Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/3/2020 z 7. 7. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 7. júla 2020, sp. zn. 13S/3/2020, ECLI:SK:KSTN:2020:3020200020.2 Krajský súd Trenčín | 13S/3/2020 | ECLI:SK:KSTN:2020:3020200020.2 | 2020-07-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bcc7ef4-33ba-4040-a9bf-00bfd4e0787e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3020200020.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/3/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200020
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200020.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu
Zlatá huta, spol. s r.o. so sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, IČO 31 426 964, zast.
M.. N. D., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie C. XX, N. N., proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100306/1/127350/2015/5201 zo dňa 23. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301402/5/4780051/2014/Bed zo dňa 27.10.2014, ktorým bol
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel DPH v sume 225 472,25 eur za
zdaňovacie obdobie december 2008, nadmerný odpočet DPH v sume 124 271,46 eur žalobcovi priznaný
nebol a žalobcovi bola na DPH vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 101 200,79 eur.

2. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, žalobcovi nebol uznaný nárok na
odpočet DPH za dodanie plechu s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 LBMA od dodávateľa A. Energie
s.r.o. so sídlom Priemyselná 1, Trnava, IČO 36 244 155 v celkovej výške 86 284,09 eur, na základe
faktúr nasledovne:
- faktúra č. 50080064 zo dňa 09.12.2018, základ dane 3 648 220,13 Sk, 19 % DPH 693 161,80 Sk (23
008,76 eur),
- faktúra č. 50080065 zo dňa 10.12.2018, základ dane 2 084 144,83 Sk, 19 % DPH 395 987,50 (13
144,38 eur),
- faktúra č. 50080067 zo dňa 03.12.2018, základ dane 2 739 850 Sk, 19 % DPH 520 571,50 Sk (17
279,81 eur),
- faktúra č. 50080069 zo dňa 15.12.2018, základ dane 2 603 454,84 Sk, 19 % DPH 494 656,40 Sk (16
419,58 eur),
- faktúra č. 50080072 zo dňa 19.12.2018, základ dane 2 605 353,66 Sk, 19 % DPH 495 017,20 Sk (16
431,56 eur).

3. Taktiež nebol žalobcovi uznaný nárok na odpočet DPH ani za dodanie Au pásov s rýdzosťou 999,9
od dodávateľa A. J. Secret Consulting, s.r.o. so sídlom Svetlá 1, Bratislava, IČO 36 829 382 v celkovej
výške 139 188,16 eur, na základe faktúr nasledovne:



- faktúra č. 48/2008 zo dňa 04.12.2018, základ dane 5 580 000 Sk, 19 % DPH 1 060 200 Sk (35 192,19
eur),
- faktúra č. 49/2008 zo dňa 05.12.2018, základ dane 5 543 169,40 Sk, 19 % DPH 1 053 202 Sk (34
959,90 eur),
- faktúra č. 51/2008 zo dňa 16.12.2018, základ dane 5 484 724,20 Sk, 19 % DPH 1 042 097,50 Sk (34
591,30 eur),
- faktúra č. 52/2008 zo dňa 17.12.2018, základ dane 5 461 494 Sk, 19 % DPH 1 037 683 Sk (34 444,77
eur).

4. V priebehu administratívneho konania správca dane a žalovaný na základe vykonaného rozsiahleho
dokazovania zistili, že predmetná komodita „zlato s rýdzosťou 999,9 tisícin“ bola v skutočnosti
investičným zlatom a bola dodávaná na Slovensko z Rakúska prostredníctvom dvoch obchodných
reťazcov v nasledovnom zložení:
a) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) - Excelent gold plus s.r.o. (Česká republika) - LAZZA s.r.o.
Poriadie - A. Energie s.r.o. Trnava - Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca)
b) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) - HiB Trade s.r.o. Spišská Nová Ves - A. J. Secret Consulting,
s.r.o. Bratislava - Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca)

5. Správca dane a žalovaný nespochybnili reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení, ale spochybnili
uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľskými spoločnosťami, predmetom ktorých bola dodávka
zlata deklarovaného ako „priemyselné zlato“. Zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že
dodávateľské spoločnosti v rámci vyššie uvedených obchodných reťazcov dodali žalobcovi nie zlato
priemyselné ako deklarovali na sporných faktúrach, ale zlato investičné. Predmetná komodita „zlato
s rýdzosťou 999,9 tisícin“ bola nakupovaná výlučne od rakúskeho dodávateľa Schoeller Münzhandel
GmbH a tento je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa nákupom a predajom investičného
zlata. Údaj o dodávanom tovare uvedený na faktúrach „zlaté pásy“, resp. „plech“ vyznieva účelovo,
aby uvedená forma nespĺňala charakter investičného zlata, pričom rýdzosť zlata 999,9 tisícin
parametre investičného zlata spĺňa. Z prepravných dokladoch je zrejmé, že odosielateľom tovaru
bola rakúska spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH a príjemcom bol žalobca. Medzičlánky v rámci
vyššie uvedených obchodných reťazcoch žiadnym spôsobom zlato nespracovávali, neprepracovali,
nepretvárali, nevykonali na ňom žiadne úpravy a vo forme ako ho nakúpili ho predali svojim odberateľom
v nezmenenom stave, v rovnakej rýdzosti a v rovnakom tvare. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi
na základe sporných faktúr nebol dodaný tovar uvedený na týchto faktúrach, ale bolo mu dodané
investičné zlato. Pri dodaní zlata v rámci popísaných obchodných reťazcoch mohol žalobca dosiahnuť
na Slovensku nárok na odpočet DPH len tak, že zlato nebude kvalifikované ako „investičné“ (ktoré
je podľa § 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od DPH a teda žalobca si nemôže pri
nákupe tejto komodity účtovať DPH na vstupe), ale len ako „priemyselné zlato“. Preto bol na sporných
faktúrach tovar účelovo uvádzaný ako „zlaté pásy“ alebo „plech“ tak, aby uvádzaná forma nespĺňala
charakteristiku investičného zlata podľa § 67 zákona č. 222/2004 Z.z.. Keďže však zlato pochádzalo od
spoločnosti, ktorá obchodovala len s investičným zlatom (Schoeller Münzhandel GmbH) a toto zlato bolo
bez akejkoľvek zmeny dodané žalobcovi, je zrejmé, že žalobca nadobudol investičné zlato, z ktorého si
nemohol uplatniť odpočet DPH. Pokiaľ si teda žalobca napriek uvedenému odpočet DPH zo sporných
faktúr uplatnil, dopustil sa neoprávneného uplatnenia a týmto postupom porušil zákonné podmienky pre
odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z..

6. Len pre chronologickú úplnosť krajský súd uvádza, že v danej veci správca dane opakovane (celkovo
trikrát) rozhodoval. V poradí prvým rozhodnutím č. 645/230/16779/10/Feč zo dňa 05.03.2010 nebol
žalobcovi priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 124 271,46 eur a súčasne mu bola určená vlastná daňová
povinnosť v sume 101 200,79 eur. Na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie odvolacím orgánom
zrušené rozhodnutím č. I/226/10995-85686/2010/994159-r zo dňa 03.08.2010 a vec bola vrátená na
ďalšie konanie s tým, že správca dane bol zaviazaný vykonať opakovanú daňovú kontrolu na zistenie
skutkového stavu a výsledok daňovej kontroly mal zahrnúť do protokolu o kontrole, pričom všetky
skutočnosti zistené tak v riadnej ako aj opakovanej kontrole mali byť podkladom pre nové rozhodnutie.
Dňa 04.05.2012 bol vydaný dodatočný platobný výmer (v poradí druhé rozhodnutie), ktorým nebol
priznaný žalobcovi nadmerný odpočet v sume 124 271,46 eur a bola mu určená daňová povinnosť za
zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 101 200,79 eur, na odvolanie žalobcu žalovaný dodatočný
platobný výmer zrušil, pričom konštatoval, že riadna daňová kontrola nebola pre porušenie § 15 ods.



10 zákona č. 511/1992 Zb. a pre nedostatočne zistený skutkový stav riadne ukončená, pričom poukázal
na to, že rozhodnutím odvolacieho orgánu č. I/226/10995-85686/2010/994159-r zo dňa 03.08.2010
došlo k zrušeniu vydaného rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, teda dodatočný
platobný výmer nenadobudol právoplatnosť, nebolo skončené ani vyrubovacie konanie po riadnej
daňovej kontrole
a vzhľadom na uvedené nemala ani prebehnúť opakovaná daňová kontrola a odvolaním napadnutý
dodatočný platobný výmer nie je vydaný v súlade s ust. § 46 ods.6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb.. Následne správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní po riadnej daňovej kontrole a vydal dňa
27.10.2014 v poradí tretie rozhodnutie č. 9301402/5/4780051/2014/Bed., ktorým bol žalobcovi opätovne
určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 a vyrubená vlastná
daňová povinnosť vo výške 101 200,79 eur, pričom na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie správcu
dane zo dňa 27.10.2014 žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdené.

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu a namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly, nezákonnosť predĺženia lehoty na
vykonanie daňovej kontroly, nezákonnosť vykonaných dôkazov, najmä priebeh miestnych zisťovaní,
počas ktorých boli vykonané výsluchy svedkov ako i nezákonnosť ústnych pojednávaní s konateľmi jeho
dodávateľov. Trval na tom, že daňová kontrola nebola doteraz zákonne ukončená, a to z dôvodu, že
údajné prerokovanie protokolu bolo nezákonné, resp. k nemu nedošlo. Namietal taktiež, že počas celej
daňovej kontroly mu správca dane odopieral predloženie dožiadaní a odpovedí na tieto dožiadania, k
pochybnostiam správcu dane sa nemal možnosť vyjadriť, správca dane zatajoval, aké má pochybnosti,
pričom nemá vedomosť, žeby ním predložené dôkazy správca dane spochybnil. Závery správcu dane
považuje žalobca za rozporné so záväznou judikatúrou Európskeho súdneho dvora.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie za
účelom dostatočného zistenia skutkového stavu. Zdôraznil, že daňová kontrola začala dňa 07.03.2009 a
bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 26.02.2010, t. j. v zákonnej jednoročnej lehote, k predĺženiu
lehoty na vykonanie daňovej kontroly došlo v súlade so zákonom. Do dňa prerokovania protokolu z
riadnej daňovej kontroly správca dane nemohol vyhotoviť dodatok k protokolu a vysporiadať sa v ňom
s písomným vyjadrením žalobcu, nakoľko toto bolo správcovi dane doručené až dňa 01.03.2010 (na
poštovú prepravu podané dňa 25.02.2010) a žalobca v deň prerokovania protokolu správcovi dane toto
vyjadrenie nepredložil. Žalovaný nesúhlasil, že by žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým
zisteniam a zdôraznil, že na ústne pojednávanie, ktoré bolo realizované práve za účelom takéhoto
oboznámenia, sa žalobca nedostavil. Zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

9. Vo veci už krajský súd opakovane rozhodoval. Procesným rozhodnutím, uznesením č.k.
13S/104/2015-77 zo dňa 02.12.2015 tunajší súd konanie zastavil, keď dospel k záveru, že žaloba
bola podaná oneskorene. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky toto rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že sa zaoberal rozporom medzi znením ust. § 31 ods. 2
zákona č. 563/2009 Z.z. a poštovým poriadkom, kedy sú lehoty uloženia nedoručenej zásielky odlišné.
Následne krajský súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 13S/104/2015-106 zo dňa 19.09.2018
tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe podanej
kasačnej sťažnosti však Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd svojím rozsudkom sp.
zn. 8Sžfk/59/2018 zo dňa 28. novembra 2019 uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie. Zdôraznil, že rozhodujúcou v prejednávanej veci je skutočnosť, či
mohol správca dane vyrubiť žalobcovi rozdiel dane za predmetné zdaňovacie obdobie a či predmetný
Protokol mohol byť podkladom na vyrubenie dane. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenal, že v
zhode so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou, ako aj rozhodovacou činnosťou ústavného súdu je
účelom Daňového poriadku to, aby boli daňové povinnosti daňovníkov pri platení daní riadne naplnené
a uplatnené. Kasačný súd krajskému súdu vytkol, že neobstojí argumentácia krajského súdu, že
daňová kontrola nebola riadne ukončená. Podľa kasačného súdu je konanie žalobcu, ktorý sa zúčastnil
prerokovania protokolu o vykonaní daňovej kontroly potrebné chápať a vykladať tak, že žalobca súhlasil
s jeho prerokovaním, hoci ním vznesené písomné námietky neboli správcovi dane ešte doručené. Iný
výklad by znamenal, že konanie žalobcu v tom smere, že námietky, ktoré zaslal poštou nepredložil aj pri
osobnej účasti na jeho prerokovaní, sledovalo iba jeden cieľ, ktorým bola snaha zmiasť správcu dane
a dosiahnuť v prípadnom súdnom spore znehodnotenie výsledkov daňovej kontroly. Takéto správanie
žalobcu by potom nepochybne malo znaky zneužitia práva.



10. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu
v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§
119 S.s.p.), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods.
1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených
v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve
viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po
zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom
(§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom
súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1
písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s
obsahom súdneho
a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S.s.p.), dospel správny
súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup
žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu
nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie
je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným
rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

11. Vzhľadom na prechodné ustanovenie §165b ods. 1 Daňového poriadku sa predmetné daňové
konanie dokončilo podľa súčasného Daňového poriadku.

12. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
pri správe daní vyšlo najavo.

13. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady
k nim.

15. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane
dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane.

16. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie.

17. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,
kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.



18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

19. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

21. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady
posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu
rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia
plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda skutočné dodanie tovaru
a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon
uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú
zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným
predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán
obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa
jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými
tak činí. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok,
u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod
upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

22. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. V okamihu, keď správca
dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom
konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v
postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej
transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré
povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží
predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným
šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým
únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a
C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový
subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH
uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn.
2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn.
III. ÚS/78/2011-17).



23. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie
práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou
kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté
plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a
hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse
Oliemaatschappij NV, C-499/10).

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

27. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., na účely tohto ustanovenia investičným zlatom a) je zlato
vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov
a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac, b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac
a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu,
ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach viac než o 80%.

28. Podľa § 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z., od dane je oslobodené dodanie investičného zlata,
nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného
zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata
vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva
týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a
forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata.
Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

29. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,
zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným
obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne
vykonanie obchodu.

30. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného spornými faktúrami snažil sa úplne a presne zistiť
skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.
Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že dodávateľské
spoločnosti nemohli dodať žalobcovi priemyselné zlato, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou
rozhodovacou praxou kasačného súdu. Dodávatelia nakupovali zlato len od jediného rakúskeho
dodávateľa (Schoeller Münzhandel GmbH), ktorý sa zaoberá len nákupom a predajom investičného
zlata. Na sporných faktúrach bol tovar účelovo uvádzaný ako „zlaté pásy“ alebo „plech“ tak, aby
uvádzaná forma nespĺňala charakteristiku investičného zlata podľa § 67 zákona č. 222/2004 Z.z.. s



cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si uplatní odpočítanie dane zo
štátneho rozpočtu. Uvedená situácia je založená na zneužití práva a preto nepožíva súdnu ochranu.

31. Žalovaný a správca dane teda správne dospeli k záveru, že v danom prípade sa jedná
o zneužitie princípu neutrality dane. Ako už bolo vyššie uvedené, pri dodaní zlata v rámci popísaných
obchodných reťazcoch mohol žalobca dosiahnuť na Slovensku predmetný daňový únik len tak, že zlato
nebude kvalifikované ako „investičné“ (ktoré je podľa § 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené
od DPH a teda žalobca si nemôže pri nákupe tejto komodity účtovať DPH na vstupe), ale len ako
„priemyselné zlato“. A práve o takýto model ide aj v posudzovanom prípade. Na sporných faktúrach bol
tovar účelovo uvádzaný ako „zlaté pásy“ alebo „plech“ tak, aby uvádzaná forma nespĺňala charakteristiku
investičného zlata podľa § 67 zákona č. 222/2004 Z.z.. Keďže však zlato pochádzalo od spoločnosti,
ktorá obchodovala len s investičným zlatom (Schoeller Münzhandel GmbH) a toto zlato bolo bez
akejkoľvek zmeny dodané žalobcovi, je zrejmé, že žalobca nadobudol investičné zlato, z ktorého si
nemohol uplatniť odpočet DPH.

32. Pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov sú jednoznačne opodstatnené. Hoci bolo na
sporných faktúrach uvedené priemyselné zlato („zlaté pásy“ alebo „plech“), žalobca v skutočnosti
od svojich odberateľov odobral nie priemyselné zlato, ale zlato investičné. Pri existencii takýchto
pochybností možno ustáliť, že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva
a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti
o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že
žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo
tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2008 uznaný
ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. §
49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.

33. Žalobná námietka, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné nie je dôvodná. Krajský súd
je toho názoru, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný jasne formuloval svoje závery, že nedošlo
k reálnemu uskutočneniu deklarovaného zdaniteľného obchodu, keď žalobca miesto deklarovaného
priemyselného zlata nadobudol od svojich dodávateľov zlato investičné, z ktorého nemal právo si
odpočítať DPH. Preto, pokiaľ si žalobca z týchto sporných faktúr uplatňoval odpočítanie dane, išlo zo
strany žalobcu o zneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Správne preto
žalobca potvrdil právne závery správcu dane
o nepreukázaní splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočet DPH. Za tejto
situácie, keď dôvody rozhodnutia správneho orgánu sú zrejmé, nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

34. Ani ďalšia žalobná námietka ohľadne nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly
a nezákonnosti predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je dôvodná. Predmetná daňová
kontrola začala dňa 07.03.2009 a bola ukončená prerokovaním protokolu z daňovej kontroly dňa
26.02.2010, teda v zákonnej jednoročnej lehote predĺženej v súlade s § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992
Zb..

35. Rovnako žalobnú námietku o nezákonnosti vykonaných dôkazov pri miestnych zisťovaniach, počas
ktorých boli vykonané výsluchy svedkov a konateľov jeho dodávateľov považuje krajský súd taktiež za
neopodstatnenú. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, na základe dožiadaní vykonali miestne
príslušní správcovia dane miestne zisťovania a ústne pojednávania s konateľmi dodávateľov žalobcu,
pričom nešlo o výsluch svedkov a správca dane správne na tieto dôkazy prihliadal v zmysle § 16, § 29
ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. Tieto dôkazy sú jednoznačne zákonnými dôkazmi, teda dôkazmi,
ktoré boli získané v súlade so zákonom.

36. Krajský súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa taktiež nestotožnil
s námietkou o neukončení daňovej kontroly a o neprerokovaní protokolu. K tejto otázke výslovne
zaujal právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/59/2018
zo dňa 28. novembra 2019 a krajský súd je týmto právnym názorom viazaný podľa § 469 S.s.p..
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že rozhodujúcou v prejednávanej veci je skutočnosť, či
mohol správca dane vyrubiť žalobcovi rozdiel dane za predmetné zdaňovacie obdobie a či predmetný
Protokol mohol byť podkladom na vyrubenie dane. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky



poznamenal, že v zhode so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou, ako aj rozhodovacou činnosťou
ústavného súdu je účelom Daňového poriadku to, aby boli daňové povinnosti daňovníkov pri platení daní
riadne naplnené a uplatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky krajskému súdu vytkol, že neobstojí
argumentácia krajského súdu, že daňová kontrola nebola riadne ukončená. Podľa Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je konanie žalobcu, ktorý sa zúčastnil prerokovania protokolu o vykonaní daňovej
kontroly potrebné chápať a vykladať tak, že žalobca súhlasil s jeho prerokovaním, hoci ním vznesené
písomné námietky neboli správcovi dane ešte doručené. Iný výklad by znamenal, že konanie žalobcu
v tom smere, že námietky, ktoré zaslal poštou nepredložil aj pri osobnej účasti na jeho prerokovaní,
sledovalo iba jeden cieľ, ktorým bola snaha zmiasť správcu dane a dosiahnuť v prípadnom súdnom
spore znehodnotenie výsledkov daňovej kontroly. Takéto správanie žalobcu by potom nepochybne malo
znaky zneužitia práva.

37. Ani žalobná námietka, že počas celej daňovej kontroly správca dane žalobcovi odopieral predloženie
dožiadaní a odpovedí na tieto dožiadania, že k pochybnostiam správcu dane sa nemal možnosť žalobca
vyjadriť, že správca dane zatajoval, aké má pochybnosti, pričom nemá vedomosť, žeby žalobcom
predložené dôkazy správca dane spochybnil, neobstojí. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca
dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., žalobca mal
vedomosť o jednotlivých zisteniach a pochybnostiach správcu dane a taktiež mal možnosť sa k nim i
vyjadriť. Správca dane zaslal žalobcovi predvolanie zo dňa 22.12.2009 z dôvodu oboznámenia žalobcu
so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, v deň uvedený v predvolaní 20.01.2010 sa však
k správcovi dane žalobca nedostavil.

38. K námietke, v ktorej žalobca tvrdí, že nepriznanie práva na odpočítanie DPH v posudzovanom
prípade je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti
argumentáciu uvedenú v bode 23 tohto rozsudku. Nepriznanie práva na odpočítanie DPH v danej veci
nie je v žiadnom prípade v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Naopak, Súdny dvor EÚ opakovane
skonštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo
svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré
je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse
Oliemaatschappij NV, C-499/10).

39. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené,
že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom
prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k
realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu
totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca
je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na
odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým
na daňovom subjekte. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že žalovaný a správca dane nezákonne
zaťažujú žalobcu dôkazným bremenom. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca
dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a
navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len
a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V
zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie
je získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na
ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú
povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

40. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie
mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako
nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku a žalobu zamietol.



42. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).