Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/240/2016 z 11. 1. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. januára 2017, sp. zn. 17CoE/240/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3614201058.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/240/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3614201058.1 | 2017-01-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a007be75-475b-4e25-8e3b-12c74582acae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3614201058.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/240/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614201058
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3614201058.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: A. Y. Z., s.r.o., so sídlom A. XX, N., L.: XX XXX
XXX, zastúpeného V. kanceláriou M.. V. Y., s.r.o., so sídlom G. XX, N., L. XX XXX XXX, proti povinnému:
L. O., bytom A., O. P. XXX/XX, o vymoženie 2.470,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. marca 2016, č.k. 3Er/148/2014 - 46, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 Exekučného
poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal
proti povinnej vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 2.470,40 Eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa
08.10.2013, č.k. 4 Zm 621/2013-17, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.10.2013.
Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 27.02.2014 JUDr. V. W., súdneho exekútora so sídlom vo S..
Oprávnený doručil súdu dňa 19.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Doplnenie bolo
doručené exekútorskému úradu dňa 14.01.2016. Súd prvej inštancie preskúmaním veci zistil, že
oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 31.05.2012 zmluvu o úvere. Povinný je v zmluve
označený aj identifikačným číslom, označením zápisu v živnostenskom registri a miestom podnikania,
ale zároveň aj rodným číslom. V zmluve sa uvádza, že sa poskytujú peňažné prostriedky na výkon
podnikateľskej činnosti, avšak neuvádza sa, ani čo je predmetom podnikateľskej činnosti, ani na aký
konkrétny účel sa peňažné prostriedky poskytujú. Ani v žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky
zo dňa 28.05.2012 nie je uvedený účel čerpania úveru. Z pripojeného spisu zmenkového súdu mal
súd prvej inštancie za preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení
oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu
predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal
právny dôvod vystavenia zmenky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vlastný vzťah týkajúci sa
oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že je síce pravda, že
povinný je v zmluve o úvere označený ako podnikateľ a účel poskytnutia peňažných prostriedkov je
označený ako "na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti", to však samé osebe nestačí na vyslovenie
záveru o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy. Povinný je síce
v zmluve označený IČO-m, čo by malo svedčiť o podnikateľskom charaktere zmluvy, ale zároveň je
označený aj rodným číslom, čo svedčí o spotrebiteľskom charaktere zmluvy. Zo žiadosti nevyplýva, že
by oprávnenému uviedol, že žiada úver na výkon podnikania. Hoci je aj v žiadosti označený povinný
ako podnikateľ, neznamená to, že by nemohol uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľskou zmluvou
je aj zmluva uzavretá na strane dlžníka fyzickou osobou - podnikateľom, ak so zreteľom na všetky
okolnosti je zrejmé, že sa netýka výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Exekučným titulom je zmenkový
platobný rozkaz. Súd prvej inštancie mal za to, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej
zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal



pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení pôvodného oprávneného a na
podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu,
plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní
prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade,
ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na
zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených
oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským
charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods.
1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že
nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preto
súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku zastavil. Uviedol, že o trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd podľa §
200 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia v prípade ich vyčíslenia a vyúčtovania
povereným súdnym exekútorom, osobitným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie
oprávnený. Mal za to, že zmluva o úvere nie je spotrebiteľkou zmluvou, nakoľko bola uzavretá medzi
dvoma podnikateľskými subjektmi. Pri označení dlžníka sa v zmluve uvádza aj jeho IČO. Fyzická osoba
môže mať pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa. Skutočnosť, že v zmluve je aj
rodné číslo dlžníka nepreukazuje spotrebiteľský charakter zmluvy. Rodné číslo je v zmluve o úvere
uvedené preto, aby v prípade, že podnikateľský subjekt prestane v priebehu trvania zmluvného vzťahu
a plnenia svojho záväzku vykonávať podnikateľskú činnosť, bol dostatočne identifikovaný pre prípad
neplnenia svojho záväzku a možnosti jeho vymáhania súdnou cestou. Aj z iných ustanovení vyplýva,
že zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektmi, napr. v článku 1.1 zmluvy sa uvádza, že
„Veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky...“. Mal
za to, že povinný uzavrel zmluvu ako podnikateľ. Pred jej uzatvorením mu povinný predložil výpis zo
živnostenského registra zo dňa 08.02.2011 a súčasne v žiadosti o poskytnutie úveru vyplnil všetky údaje
pre podnikateľský subjekt ako svoj predmet podnikania, v súvislosti s ktorým o úver žiadal. On uzavrel s
povinným zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, teda ide o obchodnoprávny záväzkový
vzťah, preto nemožno na právne postavenie povinného aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa,
ani ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru
zmenkou. Dodal, že súd nedostatočne preskúmal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a
vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142,12 Eur.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie písomne podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP z týchto dôvodov:

5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi M. dňa 19.02.2014
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.470,40 Eur s príslušenstvom, a to
na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k.
4 Zm 621/2013-17 zo dňa 08.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.10.2013.
Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 27.02.2014. S poukazom na ust. § 243f Exekučného
poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že
v danom prípade vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a zmluva o úvere
uzatvorená medzi oprávneným a povinným má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Keďže zmenkový súd
vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, mal
súd za nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky, prípadne na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi



alebo zákonom. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného
poriadku zastavil.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

9. Podľa § 3 zákona č. 125/2016 Z.z. proti právoplatnému rozsudku vydanému v konaní,
ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, je za podmienok podľa Civilného sporového
poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade
sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

10. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného
súdu Bratislava V, č.k. 4 Zm 621/2013-17, zo dňa 08.10.2013, vydaného na podklade originálu
predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v
zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa
ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

11. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6
Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Z doplnenia vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy
o úvere zo dňa 31.05.2012.

12. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. Súd si vyžiadal spis
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4Zm/621/2013 a na základe dôkazov predložených oprávneným v
spojení s vyžiadaným spisom zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn.
4 Zm 621/2013-17, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval
nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon
ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa §
57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.



13. K námietkam oprávneného v súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom postavení
povinného s odôvodnením, že z predmetnej zmluvy o úvere nesporne vyplýva, že povinný mal pri
uzavieraní zmluvy postavenie podnikateľa odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie uvádza,
že účel poskytnutých peňažných prostriedkov na podnikanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť - resp. nie je len uvedenie IČO-a dlžníka v zmluve, či všeobecný údaj o uzavretí zmluvy
(poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na
otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti
odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil dôkazy, ktoré by
dostatočne relevantným spôsobom preukazovali, že predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nie
je vzťahom spotrebiteľským. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste
pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na
oprávnenom (ako veriteľovi).

14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že napriek tomu, že určitému exekučnému titulu bola odopretá
vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, veriteľ sa môže opätovne domáhať svojho nároku
podaním návrhu na obnovu konania z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo
najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom (§ 3 zákona č. 125/2016 Z.z..).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
uvádza, že toto uznesenie prijal jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).