Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/207/2017 z 14. 5. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. mája 2018, sp. zn. 16Cob/207/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3716208167.1
Krajský súd Trenčín | 16Cob/207/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3716208167.1 | 2018-05-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/840a5162-fe11-4928-b86f-b580fb92bd81
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3716208167.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/207/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716208167
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3716208167.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov
so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29,
IČO 36 062 235, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému Zdravotná doprava Púchov, spol. s r.o. so sídlom Pod
Lachovcom 1727/55, 020 01 Púchov, IČO 36 312 991 o zaplatenie
8 959,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica č.k. 14Cb/245/2016-136 zo dňa 8. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 8 959,82 Eur, úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 2 738,02 Eur od
22.2.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1 648 Eur od 25.3.2015 do zaplatenia
a úroky z omeškania 5% ročne zo sumy
4 573,80 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
o náhrade trov konania,   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi  sa proti žalovanému   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
8 959,82 Eur, úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 2 738,02 Eur od 22.2.2015 do zaplatenia, úroky
z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1 648 Eur od 25.3.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 5% ročne
zo sumy 4 573,80 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,36% preukázaných,
odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov súvisiacich s uplatňovaním práva proti žalovanému.
V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 8
959,82 Eur, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 2 738,02 Eur od 22.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 1
648 Eur od 25.3.2015 do zaplatenia a zo sumy 4 573,80 Eur od 13.9.2016 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobca tvrdil, že dňa 08.05.2013 došlo motorovým vozidlom RENAULT, e.č. P. držiteľom ktorého bol
žalovaný, v dôsledku dopravnej nehode ku škode. Ku dňu nehody nebola k predmetnému vozidlu
uzatvorená poistná zmluva na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla tak, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona o PZP. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona vznikla
žalobcovi povinnosť uhradiť poškodením 1, 2, 3 z poisteného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej v žalobe uviedol, že podľa § 24 ods. 7 PZP-
vo výškie3 011,82 Eur, z ktorého suma vo výške 273,80 Eur predstavuje delegačný poplatok, na ktorý
si žalobca v tomto konaní nárok neuplatnil; vo výške 1 812,80 Eur, z ktorého suma vo výške 164,80 Eur



predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca v tomto konaní nárok neuplatnil, vo výške 5 031,18
Eur, z ktorého suma vo výške 457,38 Eur predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca v tomto
konaní nárok neuplatnil, ďalej si uplatnil voči žalovanému právo na náhradu poistného plnenia vo výške
2 738,02 Eur a 1 648 Eur. Spolu si žalobca uplatnil 8 959,82 Eur s príslušenstvom.

2.  Súd prvej inštancie mal za preukázané,  že žalovaný je držiteľom motorového vozidla RENAULT,
e.č. P., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda; že dňa 8.5.2013 bol žalovaný prevádzkovateľom
motorového vozidla RENAULT, e.č. P. že dňa 8.5.2013 došlo vozidlom RENAULT, e.č. P. v
dôsledku dopravnej nehody ku spôsobeniu škody na majetku spoločnosti správa ciest Trenčianskeho
samosprávneho kraja, na zdraví L. V. a na zdraví L. K.; že žalobca poskytol poškodenému dňa
9.1.2015 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 3 011,82 Eur, z ktorého suma vo
výške 273,80 Eur predstavuje delegačný poplatok; že žalobca poskytol poškodenému dňa 9.2.2015 z
poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 1 812,80 Eur, z ktorého suma vo výške 164,80
Eur predstavuje delegačný poplatok; že žalobca poskytol poškodenému
dňa 14.5.2015 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 5 031,18 Eur,
z ktorého suma vo výške 457,38 Eur predstavuje delegačný poplatok;  že žalovaný uzatvoril so
spoločnosťou UNIQUA poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, pričom však táto bola dňa
8.5.2013 zaniknutá pre neplatenie poistného; že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
1T/96/2013-118 bol P. V. uznaný za vinného tým, že dňa 8.5.2013 riadil sanitné motorové vozidlo Renault
Trafic,  e.č. P. po ceste č. II/507 smerom od Púchova na Považskú Bystricu, kde v kilometri 188.70 v
dôsledku vedenia vozidla v čase, keď jeho schopnosť viesť vozidlo bola znížená únavou, počas jazdy
zaspal,
s vozidlom prešiel za prvú krajnicu cesty v smere jeho jazdy, kde s vozidlom narazil do kovového
zábradlia, pričom prevážaný pacient L. V. utrpel pomliaždenie hlavy a hrudníka atď. a L. K. pomliaždenie
hlavy s tržnou ranou čela a pomliaždenie pravej ruky a ľavého kolena (č.l. 30); že Správa ciest
Trenčianskeho samosprávneho kraja si dňa 28.10.2013 v poisťovni UNIQA uplatnila nárok na náhradu
škody zo škodovej udalosti vzniknutej 8.5.2013 s tým, že bolo poškodených 18 metrov kovového
zábradlia; že Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja vyčíslila náklady spojené s likvidáciou
dopravnej nehody na 619,98 Eur; že žalobca (prostredníctvom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.)
poukázal Správe ciest TSK Považská Bystrica náhradu škody za poškodený majetok, k vzniku ktorej
došlo dňa 8.5.2015, motorovým vozidlom e.č. P., v sume 575,02 Eur s tým, že z poškodeným
predložených nákladov na opravu  bola odpočítaná amortizácia z ceny materiálu v sume 44,96 Eur (č.l.
58);,že sťaženie spoločenského uplatnenie u L. V. bolo ohodnotené 230 bodmi; že L. V. si dňa 9.12.2014
v poisťovni Allianz uplatnil nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti vzniknutej 8.5.2013 s tým, že
utrpel komplikovanú ranu pravého predkolenia a iné; že  žalobca (prostredníctvom Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s.) poukázal L. V. náhradu škody za škodu na zdraví spôsobenú dňa 8.5.2015, motorovým
vozidlom e.č. P. spolu v sume 2 163 Eur,
z čoho suma 2 143 Eur bola za sťaženie spoločenského uplatnenia a 20 Eur za náklady spojené s
liečbou - poplatok za vystavenie posudku (č.l. 51, 53); že žalobca (prostredníctvom Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s.) poukázal L. V. náhradu škody za škodu na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia
spôsobenú dňa 8.5.2015, motorovým vozidlom e.č. P. v sume X XXX Eur (č.l. 63, 75); že Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. si listom zo dňa 23.3.2015 uplatnila u žalobcu náhradu vynaložených nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi L. K. v sume 86,03 Eur a L. V. v sume 4 487,77 Eur (č.l.
70); že žalobca (prostredníctvom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) poukázal spoločnosti Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. náhradu škody za úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť L. K. v sume 86,03 W. a L. V. v sume 4 487,77 Eur (č.l. 71).
Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalovaný mal ku dňu 8.5.2013 k vozidlu RENAULT, e.č.
PU-XXXAL uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpisom z centrálnej evidencie vozidiel, rozhodnutím
Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1T/96/2013-118, reláciou dopravnej polície PZ o priebehu
dopravnej nehody, oznámením škodovej udalosti, oznámenie poškodeného o uplatnení si nároku
na náhradu škody, oznámením škodovej udalosti poškodeným, hlásením škodovej udalosti pre
poškodeného, hlásením poistnej udalosti, lekárske posudky, príjmovým pokladničným dokladom,
oznámením o poukázaní náhrady škody, vyúčtovaním nákladov, uplatnením nároku na náhradu škody,
vyúčtovaním nákladov spojených s likvidáciou dopravnej nehody, vyúčtovaním skutočnej škody, výpisom
zo systému žalobcu, vyčíslením nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia



zavineného treťou osobou, uplatnením náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, oznámením o poukázaní náhrady škody, výpismi z účtu, mailovou komunikáciou, výzvou
na náhradu poistného plnenia, potvrdením o doručení.
Rozhodnutie odôvodnil § 3 ods. 1, § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. a), § 24 ods. 2 písm. b), § 24 od.
7  zák. č. 381/2001 Z.z. - zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

4.  Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nepreukázal, že vo vzťahu k motorovému vozidlu RENAULT,
e.č.  PU-XXXAL mal ku dňu 8.5.2013 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla;  UNIQA poisťovňa, a.s. naviac oznámila, že hoci mala
poistnú zmluvu zo žalovaným uzatvorenú,
v čase nehody táto už bola zaniknutá pre neplatenie poistného. Na základe týchto skutočností súd
vychádzal z toho, že aj predpoklad uvedený v písmene d) je splnený.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobca poskytol z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá
žalovaný ako osoba bez poistenia zodpovednosti Správe ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja v
ustálenej sume 575,02 Eur, L. V. v sume 2 163 Eur,
1 648 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. ako subjektu, ktorý uhradil vynaložené náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 4 487,77 Eur za L. V. a 86,03 Eur za L. K., súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 8 959,82 Eur.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku,
súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania. Pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca
doručil žalovanému výzvu na zaplatenie sumy 2 738,02 Eur, ktorou žalovaného vyzval na úhradu v
termíne do 21.2.2015, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2 738,02
Eur od 22.2.2015 do zaplatenia. Pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že žalobca doručil
žalovanému výzvu na zaplatenie sumy
1 648 Eur, ktorou žalovaného vyzval na úhradu v termíne do 24.3.2015, súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1 648 Eur od 25.3.2015 do zaplatenia. Pokiaľ ide o úrok z
omeškania zo sumy 4 573,80 Eur, žalobca nepreukázal, že žalovaného na plnenie vyzval. Pretože
žalovaný je plnenie povinný vydať žalobcovi po tom ako ho žalobca na vydanie vyzval, súd vychádzal z
toho, že k doručeniu úkonu žalobcu, z ktorého obsahu je nepochybne zrejmé, že žiada od žalovaného
plnenie 4 573,80 Eur došlo momentom doručenia žaloby žalovanému, t.j. dňa 31.10.2016 ( č.l. 96pv ),
preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 4 573,80 Eur od 1.11.2016
do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Nakoľko k omeškaniu došlo 22.2.2015, 25.3.2015
a 1.11.2016, žalobcovi patrí 5%-ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB
uplatňovanú k týmto dátumom - t.j. o 0,05%.
O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP.  keď  úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,36 %, keď zohľadnil pomer úspechu a
neúspechu pri čiastočnom zamietnutí žaloby.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorému bola písomnosť
ako právnickej osobe doručovaná na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri. Hoci si túto zásielku
žalovaný neprevzal, podľa ust. § 111 ods. 3 CSP sa má za to, že mu bola doručená a boli splnené
podmienky k tomu, aby dňa 08.02.2017 sa pojednávalo v neprítomnosti žalovaného.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a prihliadol na všetky skutočnosti uvedené
v odpore. Nárok žalobcu neuznáva a uviedol, že dňa 08.05.2013 v rozhodnom čase ako prevádzkovateľ
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda mal motorové vozidlo poistené, a preto
škoda mala byť uhradená z tejto poistky.

7. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, a tak ako pred súdom prvej
inštancie uviedol, že súdu preukázal, že poistenie uzatvorené na základe poistnej zmluvy č. 9460032001
zaniklo pre neplatenie poistného a preto v čase spôsobenia škody 08.05.2013 nebolo k vozidlu
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Na svoje tvrdenie žalovaný nepredložil žiadne dôkaz.



8. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359        a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380        ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470
ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).
Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti
a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie  vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobe
o zaplatenie 8 959,82 Eur s príslušenstvom vyhovel a v časti zaplatenia úroku z omeškania žalobu
zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 99,36 %.l

15. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

16. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.



18. K vecným odvolacím dôvodom hmotnoprávneho charakteru odvolací súd uvádza, že je nevyhnutné
v tomto prípade zdôrazniť aplikáciu ust. § 387 ods. 2 CSP odvolacím súdom v súvislosti s posúdením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP
nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté skutkové a právne
závery, ktoré sú v požadovanom rozsahu obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
Pokiaľ sú odvolacie dôvody totožné s obranou žalovaného uplatňované pred súdom prvej inštancie (čo
v danom prípade je), odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu prvej
inštancie.

19. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi, s ktorými by sa
súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok
zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Žalovaný v
konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že v čase spôsobenia škody dňa
08.05.2013 mal k vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Tvrdenie žalovaného v odvolaní odvolací súd považuje za účelové,
nakoľko žalovaný pred súdom prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní nedoložil žiadne relevantné
dôkazy.  Odvolací súd má za to, že rozhodnutie  súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2
CSP, keď v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný
a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne
posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je preskúmateľné, jasné a zrozumiteľné a je
presvedčivé.

20. Odvolací súd potvrdil aj výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, pretože
žalobca bol v konaní úspešný.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1  CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule    (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe



dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).