{"guid": "1853ed29-4ab7-4667-8551-f3b97a32af9c:f4635f32-ec1c-405c-bc23-785d118a1480", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3817200730.1", "spisova_znacka": "27CoE/134/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoE/134/2017 z 30. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. júla 2017, sp. zn. 27CoE/134/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3817200730.1", "identifikacne_cislo": "3817200730", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bajzová", "sudca_id": 1013, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bajzova-1013", "datum_vydania": "2017-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4635f32-ec1c-405c-bc23-785d118a1480", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3817200730.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3817200730.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3817200730.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/134/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200730
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817200730.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného J. M. R., s.r.o., so
sídlom v L., J. XX, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, so
sídlom: Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., pre vymoženie
2.008,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.
16Er/108/2017-21 zo dňa 30. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára, Exekútorsky úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o udelenie poverenia na výkon exekúcie.
Súd prvej inštancie dôvodil poukazom na ust. § 44 ods. 1, 2, 3, § 41 ods. 2 písm. d), Exekučného
poriadku, § 2 ods. 1, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 16.01.2017 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 2.008,67
Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna
56, Bratislava, pred rozhodcom JUDr. Róbertom Šimkom, sp. zn.: 796/07/2015 zo dňa 10.06.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2016 a vykonateľnosť dňa 07.09.2016. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil súdu dňa 20.01.2017.  Z predloženého
exekučného titulu súd prvej inštancie zistil, že dňa 16.04.2013 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným
ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500024067. Dňa 16.04.2013 bola medzi oprávneným
a povinným uzavretá Rozhodcovská zmluva č. 8500024067. Bez ohľadu na označenie zmluvy, ktorá
by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na
povahu účastníkov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím
na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári)
a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, vzhliadol súd konkrétne
v článku 5 nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
rozhoduje v tomto prípade je veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Posudzujúc
komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu,



cez jej vopred pripravené znenie a  označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať
až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje
súd takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Takto stanovená
zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa
jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii Veriteľom vopred určeným rozhodcovským súdom
záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany- spotrebiteľa
zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka
nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej
inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie
poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj únijným právom, súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej  lehote odvolanie oprávnený, a to  z dôvodov podľa § 365
ods. 1  písm. b/, d/, f/, h/ Civilného sporového poriadku (CSP). Namietal postup súdu, ktorý posúdil
rozhodcovskú zmluvu ako neplatný úkon, napriek tomu, že sa nezaoberal tým, či ide o individuálne
dohodnutú zmluvu alebo nie. Povinný 1/ a povinný 2/ uzatvorili dňa 08.04.2013 rozhodcovské zmluvy
s oprávneným, ktoré sú označené rovnakým číslom 8500023449. Obe zmluvy sa vzťahujú k zmluve
o revolvingovom úvere č. 85000234491 zo dňa 08.04.2013, v ktorej je povinný  1/ dlžník a povinný
2/ spoludlžník. Predmetná rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je
podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy.  Z
právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy vlehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník, bez ohľadu
na postoj veriteľa, dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy
o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva teda nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere (bod 2. predmetnej zmluvy).  Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Uviedol, že súd sa nezaoberal významom
a právnym dôsledkom odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva
vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne
a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Ďalej oprávnený poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Cdo 14/2011. Tiež uviedol, že v prípade
rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky podľa
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú
podmienku a ani sama takouto podmienkou nie je. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
je zaručiť spotrebiteľovi -  v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať si miesto pre rozhodovanie o ním
podanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ.
Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukázal tiež na to,
že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a
možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú
podmienku neobsahuje, ani sama takouto podmienkou nie je. Oprávnený poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoE/372/2013, 1CoE/328/2013, 15Co/439/2015 ako aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený
uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Oprávnený navrhol, aby
odvolací súd  zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený
si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.



4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 470 Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP.

5.         Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného
zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu.

7. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

8. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).

9. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa  16.04.2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda že medzi oprávneným
a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvej inštancie postupoval
správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci je za neprimeranú
potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 16.04.2013, t. j. v
rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva
bol uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne
dojednaná, ich obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno,
bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného
rovnakého názoru ako súd prvej inštancie v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje
práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec
predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať
v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací



súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

10. Rozhodcovská zmluva  uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje  informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v
rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací
súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si
tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

11. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017).

12. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa  odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/108/2017", "guid": "0c4a2ea1-8072-4747-9f8f-1891596da4cb:470f0dff-9ca3-4f9f-9358-b8a230e8884f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "85bc7b82-799d-44d8-afab-b18909fa0472:465295f4-59d4-4748-8509-fe493945d82a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1", "spisova_znacka": "8CoE/4/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoE/4/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 614, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613207871.1"}, {"guid": "314d9494-697a-480f-8dac-a270884131f1:9069de38-1545-4fa6-8f82-d3aee0cf92c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1", "spisova_znacka": "43CoE/372/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/372/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 662, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113216105.1"}], "citovane_v": []}