyhol splneniu daňovej povinnosti.



9. Súčasne žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, konkrétne na rozhodnutie zo
dňa 12.1.2006 spojené veci C-354/03, 355/03 484/03, z ktorého explicitne vyplýva potreba ochrany
dobrej viery platiteľa dane na konkrétnom stupni dodávateľského reťazca a teda, že právo platiteľa
dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže
byť ovplyvnené ani tým, v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza
iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to
platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. S poukazom na toto
rozhodnutie žalobca poukázal na to, že ako daňový subjekt môže byť súčasťou reťazca, v ktorom došlo
k daňovému podvodu za predpokladu, že o tomto konaní nemal vedomosť a konal v dobrej viere, že
spoločnosť PROFFESIONAL CORPORATION je jeho výlučným dodávateľom služieb. Mal za to, že niet
pochybností o tom, že ako daňový subjekt v rámci administratívneho konania preukázal to, čo mu zákon
ukladá.
10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol správnu žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným bodom uviedol, že správca dane vykonal vo
veci rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého preukázateľne spochybnili reálnosť uskutočnenia dodania
služieb fakturovaných spoločnosťou PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o.. V zmysle § 49 ods.1
zák. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká žalobcovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), pričom dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa §
8 zákona o DPH. Zákon o DPH vyžaduje pre vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie
tak materiálnej ako aj formálnej podmienky. Zo skutočností, ktoré uviedol správca dane vo svojom
rozhodnutí bolo pre žalovaného zrejmé, že žalobca dostatočne nepreukázal vznik daňovej povinnosti
predmetného zdaniteľného plnenia. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti,
ktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Plnenia deklarované zo strany
dodávateľa PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. na žalobcu, neboli preukázané počas výkonu
daňovej kontroly a následne ani vo vyrubovacom konaní. Správca dane využil všetky dostupné procesné
prostriedky, pričom nebol viazaný len návrhmi žalobcu k tomu, aby dostatočne zistil, či tvrdenia žalobcu
sú skutočne opodstatnené.

11. Zdôraznil, že žalobca v celom konaní o neuznanie práva na odpočítanie DPH neuniesol
ťarchu dôkazného bremena k tomu, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil. Poukázal na to, že aj
Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn. 6Sžf/18/2011) konštatoval, že v daňovom konaní je povinnosťou
daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len
vykonáva. Tvrdenia žalobcu, že v rámci daňového konania preukázal splnenie esenciálnych podmienok
na uplatnenie nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie október 2013 považoval za
zavádzajúce. Podľa jeho názoru daňový subjekt formálne splnil zákonné predpoklady pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane a to predložením faktúr, svojej objednávky a záznamov DPH, ale zo
skutočného obsahu predmetného plnenia vyplýva získanie neoprávnenej daňovej výhody spočívajúce
v neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie dane.

12. Žalovaný poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka Z. R., konateľa dodávateľskej spoločnosti
PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o., podľa ktorej tento svedok uviedol, že predmetné práce
vykonával on spolu s dvoma, niekedy troma ľuďmi z firmy ISOPAK s.r.o.. Nie je teda pravdou, že by
uviedol, že práce vykonával sám za občasnej pomoci pracovníkov z firmy ISOPAK s.r.o. tak ako to tvrdí
žalobca v podanej správnej žalobe. Z dokazovania pritom vyplýva, že deklarovaný subdodávateľ žalobcu
poprel vykonanie prác fakturovaných žalobcovi jeho dodávateľom. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť,
že žalobcov dodávateľ v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 pri
vysokom obrate (základ dane 186 791,71 eur) vykázal nízku daňovú povinnosť (vo výške 913,06 eura).

13. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12.1.2016 spojené veci C-354/03, C-355/03,
C-484/52, žalovaný uviedol, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou nezisťoval zapojenie
žalobcu alebo jeho dodávateľa, resp. subdodávateľa do podvodného konania a trval na svojom
stanovisku uvedenom na strane 16 žalobou napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že daňové orgány
daňovou kontrolou zisťujú alebo preverujú základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o
podvodnom konaní, toto presahuje rámec konania daňových orgánov. Nie je vylúčené, že obchodní
partneri žalobcu sa mohli dopustiť aj podvodného konania, na druhej strane bolo povinnosťou žalobcu



počínať si v obchodných vzťahoch opatrne s primeranou obozretnosťou. V závere vyjadrenia poukázal
na závery vyslovené v rozsudku najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/4/2015 zo dňa 10.9.2015.

14. V následnom vyjadrení žalobca zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu. Zdôraznil, že vzhľadom
na výsledky vykonaného dokazovania v rámci administratívneho konania má na rozdiel od žalovaného
za to, že vyhodnotením jednotlivých dôkazov vo vzájomných súvislostiach možno ustáliť skutkový záver,
že hodnoverným spôsobom preukázal faktické dodanie namietaných zdaniteľných plnení od dodávateľa
PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. v dôsledku čoho mu legitímne vznikla daňová povinnosť vo
vzťahu k namietaným zdaniteľným plneniam, z ktorých si následne v súlade s § 49 a § 51 a nasl. zákona
o DPH uplatnil nárok na odpočítanie dane.

15. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1
S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu
(§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1
S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho
prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§
107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednomyseľne k záveru, že nakoľko
žalobná námietka, že správca dane a žalovaný vo veci rozhodli bez toho, aby sa náležitým spôsobom
vysporiadali s vedomosťou žalobcu o fiktívnosti obchodného prípadu a sporných faktúr, a teda v rozpore
s rozhodnutiami ESD je dôvodná, a z tohto dôvodu je potrebné priznať správnej žalobe úspech. Správny
súd teda vyslovil, že zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie z dôvodu § 191 písm. d) Správneho súdneho poriadku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 104319911/2016 zo dňa 16.11.2016,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009
Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 3860 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2013, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských
faktúr vystavených spoločnosťou PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., Bytča a to konkrétne faktúr č.
1310141, s dátumom dodania dňa 14.10.2013, základ dane 8500, DPH 1700 a č. 1310312, s dátumom
dodania 31.10.2013, základ dane 10800 eur, DPH 2160 eur  za odihľovanie, rezanie závitov, zámočnícke
práce.

17. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013, ktorá bola začatá podľa § 46
ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. na základe písomného oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 18.9.2014.
O výsledku daňovej kontroly správca vyhotovil Protokol z daňovej kontroly zo dňa 14.9.2015, ktorý
bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému
zástupcovi žalobcu dňa 22.9.2015. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2013
nepriznal platiteľovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedenej v predložených záznamoch
DPH, z dodávateľskej faktúry č. 1310141, s dátumom dodania dňa 14.10.2013, základ dane 8500, DPH
1700 a č. 1310312, s dátumom dodania 31.10.2013, základ dane 10800 eur, DPH 2160 eur   za dodanie
služieb (rezanie závitov, odihľovanie, zámočnícke práce), ktoré mala dodať spoločnosť PROFFESIONAL
CORPORATION s.r.o..

18. Dňa 17.12.2014 uskutočnil správca dane miestne zisťovanie za účelom preverenia uskutočnených
zdaniteľných plnení daňovým subjektom PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. s prihliadnutím
na daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2013. Na základe
informácie poskytnutej konateľom tejto dodávateľskej spoločnosti správca dane zistil, že v roku
2013 mala spoločnosť sídlo na adrese Bytča, Mikšová 63, nemala iné prevádzkové priestory
a ani zamestnancov. Následne dňa 7.1.2015 správca dane uskutočnil s konateľom spoločnosti
PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. Z. R. ústne pojednávanie počas ktorého tento predložil účtovné
doklady a uviedol, že pre žalobcu vykonával služby. K uvedenému predložil vystavené faktúry, ktoré



podpísal. Uviedol, že pracoval na strojoch žalobcu, v priestoroch vo Sverepci, a to spolu s dvoma,
niekedy troma ľuďmi zo spoločnosti ISOPAK s.r.o.. Bližšie tieto obchodné vzťahy opísal tak, že
komunikoval priamo s konateľom žalobcu, výrobky jeho firma neprepravovala, nebola podpísaná
písomná zmluva, služby poskytoval na základe písomnej objednávky. Úhrady za služby boli vykonané
bezhotovostne.

19. Na základe dožiadania bolo Daňovým úradom Banská Bystrica preverované, či sa predmetné
faktúry nachádzajú v účtovníctve daňového subjektu ISOPAK s.r.o., čo boli riadne zaúčtované a daň
vysporiadaná voči štátnemu rozpočtu v príslušných zdaňovacích obdobiach, spôsob ich úhrady a
spôsob vykonávania deklarovaných služieb v predmetných faktúrach. Bolo zistené, že subdodávateľ
nemá zaúčtované v účtovníctve, v evidencii DPH a faktúry, ktorými mali byť vyúčtované práce pre
dodávateľa žalobcu. Pri výsluchu konateľ tejto spoločnosti E. X. uviedol že spoločnosť PROFFESIONAL
CORPORATION nepozná, nikdy s ňou neobchodoval, nevyhotovil a nepodpísal predmetné faktúry,
pečiatka nie je totožná s pečiatkou, fakturované služby nikdy nevykonal, nemá v majetku materiálno-
technické vybavenie nevyhnutné pre vykonávanie týchto prác. Hlavnou činnosťou spoločnosti je
maloobchod a veľkoobchod.

20. Správca dane doplnil dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, a to Z. X., U.. N. U. ,
J. R.. Uvedený svedkovia sú osoby z odberateľských spoločností žalobcu, ktorí potvrdili, že od žalobcu
objednávali služby spočívajúce vo výkonoch a službách, ktoré boli predmetom spornej fakturácie.

21. Na základe uvedeného správca dane a žalovaný uzavreli, že bolo dostatočne preukázané, že daňový
subjekt PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. vystupoval v predmetnom obchode ako „formálny
dodávateľ“, ktorý deklaruje dodávky služieb. Aj napriek tomu, že Z. R., konateľ tejto dodávateľskej
spoločnosti dodanie služieb potvrdil, jeho výpoveď bola vyhodnotená ako nepostačujúci dôkaz, keď jeho
tvrdenie nepotvrdil konateľ spoločnosti ISOPAK s.r.o.. Práve naopak E. X. uviedol, že s Z. R., resp.
jeho spoločnosťou neobchodoval, sporné faktúry nepodpisoval, nevyhotovoval a preto v účtovníctve
spoločnosti ISOPAK s.r.o. nie sú tieto faktúry evidované, zaúčtované. Poprel, že by spoločnosť ISOPAK
s.r.o. predmetné práve vykonala. Mali za to, že preukázanie dodania služieb listinnými dôkazmi
(objednávkami, dodacími listami, ktoré neobsahujú všetky predpísané náležitosti) nie sú dostatočné,
pretože nemajú takmer žiadnu vypovedaciu schopnosť.

22. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák.č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

23. Podľa § 51 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákon o DPH) v znení neskorších predpisov právo
na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) je
daň uvedená v záznamoch podľa § 70, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. e) má faktúru od
dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu
do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, f) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. g) má dovozný
doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

24. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty,
je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a
súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne
skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11).

25. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa
na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo
poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto
nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod
týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na



výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (Rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik,
C-285/11, bod 40).

26. Európsky súdny dvor taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C -
80/2011 a C - 142/2011 (J. X. a R. D.) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený
zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z
dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov,
sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá
zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúci
nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného
predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom,
že sa stáva súčasťou daňového podvodu priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia
ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie
odpočtu DPH.

27. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora,
z ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj správca dane a žalovaný, je na správcovi
dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode,
vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp.
mohol mať takúto vedomosť je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby
uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh
kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca
dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora.

28. K argumentom správnych orgánov, že uvedená povinnosť im zo zákona nevyplýva, správny
súd uvádza, že uvedené zistenia ohľadne zneužívajúce konania daňových subjektov zapojených do
obchodného reťazca a uskutočnenie záveru ohľadne vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o
tomto zneužívaní, nie sú bez ďalšieho totožné s trestnou zodpovednosťou týchto subjektov. Uvedenú
povinnosť správnych orgánov nie je možné vykladať tak, že majú de facto vykonávať právomoci, ktoré
sú zákonom zverené orgánom činným v trestnom konaní. Ich povinnosťou je na základe výsledkov
vykonaného dokazovania učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania realizovaného za
účelom získania daňovej výhody na niektorom stupni obchodného reťazca a súčasne záver o tom, či
z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto konaní kontrolovaný daňový
subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti tej - ktorej veci vedieť musel.

29. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už
uzavrel a žalovaného zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného, resp.
zneužívajúceho konania a vedomosti kontrolovaného subjektu o takomto konaní (napr. Rozsudok NS
SR sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 1.12.2016).

30. S poukazom na vyššie uvedené súd nemohol inak len napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa §
191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s
tým, že žalovaný sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom (§
191 ods. 6 Správny súdny poriadok), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

31. K zvyšným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo
nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že
rozhodnutie žalovaného sa zrušuje, nakoľko pre zrušenie rozhodnutia postačuje, aby bola dôvodná čo
i len jedna žalobná námietka, príp. jej časť. Napriek tomu sa správny súd aspoň v stručnosti vyjadruje
i k ostatným žalobným námietkam, a to tak, že zvyšné žalobné body vyhodnotil správny súd ako
nedôvodné.

32. Správny súd konštatuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, či boli, resp. neboli v konaní preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho prospech alebo neprospech. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je
postavené na zásade, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať, teda akési bremeno tvrdenia,
ale tiež toto svoje tvrdenie doložiť, t.j. bremeno dôkazné. Toto svoje bremeno plní daňový subjekt v
konaní vedenom správcom dane, pričom je v zmysle ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku povinný



preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uviesť v daňovom priznaní, vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencii, ktoré je povinný viesť  alebo skutočnosti k preukázaniu ktorých bol vyzvaný správcom
dane. Uvedená koncepcia logicky vychádza zo skutočnosti, že je to práve daňový subjekt, kto má
povinnosť podávať daňové priznanie, v ktorom tvrdí určité skutočnosti, a preto musí byť daňový subjekt
aj tým, kto preukazuje správnosť týchto tvrdení.

33. V predmetnej právnej veci samotný žalobca predložil správcovi dane za účelom preukázania
zdaniteľného obchodu sporné faktúry vystavené dodávateľom - spoločnosťou PROFFESIONAL
CORPORATION s.r.o. a objednávkou a dodacím listom. V konaní nebolo sporné, že uvedené
fakturované práce boli reálne uskutočnené. Sporným zostalo, či boli realizované dodávateľom uvedeným
na sporných faktúrach.

34. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na
odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH pokiaľ nie
sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad
znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je
technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie
vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej
stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z
podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však
musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady
o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne
plnenie.

35. Aj s poukazom na uvedené je zrejmé že daňový subjekt nemôže preukazovať svoje tvrdenia
výlučne účtovnými dokladmi, ktoré môžu byť z formálneho hľadiska bezchybné. A to aj napriek tomu,
že preukazovanie nároku na odpočet dane je primárne dokladovou záležitosťou, keďže je potrebné
rešpektovať súlad skutočného stavu so stavom formálno-právnym. To znamená, že ani doklady so
všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť podkladom pre uznanie nároku na odpočet dane
z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v
dokladoch deklarované, resp. nie sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre jeho uplatnenie. Daň či
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty totiž nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii
zdaniteľného plnenia ako predmetu dane. Platcov dane z pridanej hodnoty viaže pomerne prísna
povinnosť viesť dôkladne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach a evidovať
zvlášť prijaté a vystavené doklady. Zákonný nárok na daň, či jej odpočet sú tak podmienené formálnym
vykázaním zdaniteľného plnenia so všetkými náležitosťami, ale nikdy nemôžu byť priznané v prípade
nevyvrátenia pochybností o faktickom uskutočnení plnenia. Iný záver by popieral zmysel a účel zákona.

36. V predmetnej právnej veci síce žalobca predložil správcovi dane základné účtovné dokumenty ako
je dodávateľská faktúra, objednávka, čím si splnil svoju základnú dôkaznú povinnosť. V danom prípade
však boli tieto doklady správcom dane kvalifikovane spochybnené v tom, že napriek tomu, že práce
boli skutočne vykonané nebolo zistené, že k ich realizácii došlo skutočne dodávateľom uvedeným na
sporných faktúrach. Správny súd zhodne so žalovaným dospel k záveru, že skutkové okolnosti zistené
správcom dane vo svojom súhrne predstavujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú dôvodné pochybnosti
o tom, že služby boli poskytnuté dodávateľskou spoločnosťou PROFFESIONAL CORPORATION
s.r.o.. Za tejto situácie je potom vecou daňového subjektu, aby predložil dôkazy alebo označil
ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými preukáže opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočet, resp.
odstráni pochybnosti správcu dane, s ktorými bol zákonným spôsobom pred vydaním rozhodnutia
oboznámený. Uvedenou požiadavkou sa automaticky extenzívnym spôsobom nerozširuje dôkazná
povinnosť daňového subjektu. Za situácie, ako je v  predmetnej právnej veci keď nebolo sporné, že



práce boli vykonávané v priestoroch žalobcu, z jeho materiálov a na jeho strojoch, je možné dôvodne
predpokladať, že žalobca musel mať vedomosť o konkrétnej osobe alebo osobách, ktoré práce vykonali,
keďže im zveroval svoj majetok predstavujúci tak materiál ako aj stroje. Išlo o osoby, ktoré vykonávali
práce na jeho pracovisku za použitia jeho strojov. Z uvedeného je zrejmé, že za predpokladu, že tieto
práce boli skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre prostredníctvom jeho  subdodávateľa
musel mať žalobca, vzhľadom na všetky okolnosti veci, o týchto osobách konkrétnu vedomosť a nič
mu nebránilo v prípade vyslovených pochybností správcom dane, takéto osoby označiť, resp. predložiť
dôkazy súvisiace s ich vstupom na jeho pracoviskom a použitím jeho majetku.

37. Ide pritom o listiny, ktoré možno od žalobcu ako obozretného podnikateľa spravodlivo požadovať,
keďže si musí byť vedomí, že pri ich absencii sa vystavuje riziku dôkaznej núdze, a to nielen v konaní
pred správcom dane a žalovaným, ale napríklad aj v prípade, že by došlo na jeho pracovisku na jeho
strojoch k poškodeniu zdravia takejto osoby, čo nebolo možné vzhľadom na charakter prác vylúčiť. Za
danej situácie súd konštatuje, že vzhľadom na všetky okolnosti veci, najmä výsledky dokazovania, ktoré
vo svojom súhrne predstavuje kvalifikované spochybnenie správnosti údajov uvedených na spornom
daňovom doklade, bolo vecou žalobcu, aby tieto pochybnosti predložením dôkazov, resp. označením
dôkazných prostriedkov odstránil. Za danej skutkovej situácie však nemôže byť jeho dôkazná povinnosť
splnená predložením formálne správneho daňového dokladu.

38. Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu, žalobca bol teda v konaní v celom
rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči
neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu   j e   m o ž n é   podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).