{"guid": "26a32dec-17b9-4692-8faf-6a3a27bd8264:16692fcb-9ff7-455b-a875-8d1f8a165134", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3218201433.2", "spisova_znacka": "19Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/124/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. apríla 2020, sp. zn. 19Co/124/2019, ECLI:SK:KSTN:2020:3218201433.2", "identifikacne_cislo": "3218201433", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16692fcb-9ff7-455b-a875-8d1f8a165134", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3218201433.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2020:3218201433.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2020:3218201433.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/124/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218201433
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3218201433.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu X. B. Q., a.s. so sídlom O. XX,
XXX XX I., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému P. Q., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom Q. nad B.
XX, o zaplatenie 2.354,85,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. mája 2019 č. k. 4Csp/115/2018-96 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12. júna 2019 č. k. 4Csp/115/2018-101 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti výroku II.       m e n í   tak, že
žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške    5 % ročne zo sumy 95,12,-
eur od 25.10.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti výrok II. a výrok I. v rozsahu splatnosti peňažného plnenia                       p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán   n e m á   na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.451,27,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.451,27,- eur od 25.10.2018 do zaplatenia,
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej
splátky sa stáva zročný celý dlh (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.), žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia         o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti
tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z tvrdení žalobcu, ktoré neboli
žalovaným popreté a z predložených listín vyplýva, že na základe Žiadosti          o poskytnutie spotrebného
úveru zo dňa 06.10.2017 žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 06.10.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXX o poskytnutí bezúčelového úveru vo výške 2.600,- eur, ktorý bol žalovanému
poskytnutý. V zmluve boli uvedené aj tieto podmienky: výška úveru 2.600,- eur, druh úveru: pôžička,
celkové suma, ktorú musí dlžník vrátiť 3.777,52,- eur, počet splátok: 72, splátka 50,66,- eur, poplatok
za poskytnutie úveru: 130,- eur, ročná úroková sadzba 11,90 %, RPMN 15 %, priemerná hodnota
RPMN 12,57 %. Splátky sú splatné v 20. deň kalendárneho mesiaca, termín splatnosti 1. Splátky:
20.10.2017, splatnosť úveru: 20.09.2023. Dňa 24.10.2018, po predchádzajúcej výzve a upozornení zo
dňa 21.08.2018 na možnosť žiadať celý dlh v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo
zmluvy a nerešpektovania predchádzajúcich výziev, žalobca vyzval žalovaného k bezodkladnej úhrade
celého úveru. Z listiny žalobcu, označenej ako Prehľad splácania vyplýva, že za účelom splácania úveru



žalovaný poukázal žalobcovi celkom do zosplatnenia sumu 458,91,- eur a po zosplatnení neuhradil
žiadnu sumu. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným popreté súd prvej inštancie zistil, že uplatnená
suma 95,12,- eur predstavuje úroky v dohodnutej výške 11,90 % ročne do dátumu zosplatnenia a
uplatnená suma 1,30,- eur predstavuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa splatnosti každej
splátky do jej úhrady resp. do času zosplatnenia.

3. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného riadne a hodnoverne popreté,        a najmä z
listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný potom
ako mu bol na základe zmluvy zo dňa 06.10.2017 žalobcom poskytnutý úver porušil svoje zmluvné
povinnosti zo zmluvy, pretože spotrebiteľský úver riadne a včas nesplácal, dostal do omeškania. Žalobca
žalovaného vyzval na úhradu omeškaných splátok vo výške 128,54,- eur. Keďže žalovaný omeškané
splátky riadne neuhradil dňa 24.10.2018 úver predčasne zospaltnil, ktorú skutočnosť žalovanému
písomne oznámil a žalovaného súčasne vyzval na úhradu celého dlhu vo výške 2.511,27,- eur. Žalovaný
si svoju povinnosť v celom rozsahu nesplnil, a preto súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vo
výške     2.451,27,- eur (ako 2.511,27,- eur mínus poplatky vo výške 60,- eur, ktoré si žalobca v spore
neuplatňuje) žalobcovi zaplatiť.

4. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov z úveru po zosplatnení úveru (t.j.
úrok vo výške 11,90 % ročne zo sumy 2.354,85,- eur od 25.10.2018 do zaplatenia) a to vzhľadom na
závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012. Ústavný súd SR v danej veci odmietol
sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov,              v zmysle ktorých má veriteľ nárok
na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s
tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba
úroku z omeškania. I z rozhodnutia R 59/1998 vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky  z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť už iba úroky z omeškania, a nie úroky.

5. Súd prvej inštancie zastával názor, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania z úrokov z
úveru (t.j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 95,12,- eur od 25.10.2018 do zaplatenia)
a to aj z dôvodu, že  úroky z omeškania nie je možné priznať aj       z úrokov, pretože by tak
súd priznal príslušenstvo z príslušenstva, čo je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník
jednoznačne rozoznáva úroky        a úroky z omeškania. Zmluvnými úrokmi pritom nazývame vopred
dohodnutú odplatu za užívanie istiny, ktorá prichádza do úvahy len pri peňažných pohľadávkach. Úroky
vo všeobecnosti predstavujú hodnotu peňazí, resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí.
Ich výška závisí v zásade od dohody zmluvných strán. Úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za
oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky. Zákonná definícia príslušenstva pohľadávky, obsiahnutá v
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy, vrátane zmluvy o úvere,
pričom zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nemožno vyvodiť
právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6Co/92/2017).

6. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku (či už pri platení
jednotlivých mesačných splátok alebo celého zosplatneného úveru) vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej
istine i právo na úhradu úrokov z omeškania. Z jednoznačných rozhodných skutočností je zrejmé,
že žalobca si okrem úrokov z omeškania z jednotlivých splátok do zosplatnenia t.j. do 24.10.2018
(zrejmé z prehľadu pripojenej tabuľky) v celkovej výške 1,30,- eur (ako súčet úrokov z omeškania z
jednotlivých splátok vždy od ich splatnosti do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) uplatnil i úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne      z celej istiny úveru (2.354,85,- eur) od 25.10.2018 do jej úplného
zaplatenia (vyplývajúce zo žalobného návrhu). Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol
posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať
občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení       s § 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho
peňažného záväzku s jednotlivými splátkami úveru i následne celého úveru, t. j. v čase od 21.10.2017
(nasledujúci deň po splatnosti prvej splátky) do 25.09.2018 predstavovala výšku 0,00 %, a preto v súlade
s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky



č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 5 % ročne. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vo výške 1,30,- eur (z jednotlivých omeškaných splátok do vyhlásenia
splatnosti úveru) a následne i úrok z omeškania vo výške 5 % z uplatnenej sumy istiny 2.354,85,- eur
odo dňa 25.10.2018 až do jeho úplného zaplatenia.

7. Súd prvej inštancie dospel k názoru, po posúdení majetkových pomerov žalovaného     a vzhľadom
na zistené okolnosti o osobe žalovaného jeho príjem, s prihliadnutím na nutné úhrady nákladov na
uspokojovanie základných životných potrieb žalovaného a potrieb jeho dieťaťa, voči ktorému mu stále
trvá vyživovacia povinnosť, úhradu iných dlhov žalobcovi, nie je v možnostiach žalovaného splniť
povinnosť uloženú týmto rozsudkom v lehote troch dní, a preto určil žalovanému  túto povinnosť splniť
v dlhšej lehote formou mesačných splátok. Pri určení výšky splátky a času ich plnenia súd prihliadal na
výšku peňažného plnenia a možnosti žalovaného a je toho názoru, že umožnením plnenia v splátkach v
súdom určenej výške nebudú oprávnené záujmy žalobcu ohrozené, keďže v prípade plnenia žalovaným
riadne         a včas dlh žalobcu bude splnený cca do dvoch rokov a ak žalovaný bude v omeškaní čo i
len  s jednou splátkou, žalobca môže od nej požadovať celé priznané plnenie. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 3 ods. 1, § 565, § 563, § 53 ods. 9, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d), zákona č. 129/2010 Z. z., § 497 Obchodného zákonníka,
o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

8. Súd prvej inštancie svojim opravným uznesením zo dňa 12. 06. 2019, č. k. 4Csp/115/2018-101 výrok I.
Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou                     č. k. 4Csp/115/2018-96 zo dňa 16.05.2019
opravil v časti priznaného úroku z omeškania tak, že časť výroku I. v znení: \"spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.451,27,- eur od 25.10.2018 do zaplatenia\" nahrádza správnym znením:
\"spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.354,85,- eur od 25.10.2018 do zaplatenia\"
s tým, že vo zvyšnej časti zostáva Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou                                 č.
k. 4Csp/115/2018-96 zo dňa 16.05.2019 nezmenený. Rozhodol tak s poukazom na              ust. § 224.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku II.,
ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá a v časti výroku I , v ktorej povolil súd prvej inštancie
žalovanému splácať dlh v splátkach po 100,- eur mesačne. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s argumentmi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho
rozhodnutia v bodoch 19., 20., 22. Mal za to, že v tomto rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie
vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365, ods. 1 písm. f)
CSP). Citoval ust. § 497, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, Komentár IURA EDITION k príslušným
ustanoveniam Obchodného zákonníka, § 16 zák. č. 129/2010, § 13 ods. 3 citovaného zákona. Odkázal
aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90, Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11. 2017 a č. k. 43Co/28/2017-94 zo dňa 27.02.2018, Krajského súdu v Nitre
č. k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 07.12.2017 a č. k. 7Co/366/2017-84 zo dňa 30.11.2017, Krajského súdu
v Košiciach č. k. 5Co/297/2017 zo dňa 13.02.2018, č. k. 5Co/311/2017 zo dňa 15.02.2018,     č. k.
5Co/250/2017 zo dňa 13.02.2018, č. k. 5Co/372/2017 zo dňa 22.03.2018,                          č. k. 5Co/414/2017
zo dňa 27.03.2018 a č. k. 5Co/339/2017 zo dňa 22.03.2018. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru už
veriteľovi neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, podľa jeho názoru nemá
oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník stanovuje len moment vzniku nároku na dohodnutý
úrok, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na
dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka obsahom
záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré predstavujú cenu
úveru. Dlžník je povinný ich platiť od okamihu reálneho poskytnutia finančných prostriedkov až do
okamihu ich reálneho vrátenia. Omeškanie dlžníka zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka,
ale neovplyvňuje samotný vznik nároku na úrok z úveru. Odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného
zákonníka je určené na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho
postavenia, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014 žalobca uviedol, že zákonné úroky z
omeškania nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Argumentoval aj
tým, že v roku 2013 bol do legislatívneho procesu predložený návrh novely Občianskeho zákonníka
(neskôr prijatý ako zákon č. 106/2014 Z. z.), ktorý obsahoval aj návrh na doplnenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vetou \"Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len



do uplatnenia práva podľa § 565.\". Táto navrhovaná zmena však nebola legislatívne prijatá          a
žiadne ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, neexistuje.
K nároku na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov odkázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.06.2017,                        č. k. 43Co/19/2017-103 zo dňa
29.11.2017, Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/219/2017-104 z 13.12.2017 a Krajského súdu v Bratislave
č. k. 6Co/78/2018-187 zo dňa 18.04.2018,             z ktorých vyplýva, že pokiaľ dlžník mešká s úhradou
úroku, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru. Ak je dlžník v
omeškaní so splatením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania,
pričom súčasťou sumy vyplývajúcej z úverovej zmluvy, ktorú má dlžník vrátiť, je nielen istina úveru,
ale aj dohodnuté úroky - ak došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, stala sa splatnou nielen
istina, ale aj kapitalizované úroky z úveru. V prípade, ak ich žalovaný dlžník neuhradí, dostáva sa aj s
touto sumou do omeškania, v dôsledku čoho postihuje dlžníka sankcia za nedodržanú lehotu splatnosti
v podobe úrokov z omeškania. Ďalej poukázal na odlišné stanovisko JUDr. F. E. v Náleze Ústavného
súdu SR zo dňa 24.10.2013,                  sp. zn. I.ÚS 547/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
4Obo/143/98, Uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012, ďalšie množstvo rozhodnutí krajských
súdov. K splátkam, ktoré súd prvej inštancie povolil žalovanému na zaplatenie priznaného peňažného
plnenia, uviedol, že v tejto časti nie je rozsudok súdu prvej inštancie riadne odôvodnený. Zdôraznil,
že žalovaný nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia
splátok a súd rozhodol bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúci majetkové a sociálne pomery
žalovaného. Priznaním splátok po 100,- eur mesačne žalovaný opätovne získal možnosť splácať úver,
pričom porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a pri určení mesačnej splátky vo výške 100,-
eur bude žalovaný splácať iba istinu viac ako 1,9 roka. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre
klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku
získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Zdôraznil, že má právo, aby mu jeho pohľadávka
bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods.
1 CSP. Mal zato, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky. Vytýkal, že
žalovaný v priebehu súdneho konania neprejavil žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť a má
ľahostajný prístup k plneniu si svojich zmluvných povinností. V tejto súvislosti poukázal na množstvo
rozhodnutí krajských súdov, z ktorých citoval.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že výrok II.,
ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, je potrebné vo vzťahu k zmluvným úrokom po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru a vo výroku I., v rozsahu splatnosti peňažného plnenia potvrdiť ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP a vo vzťahu k výroku II., v časti týkajúcej sa úroku z omeškania s
vyčíslením zmluvného úroku za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zmeniť podľa § 388
CSP v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením nebol odvolaním strán sporu
napadnutý vo výroku I., v časti, v ktorej bola uložená žalovanému povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
2.451,27,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.354,85.- eur od 25.10.2018
do zaplatenia. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa
ho nedotýkal.
13. Odvolací súd podrobne preskúmal námietku nesprávneho právneho posúdenia nároku na zmluvný
úrok za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. V prvom rade je potrebné uviesť, že za
poskytnutie úveru nepochybne možno dohodnúť úroky (ktoré sú pojmovým znakom úveru podľa § 497
Obchodného zákonníka). Zákon tiež umožňuje dodávateľovi, a to aj v spotrebiteľských vzťahoch (hoci
za prísnejších podmienok), v prípade nedodržiavania platobnej disciplíny zo strany dlžníka vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru        a požadovať, aby dlžník vrátil poskytnutú sumu aj s úrokmi (§ 506
Obchodného zákonníka,    § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) skôr než bolo
pôvodne dohodnuté         v zmluve. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostranný sankčný inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a
okamžité vrátenie celej požičanej istiny s úrokom. Žiadne zákonné ustanovenie však výslovne neurčuje,
dokedy môže veriteľ úročiť poskytnutý úver. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (rovnako
ako ustanovenia § 13 ods. 3 či § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.          o spotrebiteľských úveroch)
rieši len situáciu, keď sa pre predčasné vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov rozhodne dlžník



(teda nie veriteľ) a v takom prípade je logické, že po skutočnom splatení dlhu už nemôžu rásť úroky.
Táto situácia je však diametrálne odlišná od skutkového stavu v preskúmavanej veci, kde nedošlo k
predčasnému vráteniu poskytnutých prostriedkov z vôle dlžníka, ale k predčasnému zosplatneniu úveru
zo strany veriteľa, preto ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno na tento skutkový
stav aplikovať ani analogicky. Práve naopak, pri neexistencii výslovnej právnej úpravy doby, dokedy
trvá povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru, je v spotrebiteľských vzťahoch potrebné použiť taký výklad
zmluvných podmienok, ale aj zákona, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa.

14. To, že veriteľ má aj v prípade predčasného (sankčného) zosplatnenia úveru právo na zmluvné úroky,
súd nespochybňuje. Sporné je len to, či má nárok len na úroky vzniknuté do dňa zosplatnenia úveru,
alebo či má aj po zosplatnení nárok účtovať dlžníkovi ďalšie úroky. Úrok z úveru predstavuje cenu, za
ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky         k dispozícii. Ide v podstate o odplatu za to,
že veriteľ sa vzdal dispozície s peňažnými prostriedkami, poskytol ich dlžníkovi a umožnil mu vracať
ich v splátkach. Vyhlásením predčasnej splatnosti vlastne veriteľ odopiera dlžníkovi predtým poskytnuté
plnenie (požaduje jeho vrátenie), čím sa radikálne mení obsah záväzku. Pokiaľ dlžník už nie je oprávnený
disponovať poskytnutými finančnými prostriedkami, neexistuje dôvod, aby sa tieto finančné prostriedky
ďalej úročili. Predčasné vrátenie finančných prostriedkov nepredstavuje plnenie pôvodne dohodnutých
podmienok čerpania úveru, preto na takto vzniknutý záväzok nemožno aplikovať ani pôvodne dohodnuté
dojednanie o úrokoch. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov. To, že dlžník napriek tomu finančné prostriedky veriteľovi
nevráti, je sankcionované inak (úrokmi z omeškania, rovnako ako každé iné omeškanie dlžníka s
peňažným plnením). Pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru si veriteľ musí byť vedomý, že sa vzdáva
potenciálneho budúceho zisku z úrokov (ktorý je však veľmi neistý vzhľadom na to, že dlžník nesplácal
ani len istinu) výmenou za oprávnenie okamžite žiadať vrátenie istiny (a dovtedy vzniknutých úrokov)
a prípadne následne toto plnenie aj vymáhať. Ak dlžník nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by
dlžník mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý stav pre dlžníka, ktorý by
bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti plnenia celého dlhu a veriteľ by mal naďalej nárok na úroky
zo zmluvy a aj na úroky z omeškania. De facto by sa takto popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny
obsahu záväzku - veriteľ by mal právo na úrok ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo dlžník by
nemal nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred zosplatnením úveru.

15.  Na vyššie uvedenej podstate zmluvného úroku nič nemôže zmeniť ani prípadné odlišné
zmluvné dojednanie (t. j. také ustanovenie zmluvy či všeobecných zmluvných podmienok, ktoré by
prípadne ustanovovalo, že istina sa naďalej úročí aj po vyhlásení predčasnej splatnosti). V prípade
spotrebiteľského vzťahu by takéto zmluvné dojednanie, keďže je zjavne v neprospech spotrebiteľa, bolo
neplatné pre rozpor s ustanovením                   § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 5, resp. s ustanovením
§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka.

16. K tvrdeniu žalobcu, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý
úrok ohraničiť, nepochybne by to výslovne vyjadril, odvolací súd uvádza, že tento argument je možné
formulovať aj opačne: Ak by zákonodarca chcel, aby dlžník platil úroky aj po tom, keď už je povinný vrátiť
veriteľovi celú istinu, nepochybne by to výslovne vyjadril. Je pravdou, že omeškanie dlžníka zakladá
vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom samo omeškanie dlžníka neovplyvňuje vznik nároku
na úrok z úveru. Avšak od chvíle, keď na (kvalifikované) omeškanie dlžníka reaguje veriteľ predčasným
zosplatnením úveru, už nejde o plnenie práv a povinností z pôvodnej úverovej zmluvy, ale predčasným
zosplatnením vzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový (sankčný) právny vzťah, ktorého súčasťou okrem
úrokov z omeškania je podstatné právo veriteľa požadovať (a v prípade neplnenia aj vymáhať) okamžité
vrátenie celej istiny. Nejde teda v žiadnom prípade o zvýhodnenie dlžníka, naopak, dlžník sa (vinou
vlastného neplnenia zmluvných podmienok a následnej reakcie veriteľa) ocitá vo veľmi nevýhodnej
situácii, keď je povinný okamžite vrátiť celú istinu aj s úrokmi, ktoré vznikli do dňa zosplatnenia. Dlžník sa
nezbavuje žiadnej povinnosti - aj naďalej je povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a aj dohodnutý
úrok, len sa tento úrok ku dňu predčasnej splatnosti zafixuje a istina sa ďalej neúročí.

17. Vyššie uvedené stanovisko zaujal aj senát Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn.
4Obo/143/98 uviedol (hoci \"len\" v inštrukcii pre súd prvej inštancie), že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ žalobca
argumentoval povahou odstúpenia od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, odvolací súd



uvádza, že v preskúmavanom prípade nedošlo                k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru.

18. Na argument žalobcu, že návrh, ktorý mal v novele Občianskeho zákonníka výslovne ustanoviť
obmedzenie úrokov len do predčasného zosplatnenia úveru, nebol legislatívne prijatý, je možné uviesť,
že to neznamená, že platí opak. Naopak, aj v dôvodovej správe          k tomuto návrhu bolo uvedené, že
toto ustanovenie sa navrhuje \"vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých
veriteľov\" - teda úmyslom navrhovateľa nebolo zaviesť nové, dovtedy neexistujúce obmedzenie, ale skôr
jasne vyjadriť už existujúce pravidlo, ktoré dovtedy nebolo jednoznačne interpretované.

19. Odvolací súd podporne odkazuje aj na komentár k Občianskemu zákonníku, kde sa uvádza:
\"Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. [...] Nie je rozhodujúce,
či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo veriteľ využije právo požadovať celý dlh
pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno
požadovať len úroky          z omeškania. [...] Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou čo najskôr
pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa
dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania.\" (PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. In: Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník I., II. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015). Podľa
názoru odvolacieho súdu to platí aj v prípade, ak by nešlo                 o spotrebiteľský vzťah, ale záväzkový
vzťah by sa celý spravoval obchodným právom (neexistuje dôvod inak posudzovať podstatu úroku pri
spotrebiteľských a nespotrebiteľských vzťahoch) s tým rozdielom, že pri nespotrebiteľskom vzťahu by
bolo zrejme možné pripustiť odlišné zmluvné dojednanie.

20. Ak odvolateľ poukazoval na rozhodnutia niektorých senátov krajských súdov, odvolací súd dáva
do pozornosti napríklad rozhodovaciu činnosť iných senátov Krajského súdu v Prešove (sp. zn.
6Co/190/2014, 19Co/336/2015) či v Žiline (sp. zn. 9Co/343/2016).

21. Z týchto dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II, týkajúcej sa zamietnutia
žaloby v rozsahu zmluvného  úroku  z priznanej istiny po zosplatnení úveru do zaplatenia ako vecne
správny potvrdil.

22. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z vyčísleného zmluvného úroku za obdobie do predčasného
zosplatnenia úveru, odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom v tom, že na tento úrok z omeškania má
veriteľ nárok. Je nesporné, že (zmluvné) úroky aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Toto ustanovenie však nie je možné interpretovať tak, že by
neexistoval nárok na úrok z omeškania                    z príslušenstva. Nárok na úrok z omeškania
totiž nie je upravený ustanovením § 121 ods. 3, ale ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré neviaže úrok z omeškania na istinu resp. na \"pohľadávku\" (pojem použitý v § 121 ods. 3), ale na
\"omeškanie s plnením peňažného dlhu\". Podľa názoru odvolacieho súdu pod pojem \"peňažný dlh\" resp.
\"peňažné plnenie\" je možné zahrnúť aj nezaplatený zmluvný úrok, preto v prípade omeškania dlžníka
patrí veriteľovi úrok z omeškania aj z takéhoto dlhu.

23. Odvolací súd považuje za vhodné uviesť, že mu je známe aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 35Odo/101/2002 z 24.03.2004 (R 5/2006), obsahujúce rovnakú argumentáciu ako uviedol súd
prvej inštancie. Skutkové okolnosti uvedenej veci boli však odlišné od tu zisteného skutkového stavu -
tam išlo o dohodnuté úročenie splátok kúpnej ceny pri kúpnej zmluve, kde dohodu o úrokoch možno
považovať za vedľajšie dojednanie. Naopak pri zmluve o úvere (aj pri zmluve o spotrebiteľskom úvere)
je zmluvný úrok podstatnou, definičnou náležitosťou úveru (§ 497 Obchodného zákonníka). Odvolací
súd si je vedomý aj ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR (napr. sp. zn. 33Cdo/2041/2008), avšak v
praxi slovenských súdov je táto otázka rozhodovaná odlišne - v prospech existencie nároku na úrok z
omeškania pri omeškaní s plnením zmluvného úroku (okrem rozhodnutí krajských súdov, ktoré citoval
odvolateľ, pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998, zverejnené       v Zbierke
súdnych rozhodnutí pod R 59/1998 a v časopise Zo súdnej praxe pod č. XX/XXXX): \"Pri zmluve o úvere
sú úroky súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona
vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.\" Aj keď ide o rozhodnutie z oblasti obchodného práva,
pričom spotrebiteľský právny vzťah je potrebné posudzovať podľa noriem občianskeho práva, z hľadiska



definície úrokov a úrokov z omeškania a nároku na tieto plnenia odvolací súd považuje za aplikovateľné
aj rozhodnutia obchodných senátov.

24. Podstatné je podľa názoru odvolacieho súdu tiež rozlišovanie medzi úrokmi z úrokov (tzv.
anatocizmus) a úrokmi z omeškania z úrokov. Na rozdiel od (zmluvných) úrokov úroky z omeškania
predstavujú sankčný mechanizmus, ktorý nastupuje zo zákona (§ 517 Občianskeho zákonníka, § 369
Obchodného zákonníka).

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že veriteľ zo zmluvy         o úvere (vrátane
zmluvy o spotrebiteľskom úvere resp. zmluvy o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou) má
nárok nielen na vrátenie istiny a na zmluvný úrok do zosplatnenia úveru, ale v prípade omeškania dlžníka
má tiež právo požadovať úrok                 z omeškania nielen z nezaplatenej časti istiny, ale aj z
nezaplateného zmluvného úroku. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že v tejto
časti žalobe vyhovel              a priznal žalobcovi úrok z omeškania z nezaplateného zmluvného úroku
(vyčísleného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru).

26. Pri určení výšky úroku z omeškania odvolací súd postupoval podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobcom požadovaná výška úroku
z omeškania 5 % ročne nebola v rozpore s uvedenými ustanoveniami, odvolací súd priznal žalobcovi
nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Napokon pokiaľ ide o sumu, z ktorej má žalobca nárok
na úrok z omeškania,                 z prepočtu zmluvných úrokov predloženého žalobcom vyplýva, že celý
ním vyčíslený zmluvný úrok vo výške 95,12,- eur vznikol v čase pred predčasným zosplatnením úveru,
preto má žalobca nárok na zmluvný úrok v ním uplatnenej výške 95,12,- eur (ktorý mu už priznal súd
prvej inštancie), ako aj nárok na úrok z omeškania z takto vyčísleného zmluvného úroku.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie   v časti týkajúcej
sa zmluvného úroku za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ako vecne správny potvrdil
a v časti týkajúcej sa úroku z omeškania z vyčísleného zmluvného úroku za obdobie do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru zmenil a v tejto časti žalobe vyhovel.

28. K námietkam odvolateľa týkajúcich sa splatnosti peňažného plnenia (výrok I rozsudku súdu prvej
inštancie), odvolací súd udáva, že ustanovenie § 232 ods. 3 CSP stanovuje lehotu na plnenie rozsudkom
súdu uloženej povinnosti, pričom základná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku.
Zákon pripúšťa výnimku z uvedenej trojdňovej lehoty, keď je daná možnosť súdu v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v
splátkach (§ 232 ods. 4 CSP).

29. Umožnenie žalovanému zaplatenie peňažného plnenia v splátkach je vždy zásahom  do
práva oprávneného na reálne dosiahnutie priznaného plnenia v primeranom čase. Takýto zásah je
vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok, pričom finančná situácia
žalovaného nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o povolení uhrádzať priznané peňažné plnenie
v splátkach. Pri stanovení výšky splátok je preto potrebné prihliadať nielen na majetkové pomery
žalovaného, ale aj na výšku priznaného plnenia            a na ochranu práv a záujmov žalobcu, teda, či
zdržaním v plnení súdom priznaného nároku nebudú nad primeranú mieru alebo bezdôvodne dotknuté
jeho záujmy.

30. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný  od poskytnutia úveru v roku 2017 vo výške 2.600,-
eur do zosplatnenia úveru (24.10.2018) zaplatil žalobcovi sumu            458,91,- eur, u žalobcu má
ďalšie dva dlhy vo výške 2002, 15,- eur a 800,- eur, v ktorých veciach sú vedené súdne konania pod
sp. zn. 4Csp/122/2018 a sp.zn. 2csp/129/2018, má dlh i u príbuznej. Vzhľadom na príjem žalovaného
(cca 800,- eur mesačne), jeho majetkové pomery (žije v prenajatom byte s nákladmi cca 300,- eur
mesačne), vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo výške 100,- eur mesačne a ostatné jeho
nevyhnutné životné náklady, je nesporné, že nie je v jeho finančných možnostiach splniť svoju povinnosť
voči žalobcovi v lehote troch dní, čo správne konštatoval i súd prvej inštancie. Pri prihliadnutí na výšku
priznaného  peňažného plnenia, finančné, majetkové a sociálne pomery žalovaného, dĺžku zaplatenia
žalovaným v splátkach po 100,- eur mesačne (2,5 roka), dospel odvolací súd k záveru, že záujmy žalobcu
ako peňažného ústavu, nebudú neprimerane dotknuté rozhodnutím súdu o povolení zaplatenia dlhu



žalovaným v splátkach. Naviac nezaplatením čo i len jednej splátky žalovaným sa stane zročným dlh
v celosti.

31. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I - splatnosti peňažného plnenia, potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2. CSP a pri
čiastočnom úspechu žalobcu v odvolacom konaní  odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov odvolacieho konania právo.

33. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/115/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "fbbf4cde-7602-4629-a7a5-b80d2986dbc7:ab909201-1c4f-4819-92bf-dcdef96e88da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1", "spisova_znacka": "7Co/366/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/366/2017 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1"}, {"guid": "91017222-c9e8-4ccc-9a72-fd4a27213bf6:c47f0e7e-4967-4810-9afd-e5c1720777df", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3215203161.3", "spisova_znacka": "5Co/311/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/311/2017 z 8. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-05-08", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3215203161.3"}, {"guid": "c9fbe15a-0ab2-49da-afe4-306c77e97da8:090bea2e-04ef-40dd-8e76-cd422bc73813", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1516203746.1", "spisova_znacka": "6Co/78/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/78/2018 z 17. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-17", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1516203746.1"}, {"guid": "ecc368fb-380b-4922-8996-417b60402d7d:1ae82593-c9dc-46ec-b977-1a65bbcaaf7a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7515202996.1", "spisova_znacka": "5Co/414/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/414/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7515202996.1"}, {"guid": "ce555303-aaf8-4c90-8506-a5f721efa87c:20955546-0f3e-4c3e-a43a-8b979bdb276f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6917207607.1", "spisova_znacka": "43Co/28/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/28/2017 z 26. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-02-26", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6917207607.1"}, {"guid": "3d2b0188-82ca-4336-b7d2-16530747646f:8301a46d-95ab-44a6-8e7a-3f7fd714842f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7516203374.1", "spisova_znacka": "5Co/297/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/297/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7516203374.1"}, {"guid": "43725334-5539-48ac-ba93-c6f87581216b:e77281b2-1e7e-4b7c-9712-cc117e2b70dc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7514219775.1", "spisova_znacka": "5Co/250/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/250/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7514219775.1"}, {"guid": "4ba18f9d-df6e-4b7d-b4b6-9f8f3180e07e:0808a3f1-3d26-43e6-80b9-568328151aa3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4214220335.1", "spisova_znacka": "25Co/219/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/219/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214220335.1"}, {"guid": "b15e6c0c-939f-4ef8-93d3-d045cb2a24a6:defdec6a-541e-49ed-b35c-218c85b453ed", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1", "spisova_znacka": "8Co/193/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/193/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1"}, {"guid": "c99612a5-8170-4ae2-b3fa-9883af356e64:3a9de0fd-917c-42ad-9670-3fd3b3a7407a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6116220128.1", "spisova_znacka": "43Co/19/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/19/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6116220128.1"}, {"guid": "a2250cb1-65de-4a1f-a46e-2b9131c5c126:4c130096-cf11-415f-9eba-f2c8d101793b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1", "spisova_znacka": "43Co/23/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/23/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 411, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1"}, {"guid": "951f98d4-6fc6-4b5e-9d22-ab2864119f53:b5bd7f90-3040-4f6d-9270-9a5718f07f3c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1", "spisova_znacka": "11Co/12/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/12/2017 z 13. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-13", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1"}, {"guid": "4407c835-5288-4bf8-a03f-17f643ac6d80:1447036d-0e7f-4f2e-9c97-76f165d98e42", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613205355.5", "spisova_znacka": "6Co/92/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/92/2017 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613205355.5"}, {"guid": "bfe6ae2c-dc37-4690-838d-7008e1da0fef:ec203c48-539d-4466-ac62-89ec5ca5c7eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/542/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/542/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bfe6ae2c-dc37-4690-838d-7008e1da0fef:ec203c48-539d-4466-ac62-89ec5ca5c7eb"}, {"guid": "b63f4c2c-74eb-4f5a-b57f-7d380b52afdc:a42f4835-4bf1-45d3-9be6-cf9a228c7a0e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4214207812.1", "spisova_znacka": "9Co/343/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/343/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4214207812.1"}, {"guid": "8d44d5e5-0313-4359-8c89-b73f6f38bd3c:4f6fb2eb-e8eb-4fd6-a4e6-1f297fc57d6c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3713203831.2", "spisova_znacka": "19Co/336/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/336/2015 z 16. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-02-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3713203831.2"}, {"guid": "76365864-0586-4c49-a4d9-7fff1f357be4:cc3df7de-e248-4ba9-a75f-a4bfa63e2a82", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1", "spisova_znacka": "6Co/190/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 1115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1"}, {"guid": "48a1264f-d6d4-479b-9826-0aa0161bd563:f8c96fcf-6d80-4cba-8e8b-c45c4305ef6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Csp/115/2018", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 4Csp/115/2018 z 10. 9. 2018", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2018-09-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48a1264f-d6d4-479b-9826-0aa0161bd563:f8c96fcf-6d80-4cba-8e8b-c45c4305ef6e"}], "citovane_v": [{"guid": "26a32dec-17b9-4692-8faf-6a3a27bd8264:cb166392-bb43-4111-9919-23f04663e2fa", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3218201433.2", "spisova_znacka": "19Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/124/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3218201433.2"}]}