{"guid": "8c496966-d541-4181-b403-667c5fcb11d8:09edb797-d342-4aa7-ade1-feb44744c8a3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3019200119.2", "spisova_znacka": "11S/58/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/58/2019 z 1. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. júna 2020, sp. zn. 11S/58/2019, ECLI:SK:KSTN:2020:3019200119.2", "identifikacne_cislo": "3019200119", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2020-06-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09edb797-d342-4aa7-ade1-feb44744c8a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3019200119.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2020:3019200119.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2020:3019200119.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200119
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200119.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: F. D. s. r. o., so sídlom T. E. XXX,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Marekom Doktorom, advokátom, so sídlom Trenčín, Legionárska
7735/31B proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2.
januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
označeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 12.06.2018 vyrubujúceho žalobcovi rozdiel  v sume 3.886,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie
apríl 2015 z dôvodu neuznania uplatneného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločností W.,
s.r.o.               a X. FIT s.r.o. za dodanie antikorového plechu, keď žalobca nepreukázal, že dodanie
zdaniteľných plnení bolo reálne poskytnuté práve týmito spoločnosťami.

2. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav tým, že správne orgány odmietli vykonať
dôkazy navrhované žalobcom a nesprávne právne posúdenie veci. Správne orgány vykonali len výsluch
svedkov navrhovaných žalobcom, nevykonali dokazovanie odtajnením kontrolných výkazov zaniknutých
spoločností, ktorý dôkaz navrhol žalobca, čím došlo k porušeniu práv žalobcu. Správca dane výpovede
„fiktívnych“ konateľov dodávateľských spoločností nesprávne vyhodnotil, nezobral do úvahy, že ich
výpovede môžu byť skreslené alebo úmyselne pozmenené, aby sa vyhli trestnému stíhaniu. Správca
dane nesprávne vyhodnotil výpoveď Y. T., zamestnanej v spoločnosti W. s.r.o., ktorá potvrdila dodávanie
tovaru a služieb žalobcovi. Tiež svedok B. Q. potvrdil, že zabezpečoval prepravu autami s pánom Y. L.
a A. Q., a to na základe dodacích listov, ktoré boli doručené správcovi dane. Dodanie fakturovaného
materiálu prostredníctvom uvedených osôb potvrdila i bývalá konateľka spoločnosti W. s.r.o. C. I., ako
aj konateľ spoločnosti X. W., s.r.o. p. G. W.. Správca dane v rámci preverovania dodania materiálu
žalobcom zistil prostredníctvom G., že žalobca materiál dodal svojmu odberateľovi a tento bol použitý
na výrobu linky na pečenie chleba. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že uniesol svoje dôkazné bremeno                   a na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/10/2012, týkajúci sa dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Tiež
v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ak použil zdaniteľné plnenia na výstupe, nemožno v zásade
odmietnuť právo na odpočítanie dane (Rozsudok C-285/11 Bonik). Podľa názoru žalobcu žalovaný



dôkazy predložené žalobcom nevyvrátil, len spochybnil. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a
preukázal dodanie tovaru od dodávateľských spoločností, tento riadne zaúčtoval a ďalej zobchodoval
pre spoločnosť Kornfeil s.r.o., Česká republika. K dokazovaniu poukázal na rozsudok Krajského súdu
Žilina, sp.zn. 21S/124/2012 a Krajského súdu v Hradci Králové       sp.zn. 30 Ca 9/97-26. Žalobca
namietal nedodržanie zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď žalovaný zobral na vedomie len dôkazy
v neprospech žalobcu, nevyporiadal sa s dôkazmi v jeho prospech, pričom poukázal na rozhodnutia
NS SR sp.zn. 5Sžf/61/2011 a 5Sžf/12/2010. Nedodržaním všetkých zásad daňového konania a
nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nebolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie a
preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný  v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na právnom
názore vyslovenom v napadnutom rozhodnutí. Svedok Q. nevedel preukázať dodanie fakturovaných
zdaniteľných plnení žalobcovi predložením relevantných dôkazov, nepamätal si mená ľudí, ktorí ako
externí pracovníci pracovali pri čistení a údržbe, nepredložil dôkazy o spôsobe obstarania tovaru a
zabezpečenia prepravy, ani dodanie tovaru spoločnosťou Y. E. V. s.r.o. (predtým V. E. V. s.r.o.), neuviedol
meno ekonomického poradcu, ktorý viedol účtovníctvo, doklady nepredložil, pretože ich mal odovzdať
nástupníckej spoločnosti L s.r.o. (konateľka C. I.). Konateľ žalobcu uzatvoril obchody „s nejakými mužmi“,
ktorých totožnosť nepoznal, a považoval ich raz za zástupcov spoločnosti W., s.r.o., raz spoločnosti
X. W. s.r.o.., faktúry od dodávateľov neobsahovali presný rozpis vykonaných prác či služieb, ich
rozsah a miesto výkonu, chýbali výkazy práce a zoznam osôb vykonávajúcich služby. Nebolo zrejmé
ako dodávateľ tovar obstaral, nebol preukázaný jeho právny vzťah k obchodnému majetku. Nebola
preukázaná existencia splnomocnenia od G. W. ako konateľa spoločnosti X. W., s.r.o. pre C. I., keď pán
W. vo výpovedi zo dňa 13.10.2016 uviedol, že nikoho nesplnomocnil konať za spoločnosť. Svedkyňa C.
I.         vo svojej prvej výpovedi ako konateľka spoločnosti W. s.r.o. nič nevedela o faktúrach pre žalobcu,
nepodpisovala ich, nevedela nič o fakturovaných položkách ani o preprave tovaru, nemala vedomosť o
daňovej povinnosti ani o úhradách faktúr. H. svedkyne T. nemohla ovplyvniť zistenia o skutkovom stave v
rozhodnom období v roku 2015, kedy bola na materskej dovolenke a nevedela sa so zamestnávateľom -
spoločnosťou W. s.r.o. dohodnúť pre jeho nekontaktnosť ani na skončení pracovného pomeru. Žalovaný
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal zistenia z kontrolných výkazov, pričom údaje z
kontrolných výkazov iných daňových subjektov slúžili len ako podklad pre ďalšie konanie správcu dane,
ktoré viedlo ku skutočnému prevereniu údajov k reálnemu skutkovému stavu. V danom prípade žalobca
nepreukázal nadobudnutie tovaru uvedeného na faktúrach, nepreukázal reálnosť fakturovaných plnení
tak, ako bolo deklarované na faktúrach. Pochybnosti správcu dane mali za následok prenos dôkazného
bremena na žalobcu, ktorý konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných
transakcií.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že osoba, s ktorou obchodoval mu predložila
kartičku s IČ DPH, výpis z obchodného registra a všetky potrebné doklady a zároveň konala v mene
spoločnosti, s ktorou žalobca už v minulosti - v roku 2014 obchodoval. Viacerí svedkovia potvrdili
prepravu tovaru do sídla odberateľskej spoločnosti. Tiež C. I. dňa 07.09.2017 potvrdila do zápisnice
dodanie tovaru a služieb žalobcovi, uviedla mená osoby vykonávajúcej prepravu a predložila doklady.
Žalobca svedkom kládol pri výpovediach otázky, žalovaný však tieto výpovede nevzal  do úvahy.
Žalovaný spochybnil i vykonanie maliarskych služieb z dôvodu, že na faktúre sa nenachádzal presný
rozpis vykonaných prác, pričom v bežnej obchodnej praxi nie je zvykom podrobne rozpisovať priebeh
maliarskych prác a iných vykonávaných služieb.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že s námietkami žalobcu sa vyporiadal v napadnutom rozhodnutí a naďalej
zotrval na svojich záveroch a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e)
SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe nie
je možné priznať úspech.

7. Zo súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:

8. Dňa 26.05.2016 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za obdobie január až
december 2015.



9. Za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH i z
dodávateľských faktúr od spoločností W., s.r.o. a X. W. s.r.o.. Išlo   o faktúry: č. XXXXXXXX zo dňa
30.04.2015, DPH = 776,00 eur; č. XXXXXXXX zo dňa 31.03.2015, DPH = 824,00 eur; č. XXXXXXXX
zo dňa 17.04.2015, DPH =  768,00 eur;       č. XXXXXXXX zo dňa 22.04.2015, DPH = 714,00 eur; č.
XXXXXXXX zo dňa 18.04.2015,     DPH = 804,00 eur. Predmetom fakturácie bolo dodanie materiálu
podľa dodacích listov (antikorový plech).

10. Spoločnosť W., s.r.o. bola vymazaná dňom 17.06.2016 v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom
sa stala spoločnosť E. D. servis s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, ktorá bola následne dňom 18.06.2016
vymazaná z obchodného registra ex offo. Konateľom spoločnosti W. s.r.o. v zdaňovacom období bola
C. I..

11. Správca dane preveroval dodania uvedené na faktúrach od spoločnosti W. s.r.o. výsluchom konateľky
C. I., ktorá do zápisnice zo dňa 13.09.2016 ako svedkyňa uviedla, že nebola reálne konateľkou
spoločnosti, nesplnomocnila žiadnu osobu na zastupovanie spoločnosti, nevystavovala a nepodpisovala
faktúry, nič nevedela           o dodaniach pre žalobcu, neprijala ani úhrady faktúr od žalobcu. Konateľ
žalobcu, ktorý bol prítomný pri výsluchu svedkyne, jej nepoložil žiadne otázky.

12. Konateľom spoločnosti X. W. s.r.o. bol v období od 17.12.2014 do 16.6.2016 G. W.. Menovaná
spoločnosť bola vymazaná dňom 17.06.2016 v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala
spoločnosť E. D. servis s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, ktorá bola následne dňom 18.06.2016 vymazaná
z obchodného registra ex offo. Konateľom spoločnosti W. s.r.o. v zdaňovacom období bola C. I..

13. Výsluchom bývalého konateľa G. W., ktorý do zápisnice zo dňa 13.10.2016 ako svedok uviedol, že v
spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť, robil to za neho iný pán, nevystavoval a nepodpisoval faktúry,
nič nevedel o preverovaných zdaniteľných obchodoch, o preprave fakturovaného tovaru a nemal prístup
k firemnej dokumentácii. Nikoho nesplnomocnil na konanie v mene spoločnosti X. W. s.r.o. Konateľ
žalobcu, ktorý bol prítomný pri výsluchu svedka, mu nepoložil žiadne otázky                a v stručnosti len
skonštatoval, že so svedkom ako konateľom sa nestretol.

14. Dňa 23.02.2017 správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly, v ktorom               za zdaňovacie
obdobie apríl 2015 vyčíslil rozdiel DPH vo výške 3.886 €, keď žalobcovi neuznal uplatnený odpočet DPH
z dodávateľských faktúr od spoločností W., s.r.o.     a X. W. s.r.o., z dôvodu porušenia ust. § 49 ods.
1 a § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, pretože žalobca nepreukázal reálne dodanie
spoločnosťami uvedenými na faktúrach a vznik daňovej povinnosti.

15. Správca dane protokol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v ňom doručil žalobcovi
dňa 28.02.2017.

16. Na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu správca dane doplnil dokazovanie výsluchom svedkov
C. C., Y. L. a B. Q., ktorí vo výpovediach potvrdili prepravu tovaru.

17. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne spoločnosť X. W. s.r.o. bola do registra zamestnávateľov
Sociálnej poisťovne prihlásená len do 31.10.2014.

18. Z inej kontrolnej činnosti bolo zistené, že dodávateľom spoločnosti X. W., s.r.o. bola v roku 2015
len spoločnosť Y., s.r.o. zastúpená konateľom D. H., ktorý však o svojom konateľstve nemal žiadnu
vedomosť.

19. Daňové priznania k DPH za rok 2015 za spoločnosť X. W., s.r.o. podpisoval a podával C. W., ktorý
od 17.12.2014 už nebol jej konateľom.

20. Dňa 29.05.2018 správca dane prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní pripomienky k
protokolu a predložené dôkazy.

21. Dňa 12.06.2018 Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX podľa § 68 ods. 5 zák. č.
563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH vo výške 3.886 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015,



keď mu neuznal odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr              od spoločností W., s.r.o. a X. W. s.r.o.
z dôvodu že nebolo preukázané dodanie fakturovaných obchodov práve týmito spoločnosťami.

22. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1.
tohto rozsudku. Žalovaný poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a odôvodnené pochybnosti,
že dodanie zdaniteľných plnení bolo reálne poskytnuté práve spoločnosťami uvedenými na sporných
faktúrach, t.j. spoločnosť X. W. s.r.o. a W., s.r.o Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné
faktúry neboli vydané osobou oprávnenou konať za menované spoločnosti, pretože svedkovia, ktorí boli
konateľmi v zdaňovacom období, popreli ich vystavenie, podpísanie, nevedeli nič o fakturovanom plnení.
Za daného stavu nemožno považovať plnenia za dodané uvedenými dodávateľskými spoločnosťami. Za
daných okolnosti žalobca v súdenom prípade konal neobozretne, keď vstúpil do obchodných transakcií
po oslovení neznámou osobou a prevzal na seba riziko účasti na konaní spojenou s nedovoleným
daňovým únikom (podvodom), ktorého následkom je nepriznanie odpočítania dane (DPH) z uvedených
transakcií.

23. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004  Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.  právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

28. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje :

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z.  správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z.  správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké



výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 63 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byt' vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.

33. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho
vydaním krajský súd dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili a dôsledne sa
riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, žalovaný napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

34. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.
a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie,
ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok
na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných
právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho
zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd
uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na
odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona č. 222/2004 Z.z.), a
to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje
DPH.

35. „Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý
disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj
tento nárok uplatnil: preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia, spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený“. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení
s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011).

36. Súdny  dvor  Európskej únie   v rozsudku  z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11      a C-142/11
uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam
je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010,
R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny
dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03,
Zb.s.I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží
vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne
okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body
33 a 34: Kittel a Recolta Recycling, ako     aj z 29. marca 2012, Véleclair. C-414/10, bod 32).

37. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,
aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach
napr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré
možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí
predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach
Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

38. Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné
len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa. resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť, aby k



uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo          od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia
uvedení na daňových dokladoch (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/2/2013 ).

39. Správny súd konštatuje, že samotným predložením faktúry a účtovných dokladov ešte nie je
vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len
formálne doklady o vykonaní predmetného obchodu, pričom nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. V
prejednávanej veci bolo pritom vykonaným dokazovaním preukázateľne spochybnené, že obchodné
transakcie skutočne prebehli spôsobom deklarovaným v predložených faktúrach.

40. Správny súd poznamenáva, že nie všetky skutočnosti, z ktorých správny orgán pri svojom
rozhodovaní vychádza, majú rovnakú preukaznú silu: niektoré podklady a dôkazy možno označiť
ako kľúčové, niektoré spĺňajú podpornú funkciu, ale výsledná mozaika, ktorú všetky zhromaždené
podklady tvoria, musí predstavovať presvedčivý a vnútorne nerozporný obraz, dostatočne relevantný
pre rozhodnutie veci.

41. V prejednávanej veci správny súd poukazuje v prvom rade na výpoveď bývalého konateľa
dodávateľskej spoločnosti X. W., s.r.o., ktorý vo svojej výpovedi dňa 13.10.2016 jednoznačne spochybnil
reálnosť deklarovaných obchodov, keď ako konateľ dodávateľskej spoločnosti nič nevedel o činnosti
spoločnosti, faktúry nevystavil ani nepodpísal. Za povšimnutie stojí fakt, že pri výpovedi prítomný
zástupca žalobcu jeho výpoveď nenamietal, ani mu nekládol napriek uvádzaným skutočnostiam
svedčiacim proti nemu žiadne otázky, pričom potvrdil, že so svedkom ako konateľom nikdy nekonal.

42. Správny súd ďalej poukazuje na výpoveď konateľky dodávateľskej spoločnosti W., s.r.o, ktorá
vo svojej výpovedi dňa 13.09.2016 ako svedkyňa jednoznačne spochybnila reálnosť deklarovaných
obchodov, keď ako konateľka dodávateľskej spoločnosti nič nevedela o činnosti spoločnosti, faktúry
nevystavila ani nepodpísala. I keď po roku svoju výpoveď čiastočne zmenila, nepredložila žiadne dôkazy
o daných obchodoch a preto zmenu jej výpovede správny súd považuje za účelovú. Za povšimnutie stojí
fakt, že pri prvotnej výpovedi prítomný zástupca žalobcu jej výpoveď nenamietal, ani jej nekládol napriek
uvádzaným skutočnostiam svedčiacim proti nemu žiadne otázky.

43. Správny súd zároveň poukazuje i na skutočnosť, že konateľ žalobcu predmetné obchody neuzatváral
s konateľmi dodávateľských spoločností, ale s nejakými mužmi, ktorých ani nevedel presne identifikovať.
Ako obozretnému obchodníkovi mu nič nebránilo, aby sa oboznámil s výpismi z obchodného registra
dodávateľských spoločností, z ktorého by zistil, že v rozhodnom období konateľom je G. W., resp.  C. I., a
preto mal od osôb, s ktorými obchody uzatváral, žiadať predloženie splnomocnenia vystavené konateľom
dodávateľskej spoločnosti. Keďže tak neučinil, nekonal s potrebnou odbornou starostlivosťou a neuistil
sa, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode či zneužívajúcom
konaní.

44. S poukazom na vyššie uvedené správny súd námietku žalobcu, že žalovaný vec nesprávne
právne posúdil vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd dospel k zhodnému záveru ako žalovaný,
že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal dodanie fakturovaných obchodov spoločnosťami W.,
s.r.o. a X. FIT s.r.o.  Správca dane odôvodnene spochybnil dodanie uvedenými spoločnosťami a
žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno. I keď žalobca
označil svedkov vykonávajúcich prepravu tovaru, uvedení svedkovia, ktorí nepreukázali právny vzťah k
dodávateľskej spoločnosti, neodstránili pochybnosti správcu dane, a skutočnosť, že tovar bol k žalobcovi
dopravený ešte nepreukazuje, že dodávateľom bola práve spoločnosť uvedená na faktúrach. Existencia
tovaru ako aj jeho následné dodanie žalobcom v danom prípade nebolo spochybnené.

45. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Správny súd poukazuje na to, že správca dane doplnil dokazovanie i vo vyrubovacom
konaní na základe pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, dôkazy riadne vyhodnotil
a v rozhodnutí uviedol svoju správnu úvahu, prečo neuznal žalobcovi uplatnený odpočet DPH od
dodávateľských spoločností. Pokiaľ sa týka kontrolného výkazu dodávateľských spoločností, správny
súd poukazuje na to, že uvedený dôkaz nepreukazuje reálnosť fakturovaných obchodov, ide o písomnosť
ako napr. faktúra a dodací list, ktoré môžu byť vystavené i bez reálneho plnenia, a ktorý preukazuje len
formálny pohyb tovaru a služieb. Preto i v prípade, že v kontrolnom výkaze spoločnosti je zaznamenaný
určitý obchod, táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená dôvodnosť uplatnenia odpočtu DPH,



ak správca dane na základe objektívnych skutočností spochybní reálnosť daného obchodu a daňový
subjekt jeho pochybnosti nevyvráti.

46. V prejednávanej veci správca dane a žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach a záver, ktorý prijali, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a
je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z.z.  Z vykonaného dokazovania je
podľa názoru správneho súdu zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom vo svetle zistení
správnych orgánov absentuje preukázanie dodania tovaru spoločnosťami uvedenými na faktúrach, t.j.
dodávateľskou spoločnosťou W., s.r.o. a X. W. s.r.o.

47. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

48. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné,
žalobným námietkam žalobcu nie je možné priznať úspech a preto podľa § 190 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal,
nakoľko mu v konaní pred súdom žiadne trovy nevznikli.

50. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": [{"guid": "8c496966-d541-4181-b403-667c5fcb11d8:5008d9a1-c0dc-4fd8-8574-e0c4e1168430", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3019200119.2", "spisova_znacka": "11S/58/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/58/2019 z 1. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3019200119.2"}]}