{"guid": "9288d9d9-b54e-4468-bdba-cd0aa1139db1:bcc60388-8194-4909-8337-a5a0cdaae1ed", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3216200090.1", "spisova_znacka": "6Co/510/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/510/2016 z 24. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. apríla 2017, sp. zn. 6Co/510/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3216200090.1", "identifikacne_cislo": "3216200090", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bajzová", "sudca_id": 1013, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bajzova-1013", "datum_vydania": "2017-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcc60388-8194-4909-8337-a5a0cdaae1ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3216200090.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3216200090.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3216200090.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/510/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216200090
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216200090.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov 1/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ U. A., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom L. P. XXX, S. nad I., za účasti vedľajšieho účastníka popri žalobcoch Y. proti
žalovanému Z. T. S., s.r.o., so sídlom Z. XX, I., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátska kancelária
JUDr. W. T., s. r. o., so sídlom D. XX, I., IČO: XX XXX XXX, o určenie zmlúv o úvere za bezúročné a
bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 2. júna 2016 č. k. 4C/11/2016- 75 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p  r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 2. júna 2016 č. k. 4C/11/2016-75 súd prvej inštancie určil výrokom I., že
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 uzatvorená medzi žalobcom 1/,
žalobkyňou 2/ a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, výrokom II., že  Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 uzatvorená medzi žalobcom 1/, žalobkyňou 2/ a žalovaným
je bezúročná a bez poplatkov, výrokom III. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ sumu
1 074,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 074,52 eur od 04.02.2016
do zaplatenia s tým, že plnením jednému z žalobcov zanikne v uvedenom rozsahu záväzok žalovaného
voči ostatným žalobcom, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  Výrokom IV. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.  Výrokom V. žalobcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcov náhradu
trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na určení zmlúv o úvere zo dňa 26.11.2012  za bezúročné a bez poplatkov, pretože žalobcovia -
spotrebitelia potrebujú mať vyriešenú otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov, ktorí sú povinní vrátiť. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 došlo medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobcom 1/ ako dlžníkom a žalobkyňou  2/  ako spoludlžníkom k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom
úvere a na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 došlo medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom 1/ ako dlžníkom a
žalobkyňou 2/ ako spoludlžníkom k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené zmluvy zo dňa
26.11.2012 majú spotrebiteľský charakter. Preto súd prvej inštancie na posúdenie daného záväzkového
vzťahu aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v každej zmluve musí
byť uvedená výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V
danom prípade obe zmluvy obsahovali len výšku mesačnej splátky a ich počet. Čo sa týka výšky, počtu
a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Uvedenie len výšky splátky ako takej
nezahŕňa v sebe aj splnenie povinnosti uvádzať výšku splátky istiny, úroku a iných poplatkov, v zmysle



§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa potom sa takýto úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a preto určil, že Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.11.2012 uzatvorené medzi žalobcom 1/, žalobkyňou 2/ a žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov.
V konaní mal preukázané výpismi z účtu žalobcu 1/, že žalovaný zo zmluvy č. XXXXXXXXXX plnil
žalobcovi 1/ sumu celkom 1963,01 eur a zo zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu celkom 1099,68 eur. Z
výpovede žalobcov a z emailovej správy zo dňa 26.1.2016 (30.05.2016) mal preukázané, že žalobca
1/ splatil z úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu vo výške sumu 2 654,07 eur
a z úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu vo výške sumu 1534,56 eur, a to
prostredníctvom účtu, ktorý je spoločný. Vzhľadom na skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
boli žalobcovia povinní zaplatiť žalovanému len sumu 3062,69 eur (1963,01+1099,68), preto je žalovaný
povinný titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť sumu 1125,64 eur. Žalobcovia sa domáhali vrátenia len
sumy 1074,52 eur,  ktorú sumu súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcom s tým, že plnením jednému
zo žalobcov zanikne v uvedenom rozsahu záväzok žalovaného voči ostatným žalobcom, keďže mal
v konaní preukázané, že žalobcovia v čase plnenia i v súčasnosti sú manželia a sú teda oprávnení
spoločne a nerozdielne. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku,
vzniklo žalobcom právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Žalobcovia nepredložili žiadny
dôkaz, o tom, že žalovaného pred podaním žaloby na súd vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia,
a preto im priznal úrok z omeškania (ktorého sa tiež v konaní domáhali) nasledujúcim dňom potom, ako
preukázateľne žalovaný prevzal žalobu, t.j. dňom 4.2.2016,  výška úroku z omeškania je 5,05 % ročne.
Žalobcovia sa domáhali úroku z omeškania vo výške až 5,5 % ročne a od 11.9.2015 resp. od 11.1.2016,
preto v tejto časti (t.j. na 5,05 % ročne  a skoršieho obdobia) žalobu zamietol. Vec právne posúdil podľa
§ 3 ods. 1, § 52  ods. 1 až 4, § 451, § 145 ods. 2, § 513, § 514, § 563 Občianskeho zákonníka, §  2, § 9
ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a § 497 Obchodného zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne. Namietal nesprávne  skutkové zistenie a právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Namietal záver o absencii náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnako nie je
správny záver, že zmluva neobsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku
splátky. Tvrdenie o rozpisovaní splátky nemá oporu v zákone, toto tvrdenie navyše popiera význam a
uplatnenie iných jeho ustanovení. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,
ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a
podobne. Zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Nakoľko ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie smernice 2008/48/EHS, je podstatné vychádzať
pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj z jej ustanovení - čl. 10 ods. 1 písm. h) smernice
2008/48/EHS. Osobitne to určuje aj článok 22 ods. 1 smernice. Predmetná smernica má v rámci unijného
práva povahu plnej harmonizácie. Súd prvej inštancie  sa uvedeným argumentom nezoberal.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní. Navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na úžernú
odplatu a na hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluva bola pre
porušenie zákona bezúročná a bez poplatkov.

4. Krajský  súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa  §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.)  bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa  § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného
odvolania. Odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie .

6. Z predloženej zmluvy o revolvingovom  úvere je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský úver, pretože
sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch.
Potom je zrejmé, že ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa predmetný
vzťah medzi stranami riadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase



uzavretia zmluvy, zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod
sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej
istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať
okrem iných presne špecifikovaných náležitosti aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Absenciu niektorej náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
zákon nesankcionuje neplatnosťou zmluvy. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na
jej základe dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). V prípade námietok žalobcu
voči právnemu posúdeniu veci súdom  prvej inštancie treba považovať za správny záver, podľa ktorého
údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve strán nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu
o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, možno dospieť len
k tomu záveru, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými) náležitosťami s následkom v podobe
považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov  Účelu úpravy spotrebiteľského
práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako  slabšieho účastníka právneho
vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej
z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Uvedený účel nespĺňa
zmluva, ktorá  neobsahuje aj vyčíslenie výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok
iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel
spotrebiteľského práva  a to  zvýšená pozornosť venovaná ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal
byť zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude
skutočné navýšenie sumy poskytnutého úveru a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú
takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel
k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi konania neobsahuje výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru , ako to
vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvej inštancie započítal
uhradené splátky len na istinu vyplateného úveru.

7. Žalobcom uplatnené  dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie  potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie  rozhodol  správne aj o náhrade trov konania.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s  § 255 ods. a
§ 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 ods. 1
O.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:



P o u č e n i e  : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/11/2016", "guid": "6f9ad935-2865-4bda-8e75-b0b05a55ed33:06d96185-9e74-426c-ae54-37eef3284b7a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}