{"guid": "2e61aeab-de9a-4df0-97e7-81190bf1f177:73ed305b-1e93-42f5-8468-c81dc316a5f2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3017200314.2", "spisova_znacka": "15Sa/33/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sa/33/2017 z 21. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. marca 2018, sp. zn. 15Sa/33/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3017200314.2", "identifikacne_cislo": "3017200314", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Zmeková", "sudca_id": 52, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-zmekova-52", "datum_vydania": "2018-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73ed305b-1e93-42f5-8468-c81dc316a5f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200314.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200314.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200314.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sa/33/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200314
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200314.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Q. M., S.., v právnej veci žalobkyne: Z.. A. N., bytom XXX XX F.
pod Z. č. XXX, právne zastúpená: B. kancelária N. & S., s.r.o., M. č. XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: XX XXX
XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 03.07.2017,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa  z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj
„správny súd“) dňa 24.08.2017 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného,                  č.
XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 03.07.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho v celom
rozsahu odvolanie žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 04.04.2017 (ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že samostatne
zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) - žalobkyni - nezaniklo povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2009, ale povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010, z dôvodov, že žalobkyňa aj po 30.04.2009 disponovala
licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TN/0469/05, vydanou Slovenskou lekárskou
komorou, v dôsledku čoho podľa § 5 písm. c) zákona                 č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 bola v
rozhodnom období považovaná za SZČO, za roky 2008 a 2009 dosiahla príjem vyšší ako je zákonom
požadovaná hranica príjmu zakladajúca obligatórnu účasť na povinnom nemocenskom poistení a
povinnom dôchodkovom poistení SZČO s poukazom na § 21 ods. 1 a § 138 ods. 9 zákona o sociálnom
poistení a od 01.01.2011 nebola evidovaná v registri daňových subjektov.

2. V podanej správnej žalobe namietala žalobkyňa nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V širšie koncipovanom
právno-filozofickom úvode správnej žaloby predoslala, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho
právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v
súlade s prirodzeno-právnymi princípmi, t.j. k povinnosti súdu nachádzať právo je nutné pristupovať
nielen z pohľadu vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale aj cez povinnosť
formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho



výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez
ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V modernom právnom
štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný
je tento negatívny jav v odvetví práva správneho. Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich
osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy
svojím výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže
odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu
právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu
(III. ÚS 274/07 z 11.10.2007). Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo,
vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým
demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký
imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve
rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Súd musí tiež vychádzať z premisy, že všeobecné súdy musia nielen
rešpektovať právo, ale výklad práva a jeho aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právo
musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.03.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len
o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré
sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny
systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej
funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú
neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona
nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu pomocou
redukcie „ad absurdum“ odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a
ktorý bude racionálny a spravodlivý.

3. Žalobkyňa tiež argumentovala, že mala za to, že k 30.04.2009 jej zrušením povolenia                  na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho je skutočnosť, že
žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila
Štatistickému úradu Slovenskej republiky skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla
organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy
nevyužívala, a to ani pred 30.04.2009, ani potom, na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem.
Postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení mechanicky
bez tohto, aby skúmal, či žalobkyňa skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia
zákona nemôže priniesť pre žalobkyňu absurdné dôsledky, považuje za nesprávny. Žalobkyňa považuje
dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, bude musieť znášať - predpísanie dlžného
poistného a penále - za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď nemala žiadne príjmy
z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové
povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je
spoločníkom a ak žalobkyňa vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať
činnosť SZČO (zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO). Žalobkyňa dospela k presvedčeniu,
že vo vzťahu k nej je formalistický výklad zákona o sociálnom poistení žalovaným nespravodlivý,
pričom žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa nevedela, že licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe je oprávneným zakladajúcim právne postavenie SZČO, ale nie je možné, aby táto
nevedomosť žalobkyne s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobkyne mala pre ňu extrémne negatívny
dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále. Žalobkyňa je tiež presvedčená, že vzhľadom k
tomu, že po 30.04.2009 reálne nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako
poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení.

4. Podľa žalobkyne z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nie všetky
rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v
ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných
prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení
vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, skutočnosti
rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia



SZČO k 30.04.2009. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Považská
Bystrica, rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
vyznačením v spise. Pri uvedenej úvahe vychádzala žalobkyňa zo skutočnosti, že jej nebolo doručené
písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda má za to, že jej podaniu sa vyhovelo v plnom
rozsahu. Ak potom od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Považská
Bystrica, nemohla s poukazom na ustanovenie § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení nariadiť
obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, čo je tiež jedným z dôvodov, pre ktoré žalobkyňa
napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné.

5. Nadväzujúc na teóriu správneho práva, v zmysle ktorej každý výrok rozhodnutia správneho
orgánu musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci,
ktorá je predmetom správneho konania, s uvedením konkrétneho ustanovenia príslušného právneho
predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, žalobkyňa v správnej žalobe tiež namietala, že z výroku
prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu bolo toto rozhodnutie
vydané, čo vyplýva zo skutočnosti, že vo výroku rozhodnutia chýba akýkoľvek odkaz na relevantný
právny predpis. Taktiež ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis
oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Považská Bystrica, zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako
jedného roka. Tento nedostatok nebol odstránený ani napadnutým rozhodnutím žalovaného.

6. Citujúc ustanovenia § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a § 3 ods. 2 Správneho
poriadku a vychádzajúc z rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní,
podľa ktorej sa zásady správneho konania majú aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa
Správny poriadok nevzťahuje, žalobkyňa v správnej žalobe namietala napokon aj voči procesnému
postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, ktorá ju neupovedomila o začatí predmetného
nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť prípadné návrhy.

7. K správnej žalobe sa pomerne podrobne písomne vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že na účely sociálneho
poistenia sa za SZČO považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení. Za
rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia
s účinnosťou do 31.12.2010, sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu [§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení]. Ak fyzická osoba spĺňa právnu
kvalifikáciu SZČO, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem
činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobit-
ného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status SZČO,
a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva.
Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobkyne, že ku dňu 30.04.2009 zrušila registráciu pre daň z príjmu
u príslušného správcu dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia právne irelevantné.
Registrácia podľa osobit-ného predpisu, t.j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca na
nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.2011 do 30.06.2014
(§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z.).

8. Za osobitný právny predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu SZČO na účely sociálneho
poistenia podľa názoru žalovaného považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ktorý
upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho
povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávať
(a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, (b) na základe povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, (c) na
základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, (d) na základe licencie na výkon lekárskej
posudkovej činnosti, (e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Podľa § 5
písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho



poistenia, považujú povolenie                         na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (L1A), vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. Žalobkyňa bola považovaná za SZČO na účely
sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 na
základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené dňom 30.04.2009
na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja,                        č. R./XXXX/XXXXX/zdrav.-X
zo dňa 16.03.2009. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, bola žalobkyňa aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekár podľa § 10 zákona              č. 578/2004 Z.z. č. F vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa
02.12.2005.

9. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) zákona                       č.
578/2004 Z.z.) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. označovaná ako L1A, na základe ktorej
môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, sa považuje za oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely
sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Vyslovený
právny názor podľa žalovaného prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke
(www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (licencia L1A)“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status
podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej
stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie
SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým
členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A).
Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva
tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo
zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej
stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Ondreja N. zverejnené na internetovej
stránke komory dňa 15.04.2008, z ktorého vyplýva, že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o
vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva samostatne zárobkovo činnou
osobou - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové
povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv,
že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej
poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie IČO.“
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany Slovenskej
lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia
L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby.

10. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z.z. je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(L1A) oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004
Z.z.) a poskytovať zdravotnú starostlivosť (§ 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z.) v zdravotníckom
zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§
10 ods. 2 zákona  č. 578/2004 Z.z.) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalovaný
v tejto súvislosti zdôraznil, že pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na
účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba
skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá
fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Zákon o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31.12.2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba
na to, aby nadobudla status SZČO a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobitné
podmienky zakladajúce fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa
je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali
neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti sa žalovaný
odvolal napr.                    na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov,
architektov.



11. Podľa žalovaného samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia
však automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý
táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Následne sa zaradí do
okruhu platiteľov poistného                      na sociálne poistenie. V prípade, ak SZČO nedosiahne
príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa
vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok. Vzhľadom na námietky žalobkyne je podľa žalovaného nevyhnutné poukázať na to,
že ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odkazuje na príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom v ustanovení § 21 ods. 1
zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov, a preto nie je
rozhodujúce, na základe akého oprávnenia dosiahla fyzická osoba uvedený príjem. Pri posudzovaní
vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len
skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý
žalobkyňa dosiahla za rok 2007 vo výške 1.169.463,- Sk, vzniklo žalobkyni od 01.07.2008 do 30.06.2009
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2008 vo výške 1.257.512,- Sk, vzniklo žalobkyni
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2009 do 30.06.2010 a
následne za základe príjmu z podnikania, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2009 vo výške 20.467,- Eur,
vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2010. Pri
posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
Sociálna poisťovňa vychádza výlučne z príjmu, ktorý fyzická osoba dosiahla v rozhodujúcom období
podľa  § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.                  Na
príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliada, keďže pri tomto príjme nejde o príjem, ktorý
SZČO zakladá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

12. Keďže žalobkyňa bola podľa žalovaného držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, aj po 30.04.2009,
kedy bolo žalobkyni Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (znenie účinné do 31.12.2010) dňom
30.04.2009, tak ako žalobkyňa namieta. Žalobkyňa stratila právne postavenie SZČO na účely sociálneho
poistenia až dňom 31.12.2010, a to vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2011 sa na
základe zákona č. 543/2010 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o sociálnom poistení, zmenila právna
definícia SZČO, upravená v ustanovení § 5. S účinnosťou od 01.01.2011 do 31.12.2013 je rozhodujúcou
skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia,
dovŕšenie 18 veku a registrácia podľa osobitného predpisu - § 49a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov a § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v súvislosti so
zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Z
okruhu SZČO sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať
osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Pretože žalobkyňa nespĺňa jednu
zo základných podmienok stanovenú v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011,
a to podmienku registrácie u príslušného správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z.,
nemá od 01.01.2011 právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. V Registri daňových



subjektov bola žalobkyňa registrovaná do 30.04.2009. Žalovaný pripomenul, že zákon o sociálnom
poistení nevylučuje súbeh poistení a preto ak SZČO, ktorej vzniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie, zároveň nadobudne aj právne postavenie zamestnanca, nezaniká jej
z tohto titulu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. V ustanovení §
138 zákona o sociálnom poistení je upravené poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí
podliehajú viacerým sociálnym poisteniam.

13. Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO, nemá podľa žalovaného vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 15 zákona                    č. 400/2015 Z. z. o tvorbe
právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, platí domnienka, že dňom vyhlásenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov
je nevyvrátiteľná. Žalobkyni teda svedčila nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré
vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni.
Vyššie uvedené tvrdenie žalobkyne je de facto stotožnením sa s právnym názorom Sociálnej poisťovne,
že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je oprávnením podľa osobitného predpisu [§ 5
písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010], na základe ktorej sa fyzická osoba
považuje na účely sociálneho poistenia za SZČO. Podľa žalovaného nepredložila žalobkyňa žiadne
relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu právnych skutočností, ktoré majú za následok
zánik povinného sociálneho poistenia žalobkyne dňom 30.04.2009.

14. K námietkam žalobkyne, ktorými sa odvoláva na ideu spravodlivosti, žalovaný uviedol, že právo
sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného
charakteru, t. j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava
neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná
striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení a nemôže hľadať také
riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-
právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti
v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri
výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku
všetkým účastníkom konania rovnako. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžso/80/2014 zo dňa 31.05.2016, z ktorého taktiež vyplýva,
že „...právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo
všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej
spravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej
veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku,
ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou
zákonnosti\". Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uvádza, že \"...idea aplikačnej spravodlivosti
prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu
práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej)
formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti
alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne
záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie
ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho
práva.“ Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 2S/306/2013-36, zo dňa 18.06.2014, v ktorom krajský súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach,
tak, že žalobu zamietol.

15. Z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje
inak. Z uvedenej citácie je zrejmé, že v zákone o sociálnom poistení musí byť výslovne ustanovené,
že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne, tak ako to vyplýva z § 194 ods. 2 (rozhodnutie o
zastavení konania dňom úmrtia účastníka konania). Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom
poistení nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných
prípadoch sa nevydáva písomne. Preto tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie o zániku povinných poistení



vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, je podľa žalovaného bez právnej opory. Zánik povinných poistení
Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t.
j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo
zákona o sociálnom poistení. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178
ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch.

16. Žalobkyňa predložila pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho
poistenia, s dátumom zániku poistenia 30.04.2009. Tu je podľa žalovaného nevyhnutné uviesť, že
podaný Registračný list FO - odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, pretože zánik týchto poistení nastáva až na
základe právnych skutočností ustanovených zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.12.2010. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že „prihláška
samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v
zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná
osoba povinná urobiť do ôsmych dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo
zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na
nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“

17. Žalobkyňa pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia - neoznámila
príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, že je držiteľom licencie L1A/TN/0469/05, ktorá sa považuje
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že podľa § 227 ods.
2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na
vznik, trvanie, prerušenia a na zánik sociálneho poistenia. V prípade, ak by tieto skutočnosti žalobkyňa
pobočke Sociálnej poisťovne oznámila pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho
poistenia, bola by ihneď upozornená zo strany pobočky Sociálnej poisťovne, že zánik povinného
sociálneho poistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, t.j.
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka
Považská Bystrica, až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016. Do
toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Následne po preskúmaní skutkového stavu veci Sociálna
poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, dňa 04.04.2017 rozhodla o sociálnom poistení žalobkyne ako o
spornom prípade. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, číslo: XXXXX-X/XXXX-PB zo
dňa 04.04.2017, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola a
ani nemohla byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania, keďže do 04.04.2017
neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO, ale
pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom
poistení o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade.

18. K námietkam žalobkyne, že Sociálna poisťovňa ju vopred neinformovala o začatí nedávkového
konania, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010
zo dňa 24.02.2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „konanie, ktoré sa začína
na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka
Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon
považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými
podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania
upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť
pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný zdôraznil, že zákon o sociálnom poistení v
znení, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach
sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní,
t.j. Správneho poriadku.



19. S poukazom na obsah vlastnej právnej argumentácie žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

20. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

23. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc
zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu,
ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§
6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil správny súd na prejednanie veci
pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP).

24. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na právnej argumentácii zachytenej v ich písomných
podaniach.

25. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil nasledovné:
Trenčiansky samosprávny kraj rozhodnutím č. R./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 13.01.2006, vydal
žalobkyni povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie - v
zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný
lekár pre deti a dorast a v odbore dorastové lekárstvo. Súčasne zrušil povolenie na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore pediatria, ktoré
bolo žalobkyni vydané rozhodnutím Okresného úradu v Považskej Bystrici č. XX/XXXXX-XXX zo dňa
12.06.1996 a rozhodnutie o zmene povolenia vydané Krajským úradom v Trenčíne   č. T.. XX/XXXX-
X zo dňa 30.05.1997.

26. Dňa 01.07.1998 prijala Sociálna poisťovňa prihlášku žalobkyne, ako SZČO,                          na
nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie so vznikom účasti na poistení ku dňu 27.06.1998.

27. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. R./XXXX/XXXXX/zdrav-X zo dňa 16.03.2009,
bolo ku dňu 30.04.2009 žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho
zariadenia - ambulancie - v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore
pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a v odbore dorastové lekárstvo, ktoré jej bolo udelené
rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 13.01.2006.

28. Dňa 22.04.2009 podala žalobkyňa na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO -
odhlášku zo sociálneho poistenia a za dátum zániku poistenia označila deň 30.04.2009.



29. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni orgánmi správy daní vyplýva, že príjmy žalobkyne z
podnikania za rok 2007 boli v sume 1.169.463,- Sk, príjmy z podnikania za rok 2008 v sume 1.257.512,-
Sk a príjmy z podnikania za rok 2009 v sume 20.467,- Eur.

30. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni Slovenskou lekárskou komorou vyplýva, že licencia
č. L1A/TN/0469/05 bola žalobkyni udelená s účinnosťou ku dňu 09.01.2006, rozhodnutím zo dňa
02.12.2005, a zanikla ku dňu 11.01.2016.

31. Z príloh správnej žaloby tiež vyplýva, že podľa potvrdenia Daňového úradu Trenčín               zo dňa
21.08.2017 bola registrácia žalobkyne pre daň z príjmov fyzických osôb zrušená ku dňu 30.04.2009 a
vrátené osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ dňa 26.06.2009.

32. Z výpisu zo štatistického registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky              zo
dňa 23.08.2017 vyplýva, že u žalobkyne je ku dňu 30.04.2009 evidovaný zánik výkonu činnosti lekára
ako samostatne zárobkovo činnej osoby s prideleným IČO: XX XXX XXX.

33. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-PB                   zo dňa
04.04.2017 rozhodla, že žalobkyni - samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. A. N. - nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2009, ale povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. Pri rozhodovaní vychádzala z toho,
že žalobkyňa aj po 30.04.2009, odkedy jej na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja
zaniklo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, disponovala aktívnou licenciou typu
L1A, udelenou jej Slovenskou lekárskou komorou, čo v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 zakladalo naďalej jej status SZČO pre účely sociálneho
poistenia. Taktiež bolo zistené, že za roky 2007 až 2009 dosiahla žalobkyňa príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou v sume vyššej ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho
základu určeného na príslušné roky a preto s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31.12.2010 vznikla žalobkyni obligatórna účasť na povinnom nemocenskom poistení
a povinnom dôchodkovom poistení aj po 30.04.2009, avšak iba do 31.12.2010, a to vzhľadom na
novelizované znenie § 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý v znení účinnom od 01.01.2011 do
31.12.2013 za SZČO považoval fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa
osobitného predpisu - § 31 zákona č. 511/1922 Zb. v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v
§ 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, pričom bolo zistené, že k 01.01.2011
žalobkyňa nie je evidovaná v Registri daňových subjektov.

34. Na odvolanie žalobkyne ako účastníka administratívneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou,
v ktorom argumentačne obsahovo anticipovala neskôr podanú správnu žalobu, žalovaný napadnutým
rozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica, potvrdil, pričom zotrval na právnej argumentácii prvostupňového
rozhodnutia.

35. Podľa § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
(bod 1.) činnosť zamestnanca, (bod 2.) činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

36. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na
ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je
registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie
vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.



38. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do
31.12.2010 povinne nemocensky poistená je aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9.

39. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do
31.12.2010 povinne dôchodkovo poistená je ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne
nemocensky poistená.

40. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe
vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do
31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon
činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

42. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2009 vymeriavací základ
je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných
mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a
poistné do rezervného fondu solidarity.

43. Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2010
vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne
zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú
osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

44. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na konanie vo
veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis
o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom.

45. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom
nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných
prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných
prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné
dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

46. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

47. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nedávkové konanie sa
začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne.



48. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa
začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná
zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

49. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

50. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

51. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne
aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania
povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

52. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala.

53. Podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov orgán, ktorý vydáva
povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto
povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.

54. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len \"povolenie\") (§ 11)
alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),
d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo
e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

55. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať
zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný
pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

56. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na
základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom
zariadení.

57. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný
lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,
b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky
laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik
pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný
pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,
c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár,
farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent



výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke
pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a
laboratórny diagnostik,
d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

58. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení                na
pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd
k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom                a za súladný so zákonom
možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci
k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho
spisu, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu,
racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne
korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie
za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušných
právnych predpisov.

59. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne pre
účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 30.04.2009, ku
ktorému dátumu jej rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. R./XXXX/XXXXX/zdrav.-X
zo dňa 16.03.2009 bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, udelené
rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. R./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 13.01.2006.
V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola s účinnosťou od 09.01.2006
držiteľom platnej licencie č. L1A/TN/0469/06, ktorá ju aj po 30.04.2009 oprávňovala na výkon, resp.
prevádzkovanie činnosti subsumovateľnej pod ustanovenie § 3 písm. a) bod. 2 zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Podľa názoru správneho súdu licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004
Z.z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,
čo žalobkyni zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 30.04.2009. Táto skutočnosť,
t.j. trvajúca dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A, je podľa názoru správneho súdu
rozhodujúcou a bez ďalšieho postačujúcou právnou skutočnosťou pre vyvodenie právneho záveru o
nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o nezániku tohto postavenia, ak k
jeho získaniu došlo skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr. udelením povolenia fyzickej osobe
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia). Správny súd sa prikláňa k názoru žalovaného, že pri
licencii typu L1A ide o oprávnenie, ktorého držiteľ môže priamo dosahovať príjmy z podnikania a z inej
samostatnej zárob-kovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej
činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu relevanciu.

60. Na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, je však potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z
podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom
stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení
s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010). V tejto súvislosti nie je
rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem, ale
skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z ustanovenia § 21 ods.
1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že medzi držbou licencie ako oprávnenia podľa § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení a príjmom posudzovaným pre účely § 21 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, by mal byť vzťah príčinnej súvislosti, t.j. že by malo ísť o príjem pochádzajúci práve z držby tejto
licencie. Zákon vníma povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno
poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných
pre vznik, resp. trvanie poistenia, nie je rozhodujúce, či osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo
z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak napr. SZČO dosahovala príjmy z viacerých činností a ak
pri týchto príjmoch je možné ustáliť, že boli dosiahnuté „z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu“ alebo ak ide „o výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou“, tak pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z celkového príjmu,



ktorý osoba dosiahla zo všetkých týchto činností spolu. Preto nie je pre vznik poistenia rozhodujúce, či
žalobkyňa dosahovala alebo nedosahovala z licencie č. L1A/TN/0469/05 v rozhodnom období príjem, ak
je preukázané, že mala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu, a to najmenej vo výške upravenej ustanovením § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými
orgánmi vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli v
roku 2007, 2008 a 2009 v každom z uvedených rokov vo výške presahujúcej minimálny vymeriavací
základ určený na príslušné roky, a preto žalobkyňa bola nielen v období po 30.04.2009, ale aj v období
po 01.07.2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, a to až do
31.12.2010, nakoľko z dôvodu zmeny zákonnej úpravy regulujúcej základné pojmové znaky a vecný
obsah inštitútu SZČO, čo už inštruktívne vysvetlil žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, prestala
žalobkyňa od 01.01.2011 byť považovaná za SZČO na účely povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia.

61. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym
krajom síce žalobkyňa oznámila pobočke Sociálnej poisťovne formou Registračného listu - odhlášky - z
povinného poistenia, že jej sociálne poistenie zaniká ku dňu 30.04.2009, avšak u žalobkyne nedošlo k
zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bola aj naďalej držiteľom
platnej licencie typu L1A. Preto odhlášku z povinného poistenia nie je možné stotožňovať s vyhlásením
o nevykonávaní činnosti SZČO podávaným podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, majúcim
na následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Nejde a
logicky ani nemohlo ísť o vyhlásenie k licencii                   č. L1A/TN/0469/05 (keďže k jej zrušeniu do
31.12.2010 nedošlo a žalobkyňa do uvedeného dátumu ani neiniciovala jej zrušenie), ale o oznámenie
vecne nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym
samosprávnym krajom. Správny súd odhlášku z povinného poistenia, adresovanú Sociálnej poisťovni,
nepovažuje ani za konkludentný prejav vôle majúci atribúty vyhlásenia o nevykonávaní samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nakoľko mu nepredchádzali, resp.
spolu s ním neboli vykonané právne úkony žalobkyne smerujúce k zrušeniu licencie č. L1A/TN/0469/05.

62. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o
vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Treba pritom zdôrazniť,
že pobočka Sociálnej poisťovne, ktorej bola koncom v apríli 2009 doručená odhláška žalobkyne,
nedisponovala príslušnými informáciami o stále platnej licencii žalobkyne až do momentu, kedy sa o
tejto skutočnosti dozvedela z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Dovtedy Sociálna
poisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. Nejednalo sa tu o konanie a rozhodovanie po povolení
obnovy konania, ale jednalo sa o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nedošlo teda k uplynutiu
lehoty na obnovu konania, keďže pri rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č.
XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 04.04.2017, išlo o prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o
spornej otázke s tým, že iné rozhodnutia v inej ako písomnej forme k totožnému predmetu konania
Sociálnou poisťovňou skôr vydané neboli.
63. Ohľadne námietky, že pobočka Sociálnej poisťovne neupovedomila žalobkyňu o začatí predmetného
nedávkového konania, a tým jej neposkytla možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, sa správny súd tiež
prikláňa k názoru žalovaného. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s §
184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo
z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má
ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa
disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej
veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých
známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení
neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi
konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

64. K námietke týkajúcej sa absencie konkrétneho zákonného ustanovenia v prvostupňovom
administratívnom rozhodnutí je možné uviesť, že predmetné rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti



vyplývajúce z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok,
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Po súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho administratívneho konania možno skonštatovať, že ako napadnuté, tak aj
prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. V prvostupňovom
rozhodnutí je pritom uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1
písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení. Administratívne rozhodnutia vydané v preskúmavanom
administratívnom konaní nevykazujú znaky arbitrárnosti.

65. Ani zdôraznená nevedomosť o tom, že licencia typu L1A zakladá status SZČO, nezbavuje
zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúcej z tohto právneho postavenia.
Ako už upozornil žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, v Slovenskej republike sa uplatňuje
tzv. nevyvrátiteľná domnienka znalosti právnych predpisov, majúca korene v rímskom práve (ignorantia
legis neminem excusat), legislatívne upravená v ustanovení § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/400/> o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v
zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to
týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
V kontraste s názorom žalobkyne je tu teda nevyvrátiteľná domnienka, že žalobkyňa poznala a pozná
svoje práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z držby licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
vo vzťahu k príslušným orgánom, tu vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Okrem toho je pri tejto otázke
namieste pripomenúť, že z písomných podkladov predložených žalovaným vyplýva, že o povinnostiach
vyplývajúcich z držby licencií L1A boli členovia Slovenskej lekárskej komory nie raz informovaní rôznymi
spôsobmi, najmä boli opakovane zverejňované články a informácie týkajúce sa tejto problematiky s
rovnakými rezultátmi, k akým neskôr dospel žalovaný.

66. Správny súd nezdieľa názor, že by postup žalovaného v danej veci bol príliš formalistický a
tým nespravodlivý. Zákon o sociálnom poistení je právnym predpisom úzko spätým so sociálnou
politikou štátu, ktorá je vždy odrazom nielen politického, ekonomického a historického vývoja istého
spoločenstva, ale aj prostriedkom, akým štát presadzuje svoje aktuálne dominantné sociálnopolitické
predstavy a v otázke predpisovania a výberu poisteného aj svoje aktuálne finančno-hospodárske
ciele. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú
právnymi normami verejného práva, t.j. ide kogentné právne normy, ktorým nie sú vlastné ustanovenia
upravujúce zmierňovanie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov.

67. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo
vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať.

Poučenie:

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného
mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že



a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod-
nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 274/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4"}, {"guid": "2e61aeab-de9a-4df0-97e7-81190bf1f177:94f3e451-1b44-4b20-8b63-34c67a22b622", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3017200314.2", "spisova_znacka": "15Sa/33/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sa/33/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200314.2"}], "citovane_v": []}