{"guid": "b6bce65d-a0b1-4cc9-bb48-f756c4bf6d74:808fea10-498d-4707-bcb4-a845ffe9b02a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2", "spisova_znacka": "14Sa/34/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/34/2018 z 18. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. októbra 2020, sp. zn. 14Sa/34/2018, ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2", "identifikacne_cislo": "3018200328", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Reištetter", "sudca_id": 212, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-reistetter-212", "datum_vydania": "2020-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/808fea10-498d-4707-bcb4-a845ffe9b02a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/34/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200328
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu:
Ing. M. Q., bytom Z. L., H. X/XX, právne zastúpeného JUDr. F. F., advokátom so sídlom B., Q. X
proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. : SEĽUZ-118-6/2018-OdSP zo dňa 7. septembra
2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu    z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania      n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal  súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo jeho odvolanie podľa § 59 ods. 2 správneho  poriadku  zamietnuté
a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo         dňa 08.06.2018. Vydanie
preskúmavaných rozhodnutí bolo iniciované samotným  žalobcom,  ktorý podal návrh na zvýšenie jeho
dôchodkovej dávky. Prvotne orgán  prvého stupňa  žalobcovi  čiastočne vyhovel, avšak žalovaný v
odvolacom konaní jeho  rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne  prvostupňový
orgán konal  v súlade s právne záväzným názorom žalovaného a vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi
zvýšil dôchodok spätne od roku 2012 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho  rozhodnutia zo dňa
08.06.2018, nezapočítal mu však dvojnásobne dobu od 01.10.1966  do 31.12.1969), kedy  pracoval
na zvlášť nebezpečnej pyrotechnickej prevádzke  s pyroelemantami. Na odvolanie žalobcu žalovaný
uvedené rozhodnutie potvrdil.
2.) V podanej správnej žalobe žalobca zdôraznil, že z jeho pohľadu ide o vyriešenie dvoch  problémov
a to, aby nemusel vrátiť peniaze, ktoré mu už boli vyplatené za uznanie  zvýhodneného zápočtu 2 rokov
a 7 mesiacov a súčasne sa domáha  zvýšenia a doplatenia  dôchodku od prepustenia zo služobného
pomeru.

3.) Následne žalobca obsiahlo opísal celkovú genézu ukončenia svojho služobného pomeru a  uzavrel,
že mal nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia fyzického veku 55 rokov t.j. od  XX.XX.XXXX.
Keďže „nadsluhoval“ až  1404 dní, nemala byť táto doba žalovaným  nepovšimnutá. Ako sám uviedol,
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia mal konať  oveľa objektívnejšie a svedomitejšie pri výpočte jeho
výsluhového dôchodku, aby vo  väčšej miere zhodnotil odslúženú dobu vojenskej služby a zohľadnil
dvojnásobnú dobu  z pyrotechnickej činnosti.  Konkrétne poukázal na povinnosť dvojnásobne započítať
dobu  1188 dní (01.10.1966 do 31.12.1969) kedy pracoval na zvlášť nebezpečnej pyrotechnickej
prevádzke s pyroelemantami. Odkázal pritom na § 33 ods.9 zákona č. 76/1959 Zb.



4.) Ďalej žalobca poukázal na to, že keby išiel do dôchodku k XX.XX.XXXX ako 55 ročný, bol  by mu
priznaný dôchodok vo výške 7204 Kčs. Doplatil však na okolnosť, že musel  v armáde slúžiť ešte 3
roky a 10 mesiacov naviac. V tejto súvislosti poukázal na výpočet  jeho výsluhového príspevku v roku
1993. Rovnako vyjadril nespokojnosť s tým, že  nebolo vzaté do úvahy odpracované obdobie pred 18.
rokom jeho života, a to len  z dôvodu, že na neho dopadá zákon č. 100/1988 Zb.. Uvedené považuje
za diskrimináciu.  S poukazom na uvedené žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na  ďalšie konanie.

5.) Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.   Poukázal na
to, že žalobca bol rozkazom Federálneho ministra obrany č. 140 zo dňa  27.07.1992 prepustený zo
služobného pomeru vojaka z povolania dňom 31.10.1992.  Z dávkového spisu pritom vyplynulo, že
rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho  zabezpečenia (ďalej len VÚSZ) č. XXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 17.03.1993 bol žalobcovi  priznaný  výsluhový príspevok v sume 3800 Kčs mesačne.  Toto
rozhodnutie bolo zrušené  ďalším rozhodnutím VÚSZ zo dňa 18.03.1993, ktorým bolo vyhovené žiadosti
žalobcu  o priznanie starobného dôchodku. Tento mu bol priznaný podľa § 132 zák.č. 100/1988  Zb.
od 01.03.1993 s nárokom od XX.XX.XXXX, teda od dovŕšenia veku 55 rokov. Následne  boli vydané
rozhodnutia, ktorým bol starobný dôchodok žalobcu od 1.5.1998 považovaný  za výsluhový dôchodok
podľa § 91 ods.1 zákona č. 114/1998 z.z. a od 1.7.2002 za  výsluhový dôchodok podľa § 125 ods.13
zákona č. 328/2002 Z.z.

6.) V roku 2015 podal žalobca žiadosť o prepočítanie dôchodku, na ktorú VÚSZ reagoval  listom zo
dňa 22.04.2015. Následne žalobca opäť podal 18.05.2015 takúto žiadosť, ktorou  žiadal o dvojnásobné
započítanie doby kedy pracoval v pyrotechnickej prevádzke  s pyroelementami. Na uvedenú žiadosť
VÚSZ reagoval vydaním rozhodnutia zo dňa  17.06.2015, ktorým bola táto žiadosť zamietnutá ako
nedôvodná.  Následne podal žalobca  opätovne žiadosť, ktorej bolo v časti vyhovené, a to rozhodnutím
VÚSZ- XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 12.12.2017. Žalobca sa proti rozhodnutiu odvolal a žalovaný
toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne bolo vydané rozhodnutie,  ktoré bolo ako
zákonné potvrdené žalovaným. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho  prieskumu.
7.) Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, tak žalovaný poukázal na znenie Rozkazu ministra  národnej
obrany ČSSR č. 17 z 23.09.1988 a prílohu 2 k tomuto rozkazu. V tejto súvislosti  uviedol, že z Výkazu
dôb a kategórii funkcii rozhodujúcich pre realizáciu kádrových  opatrení, pre zabezpečenie peňažnými
dávkami podľa zákona o niektorých služobných  pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie,
ktoré vypracovalo Ministerstvo národnej  obrany, a s ktorým žalobca 30.10.1982 svojim vlastnoručným
podpisom vyslovil súhlas,  je zrejmé, že doba od 01.10.1966 do 31.08.1969, ktorú žalobca žiada
započítať  dvojnásobným zápočtom bola zaradená do II. kategórie.  Z vyššie uvedeného je zrejmé,  že
žalobcovi nebolo  možné započítať spornú dobu zvýhodnene, vzhľadom na to, že  funkcia, ktorú v tomto
období vykonával nebola zaradená ako funkcia I. kategórie, ale  ako funkcia II. kategórie.  Obdobie od
01.09.1969 do 31.12.1969, ktoré bolo zaradené do  kategórie funkcii, mal žalobca pre nárok a výšku
starobného dôchodku zhodnotené  dvojnásobne ako zvýhodnene započítateľnú dobu, to jest celkovo
po dvojitom zápočte 8  mesiacov. Súčasne žalovaný poukázal na to, že základ pre výpočet výsluhového
príspevku nemôže byť použitý pre výpočet starobného dôchodku, nakoľko výsluhový  príspevok bol
priznaný a vypočítaný podľa zákona č. 76/1959 Zb. a starobný dôchodok  podľa zákona č. 100/1988 Zb.

8.) Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že v čl. 10 Smernice pre zvýhodnený  zápočet
vydanej RMNO 17/1988 je jednoznačne ustanovené, že pre zvýhodnený zápočet  dôb pred 01.10.1988
platia predpisy, za ktorých bola vykonaná služba, ktorá sa  započítava zvýhodnene. O zápočte týchto
dôb rozhoduje náčelník príslušnej správy  FMNO pokiaľ o ňom (teda o zápočte) už nebolo rozhodnuté.
Nakoľko u žalobcu  o  zvýhodnenom zápočte obdobia od 01.10.1966 do 31.12.1969 už bolo rozhodnuté
Rozkazom číslo TR NVS-MNO E č. 022/1970 a toto rozhodnutie bolo dňa 17.11.1970  zapísané do
evidenčného listu a následne  bola doba  2 roky a 7 mesiacov v súlade s čis.  j.: 11/1975 zapísaná do
výkazu dôb ako zvýhodnená doba I. kategórie funkcii, o  zápočtoch tejto doby sa už podľa čl. 10 smernice
pre zvýhodnený zápočet vydanej   RMNO č.  17/1988 nerozhoduje. Z uvedených dôvodov zvýhodnený
zápočet obdobia od  01.10.1966 do 31.12.1969  mal žalovaný zhodnotiť už pri priznaní starobného
dôchodku  Rozhodnutím č. j: 79155 z 18.03.1993, a to v l. kategórii funkcii. Toto však  neurobil, čím  ho
výrazne  poškodil.

9.) Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Konštatoval, že  nie je daný
žiaden dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.



10.) Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd)  preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup
správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP  bez nariadenia pojednávania ( nakoľko  účastníci jeho
nariadenie nežiadali), v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§  182 ods. 1 písm. e) SSP
v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods.  2 SSP, a ustálil, že správna žaloba
nebola podaná dôvodne.

11.) Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol Rozkazom Federálneho ministra  obrany
č. 140 zo dňa 27.07.1992 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania  dňom 31.10.1992.
Nie je pritom pre posúdenie veci podstatné z akého dôvodu došlo  k tomuto prepusteniu. Z dávkového
spisu vyplynulo, že rozhodnutím Vojenského úradu  sociálneho zabezpečenia ( ďalej len VÚSZ) č.
XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.03.1993 bol  žalobcovi priznaný  výsluhový príspevok v sume 3800 Kčs
mesačne. Z odôvodnenia  tohto rozhodnutia vyplýva, že ku dňu prepustenia konal službu v ozbrojených
silách  po  dobu 39 rokov 1 mesiaca a 3 dní.  Toto rozhodnutie bolo zrušené ďalším rozhodnutím  VÚSZ
zo dňa 18.03.1993, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobcu o priznanie starobného  dôchodku. Tento
mu bol priznaný podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. od 01.03.1993  s nárokom od 28.12.1988, teda od
dovŕšenia veku 55 rokov. Pre účely starobného  dôchodku bola zhodnotená doba 37 rokov 3 mesiacov a
3 dní, z toho v I. kategórii 30  rokov a v II. kategórii 5 rokov a v III. kategórii 2 roky. Pre zvýšenie dôchodku
mu bola  započítaná aj doba za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku na dôchodok  a to od  28.12.1988
do 31.10.1992, celkovo 1363 dní. Následne boli pravidelne  vydávané  rozhodnutia  valorizácii dôchodku.
Rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX-DO/VÚSZ  zo dňa  23.04.1998  bol starobný dôchodok žalobcu od
01.05.1998 považovaný za výsluhový  dôchodok podľa § 91 ods.1 zákona č. 114/1998 z.z. a rozhodnutím
č. XXXXXXXXXXXXXX zo  dňa 21.08.2002  bol od 01.07.2002 považovaný za výsluhový dôchodok
podľa § 125  ods.13  zákona č. 328/2002 Z.z.

12.) V roku 2015 podal žalobca žiadosť o prepočítanie dôchodku, na ktorú VÚSZ reagoval  listom zo
dňa 22.04.2015. Následne žalobca  dňa 18.05.2015 opätovne podal takúto  žiadosť, ktorou okrem iného
žiadal  dvojnásobné započítanie doby, po ktorú pracoval  v pyrotechnickej prevádzke s pyroelementami.
Na uvedenú žiadosť VÚSZ reagoval  vydaním rozhodnutia zo dňa 17.06.2015, ktorým bola rozhodnuté,
že sa dôchodok  žalobcu nezvyšuje.  Proti tomuto rozhodnutiu žalobca včas nepodal odvolanie.

13.) Následne podal žalobca opätovne  žiadosť, o ktorej bolo orgánom prvého stupňa   rozhodnuté
rozhodnutím VÚSZ-XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 12.12.2017 o zvýšení  dôchodku spätne od roku
2012. Žalobca sa proti rozhodnutiu odvolal a žalovaný toto  rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Následne bolo vydané  rozhodnutie, ktorým bolo opätovne rozhodnuté o
zvýšení dôchodku žalobcu a uvedené  rozhodnutie  bolo na odvolanie žalobcu  ako zákonné  žalovaným
potvrdené.

14.) Podľa §  52 ods.2 správneho poriadku rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je
právoplatné.

15.) Podľa § 133 ods.4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom ku dňu podania  žiadosti žalobcu
o priznanie starobného dôchodku, najvyššia výmera starobného  dôchodku je 3800 Sk mesačne, ak
vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu  zaradenú do I. kategórii funkcii.

16.) Podľa § 133 ods.4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom ku dňu podania  žiadosti žalobcu
o priznanie starobného dôchodku, najvyššia výmera starobného  dôchodku je 3800 Sk mesačne, ak
vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu  zaradenú do I. kategórii funkcii.

17.) Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané  podľa §
89 ods.2 a 3, § 91, § 92 ods.2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom  zabezpečení vojakov v znení
neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona  považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto
zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho  účinnosti a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%.

18.) Správny súd považuje za podstatné  zdôrazniť, že o nárokoch žalobcu bolo od roku 1992,  keby
bol prepustený zo služobného pomeru vždy rozhodované rozhodnutím, ktoré mohol  žalobca napadnúť
opravným prostriedkom, pokiaľ s ním z akéhokoľvek dôvodu  nesúhlasil, považoval ho za vecne
nesprávne, nezákonné. Práve podanie opravného  prostriedku slúži k oprave vadných rozhodnutí .



Ak však  účastník nepodá riadny opravný  prostriedok, potom rozhodnutie  nadobúda právoplatnosť a
nemalo by byť do neho zo  strany správnych orgánov viac zasahované.

19.) Žalobca nepodal ani v jednom prípade, keď bolo rozhodované o jeho dôchodkových  nárokoch
( priznanie dôchodku a jeho jednotlivé realizované valorizácie) riadny opravný  prostriedok. Od roku 2015
podával len návrhy na zvýšenie dôchodku, ktorými sa snažil  mimo odvolacieho konania a mimo systému
mimoriadnych opravných prostriedkov,  iniciovať rozhodovanie správnych orgánov v danej záležitosti.
Riadny opravný  prostriedok však nepodal a tak   jednotlivé rozhodnutia ( o priznaní dôchodkovej dávky
a  jej zvyšovaní) nadobudli právoplatnosť a právnu  záväznosť.

20.) Je potrebné pripomenúť, že právoplatnosť je štádium právnej sily rozhodnutia vyjadrujúce
jeho trvalosť (nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť).  Dňom právoplatnosti nastávajú právne  účinky
rozhodnutia a toto potom upravuje konečným a záväzným spôsobom právne  pomery účastníka konania.
Právoplatnosť rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej veci  znovu konalo a rozhodovalo (tzv. prekážka
veci právoplatne rozhodnutej) tzv. rei  iudicatae alebo aj rei administratae.  Správny poriadok výslovne
upravuje iba formálnu  právoplatnosť. Existuje však aj materiálna právoplatnosť, ktorá sa vzťahuje na
obsah  rozhodnutia a znamená jeho nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť.

21.) Právoplatnosť, ako vlastnosť rozhodnutia, teda vo svojej podstate znamená, že obsah  rozhodnutia
je právne záväzný pre adresátov rozhodnutia ako aj  pre správny orgán.  Adresát rozhodnutia bude
oprávnený (prípadne povinný) konať tak, ako je vymedzené vo  výroku rozhodnutia. Všetky ostatné
subjekty sú povinné túto skutočnosť rešpektovať.

22.) Žalobca v podaných žiadostiach o zvýšenie dôchodku namietal nesprávnosť jeho výpočtu.  Aj v
podaniach, ktoré učinil pred správnym súdom konštatoval, že uvedené chyby sa  týkajú už prvotného
rozhodnutia o priznaní  dôchodkovej dávky z roku 1993. Otázka  doby jeho služby, ktorá mala
byť zohľadnená pri posudzovaní jeho nároku na  dôchodkovú dávku predstavuje vo svojej podstate
námietku, ktorá smeruje voči  správnosti  rozhodnutia o priznaní dôchodku v roku 1993. Správny súd
pritom poukazuje  na to, že žalobcovi bol priznaný dôchodok v najvyššej zákonom dovolenej sume ( v
zmysle vtedy platných právnych predpisov). V  rozhodnutí o priznaní dôchodku zo dňa  18.03.1993  bolo
jasne a zrozumiteľne uvedené aká doba a v akej kategórii sa žalobcovi  zohľadnila pri posudzovaní
jeho nároku. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal  odvolanie, nenamietal jeho nesprávnosť a preto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.  Takto priznaný dôchodok bol následne opakovane valorizovaný
a zmenený na výsluhový  dôchodok. Do roku 2015 žalobca voči jeho výške nič nenamietal.

23.) Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca od roku 2015 opakovane žiadal  mimo odvolacieho  konania
resp. mimo režimu mimoriadnych opravných prostriedkov vyriešiť otázku, ktorá  už bola de facto záväzne
vyriešená. Vzhľadom na právoplatnosť a z toho plynúcu  záväznosť a nezmeniteľnosť správneho aktu
je však  posudzovanie takýchto otázok v  ďalšom administratívnom konaní vylúčené a neprípustné.

24.) Napriek uvedenému sa správny orgán zaoberal  žiadosťou žalobcu na zvýšenie jeho  starobného
dôchodku a v tejto veci vydal aj rozhodnutie, a to opakovane. Prvotne bolo o  žiadosti žalobcu právoplatne
rozhodnuté tak, že jeho žiadosť bola zamietnutá resp. bolo  rozhodnuté, že sa jeho dôchodok nezvyšuje.
Pri ďalšej žiadosti jej bolo čiastočne  vyhovené a dôchodok bol od roku 2012 zvýšený tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti  správneho rozhodnutia. Žalobca však nebol s takýmto zvýšením spokojný nakoľko pri
tomto postupe nebola dvojnásobne zhodnotená doba od 01.10.1966 do 31.12.1969.  Z  tohto  dôvodu
podal aj správnu žalobu.

25.) Ako bolo uvedené vyššie, správny súd je toho názoru, že otázka započítania doby  služobného
pomeru bola už právoplatne  ( a teda záväzne) vyriešená a preto nemala byť  táto otázka opätovne
riešená. Samotná skutočnosť, že ju správne orgány opätovne  posudzovali, však v danom prípade
neviedla k zrušeniu vydaných rozhodnutí, keď  správny súd prihliadol na skutočnosť, že na  základe
týchto správnych právnych aktov  bolo rozhodnuté aj o čiastočnom zvýšení dôchodku. Zákonnosť tejto
časti rozhodnutia   nebola medzi účastníkmi sporná a  žalobcovi boli na jej základe  vyplatené finančné
prostriedky, ktoré v dobrej viere prijal.

26.) Správny súd teda pristúpil k  prieskumu napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že  žalovaný
riadne a zrozumiteľne žalobcovi vysvetlil ako bola otázka  dvojnásobného  započítania doby od



01.10.1966 do 31.12.1969 posudzovaná. Konkrétne uviedol, že  v  zmysle čl. 10 predpisu Fin-6-1, ktorý
nadobudol účinnosť 01.10.1964 by mohlo k  takémuto zvýhodnenému zápočtu dôjsť len v prípade, ak by
posudzovaná osoba  nezískala pre vznik  nároku na starobný dôchodok potrebných 20 rokov služby v I.
kategórii. V prípade  žalobcu služobný pomer trval 30 rokov v I. kategórii, takže nebolo  potrebné pristúpiť
k  takémuto zvýhodnenému zápočtu. Okrem toho poukázal na bod č.  4 prílohy č. 1 tohto  predpisu.
Uvedenému postupu nie je možné podľa názoru súdu nič  vyčítať. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti správny súd žalobu  zamietol podľa § 190 SSP  tak, ako  je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

27.) O trovách konania správny súd rozhodol s použitím ust. § 168 SSP tak, že úspešnému  žalovanému
náhradu trov nepriznal, nakoľko mu trovy v súdnom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu   j e  možné  podať kasačnú sťažnosť  v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak  a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným
Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti  sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému  správnemu súdu je určené,  kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "b6bce65d-a0b1-4cc9-bb48-f756c4bf6d74:e15e6a1c-9bee-4796-9e3c-ca012d27283d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2", "spisova_znacka": "14Sa/34/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/34/2018 z 18. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3018200328.2"}]}