{"guid": "b72f3026-77cf-40a2-9de2-06d19cf11a17:e7e46d98-7345-4525-ac7e-c74a37e0d85e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3017200467.2", "spisova_znacka": "13S/88/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/88/2017 z 13. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 13. marca 2018, sp. zn. 13S/88/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3017200467.2", "identifikacne_cislo": "3017200467", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2018-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7e46d98-7345-4525-ac7e-c74a37e0d85e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200467.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200467.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200467.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/88/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200467
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200467.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: DREVODOM
ZÁZRIVÁ, s.r.o., so sídlom Zázrivá, Dolina 54, IČO: 36 415 405, právne zastúpeného Mgr. Martinom
Jankovičom, advokátom, so sídlom Revúca, Železničná 257/19, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom Košice, Masarykova 1887/10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
PO/BEZ/2017/5398 O-575/2017 zo dňa 11. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e   rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č. PO/BEZ/2017/5398
O-575/2017  zo dňa 11. októbra 2017 a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k.:
028/2017/2.1/H IPTN/KAHIP/ROZ/2017/416 zo dňa 27.06.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta
v sume 33 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 18
ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zmene a doplnení niektorých
zákonov a § 8 ods.1 písm. a) a bodu 5.2 prílohy 3B nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z..

2. Žalobca  namietal neúplnú identifikáciu skutku v skutkovej vete, t.j. skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
najmä z hľadiska jeho podstatných okolností. Konkrétne mal za to, že vo výrokovej časti rozhodnutia
nie je nikde uvedené, či zamestnanec utrpel ublíženie na zdraví alebo ťažkú ujmu na zdraví, resp. či v
dôsledku úrazu zomrel. Chýba aj konkrétne označenie druhu ťažkej ujmy na zdraví, ktorú zamestnanec
utrpel. Práve takéto posúdenie následku pracovného úrazu ako ťažkej ujmy na zdraví má ten dôsledok,
že v zmysle § 19 ods.1 písm.a) zákona č. 125/2006 Z.z., má byť zamestnávateľovi uložená pokuta
v minimálnej výške 33 000 eur. Uvedenie následku spôsobenej ujmy na zdraví má byť nevyhnutnou
súčasťou výrokovej časti rozhodnutia, aby tento nemohol byť zameniteľný s iným skutkom, keďže
zamestnanec mohol v daný deň utrpieť viaceré zranenia, pričom len niektoré z nich by mohli napĺňať
spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví a iné nie. Aj v danej veci poškodený zamestnanec utrpel jednak
poranenia rebier a taktiež poranenia hlavy. Skutok teda nebol špecifikovaný takým spôsobom, aby nebol
zameniteľný s iným skutkom. V tomto ohľade poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR.

3. Ďalej poukázal na to, že v priebehu celého administratívneho konania tvrdil, že ujma, ktorá bola
spôsobená jeho zamestnancovi nenapĺňala kvalifikáciu pojmu ťažkej ujmy na zdraví. Pri svojom tvrdení
vychádzal zo skutočností, že jeho zamestnanec bol v súvislosti s úrazom 32 dní práceneschopný (ďalej
len PN), pričom objektívne na ťažkú ujmu na zdraví sa napr. v zmysle Trestného zákona vyžaduje PN



nad 42 dní. Taktiež tento zamestnanec pri tomto pracovnom úraze neutrpel život ohrozujúce zranenia
a ani zranenia, ktoré by u neho znamenali dlhotrvajúce, resp. neodvrátiteľné následky. Inšpektorát
práce vychádzal v tejto otázke z návratky zo dňa 20.07.2016, ktorú vypracoval MUDr. M. F., PhD.,
MBA, ktorý ordinuje vo Fakultnej nemocnici Trenčín, na oddelení úrazovej chirurgie. Poukázal na to,
že v administratívnom konaní žiadal opätovné posúdenie zdravotného stavu p. G., o jeho opätovné
predvolanie na vyšetrenie, požiadal aj o vyhotovenie nového posudku, avšak tejto žiadosti nebolo
vyhovené.

4. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je povinný
navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. V tomto konkrétnom prípade navrhoval
vykonanie dôkazov za účelom preverenia podstatnej skutkovej okolnosti, a to vzniku ťažkej ujmy na
zdraví zamestnanca p. G.. Jeho návrhom však nebolo vyhovené. Žalobca má pritom za to, že vykonanie
dokazovania nie je viazané iba na určité štádium správneho konania, a teda mohlo byť vykonané
aj v odvolacom konaní. Keďže mu správne orgány nevyhoveli, dal si nakoniec na vlastné náklady
vypracovať znalecký posudok za účelom posúdenia, či v súvislosti s pracovným úrazom skutočne došlo
u jeho zamestnanca k vzniku ťažkej ujmy na zdraví. Predložený znalecký posudok možno považovať
za tzv. súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP. Následne v podanej správnej žalobe
poukazoval za závery z vypracovaného znaleckého posudku, z ktorých malo vyplynúť, že p. G. utrpel
ľahké zranenia, ktoré nezanechali na jeho zdravotnom stave trvalé následky, pri nekomplikovanom
priebehu liečby. Z tohto pohľadu nebol v administratívnom konaní dostatočne zistený skutkový stav, čo
následne viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Okrem toho namietal nepreskúmateľnosť
žalobou napadnutého rozhodnutia.

5. Žalobca predložil k správnej žalobe ako dôkaz spochybňujúci správnosť záveru správnych orgánov
ohľadne vzniku ťažkej ujmy na zdraví znalecký posudok číslo 54/2017 zo dňa 13.12.2017, ktorý
vypracovala znalecká organizácia MED-PRO-ORTO, s.r.o., Košice, znalec z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia a ortopédia. Závery znaleckého dokazovania boli
formulované po vzájomných konzultáciách a dohode znalcov znaleckej organizácie a odborných
konzultantov. Medicínske aspekty neurologickej a neurochirurgickej problematiky boli konzultované so
znalcom pre odvetvie neurochirurgia MUDr. H. V. z Neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L.
Pasteura, Košice. Predložený znalecký posudok sa zaoberá jednotlivými zraneniami, ktoré pri páde z
výšky utrpel zamestnanec žalobcu S. G. dňa 18.07.2016. Pri týchto jednotlivých zraneniach dospel k
záveru, že ide o ľahké zranenia, zaoberal sa aj dobou liečenia vzhľadom na dĺžku PN poškodeného.
Zranenia neatakovali životne dôležitý orgán v takom rozsahu, aby mohli poškodeného ohroziť na živote.
Znalecký posudok bol žalovanému riadne doručený spolu so správnou žalobou.

6. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K uplatneným žalobným bodom uviedol,
že nie je v jeho kompetencii a ani v kompetencii inšpektorátu práce spochybňovať klasifikáciu
úrazu tak, ako ju stanovil poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, nakoľko práve on je kompetentný
na takéto posúdenie (§17 ods.10 zák.č. 124/2006 Z.z.). Správny orgán nemal dôvod pochybovať o
jeho objektívnosti a vierohodnosti. Pochybnosti o závažnosti pracovného úrazu nemal ani samotný
žalobca, keď inšpektorátu nahlásil pracovný úraz ako závažný s ťažkou ujmou. Na veci nič nemení
ani odvolávanie sa na závery znaleckého posudku, ktorý si dal žalobca vyhotoviť až po doručení
žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v správnom konaní týmto dôkazom
nedisponoval a žalovaný sa o jeho existencii dozvedel až zo správnej žaloby, preto tento dôkaz nemôže
mať dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pre správny orgán je rozhodujúci stav, ktorý
existoval v čase vydania meritórneho rozhodnutia. Žalobca v správnom konaní nepredložil žiaden dôkaz
o tom, že by bol pracovný úraz poškodeného zamestnanca preklasifikovaný poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti a pokiaľ argumentuje tým, že inšpekčné orgány boli na základe jeho návrhu povinné tento
dôkaz obstarať, tak v kontexte s ust. § 34 ods.4 správneho poriadku nie je povinnosťou správneho
orgánu vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy.

7. Žalovaný nerozporoval, že žalobca požiadal v správnom konaní o doplnenie dokazovania nariadením
znaleckého dokazovania. Túto svoju žiadosť odôvodnil dĺžkou trvania práceneschopnosti a absenciou
trvalých následkov, čo je zjavné z jeho vyjadrenia k začatiu konania, ale aj z podaného odvolania.
Žiadna z týchto okolností nie je smerodajnou na účely klasifikácie pracovného úrazu poškodeného,
čo do jeho následku a teda nebol dôvod dopĺňať dokazovanie spôsobom, ktorý navrhol žalobca. Proti
takémuto postupu je aj súdna prax (rozsudok NS SR sp.zn. 8 Sžo 139/2008), podľa ktorej nemožno



zo žiadneho ustanovenia zákona vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby sám domýšľal právne
relevantné dôvody svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil a následne
k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia. Zdôraznil, že inšpekčné orgány disponovali
relevantným dokladom preukazujúcim závažnosť pracovného úrazu poškodeného (konkrétne návratkou
zo dňa 20.07.2016), ktorý nemohlo spochybniť ani odvolávania sa žalobcu na dĺžku práceneschopnosti,
resp. na absenciu trvalých následkov u poškodeného. Keďže žalobca nepredložil iný dôkaz na podporu
svojich tvrdení o nesprávnej kvalifikácii úrazu, nebol dôvod na zmenu posúdenia veci pokiaľ ide o vznik
ťažkej ujmy na zdraví.

8.  K namietaným vadám výrokovej časti rozhodnutia, k nedostatočnému vymedzeniu skutku uviedol, že
predmetom uloženia pokuty nebolo to, že spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ale skutočnosť,
že porušil svoje povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Fakt, že táto osoba v dôsledku konania žalobcu utrpela ťažkú ujmu na zdraví bol rozhodujúci len na
účely výšky sankcie.

9. V následnom vyjadrení žalobca v podstate zopakoval základné žalobné body obsiahnuté v podanej
správnej žalobe a uviedol, že pokiaľ by to správny súd považoval za potrebné, je možné vypočuť znalca,
ktorý vypracoval znalecký posudok predložený správnemu súdu.

10. Krajský súd v Trenčíne  preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa
§ 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v
prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP
a po prejednaní veci za účasti zástupcov oboch účastníkov dospel k záveru, že správna žaloba bola
podaná dôvodne.

11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že v období od 18.07.2016 do 22.12.2016 vykonal inšpektorát
práce u žalobcu vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu zamestnanca žalobcu S. G.,
ktorý sa stal dňa 18.07.2016 o 13.15 hod. na stavenisku Rodinný dom Ing. O. O. v obci O. - U.,
dolina N.. Zamestnanec žalobcu v čase vzniku úrazu osádzal pomúrnice na stavbe rodinného domu,
pričom stál na dočasnej konštrukcii na zvýšenie pracoviska pozostávajúcej z dvoch drevených foršní
položených na seba bez zábradlia, ktoré boli podopreté vo výške z jednej strany o pojazdné lešenie a
z druhej strany o podlahu 1. poschodia rodinného domu. Keď sa poškodený zamestnanec vyrovnával,
aby zistil, či je pomúrnica v rovine, spadol z dočasnej konštrukcie z výšky cca 230 cm na betónovú
podlahu. Správne orgány dospeli k záveru, že úraz bol zapríčinený chýbajúcim alebo nedostatočným
ochranným zariadením alebo zabezpečením. V nadväznosti na uvedené inšpektorát skonštatoval
existenciu príčinnej súvislosti medzi pochybením žalobcu a udalosťou - vznikom  pracovného úrazu.
Pokiaľ ide o závažnosť pracovného úrazu inšpektorát vychádzal z návratky zo dňa 20.07.2016, ktorú za
Fakultnú nemocnicu Trenčíne vypracoval MUDr. M. F., PhD. MBA, zástupca primára oddelenia úrazovej
chirurgie. Z obsahu návratky vyplýva, že S. G. utrpel dňa 18.07.2016 úraz s ťažkou ujmou na zdraví,
ktorá predstavuje poškodenie dôležitého orgánu. Pri druhu poranenia a poranenej časti tela je uvedené,
že išlo o otras mozgu, pomliaždenie mozgu v oblasti spánkovej vľavo. Na základe uvedeného inšpektorát
žalobcovi uložil pokutu vo výške 33 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 6 ods. 1 písm.
d) v nadväznosti na § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a
zmene a doplnení niektorých zákonov a § 8 ods.1 písm. a) a bodu 5.2 prílohy 3B nariadenia vlády č.
396/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca - zamestnávateľ na pracovisku - stavba rodinného domu
Ing. O. O. v obci O. - U. v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu 18.07.2016
nezabezpečil, aby pracovisko, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie
zamestnancov, nakoľko nezabezpečil zamestnancovi S. G. pre výkon prác vo výške vhodné prostriedky
kolektívneho zabezpečenia proti pádu ani prostriedky osobného zabezpečenia, ak nemožno použiť
prostriedky kolektívneho zabezpečenia proti pádu. S. G. dňa 18.07.2016 pri práci vo výške spadol z
výšky cca 230 cm na betónovú podlahu z dočasnej konštrukcie na zvýšenie pracoviska, ktorá nebola
vybavená prostriedkami kolektívneho zabezpečenia proti pádu, pričom neboli použité ani prostriedky
osobitného zabezpečenia proti pádu.

12. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie inšpektorátu potvrdil ako vecne správne. Zopakoval, že
žalobca zanedbal svoju povinnosť a dovolil, aby zamestnanci vykonávali prácu vo výške bez prostriedkov
kolektívneho zabezpečenia, ktoré považovali buď za zbytočné alebo ich označili za nedokončené.
Okrem toho bolo zistené, že na stavbe sa nenachádzali ochranné prilby a ani iné prostriedky na



zabezpečenie proti pádu z výšky, čo stavbyvedúci  odôvodnil tým, že na výkon práce prišli priamo z
firmy. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnej kvalifikácie úrazu ako závažného s ťažkou ujmou
na zdraví uviedol, že podľa § 17 ods. 10 zákona o BOZP patrí posúdenie závažnosti pracovného úrazu
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je povinný inšpektorátu na požiadanie do desiatich dní
písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide ťažkú ujmu na
zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo závažného ochorenia podľa § 3 písm. l). Ohľadne
preukázania závažnosti úrazu správne orgány vychádzali z vyjadrenia poskytovateľa, ktorý definoval
úraz ako závažný s druhom ťažkej ujmy poškodenie dôležitého orgánu. Námietky žalobcu smerujúce k
absencii trvalých následkov, a týkajúce sa  dĺžky práceneschopnosti boli vyhodnotené ako účelové, bez
schopnosti privodiť ním zamýšľaný právny následok.

13. Podľa § 6 ods.1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. je zamestnávateľ povinný v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci  zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné
prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia
práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu
a opravy.

14. Podľa § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný
zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do
desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú
ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l).

15. Podľa § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z.z. na účely tohto zákona ťažká ujma na zdraví je vážna
poruchu zdravia alebo vážne ochorenie, a to
1. zmrzačenie,
2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
3. ochromenie údu,
4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
5. poškodenie dôležitého orgánu,
6. zohyzdenie,
7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo
8. mučivé útrapy.

16. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci je základnou spornou otázkou, či zranenia
a poškodenie zdravia zamestnanca žalobcu S. G., ktoré utrpel v súvislosti s pracovným úrazom dňa
18.07.2016, predstavujú ťažkú ujmu na zdraví, a to konkrétne poškodenie dôležitého orgánu podľa § 3
písm. l) zákona č. 124/2006 Z.z., tak ako uzavreli správne orgány v administratívnom konaní.

17. Zákon č. 124/2006 Z.z. v ustanovení § 17 stanovuje pre správny orgán povinnosť zadovážiť si
za účelom zistenia miery poškodenia zdravia poškodenej osoby oznámenie poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti. Uvedené inšpektorát aj vykonal a takéto vyjadrenie si riadne zaobstaral. Uvedené však
neznamená, že záver zdravotníckeho zariadenia je nespochybniteľný a otázka, ku ktorej sa vyjadroval
nemôže byť za žiadnych okolností predmetom ďalšieho, resp. iného dokazovania v administratívnom
konaní. Žalobca v administratívnom konaní závery vyslovené v tomto oznámení namietal a žiadal v
tejto otázke vykonať ďalšie dokazovanie. Tomuto návrhu nebolo vyhovené. Žalobca si dal vzhľadom
na uvedený postup správnych orgánov oboch stupňov vypracovať vlastný znalecký posudok, ktorým
spochybňuje správnosť prijatého záveru, ohľadne vzniku ťažkej ujmy na zdraví jeho zamestnanca.

18. K prípustnosti predloženia takéhoto dôkazu správny súd uvádza, že zákon č. 162/2015 Z.z. v
ust. § 181 ods.  písm. f) počíta s tým, že žalobca označí, resp. predloží dôkazy. Z uvedeného je
zrejmé, že napriek tomu, že správny súd nie je skutkovým súdom a dokazovanie vykonáva výnimočne,
nemožno vykonanie dokazovania vylúčiť, najmä ak je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti tiež konštatuje, že primárnou povinnosťou žalobcu je v
podanej správnej žalobe riadne vymedziť skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné. Tieto svoje tvrdenia ohľadne nezákonnosti rozhodnutia je potom v závislosti
na ich povahe, oprávnený podporiť dôkazmi, resp. návrhmi na vykonanie dokazovania. Tak tomu je aj v
prejednávanej veci. Žalobca ako jeden zo žalobných bodov uviedol, že správne orgány nesprávne, resp.
nedostatočne ustálili otázku závažnosti poškodenia zdravia jeho zamestnanca, ktoré utrpel v priamej



príčinnej súvislosti s porušením jeho povinností, čo malo zásadný vplyv na právnu kvalifikáciu jeho
skutku a zákonné rozpätie pokuty za tento skutok. Toto svoje tvrdenie podložil dôkazom, a to znaleckým
posudkom bližšie opísaným v odseku 5 tohto rozsudku. Predmetný znalecký posudok si nechal
žalobca vypracovať za účelom preukázania svojho tvrdenia ohľadne nezákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Predloženie tohto dôkazu teda úzko súvisí s jeho povinnosťou tvrdenia a
dôkazným bremenom, ktoré ho v tomto ohľade v konaní pred súdom zaťažuje. Cieľom predloženého
dôkazu je bezpochyby preukázanie existencie nedostatočného, resp. nesprávneho posúdenia veci
žalovaným. Bez predloženia takéhoto dôkazu by kvalifikovaným spôsobom nepreukázal svoje žalobné
tvrdenie a vystavil by sa riziku neúspechu v konaní. Vzhľadom na uvedené nie je možné takýto dôkaz
bez ďalšieho odmietnuť len z dôvodu, že nebol predložený už v administratívnom konaní.

19. Správny súd má ďalej za to, že otázka existencie závažnej ujmy na zdraví je otázkou právnou, ktorá
vychádza z odborného posúdenia konkrétneho poškodenia zdravia zamestnanca. Zákon č. 124/2006
Z.z. stanovuje v ust. § 3 čo sa považuje za závažnú ujmu na zdraví, pričom je zrejmé, že táto
nezávisí na počte dní práceneschopnosti poškodenej osoby. Stanovuje však, že za takúto ujmu sa
považuje aj poškodenie dôležitého orgánu. Je potom potrebné vyložiť, čo presne takéto poškodenie
predstavuje. Podľa ustálenej súdnej praxe trestných súdov vyjadrenej tiež v rozsiahlej judikatúre sa
za poškodenie dôležitého orgánu považuje také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom
vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok napr. poranenie dôležitého
vnútorného orgánu akým je napr. aj slezina. (viď uznesenie NS SR z 22. 02. 2012, sp. zn. 3 Tdo 10/2012).
Z tohto pohľadu je potrebné posúdiť aj poškodenie zdravia zamestnanca žalobcu S. G..

20.  Správny súd poukazuje na to, že správne orgány síce postupovali v súlade so zákonom, keď si
ohľadne zistenia závažnosti úrazu zamestnanca žalobcu zaobstarali posudok podľa § 17 ods. 10 zákona
č. 124/2006 Z.z., avšak na druhej strane žalobca v konaní pred súdom predložil znalecký posudok, ktorý
tieto odborné závery kvalifikovaným spôsobom spochybnil, a preto je potrebné, aby bolo v tejto veci
vykonané ďalšie dokazovanie za účelom odstránenia týchto pochybností, resp., aby sa správny orgán
s týmito skutočnosťami inak vysporiadal. Ako bolo uvedené vyššie, je pritom bez právneho významu,
že tento znalecký posudok bol predložený až v konaní pred súdom, nakoľko aj v ust. § 182 SSP zákon
počíta s tým, že žalobca predloží alebo označí dôkazy, ktoré žiada v konaní pred súdom vykonať.

21. Správny súd poukazuje na to, že znalecký posudok operuje pri svojich záveroch aj s dĺžkou
práceneschopnosti poškodeného, ktorý znak ťažkej ujmy na zdraví v súčasnosti nie je podstatný pre
uznanie záveru o jej existencii. Napriek uvedenému je však spôsobilý spochybniť závery, ktoré prijal
žalovaný, a ktoré boli podstatné pre posúdenie veci. Predmetný znalecký posudok obsahuje totiž aj iné
odborné závery, ktorými príslušná znalecká organizácia spochybňuje záver prijatý v administratívnom
konaní ohľadne stupňa závažnosti poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu. Keďže ide o odborné
posúdenie, ktoré si vyžaduje odborné znalosti, nie je správny súd oprávnený sám hodnotiť závery
znaleckého posudku v tom zmysle, či ním boli úplne vyvrátené závery vyjadrenia (návratky) získaného
podľa § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z.. Pre rozhodnutie správneho súdu je však postačujúce, že
tieto boli kvalifikovaným spôsobom spochybnené, a preto je potrebné, aby bola táto otázka (podstatná
pre právne posúdenie veci) nanovo naisto postavená v rámci administratívneho konania.  Na tieto
závery nemá vplyv ani námietka žalovaného ohľadne špecializácie súdneho znalca. Podľa žalovanej sa
k tejto otázke môže relevantne vyjadriť len špecialista - neurológ, sám sa však uspokojil s vyjadrením
podľa § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z., ktoré vypracoval úrazový chirurg. Znalecký posudok
predložený žalobcom bol vypracovaný znaleckou organizáciou, ktorá má oprávnenie podávať posudky
aj z odvetvia neurochirurgia, a závery boli konzultované s neurochirurgom. Neobstojí ani námietka
žalovaného, že pre správne orgány je podstatný skutkový stav, ktorý tu existuje v čase ich rozhodovania,
pričom s predmetným znaleckým posudkom v čase rozhodovania nedisponovali. Znalecký posudok
nepredstavuje doplnenie skutkového stavu, ale odborné posúdenie, ktoré je (môže byť) podkladom pre
právne závery správneho orgánu.

22. Súčasne správny súd považoval za dôvodný aj žalobný bod týkajúci sa nedostatočného vymedzenia
skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, keď správne orgány neuviedli poškodenie zdravia a ujmu,
ktorá mala poškodenej osobe porušením povinností žalobcu vzniknúť. Správny súd sa stotožnil s
argumentáciou žalobcu, že pre riadne a nezameniteľné identifikovanie sankcionovaného konania je
potrebné uviesť a konkretizovať aj tieto skutočnosti, ktoré prispejú k presnému opisu skutku, za ktorý
je žalobca sankcionovaný.



23. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c),g) SSP.

24. Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu, žalobca bol teda v konaní v celom
rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči
neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu   j e   m o ž n é   podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}