{"guid": "cc3e3b4a-4472-4e25-92bb-2f07206affea:2f675bb7-50a0-45d0-9cf7-2a72c8c46f82", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3814202560.1", "spisova_znacka": "6Co/160/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/160/2017 z 13. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 13. augusta 2017, sp. zn. 6Co/160/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3814202560.1", "identifikacne_cislo": "3814202560", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2017-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 zákona č. 160/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2017/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2017/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f675bb7-50a0-45d0-9cf7-2a72c8c46f82", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3814202560.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3814202560.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3814202560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/160/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202560
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814202560.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: H. F., narodená XX.XX.XXXX,
bytom P. 11X/XX, X. J., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 472 344 66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. januára 2017, č. k. 5C/23/2014-81, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e  .

II. Žalobkyni     p r i z n á v a       proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd  ako súd prvej inštancie  I.  zrušil rozsudok  Stáleho rozhodcovského súdu  zriadeného
zriaďovateľom  Slovenská  rozhodcovská  a.s., Karloveské  rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO:
35912761,  sp. zn. SR 01102/13 zo  dňa 14.01.2014.  II. Priznal žalobkyni nárok  na náhradu  trov
konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení  konštatoval skutkové zistenia, ktoré  vyplynuli  z výsledkov dokazovania. Dňa
15.6.2011 bola uzavretá zmluva o úvere č. 308000857  medzi  žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom,  na základe  ktorej  žalovaný poskytol žalobkyni  úver   600,-  eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť spolu s poplatkom v sume 576,- eur, t.j. celkovo  zaplatiť  1.176,- eur. Úver mala  splatiť v 12
mesačných splátkach po 98,- eur, počnúc dňom 20.7.2011  na účet  veriteľa. V zmluve sa nachádza
predtlačené prehlásenie o tom, že dlžníkovi sa finančné prostriedky poskytujú na výkon povolania.
Zmluva je podpísaná  žalobkyňou  dňa 15.6.2011 a obsahuje  vyhlásenie  o prevzatí  peňažnej  hotovosti
uvedenej  v zmluve.  V uvedený  deň  bola žalobkyňou  vystavená aj zmenka  č.  308000831  na
sumu   777,69  eur,  spolu  so zmenkovým úrokom   0,25%  denne od 4.11.2012. Dňa 15.6.2011 bola
žalobkyňou podpísaná aj rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere  č. 308000831.   Z pripojenej fotokópie
rozhodcovského spisu č. 01102/13 vyplýva,  že  dňa  28.12.2012 žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom
konaní  podal  Stálemu rozhodcovskému súdu  Slovenská rozhodcovská  a.s.,  Bratislava,   návrh na
začatie  rozhodcovského konania  voči  žalobkyni ako žalovanej z titulu nesplácania  úveru  z predmetnej
úverovej  zmluvy. Návrh bol odôvodnený ako plnenie zo zmenky vystavenej  žalovanou v jeho prospech.
Rozhodcovský súd oznamuje  žalobkyni  listom  zo dňa 31.3.2013 začatie  rozhodcovského konania
pod sp. zn.  SR  01102/13,  listom zo dňa 25.10.2013 jej doručoval žalobu na vyjadrenie. Dňa 14.1.2014
bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom  Slovenská rozhodcovská a.s.,
Bratislava,  rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR  01102/13, ktorým zaviazal žalobkyňu (v rozhodcovskom
konaní  žalovanú)  zaplatiť  žalobcovi  sumu 777,69 eur,  so zmenkovým  úrokom  vo výške  0,25%  denne
od  4.11.2012  do zaplatenia,  zákonným úrokom  vo výške 6%  ročne  od  13.12.2012  do zaplatenia a



nahradiť  trovy rozhodcovského  konania  vo výške 259,36 eur, všetko v mesačných splátkach po 120,-
eur  bližšie upraveným spôsobom. Rozhodcovský súd  poukázal  na  uzavretú  rozhodcovskú  zmluvu,
z ktorej odvodzuje svoju právomoc na rozhodnutie  v danej  veci.  Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
rozhodcovský súd  priznal nárok žalobcu na  základe  predloženej  zmenky, ktorú považoval za platnú.

3. O námietke žalovaného, týkajúcej sa  miestnej príslušnosti súdu  v spojitosti s tvrdením, že nepovažuje
žalobkyňu  za spotrebiteľa, a tým  je daná miestna príslušnosť  súdu  podľa  §  88 ods.  2  posledná
veta  Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“), teda súdu, v obvode ktorého sa nachádza miesto
rozhodcovského konania, okresný súd uviedol, že do 30.6.2016 za účinnosti O.s.p. o procesnej námietke
účastníka konania ohľadom miestnej nepríslušnosti súd nerozhodoval. V zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. súd
skúmal  miestnu príslušnosť  iba  podľa §  88 O.s.p. a ďalej  za podmienok stanovených  zákonom aj
podľa § 84 až  87 O.s.p. V zmysle § 105 ods. 2  O.s.p. v prípade, ak zistí, že nie je miestne príslušný,
neodkladne postúpi vec príslušnému súdu  bez rozhodnutia alebo ju za podmienok  uvedených v 11
ods. 3  predloží  Najvyšší  súd  SR; o tomto postúpení  súd upovedomí  účastníkov.  Podľa názoru súdu,
vychádzajúc z uvedených ustanovení,  súd nemal povinnosť rozhodovať  o námietke účastníka konania
k miestnej príslušnosti a to zvlášť, ak ide  o výlučnú  miestnu príslušnosť  podľa §  88 ods.  2 O.s.p.. Pod
pojmom  „skúma“  podľa názoru  súdu nie je možné rozumieť  vydať  aj rozhodnutie  ako  mylne  tvrdí
žalovaný.  Súd   skúmal výlučnú miestnu príslušnosť a uzavrel,  že na konanie je príslušný Okresný súd
Prievidza, pretože   žalobcom  je spotrebiteľ  (§  87 písm. f/  O.s.p.),  preto je na konanie  príslušný súd,
v obvode ktorého má bydlisko  (posledná veta  §  88 ods.  2 O.s.p.).  V súlade  s §   470 ods.  4  CSP
konanie začaté  do  30.6.2016  na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde  podľa predpisov
účinných do   30.6.2016  dokončí  súd, na ktorom sa konanie začalo.   Aj z uvedenej prechodnej úpravy
k CSP jednoznačne vyplýva, že miestnu príslušnosť  súdu v danej  veci  bolo potrebné posúdiť  podľa
O.s.p. tak, ako  súd podrobne uvádza vyššie.

4. Okresný súd  pri  vecnom posudzovaní  žaloby ako primárnu skúmal  možnosť  zrušiť rozhodcovský
rozsudok  vydaný za účinnosti zákona č.  244/2002 Z. z.  o rozhodcovskom konaní  vzhľadom
na účinnosť novej právnej úpravy od 01.01.2015, v zákone č.   335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom  konaní. Vychádzal z intertemporálnej  úpravy v ust. §  73  uvedeného zákona. Dospel
k záveru, že zákon  sa vzťahuje i na  rozhodcovské  konanie začaté  pred 01.01.2015. Rozhodcovské
konanie však bolo v danom prípade  skončené  vydaním  rozhodcovského rozsudku pred 01.01.2015,
preto  rozhodcovskú zmluvu a rozhodcovské konanie okresný súd posudzoval  podľa príslušných
ustanovení  skoršej právnej  úpravy v zákone č. 244/2002 Z. z.  Právne závery  okresného súdu, na
základe ktorých zrušil rozhodcovský rozsudok, vychádzajú  z testu  zákonnosti rozhodcovskej  zmluvy a
zmluvy o úvere podľa všeobecných  ustanovení  Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
(§ 52 ods. 1- 4,  § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1, 2), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) zákona č.  129/2010 Z. z.  o
spotrebiteľských úveroch a z interpretačného pravidla režimu spotrebiteľských zmlúv smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

5.  Preskúmajúc obsah rozhodcovskej zmluvy a po výsluchu  žalobkyne, okresný súd považoval
rozhodcovskú zmluvu za  absolútne neplatný právny úkon. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu
dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného
sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný  ako veriteľ. V prevažnej
väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v
zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil  možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú žalovaným do
rozhodcovskej zmluvy formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania
o možnosti riešenia sporov.  V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu
uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na
predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu   žalobkyne si
finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy  vôbec pristúpila.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy  vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.  Súdny
dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienka obsiahnutá v zmluve, uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom,
ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu,



v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu
spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku
dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s
ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.
Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.  Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva,
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal oba predmetné  rozhodcovské  rozsudky,
nemožno takéto rozhodnutia považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedený
záver  podporuje aj  doterajšia   rozhodovacia prax  súdov, a to  uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo
dňa 21.3.2012,  uznesenie NS SR  5Cdo  61/2012, ako  i rozhodnutie  IV.ÚS 55/2011  zo dňa 24.2.2011,
v obdobnej veci  KS  TN  sp. zn.  4Co/724/2015  zo dňa  22.9.2016.

6.  Žalobkyňa však uplatnila ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.  Vzhľadom na to, že súd zrušil
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti  rozhodcovskej zmluvy a nepriznal teda rozhodcovskému
rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého
rozsudku. Pre úplnosť však okresný  súd uviedol, že pri rozhodovaní o žalobe žalovaného boli porušené
práva žalobkyne ako spotrebiteľa z viacerých dôvodov. Zmluva o úvere, ktorá je zároveň i zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje
zákonné náležitosti  zmluvy podľa §  9 ods.  2 písm.  f/, i/, j/, k/ a iné, v dôsledku čoho sa v zmysle §
11 ods. 1 zákona úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navýšenie úveru 600,- eur s lehotou
splatnosti 12 mesiacov o 576,- eur nemôže požívať právnu ochranu, pretože  že  ide o konanie v rozpore
s dobrými mravmi.

7. O nároku  žalobkyne na náhradu trov konania okresný súd rozhodol  podľa § 262 ods.  1 a § 255 ods.
1 CSP a úspešnej  žalobkyni priznal  proti žalovanému  nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti  tomuto rozsudku  žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok  okresného súdu zrušiť  a
vec mu vrátiť  na  ďalšie konanie  a nové rozhodnutie.

9. Deklaroval  uplatnenie odvolacích dôvodov  podľa § 365 ods. 2 písm. h) a f) Civilného sporového
poriadku  (ďalej len  „CSP“), t. j. nesprávny skutkový  a nesprávny právny záver  rozsudku okresného
súdu.

10. V odôvodnení  odvolania  namietal, že okresný súd  sa  vo svojej   argumentácii  odvolával na
smernicu  Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach  v spotrebiteľských zmluvách.   Smernica v
zásade nemá priamy účinok  na území členského štátu. Je záväzná  len pre členské štáty, a nie  aj pre
jednotlivcov.  Priamy účinok je prípustný  len vo výnimočných prípadoch,  a to vo vertikálnej podobe, t. j.
vo vzťahu  jednotlivec vs. štát, za predpokladu, že v dotknutej   časti je oprávnenie priznané smernicou
vymedzené dostatočne, jasne a určito a nie je už potreba  jej  vnútroštátneho prevzatia.  V horizontálnej
podobe je však priamy účinok   smernice kategoricky vylúčený.  V spore medzi osobami  súkromného
práva sa nie je možné  účinne domáhať ustanovení smernice (rozsudok  ESD zo dňa  14.07.1994 vo
veci C-91/92 Paola Faccini Dori proti Recreb Srl).   Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp.
doložka  dohodnutá medzi  žalobcom a žalovaným je tzv.   nevýhradnou  rozhodcovskou doložkou,
nakoľko  umožňuje  každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania.  Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka
nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným  riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.  Takýto právny
názor vyslovil  v uznesení zo dňa  30.05.2011, sp. zn.  14NcC/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave.
Platnosť právneho úkonu  naviac treba hodnotiť  v čase jeho uzavretia a bez  hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí.  Dôležité teda je to, či doložka v čase jej
uzavretia sama osebe  umožňuje alebo neumožňuje   spotrebiteľovi uskutočniť  voľbu medzi  súdom
alebo  alternatívnym  riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo  sa môže stať v budúcnosti.

11.  V predmetnom  prípade  je sporné, či v súvislosti  s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť
žalobcovi právny status  spotrebiteľa, a teda, či súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa sú vôbec aplikovateľné.  Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch  č. 129/2010 Z. z.



spotrebiteľom  je  fyzická osoba, ktorej  je ponúkaný  alebo bol poskytnutý  spotrebiteľský úver na iný
účel ako  na výkon povolania alebo podnikania.  Na daný prípad  je  možné aplikovať   aj rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 proti žalovanému bolo   konanie zastavené
z dôvodu, že nebol preukázaný  spotrebiteľský  charakter zmluvy, ktorej  všeobecné podmienky boli
predmetom kontroly.  Z odôvodnenia  rozhodnutia o zastavení  konania cituje: Dlžníčka v posudzovanej
zmluve  nemá právne postavenie  spotrebiteľa, pretože nenapĺňa  definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2
písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko  jej bol úver poskytnutý  na výkon povolania a
dojednaná zmluva uzavretá podľa § 497  a nasl.  Obchodného zákonníka sa spravuje  ako absolútny
obchod  jeho právnym režimom.  Rovnako posudzoval  zmluvu aj Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí  sp. zn. 6CoE/122/2011, sp. zn. 5C/159/2012 zo dňa 06.032013. Rozsudok potvrdil  Krajský
súd v Žiline  sp. zn.  7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013. Úver bol poskytnutý   na žiadosť klienta za účelom
povolania. Tento účel  bol taktiež zaškrtnutý  v zmluve o úvere zo dňa 15.06.2011.  Žalovaný predložil
listinné dôkazy, ktoré nasvedčujú účelu. Žalobca  nepredložil  ani jediný dôkaz o tom,  že by bol úver vzatý
za spotrebným účelom,  a aj napriek  tomu, súd sa priklonil  na stranu žalobcu  a to bez toho, aby  odkázal
na akýkoľvek dôkaz, ktorý by svedčil jeho tvrdeniam a napokon jeho rozhodnutiu.  Nakoľko  okresný
súd  svoje rozhodnutie  dostatočne  neodôvodnil, nie je možné, aby žalovaný zaujal   k týmto záverom
svoje stanovisko.  Žalobca nepredložil   jediný dôkaz  o tom, že by sa malo jednať o spotrebiteľský úver.
Má za to, že v časti, kde by sa malo nachádzať odôvodnenie, táto časť absentuje.  Na podporu svojich
tvrdení uvádza  rozhodnutie Okrsného súdu Bratislava IV,  pod sp. zn. 8C/22/2011, sp. zn.   4C/26/2011,
ktoré obdobne rozhodovalo   vo veci zmluvy o úvere  s vyznačeným  účelom podnikania.  Vzhľadom
na uvedené, nie je možné  považovať navrhovateľa za spotrebiteľa a uzatvorenú zmluvu  za zmluvu
o spotrebiteľskom  úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa v tomto prípade nie sú vôbec aplikovateľné.

12. Žalobkyňa v písomnom stanovisku   k odvolaniu žalovaného  navrhla rozsudok  okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.

13. Nesúhlasila  s názorom     žalovaného, že zmluvu o úvere  č. 308000831 zo dňa 15.06.2011 nie
je možné  podriadiť  pod právny režim  spotrebiteľských zmlúv upravených  v Občianskom zákonníku.
Tvrdila, že predmetná zmluva  má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené tvrdenie, podľa jej
názoru, vyplýva aj  z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú, ktorú žalovaný  dlhodobo a v mnohých
obdobných prípadoch  uzatvára so spotrebiteľmi, pričom  títo nemajú akúkoľvek  možnosť ovplyvniť jej
obsah prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Navyše žalovaný  pri uzatváraní takýchto formulárových
zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava  svoju
povinnosť poskytovať spotrebiteľovi  informácie    v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím
zmluvy o úvere, resp.  spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformuje o význame jednotlivých
jej ustanovení a o tom, aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy, ktoré zástupca
žalovaného   sám vyplní a následne bez poučenia predloží spotrebiteľovi na podpis.  Spotrebiteľský
charakter uzavretej zmluvy medzi žalobcom  a žalovaným  nepovažuje vzhľadom na uvedené  a na
početnú judikatúru  súdov  v skutkovo a právne totožných veciach, za sporné.

14. K samotnej zmluve uviedla, že takmer každý jej odsek  je nápadne až krajne nevyvážený, postavený
v neprospech  žalobcu ako spotrebiteľa.  Tak ako je tomu v stovkách ďalších  úverových vzťahoch
žalovaného,  úverovú zmluvu  a jej znenie nemohol žalobca ovplyvniť, nijako  zmeniť ani  upraviť,
nakoľko  bola vopred  predformulovaná a v takomto znení bez možnosti  pripomienkovania mu bola
predložená na podpis.  Vzhľadom na znenie  samotnej zmluvy o úvere, znenie všeobecných  podmienok
poskytnutia  úveru a z dôvodu neprehľadnosti  a nedodržania  zákonom stanovených  náležitostí zmluvy
o úvere, žalobca  ustanoveniam zmluvy o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúsenosti
nemohol rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho  plynúce následky.  Uvedené je zdôraznené  najmä
s tým, že  predmetnú zmluvu  je nutné posúdiť v závislosti  od jej samotného obsahu  a objektívneho
posúdenia postavenia zmluvných strán, ktoré ju uzatvorili. Naopak posúdenie zmluvy z čisto formálneho
hľadiska by malo za následok zvýhodnenie silnejšej  zmluvnej strany, ktorá uzatvára  takéto formulárové
zmluvy so spotrebiteľmi pravidelne a svojim nepoctivým konaním sa snaží  využiť  nevedomosť
spotrebiteľa, resp. slabšie postavenia  druhej zmluvnej strany na to,  aby docielila  vyňatie  uvedených
zmlúv spod ochrany  ustanovení zákonov na ochranu spotrebiteľa.

15. Citovala  z rozhodnutia  Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.06.2013 sp. zn. II. ÚS
329/2013 -  pokiaľ ide o námietku  sťažovateľky, že na daný prípad  mali byť  použité ustanovenia



Obchodného zákonníka,  podľa ktorého bola dotknutá úverová zmluva uzavretá, ústavný súd rovnako
ako krajský súd nepopiera, že v danom prípade  úverovej zmluvy ide  o absolútny obchodnoprávny
záväzok, avšak vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu, ktorým sa tento záväzok zakladá   a ktorý
má znaky  spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné  tento  záväzkovo-právny vzťah  posudzovať aj podľa
špeciálnej  právne úpravy (lex specialis) spotrebiteľského práva, ktorá je  obsiahnutá  v zákone o ochrane
spotrebiteľa a tiež  aj v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.  To, že úverovú zmluvu možno považovať za
zmluvu spotrebiteľskú, možno usúdiť aj zo samotného obsahu  smernice  rady, ktorá  klienta úverového
vzťahu, ktorému je úver poskytovaný,   sama definuje ako  spotrebiteľa a tiež o prepojení smernice Rady
87/102/EHS z 22.12.1986 o spotrebiteľských úveroch a smernice 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách možno  usúdiť aj  z judikatúry Súdneho dvora EÚ C-76/2010 z
16.112010 o návrhu krajského  súdu na začatie prejudiciálneho  konania vo veci  obchodnej spoločnosti
P., s.r.o. proti  I.K.

16.  Tvrdenie žalovaného o tom, že  žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel  výkonu
žalobcovho povolania je zavádzajúce a účelové.  Je bežnou praxou  žalovaného pri uzatváraní
obdobných  úverových zmlúv  snaha označiť povinného   ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné,
účelovo zaškrtnúť políčko  určujúce  účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania  resp.
povolania, aby došlo k vylúčeniu  aplikácie právnych predpisov  určených na ochranu spotrebiteľa.

17.  Pokiaľ ide o osobitný podpis  žalobcu, ktorý má vyjadriť  jeho súhlas so žalovaným uvedeným
účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné povedať, že ako spotrebiteľ absolútne nemá  a ani
nemôže mať vedomosť o tom,  čo  zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje.  Teda nemôže ani
predpokladať ako si svoje postavenie môže zhoršiť,  a preto je nevyhnutné  účel použitia poskytnutých
finančných prostriedkov  skúmať z objektívneho hľadiska.  Nevyhnutnosť  objektívneho  posúdenia účelu
použitia finančných prostriedkov potvrdzuje taktiež rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky a
Európskeho súdneho dvora a judikatúra súdov Českej republiky,  ktorá musí byť súdu z jeho činnosti
známa.  Súdy aplikovali ustanovenia právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Žalobca
zároveň  objektívne nevykonával  také zamestnanie, ktoré by vyžadovalo  financovanie  z jeho vlastných
zdrojov získaných takýmto spôsobom. Poukazuje na ust. §  54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého v pochybnostiach  o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,  ktorý je  pre spotrebiteľa
priaznivejší.

18.  Podľa tvrdení  žalovaného je rozhodcovská zmluva tzv. nevýhradnou  rozhodcovskou doložkou, a
teda nie je neprijateľnou  zmluvnou podmienkou, keďže  umožňuje každej  zmluvnej strane  domáhať sa
ochrany svojich práv na rozhodcovskom súde, alebo na súde všeobecnom.  Vychádzajúc z predmetnej
rozhodcovskej doložky je  však zjavné, že v prípade iniciovania sporu zo strany oprávneného bude
súdom príslušným  na rozhodovanie vždy rozhodcovský súd, ktorý si už vo formulácii zmluvného
ustanovenia oprávnený sám vybral už  pri vzniku zmluvného vzťahu. To jednoznačne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach  strán v neprospech spotrebiteľa a tvorí  neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje absolútnu  neplatnosť tohto dojednania a tak má za následok, že exekučný
titul bol vydaný  orgánom bez právomoci tak urobiť a rozhodnutie   rozhodcovského súdu je neplatné.
Jednak  totiž treba považovať možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom
za skôr akademickú, keďže tu  rozsah potencionálnych požiadaviek  spotrebiteľa nesplnených druhou
stranou  zmluvného  vzťahu  je zjavne veľmi obmedzený. Na podporu svojho názoru  žalobkyňa citovala
z viacerých rozhodnutí  súdov v Slovenskej republike, ako aj  Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky
(napr. vo veci  sp. zn.  21XE Cdo/8/2016, Súdneho dvora Európskej únie.

19. Žalobkyňa  sa nestotožnila s názorom žalovaného, že rozsudok  okresného súdu  je
nepreskúmateľný.  Okresný súd  vo svojom rozhodnutí  výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo
k vydaniu  rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi  argumentami  oboch strán.  Domnieva sa,
že rozsudok okresného súdu  nevykazuje znaky arbitrárnosti, či svojvôle a jeho odôvodnenie  spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia.

20. Krajský súd preskúmal  vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného  sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok okresného súdu  je vecne  správny, a preto  je potrebné tento
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie   žalovaného  bolo prejednané podľa  § 385 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.



21. Preskúmaním  veci odvolací súd zistil, že   rozhodnutie okresného súdu  vychádza zo správnych
skutkových    a právnych záverov,  jeho odôvodnenie zodpovedá  zákonným kritériám  podľa § 220 ods.
2 CSP, preto sa odvolací súd  v celom rozsahu stotožnil  s odôvodnením  napadnutého rozhodnutia
podľa § 387 ods. 2 CSP. Považuje však  za potrebné uviesť nasledovné  právne závery  k odvolaniu
žalovaného.

22. Žalovaný  deklaroval  uplatnenie  odvolacích dôvodov  podľa § 365 ods. 2 CSP, a to odvolací  dôvod
v zmysle §  365 ods. 2 písm. f) CSP -  nesprávny skutkový  záver okresného súdu  a v zmysle § 365
ods. 2 písm. h) CSP - nesprávne právne  posúdenie veci.

23. Skutkové vady rozhodnutia - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. f) CSP,  je spôsobilým
odvolacím dôvodom  vtedy, keď bol skutkový základ rozhodnutia  nesprávne vytvorený. Bude to vtedy, ak
súd chybne  vyhodnotil návrh na vykonanie  dôkazov a vtedy, keď súd nesprávne vyhodnotil  vykonané
dôkazy.

24. V prejednávanej veci  žalovaný  neprodukoval   žiadne dôkazy, ktorých vykonanie by okresný súd
zamietol.

25. Hodnotenie dôkazov  hodnotí súd postupom podľa § 191 CSP, a to  voľnou úvahou, každý dôkaz
jednotlivo  a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd hodnotí  jednotlivý dôkaz   z hľadiska jeho
dôležitosti  vo vzťahu  k zisťovaným  skutočnostiam, z hľadiska zákonnosti  získania dôkazu a z hľadiska
jeho pravdivosti  (hodnovernosti  zdroja).  K nesprávnemu  skutkovému záveru  súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti  alebo pravdivosti  dôkazov, alebo porušením pravidiel  formálnej logiky.

26. V prejednávanej veci  sa  žalobkyňa domáha zrušenia  rozhodcovského  rozsudku,  ktorý  rozhodoval
o jej povinnosti, pričom  vychádzal z úverovej zmluvy, ktorú  strany sporu  uzatvorili  dňa 15.06.2011.
Rozhodca vyvodil   svoju  právomoc  z rozhodcovskej  zmluvy, ktorú strany sporu  uzatvorili v rovnaký
deň ako  samotnú zmluvu o úvere.

27.  Bolo  potrebné posúdiť, či právny vzťah  medzi  stranami sporu je vzťahom  zo spotrebiteľskej
zmluvy, aby bolo možné podrobiť  testu zákonnosti podľa príslušnej právnej úpravy  spotrebiteľského
práva právne úkony  strán  sporu - úverovú zmluvu,  rozhodcovskú zmluvu.

28. Z obsahu spisu odvolací súd  zhodne s okresným súdom   konštatuje, že údaj v úverovej  zmluve, že
žalovaný poskytuje úver žalobkyni na  „výkon povolania“ nie je  pravdivý. Správne okresný súd  vychádzal
z výpovede  samotnej žalobkyne, že v čase uzatvorenia zmluvy bola nezamestnaná, mala finančné
problémy, pretože jej zomrel manžel, v dôsledku čoho uzatvárala viacero  zmlúv  so žalovaným, pričom
ďalším  úverom  kryla dlhy zo skoršieho úveru.  Úverová zmluva, zmenka a rozhodcovská zmluva boli
formulárové listiny, ktoré jej predložil  na podpis žalovaný (jeho  zamestnanec p.   J.). Žalovaný  sa na
pojednávaní, kde žalobkyňa vypovedala, nezúčastnil, ani svoju  neprítomnosť  neospravedlnil. Nevyužil
svoje procesné práva brániť sa proti tvrdeniu  žalobkyne, navrhnúť  vykonanie dôkazov na preukázanie
pravdivosti  údajov na úverovej zmluve, t. j. že peniaze  boli žalobkyni  poskytnuté  za účelom „povolania“.

29. Vychádzajúc z poznatkov súdu  v mnohých ďalších prípadoch  takýchto úverových  zmlúv, aj  v tejto
veci bolo potrebné  uveriť   z hľadiska pravdivosti dôkazov výpovedi žalobkyne, že  v skutočnosti jej
neboli peniaze poskytnuté  za účelom „povolania“, ale ako spotrebiteľský úver.  Žalovaný  aj  v tomto
prípade, ako   aj v mnohých ďalších  uvádza údaje o účele úveru  nepravdivo, s cieľom sa  vyhnúť  súdnej
kontrole jeho nárokov voči  spotrebiteľovi  z hľadiska  spotrebiteľského práva.

30. S poukazom  na uvedené, sú potom  skutkové  zistenia okresného súdu  správne a žalovaným
uplatneným  odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. f) CSP nie  je uplatnený  opodstatnene.

31. Žalovaný  uplatnil vo svojom odvolaní  aj odvolací dôvod  podľa § 365 ods. 2 písm. f) CSP,  ktorý
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

32. Právnym posúdením  je činnosť súdu, ktorou na skutkové  zistenia aplikuje príslušnú  právnu normu.
O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, keď súd na zistený  skutkový stav aplikuje nesprávnu



právnu normu, tiež vtedy, ak síce na zistený  skutkový stav aplikuje správnu právnu normu, túto  však
nesprávne interpretuje.

33. V prejednávanej veci, vzhľadom na skutkové závery, ktoré  vyplynuli z výsledkov dokazovania,
správne okresný súd  právne posúdil vzťah strán sporu ako spotrebiteľský právny  vzťah, ktorý
komplexne podrobil  testu zákonnosti  v zmysle   príslušnej  právnej úpravy spotrebiteľského práva.
Správne pritom  vychádzal  ako  z interpretačného   pravidla zo smernice Rady  93/13/EHS, ktorá bola
inkorporovaná  do právneho  poriadku  Slovenskej republiky (zákon  č. 150/2004 Z. z.).

34.  Je nepochybné,  že v prejednávanej veci  žalovaná  nemohla mať žiadny vplyv   alebo  dosah
na   obsah jednotlivých ustanovení  úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy, pretože zmluva bola
formulárová, spísaná  vopred žalovaným.

35. K polemike  žalovaného, že rozhodcovská  zmluva nie je nevýhradná, nakoľko umožňuje  každej
zmluvnej  strane domáhať sa  ochrany svojich práv buď prostredníctvom  rozhodcovského konania
alebo súdneho konania, je potrebné uviesť, že alternatíva  riešenia sporu  rozhodcovským súdom  alebo
všeobecným súdom je v skutočnosti  iba zdanlivá, pretože vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia
sporu, ako aj  výber  rozhodcu  žalovaný  ako veriteľ.  Je to  žalovaný, ktorý  z pozície dodávateľa
na predtlačenom  formulári,  ktorý  dlžník  ani nemá možnosť meniť  z hľadiska  obsahu, za situácie,
že v jednej deň podpisuje všetky dokumenty, predložené  a vopred naformulované,  v danom  prípade
vyhotovené aj malým písmom, určuje spôsob   riešenia  sporu, ako aj to, že v prípade začatia sporu   na
rozhodcovskom súde  (ktoré  iniciuje žalovaný, je vylúčené  riešenie sporu súdom).

36. Správne okresný súd vyvodil   právny záver, že rozhodcovská zmluva je   postihnutá vadou, ktorá
ju robí  absolútne   neplatnou, v dôsledku  čoho  je  rozhodcovský rozsudok  vydaný subjektom, ktorý
na vydanie tohto rozsudku  nemal právomoc, preto  ho bolo  potrebné  zrušiť (§ 40 ods. 1 písm. c/, i/
zákona č.  244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

37. Pre  úplnosť  považuje odvolací   súd  za potrebné dodať, že  rozsudok okresného súdu  správne
vychádza aj z princípu  legitímnych očakávaní  strán sporu (žalobkyňa), že v jej veci  bude rozhodnuté
identicky, ako  v analogických prípadoch, teda, že z hľadiska postupu  žalovaného  pri vyhotovovaní
zmlúv,  obsahu zmlúv a ich podpisovania, je nevyhnutné podrobiť  jeho činnosť  starostlivému testu
zákonnosti s cieľom zabezpečiť súdu  ochranu  slabšej strane  právneho vzťahu,  akým je v týchto
veciach spotrebiteľ.

38. Odvolací súd  v závere zhŕňa, že žalovaný  neuplatnil   vo svojom odvolaní  ani jeden spôsobilý
odvolací dôvod, preto bolo potrebné  rozsudok okresného súdu potvrdiť.

39. V odvolacom konaní  úspešnej  žalobkyni  bol priznaný  nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške nároku  na  náhradu trov odvolacieho  konania
rozhodne okresný súd postupom podľa § 262 CSP.

40. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov  3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/23/2014", "guid": "54bfad5a-c45f-4308-977c-184d5a6a047a:40e01906-cdc9-411d-b4d4-1bc5ff247b60", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:da2748bb-25c4-4172-b402-94c708c4f9d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 329/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da2748bb-25c4-4172-b402-94c708c4f9d8"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ce35ceb9-626e-4ebd-8521-7f128fa35867:ae23be11-2550-471f-a03f-284674eed922", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5712211353.1", "spisova_znacka": "7Co/208/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/208/2013 z 27. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-08-27", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712211353.1"}, {"guid": "2ff68204-a67d-48a2-8b91-f1a82daa0741:72add97c-c5a6-40fe-9aa6-0f3ced7075f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7209219176.1", "spisova_znacka": "6CoE/122/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/122/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7209219176.1"}], "citovane_v": []}