Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoSr/2/2017 z 17. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. októbra 2017, sp. zn. 5CoSr/2/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3116211046.1 Krajský súd Trenčín | 5CoSr/2/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3116211046.1 | 2017-10-17 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 zákona č. 160/2017 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9e873e5-0b98-4fce-959b-88f633c6302d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3116211046.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoSr/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211046
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116211046.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Y. N., bytom Z. XXXX/XX, G., v
konaní zastúpený JUDr. Michaelou Mazurkovičovou, advokátkou so sídlom J. Zemana 39, Trenčín proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.
novembra 2016, č. k. 24Csr/1/2016 - 68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp.
zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016; výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302901410 zo dňa 29.11.2013 zistil,
že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobcovi úver vo výške 350 Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo
výške 346 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur. Náklady sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15
% ročne čo predstavuje sumu vo výške 137,03 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou vo výške 208,97 Eur.
Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur do 8.12.2014. V závere zobral žalobca na vedomie,
že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania
tejto zmluvy je 50,91 %. V ten istý deň (29.11.2013) uzatvorili strany sporu aj rozhodcovskú zmluvu,
podľa ktorej rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922
761. V čl. 2 ods. 1 zmluvy sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo
302901410, uzatvorenej dňa 29.11.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporovo jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;



rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho
rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, podal dňa
23.11.2015 na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž návrh na začatie
rozhodcovského konania proti žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného, v ktorom sa domáhal
zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur
od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške 208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur. Rozhodcovský súd
vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.2.2016, sp. zn. SRSAspA 03288/15, ktorým návrhu žalobcu v
plnom rozsahu vyhovel a teda žalovaného zaviazal na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 350
Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške
208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a
zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, ako aj trov rozhodcovského konania vo výške 147,28 Eur, ktoré mu
povolil splácať v splátkach vo výške 80 Eur mesačne, pod sankciou straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

3. Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote (čo medzi stranami
nebolo sporné). Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy o úvere sa jednoznačne jednalo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere (čo bolo ostatne konštatované aj v samotnej zmluve), na ktorú bolo nevyhnutné
aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného vznikol medzi stranami spotrebiteľský právny vzťah, na
ktorý sa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho
zákonníka. Súd sa v danom prípade zaoberal predovšetkým platnosťou rozhodcovskej zmluvy, od ktorej
odvodzovali žalovaný ako aj rozhodcovský súd právomoc konať a rozhodnúť o nároku žalovaného
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a v zmysle ktorej sa účastníci dohodli, že ich spory sa budú riešiť
pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom
súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalobca poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy a súd
mal preukázanú dôvodnosť uplatnenej námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva je spracovaná ako formulárová zmluva a to žalovaným, z čoho je zrejmé, že žalobca nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah (§ 53 ods. 2 OZ). V zmysle uvedeného teda platí fikcia o tom, že
rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, opak by musel preukázať dodávateľ,
teda v tomto prípade žalovaný. To, že rozhodcovská zmluva je uvedená na samostatnej listine však pre
záver o opaku nepostačuje. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že žalovaným deklarovaná "možnosť
voľby" súdu v rozhodcovskej zmluve je pre spotrebiteľa len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak
využíva - pre neho transparentný štátny súd. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konania
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov.
uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 153/2011, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE
15/2011, sp. zn. 8CoE 5/2012 a ďalšie). Aj právna veda na tento problém reaguje, keď uvádza: "
z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu "vnúti" štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami" (Kristián
Csach: Štandardné zmluvy, str. 214). Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy videl súd v tom, že vôľa k
tomu, aby strany spor medzi nimi predložili k rozhodnutiu rozhodcovským inštitúciám pochádza len od
jednej a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z
dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uzavretá rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko síce zdanlivo umožňuje riešiť spory
vzniknuté medzi účastníkmi zmluvy pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom,
avšak výber ponecháva na žalujúcej zmluvnej strane ("...ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na stálom rozhodcovskom súde..."). Záleží teda len na rozhodnutí žalujúcej strany (v tomto prípade



žalovaného), či podá žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý je v prípade jednostranného rozhodnutia
žalovaného ako dodávateľa oprávnený vo veci konať. Napriek zdanlivej možnosti výberu medzi konaním
na rozhodcovskom súde a všeobecnom súde teda uzatvorená rozhodcovská zmluva reálne neumožňuje
spotrebiteľovi vybrať resp. rozhodnúť o súde, ktorý bude jeho spor s dodávateľom prejednávať a v
prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, mu ukladá povinnosť podrobiť sa konaniu
na rozhodcovskom súde. Uvedené dojednanie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navyše, rozhodcovská
zmluva nebola medzi žalobcom a žalovaným osobitne vyjednaná, hoci aj bola vyhotovená vo forme
samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Uvedená rozhodcovská zmluva však predstavuje formulárovú
zmluvu, do ktorej žalovaný len doplnil identifikačné údaje žalobcu a číslo a dátum uzatvorenia zmluvy.
Celý ostatný text zmluvy bol vopred pripravený žalovaným na predtlačenom formulári, obsah zmluvy
preto nemal žalobca možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, zmluva bola uzatváraná spolu so zmluvou o
úvere, teda v rámci balíka zmlúv. Keďže rozhodcovská zmluva, z ktorej si rozhodcovský súd odvodzoval
právomoc vo veci konať, je absolútne neplatným právnym úkonom, rozhodcovský súd nemal právomoc
konať vo veci a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje právne účinky.
Preto súd rozhodcovský rozsudok, vydaný dňa 15.2.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15, zrušil.
Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku (keďže sa jedná o nulitný právny akt), sa súd
nezaoberal ďalšou právnou argumentáciou žalobcu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku (porušenie
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa), nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, rozhodol súd o jeho nároku na náhradu trov
konania tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia, pričom o výške náhrady rozhodne po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia vyšší súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo žalobu zamietol. Je
nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným, je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou na samostatnej listine a nie je to nijaká rozhodcovská doložka, ktorá by bola
neprehľadne umiestnená v rámci iného textu, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania.
Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná,
nebude (podľa odbornej literatúry) dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalobca
má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Dôležitým
je, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje, alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť
voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.
Zdôraznil, že možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) zákona o spotrebiteľských úveroch
(zákon č. 258/2001 Z. z.), ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v) zákona o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č.
394/2011 Z. z.). Rovnaký záver vyplýva aj z aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/
ES o spotrebiteľskom úvere, ako aj zo záverov odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná tiež viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov
Českej republiky (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 12.02.2011, sp. zn. 12Cmo
13/2010, rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 19Co 481/2010 a
iné). S ohľadom na právne závery, vychádzajúce z odbornej literatúry, uviedol, že rozhodcovskú doložku
nemožno automaticky považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Medzi žalobcom a žalovaným v
predmetnom prípade bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnej listine, oddelene od
samotnej zmluvy o úvere. Navyše žalobca mal možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť
v lehote 10 dní, tak ako je to uvedené v čl. II. ods. 3, čo však neurobil.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného považuje
za zmätočné, nejasné a nezrozumiteľné, keďže žalovaný sa vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré nie sú
predmetom tohto konania. Žalobca vo svojej žalobe vyjadril presvedčenie o tom, že Rozhodcovská
zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka. Rozhodcovská zmluva bola spísaná na samostatnom
dokumente/listine, avšak je evidentné, že bola dopredu naformulovaná t. j. ide o formulárový dokument,
do ktorého boli dopísané len chýbajúce údaje o žalobcovi. Na príslušnom formulárovom dokumente
sú dopísané ručne len údaje týkajúce sa žalobcu a čísla úverovej zmluvy. V ČI. II Rozhodcovskej
zmluvy sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z príslušnej úverovej zmluvy budú riešené pred stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá na ňom žalobu alebo pred príslušným súdom SR, ak



žalujúca strana podá žalobu na súde. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6MCdo 9/2012. Súd preskúmal predložené listinné dôkazy a správne došiel k záveru, že predmetná
rozhodcovská zmluva je spracovaná ako formulárová zmluva, a to žalovaným, z čoho je zrejmé, že
žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalovaný v tomto súdnom konaní nepreukázal skutočnosť,
že zmluvné ustanovenia boli dojednané so žalobcom individuálne. Súd správne vyhodnotil uzavretie
rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá robí túto zmluvu neplatnou. Na
základe uvedeného ako aj doterajšieho dokazovania vykonaného okresným súdom považuje rozsudok
okresného súdu za vecne správny a v súlade so zákonom a navrhoval, aby ho odvolací súd potvrdil.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaného
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis, ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné
s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito
riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám,
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje závery, prijaté závery
primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje.
8. V danom spore sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp.
zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016, ktorému nároku súd prvej inštancie vyhovel, keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2013
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná s tým, že existujúca, ale neplatná
rozhodcovská zmluva, nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Žalovaný v
podanom odvolaní spochybňuje skutkový a právny záver súdu prvej inštancie a na základe zhodnej
argumentácie ako v prvoinštačnom konaní zastáva názor, že predmetné znenie rozhodcovskej doložky
o rozhodovaní sporov vylučuje vo vzťahu k spotrebiteľovi možnosť vznesenia námietky neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Zdôrazňuje, že predmetná rozhodcovská doložka spotrebiteľa nenúti pri riešení
sporu podrobiť sa rozhodovaniu rozhodcovského súdu, ak tak nechce, ale má na výber medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom.
9. V danom prípade strany sporu uzavreli dňa 29.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe
ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350 Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť celkové náklady
spojené s úverom vo výške 346 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur. Náklady sú tvorené súčtom
úroku vo výške 39,15 % ročne čo predstavuje sumu vo výške 137,03 Eur a administratívnych nákladov
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou vo
výške 208,97 Eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur do 8.12.2014. V ten istý deň
(29.11.2013) uzatvorili strany sporu aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským súdom sa na
účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. V čl. 2 ods. 1 zmluvy sa účastníci dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo 302901410, uzatvorenej dňa 29.11.2013, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporovo
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže



do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom SR,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalovaný, v
procesnom postavení žalobcu, podal dňa 23.11.2015 na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri
Asociácii pre arbitráž návrh na začatie rozhodcovského konania proti žalobcovi, v procesnom postavení
žalovaného, v ktorom sa domáhal zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške
39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške 208,97 Eur, úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo
výške 33 Eur. Rozhodcovský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.2.2016, sp. zn. SRSAspA
03288/15, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a teda žalovaného zaviazal na zaplatenie
nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013
do zaplatenia, poplatku vo výške 208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur
od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, ako aj trov rozhodcovského konania vo
výške 147,28 Eur, ktoré mu povolil splácať v splátkach vo výške 80 Eur mesačne, pod sankciou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

10. Podľa § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal
spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c)
rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,
alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského
konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti
podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský
súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z
okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia
najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami
spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v
rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

11. Podľa § 46 ods. 1, veta prvá, zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
12.Súd prvej inštancie považoval uplatnený žalobný nárok za dôvodný, s ktorým záverom odvolací súd
súhlasí. Pokiaľ totiž v danej spotrebiteľskej veci (skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú vec medzi
stranami sporu nie je sporná ), bol vydaný rozhodcovský rozsudok - Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA
03288/15 zo dňa 15.2.2016, ktorý je v rozpore so zákonom, keďže rozhodcovská zmluva, na ktorej
bola založená právomoc rozhodcovského súdu, bola uzatvorená neplatne, možno súhlasiť s tým, že
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má
v spotrebiteľskej veci za následok jednak tzv. materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
a jednak zakladá právo súdu rozhodnúť, na základe podaného žalobného návrhu, že rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní sa zrušuje. Takouto interpretáciou totiž možno dosiahnuť ochranu práv
spotrebiteľa a odstrániť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou.



13. K samotnému záveru súdu prvého inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou - jej platnosťou
- je s ohľadom na odvolacie námietky potrebné uviesť, že v danom prípade mal súd prvej inštancie
dostatok skutkových podkladov, z ktorých mohol získať podklady pre svoje skutkové a právne
závery (zmluva o úvere zo dňa 29.11.2013, rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2013, Rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej
2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016). Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, s ktorým sa možno stotožniť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2013 nebola so
žalobcom individuálne dojednaná, neboli individuálne dojednané podmienky rozhodcovského konania.
Aj keď v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnej listine a účastníci zmluvy
ju uzatvorili slobodne, nemožno prehliadnuť, že rozhodcovská zmluva bola spísaná na predpísanom
tlačive, formulárovým spôsobom, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a bol nútený sa jeho
obsahu podriadiť. Odvolací súd nevidí v danom prípade dôvod odkloniť sa už od ustálenej súdnej praxe,
že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, že
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna
kontrola totiž dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod
vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná,
bez možnosti zmeniť jej obsah.
14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné.
16. Ak je dojednaná podmienka, ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť rozhodcovská zmluva neplatná a v
rozhodcovskom konaní takto uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a
rozhodnutý. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu
právo výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného), možno súhlasiť s jeho argumentáciou, že
predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný
súd, avšak nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh
na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou,
pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, ktorý rozhodcovské konanie proti
spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak
založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Čo sa týka námietky žalovaného
uvádzanej v odvolaní, že žalobca mal právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, odvolací
súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy.
17. Nakoľko predmetnú rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na ktorej
rozhodcovský súd založil svoju právomoc, dôvodne súd prvej inštancie zrušil namietaný rozhodcovský
rozsudok, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).