{"guid": "85ceff86-d869-4da2-a70c-f03d19515a8a:9e6d2dbc-f7de-4f43-aeab-e4b7bb1d42f4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3522010570.3", "spisova_znacka": "3To/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/17/2024 z 19. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. júna 2024, sp. zn. 3To/17/2024, ECLI:SK:KSTN:2024:3522010570.3", "identifikacne_cislo": "3522010570", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Michal Eliaš", "sudca_id": 1230, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-elias-1230", "datum_vydania": "2024-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "nazov": "§ 321 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e6d2dbc-f7de-4f43-aeab-e4b7bb1d42f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3522010570.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2024:3522010570.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2024:3522010570.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trenčín\n3To/17/2024\n3522010570\n19. 06. 2024\nJUDr. Michal Eliaš\nECLI:SK:KSTN:2024:3522010570.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.\nRomana Hargaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v\nB., trvale bytom D., E. XXXX/XX, trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1\nTrestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 19. júna 2024 prejednal odvolanie obžalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 22. novembra 2023, sp. zn. NM-2T/143/2022 a takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje napadnutý rozsudok vo výrokoch\no uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B. C.\nodsudzuje\npodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere\n1 (jeden) rok.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. l Trestného zákona sa obžalovanému podmienečne\nd á výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.\n\nodkla\n\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín, zo dňa 22. novembra 2023, sp. zn. NM-2T/143/2022, bol\nobžalovaný A. B. C. uznaný vinným zo spáchania skutku právne posúdeného ako prečin ublíženia na\nzdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\n„dňa 11.02.2022 v presne nezistenom čase, asi okolo 21:00 hod., v obci D., v byte obytného domu\nč. 1280/10, bezdôvodne fyzicky napadol svoju priateľku F. G. (v čase skutku priezviskom H.) tak,\nže pri tom, ako sedela na gauči v obývacej miestnosti, ju opakovane udrel rukou do oblasti tváre,\nna čo sa táto začala slovne brániť, v dôsledku čoho začal byť agresívnejší a znova ju opakovane\nudieral päsťou do oblasti tváre, po čom poškodená spadla na zem, kde ju chytil za vlasy a ťahal ju\npo miestnosti v byte a pri tom ako ležala na zemi a bránila sa, ju viackrát kopal do oblasti tváre,\nrebier a nôh, popri tom jej vulgárne nadával, v dôsledku čoho utrpela zranenia zlomeninu dolnej steny\nočnice vľavo, pomliaždeninu s krvnou podliatinou okolo ľavého oka, pomliaždeninu s krvnou podliatinou\nokolo pravého oka, zlomeninu nosných kostí bez posunu, tlakové poškodenie - pomliaždenie blany\nbubienka ľavého ucha, pomliaždenie hrudníka na ľavej strane, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia\na práceneschopnosti v trvaní do 35 dní a dobu obmedzenia v bežnom spôsobe života v trvaní do 28 dní.“\nZa to bol okresným súdom odsúdený podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona\nna trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného\n\nzákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd\nobžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné\nprotialkoholické liečenie ústavnou formou.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej\nspoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO 35 942 436, so sídlom Bratislava, Einsteinova 25,\nškodu vo výške 1389,08 eur.\nCitovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu\nv zákonnej lehote odvolanie.\nNásledne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba\nv dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:\n„Dňa 22.11.2023 bol na hlavnom pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.\nznačkou NM-2T/143/2022 v trestnej veci obžalovaného B. C. pre prečin Ublíženia na zdraví podľa § 156\nods. 1 Trestného zákona, na základe ktorého bol obžalovaný uznaný za vinným, že v presne nezistenom\nčase dňa 11.02.2022 asi o 21:15 hod. v obci D., v byte obytného domu č. 1280/10 bezdôvodne napadol\nsvoju priateľku F. H. tak, že pri tom ako sedela na gauči v obývacej miestnosti ju opakovane udrel\npäsťou do oblasti tváre, na čo sa táto začala slovne brániť, v dôsledku čoho začal byť agresívnejší\na znovu ju udieral päsťou do oblasti tváre, po čom poškodená spadla na zem, kde ju chytil za vlasy\na ťahal ju po miestnosti v byte a pri tom ako ležala na zemi a bránila sa, ju viackrát kopal do oblasti\ntváre, rebier a nôh, popri tom jej vulgárne nadával, v dôsledku čoho utrpela zranenia zlomeninu dolnej\nočnice vľavo, pomliaždeninu s krvnou podliatinou okolo ľavého oka, pomliaždeninu s krvnou podliatinou\nokolo pravého oka, zlomeninu nosných kostí bez posunu, tlakové poškodenie - pomliaždenie blany\nbubienka ľavého ucha, pomliaždenie hrudníka na ľavej strane, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia\na práceneschopnosti v trvaní najmenej 28 dní a obmedzenia v bežnom spôsobe života najmenej 14 dní.\nObžalovanému bol uvedeným rozsudkom okrem iného uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok\nnepodmienečne, pričom podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol zaradený do\nústavu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bolo uvedeným rozsudok súdu\nobžalovanému uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d) ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a\npovinnosť nahradiť spoločnosti DÔVERA ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA, A.S. škodu vo výške 1.389,08 eur.\nDňa 22.11.2023 som podal na hlavnom pojednávaní proti všetkým výrokom vyššie uvedeného rozsudku\nv súlade s ustanoveniami § 306 a nasl. Trestného poriadku odvolanie v prospech obžalovaného,\npričom bližšiu špecifikáciu dôvodov podania odvolania som sa zaviazal doplniť v lehote 15 dní odo dňa\ndoručenia písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Trenčín v trestnej veci vedenej pod sp.\nznačkou NM-2T/143/2022, ktorý mi bol doručený dňa 25.01.2024.\nProstredníctvom tohto podania odôvodňujem odvolanie proti rozsudku nasledovne:\nZ obsahu vyššie uvedeného odvolania vyplýva, že toto aj vzhľadom na priebeh hlavného pojednávania\nči prípravného konania smerovalo proti všetkým výrokom vyššie uvedeného rozsudku súdu.\nDôvodom pre podanie tohto odvolania je predovšetkým konštatovanie súdu v odôvodnení rozhodnutia,\nže na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že „Vina obžalovaného je preukázaná\nuceleným radom vykonaných dôkazov, ktoré na seba logicky nadväzujú a tvoria ucelenú reťaz, menovite\nje tvorená výpoveďou samotnej poškodenej, ktorá vypovedala, že jej zranenia spôsobil obžalovaný\na popísala jeho konanie, pozostávajúce z fyzického útoku (facky, údery päsťou a po jej páde na\nzem aj kopanie do jej tela) sprevádzaného aj verbálne (nadávaním), na ktorú nadväzuje znalecký\nposudok MUDr. Suchánka modifikovaný jeho doplnení a výpoveďou znalca MUDr. Suchánka. Ten pre\nsúdom zotrval na svojom modifikovanom (doplnenom) znaleckom posudku a jednoznačne sa priklonil k\nvýpovedi poškodenej, že zranenie jej bolo spôsobené obžalovaným a tento svoj záver aj vysvetlil tým, že\nvzniknuté zranenia sú typické pre fyzické napadnutie, hlavne zranenia na tvári a aj poranenie bubienka\nucha je typické po údere päsťou, pretože iným spôsobom než rukou, nie je toto poranenie možné.\"\nĎalej súd uviedol, že „Keďže v byte obžalovaného sa okrem obžalovaného a poškodenej nikto iný\nnenachádzal, čo vyplynulo z iných výpovedí, je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že útočníkom,\nktorý spôsobil poškodenej znalcom MUDr. Suchánkom konštatované zranenia, je obžalovaný.\"\nMám za to, že takéto odôvodnenie rozsudku vychádza z podstatných chýb, ktoré vydaniu rozhodnutiu\npredchádzali, najmä pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, vrátane skutočnosti, že podľa môjho\n\nnázoru sa súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre riadne zistenie skutkového\nstavu, v dôsledku čoho vznikajú pochybnosti o správnosti skutkových zistení.\nNa tomto mieste považujem za potrebné uviesť, že súd v odôvodnení rozsudku vytvoril vlastný priebeh\ncelej udalosti, nakoľko tento nereflektuje ani výpoveď poškodenej, obžalovaného či ostatných svedkov\nvypočutých v priebehu konania pred súdom. Dokonca si dovolíme tvrdiť v nadväznosti na priebeh\nvýpovede znalca E. I., že aj jeho názory prezentované na hlavnom pojednávaní nereflektujú názorom\nuvedeným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku zo dňa 22.11.2023. Som toho názoru, že\nvo svetle vyhodnotenia tohto odvolania je potrebné sa riadne oboznámiť aj s výpoveďou znalca E.\nI. vo forme jej vypočutia, nakoľko súdom zhrnuté názory v odôvodnení rozsudku nezodpovedajú\nkonštatovaniam a hodnoteniam zranení poškodenej, resp. priebehu ich vzniku.\nNa tomto mieste uvádzam, že žiadny z vykonaných dôkazov nepotvrdzuje, že by poškodená utrpela\nujmu na zdraví v rozsahu, v ktorom sa kladie obžalovanému za vinu v dôsledku konania obžalovaného.\nNikto fyzický kontakt obžalovaného a poškodenej nevidel.\nV nadväznosti na vykonaný dôkaz výsluch svedka J. C. uvádzam, že tento opakovane uviedol, že\npoškodená či už priamo na mieste ale aj následne v jeho rodinnom dome žiadala, aby sa mohla vrátiť za\nobžalovaným. Rovnako poškodená nemala po príchode záujem z údajného miesta činu odísť, skôr bolo\ncieľom svedka J. C. a jeho manželky K. C. týchto od seba oddeliť, nakoľko nevedeli čo sa vlastne na\nmieste stalo. Odmietala akékoľvek ošetrenie, nevidela na to dôvod, nesťažovala si na bolesť (napriek\nzlomenine nosa a očnice) a jej ujma na zdraví sa podľa vyjadrení svedka nezhodovala so zraneniami,\nako sú tieto dokumentované v spise a to napriek skutočnosti, že svedok bol s poškodenou prakticky 4\nhodiny po tom ako sa skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, stal. Svedok má do času odchodu\npoškodenej z jeho domu vedomosť len o opuchu pravého oka, o žiadnych iných zraneniach nevie. Na\ntomto mieste opätovne poukazujem na zvukový záznam výpovede svedka J. C., ktorý skutočne presne\naj s odstupom času vedel popísať mnohé detaily vrátane ujmy na zdraví poškodenej, kedy sa svedok\njednoznačne vyjadril, že ľavé oko mala poškodená čisté, teda bez akýchkoľvek známok ujmy na zdraví\na rovnako si nespomenul na čokoľvek súvisiace so zlomeninou nosa či očnice. Naopak, veľmi zreteľne\nsi spomínal na jasné a žoviálne prejavy poškodenej.\nObdobne vypovedal aj svedok K. C., rovnako verifikovala stav a žiadosti poškodenej o vrátenie sa späť k\nobžalovanému, čomu chcela aj s manželom J. C. brániť. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že po príchode\nna miesto nemala obavy o zdravie či obžalovaného alebo poškodenej ale skôr o pokoj v bytovom dome,\nkde malo dôjsť ku skutku, nakoľko podľa toho ako sa poškodená správala a ako po zdravotnej stránke\nvyzerala, nemala na to dôvod. Svedok K. C. prakticky identicky hodnotila opis zranení poškodenej, ako\ntieto hodnotil svek J. C., a to napriek skutočnosti, že poškodená od nich z domu odchádzala až po 01.00\nv noci, teda približne 4 hodiny po tom, čo sa skutok mal stať.\nSvedok E. B. ku skutku uviedol, že dôvodom privolania otca obžalovaného bola primárne skutočnosť,\nže nechcel riešiť vyhadzovanie poškodenej, nakoľko o toto ho bol v minulosti obžalovaný vzhľadom na\njej správanie viackrát poprosiť. Rovnako sa tento vyjadril, že auto poškodenej bolo odvezené z pred\nbytového domu v noci po tom, čo sa skutok stal, a to asi okolo 01:30 hod.\nNásledne v priebehu konania vypovedal svedok L. C., ktorý aj s odstupom času si pamätal, že samotná\npoškodená bez akéhokoľvek nátlaku uviedla, že zranenie jej nikto nespôsobil, že si môže za to sama.\nTvrdila priamo na mieste, že jej obžalovaný nič nespravil a na mieste ani neexistoval žiadny dôvod prečo\nby si mali ako privolaná hliadka spájať nejakú jej ujmu na zdraví s konaním obžalovaného. Nevedel\nidentifikovať ujmu na zdraví, nakoľko na mieste mala len začervenanú škvrnu pri oku. Poškodená podľa\nsvedka nepovažovala za potrebné dať sa ošetriť.\nObdobne ako svedok L. C. vypovedal aj svedok K. C., ktorý k zraneniam poškodenej uviedol, že táto si\nich mala urobiť už pred tým. V ostatnom prakticky vypovedal identicky ako svedok C. a jeho výpoveď a\npostrehy po príchode na miesto fakticky potvrdil. V neposlednom rade je potrebné uviesť, k výpovediam\nsvedkov L. C. a svedka K. C., nakoľko títo by podľa tvrdení znalca E. I. v čase ich prítomnosti na údajnom\nmieste činu mali vidieť zranenia poškodenej, nakoľko približne po hodine by tieto vyzerali tak, ako je\nto dokumentované na čl. 8 vyšetrovacieho spisu. Opätovne však zdôrazňujeme, že privolaná hliadka\npolicajného zboru neevidoval žiadny dôvod prečo by si mali spájať nejakú jej ujmu na zdraví s konaním\nobžalovaného.\nNa tomto mieste uvádzame, že podľa vyjadrení svedkov L. C. a K. C. vyplýva, že ako príslušníci\nPolicajného zboru SR vyslaný na miesto sa zdržali približne 30 minút až 1 hodinu, z čoho vyvodzujem\nzáver, že z miesta činu odchádzali približne 1,5 hodiny po tom ako sa mal skutok kladený obžalovanému\nza vinu (hliadka prišla cca 10 minút po tom, ako je privolala K. C., ktorá s manželom prišla na miesto\npo telefonickom dohovore s E. B.).\n\nZáverom je potrebné sa dotknúť výpovede svedka H.. Jeho výpoveď považujem za účelovú a\nnedôveryhodnú, dokonca sa domnievať, že jeho cieľom bolo navodiť majetkový prospech pre poškodenú\nako jeho sestru. Dôvodom pre toto tvrdenie je predovšetkým skutočnosť, že tento nesprávne identifikoval\nmiesto, kde bol poškodenú vyzdvihnúť, nevedel uviesť, čo sa vlastne malo stať na mieste a rovnako\nani skutočnosť, akú ujmu na zdraví mala poškodená utrpieť, a to napriek skutočnosti, že s touto mal\nbyť v bezprostrednom kontakte po tom, čo túto vyzdvihol u rodičov obžalovaného. V nadväznosti na\nvýpoveď svedka H. poukazujem aj na výsluch znalca E. I., ktorý pre súdom uviedol, že vzhľadom na\ndokumentovaný stav poškodenej táto nebola schopná šoférovať, na i napriek tomu svedok H. uviedol,\nže táto išla sama autom na pohotovosť.\nV neposlednom rade si dovolím poukázať aj na základe rozpory výpovede poškodenej F. G. (v čase\nspáchania skutku Kapušovej), ktorá najskôr uviedla, že uplynula nejaká doba a na nejaké detaily si\nnespomenie, avšak následne dostatočne presne popísala priebeh udalosti. Faktom však je, že jej\nvýpoveď nekorešpondovala časovo ani vecne s výpoveďou ostatných svedkov, kedy napríklad uviedla,\nže skutok sa mal stať okolo 22.00, pričom brat J. H. pre ňu mal prísť asi o 30 minút. Uvedené je možné\nverifikovať napríklad aj dopytom u telekomunikačného operátora a čase komunikácie poškodenej z tel.\nč. XXXXXXXXXX s J. H.. Rovnako je vylúčené, aby poškodená vyhotovovala fotografie okolo pol noci\nv mieste bydliska jej brata, nakoľko tam vzhľadom na priebeh udalostí a výpovede svedkov nemohla\nbyť. Z uvedeného je zrejmé, že poškodená si nepamätá na priebeh celého večera a jej výpoveď v tomto\nsmere treba hodnotiť ako tendenčnú a nedôveryhodnú.\nS poukazom na uvedené možno konštatovať, že v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by priamo\npreukazoval spôsobenie ujmy na zdraví obžalovaným tak, ako mu je toto kladené v obžalobe. Nebola\npreukázaná akákoľvek príčinná súvislosť. Ohľadom ujmy na zdraví poškodenej existuje množstvo\nnejasností a pochybností, pričom v takomto prípade je podľa môjho názoru potrebné aplikovať zásadu\n„in dubio pro reo\", ktorá ako taká je neodmysliteľne spojená so zásadou prezumcie neviny.\nS vzhľadom na vyššie uvedené sa nedá vylúčiť, že ujma na zdraví v rozsahu, v akom sa kladie\nobžalovanému za vinu, nemusela byť spôsobená obžalovaným. Pritom netreba prihliadať len na opuchy\na zafarbenia, ale predovšetkým na fraktúru nosa či očnice. Poukazujem na skutočnosť, že samotný\nznalec MUDr. Suchánek popísal bolesti a následky pri týchto druhoch zranení, avšak žiadne z týchto\nnebolo zistené žiadnym zo svedkov vypočutých v priebehu konania pred súdom.\nK zranenia poškodenej je potrebné uviesť, že aj samotný súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 22.11.2023\nuvádza, že E. I. uviedol: „Zlomenina nosa bez posunu vyvolala opuch nosa a zakrvácanie a krvácanie\nz nosa. Celkovo utrpela pomliaždeniny - monokle. Už po 1 až 2 hodinách po útoku mohla poškodená\nvyzerať tak, ako na tej fotografií (strana 34 znaleckého posudku).\"\nS poukazom na uvedené však uvádzame, že obžalovaný, poškodená či ktorýchkoľvek zo svedkov\nneuviedol vo svojej výpovedi čo i len zmienku o krvácaní z nosa či opuchu nosa, pričom je zrejmé, že\npo krvácaní by muselo zostať niekoľko stôp, krv by musela byť viditeľná, čo by vedeli potvrdiť nie len\nsvedkovia J. C., K. C. či E. B. ale aj privolaní príslušníci Policajného zboru SR L. C. či K. C..\nMám za to, že o skutočnostiach preukazujúcich rozsah spôsobených zranení tak ako sú konštatované\nE. I. obžalovaným neexistuje jediný dôkaz, nakoľko prakticky všetci svedkovia potvrdzujú, že poškodená\nmala len opuchnuté jedno oko, pričom ani samotná poškodená sa na miesto privolanej policajnej\nhliadke nesťažovala na akékoľvek iné ďalšie zranenia, čo fakticky spochybňuje spáchanie skutku\nobžalovaným tak, ako sa mu tento kladie za vinu v obžalobe. V tejto časti je podľa môjho názoru rozsudok\nnepreskúmateľný a nereflektuje vykonané dôkazy, nakoľko sme toho názoru, že zranenie v rozsahu nad\nopuch oka sa mohli stať kedykoľvek po odchode poškodenej z domu J. a K. C..\nV neposlednom rade, pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s našou vyššie uvedenou argumentáciou,\npovažujem za potrebné sa vyjadriť aj k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne.\nV súvislosti s ukladaním trestov a ochranných opatrení v predmetnej trestnej veci mám za potrebné dať\ndo pozornosti najmä nasledovné ustanovenia Trestného zákona:\na) podľa § 31 Trestného zákona sú sankcie tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom\nspáchaného trestného činu alebo činu inak trestného. Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových\nalebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný\ntrestný čin. Ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby,\nktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo\nčinmi inak trestnými.\nb) podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\n\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nc)Podľa § 35 ods. 1 Trestného zákona Ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď\npopri treste, alebo aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu\nspoločnosti pred páchateľom účinnejšie ako trest.\nAj vzhľadom na uvedené preto musím vysloviť názor, že súd sa pri ukladaní druhu a výmeru trestu,\nresp. ochranného opatrenia obžalovaného B. C. nesprávne prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného\ntrestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu\ntrestného činu, na účel trestu, ako aj na možnosti nápravy jeho osoby ako páchateľa trestného činu.\nPre účely trestného konania po vyhlásení rozsudku bol vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo,\nodvetvie psychiatria, a to konkrétne znalcom MUDr. Slávkou Lenerovou, znalecký posudok, so záverov\nktorého vyplývajú predovšetkým nasledovné zistenia:\n• obžalovaný v čase spáchania skutku trpel duševnou poruchou, ktorú si sám navodil požitím alkoholu\n- jednoduchou opitosťou ťažkého stupňa pri Syndróme závislosti od alkoholu\n• stav obžalovaného je možné pozitívne ovplyvniť protialkoholickou liečbou - ústavnou protialkoholickou\nliečbou.\nV nadväznosti na trest uložený obžalovanému B. C. je podľa môjho názoru potrebné poukázať na fakt, že\nuložený trest rozsudkom prvostupňového súdu nezodpovedá zásadám ukladania trestov a ochranných\nopatrení, ako aj účelu trestu ako takému.\nZ vyššie uvedeného znaleckého posudku E. M. je zrejmé, že ak má súd za cieľ dosiahnuť zabráneniu\npáchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti, nie je potrebné aby mu bol uložený nepodmienečný trest\nodňatia slobody, ale predovšetkým je potrebné uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou\nformou, pričom aj ten druh ochranného liečenia zahŕňa obmedzenie v osobnej slobode obžalovaného.\nVzhľadom na osobu obžalovaného v danom prípade mám za to, že by bolo vhodnejšie, aby bol\nobžalovanému uložený trest odňatia slobody, ktorý bv bol v súlade s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona obžalovanému podmienečne odložený so skúšobnou dobou, prípadne aby bol obžalovanému v\nsúlade s ustanovením § 51 a nasl. Trestného zákona podmienečne odložený s probačnym dohľadom.\nZároveň by podľa môjho názoru malo byť obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie\nambulatnou formou podľa ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pričom takto uložený\ntrest a ochranné opatrenie by zabezpečilo všetky účely trestu.\nUkladanie trestu tak, ako toto vyplýva z rozsudku súdu zo dňa 22.11.2023 s poukazom na nepriamu\nrecidívu považujeme za nevecné ale predovšetkým za rozhodnutie neprimerane prísne vzhľadom\nna osobu páchateľa. Domnievame sa, že takýmto spôsobom by bol obžalovaný vystavené strate\nzamestnania, resp. príjmu, čo by sa veľmi prísne a nevhodne odzrkadlilo na jeho ďalšom zaradení do\nspoločnosti po vykonaní trestu odňatia slobody.\nNa základe uvedeného navrhujem, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín v konaní\nvedenom pod sp. značkou NM-2T/143/2022 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie.“\nK odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde písomne\nnevyjadril.\nNa verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol\nodvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.\nObhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.\nKrajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku\n(ďalej len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania obžalovaného na verejnom zasadnutí preskúmal\nv rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov\nrozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú\npovinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania\nsvojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že\nodvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.\nPokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného\nnapadnutého výroku o vine a treste rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov\nvyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom\n\nodvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní\nnevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.\nZ podaného odvolania a jeho vyššie citovaných dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,\nže obžalovaný podaným odvolaním namieta nesprávnosť hodnotenia dôkazov okresným súdom, na\nzáklade ktorého hodnotenia okresný súd dospel ku skutkovým záverom vo vzťahu k vine obžalovaného,\nnenaplnenie pojmových znakov trestného činu v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Z dôvodov\npodaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal aj neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia\nslobody a spôsobu jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.\nPokiaľ ide o odvolaním obžalovaného vytýkané hodnotenie dôkazov v prejednávanom prípade, odvolací\nsúd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní\nupravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní\na súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány\nčinné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide\no mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné\nhodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány\nčinné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.\nVnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno\npreto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné\npresvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa\n§ 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené\nna starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky\nodôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť\nnapadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade\ns ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V\ntakom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu\nv zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné\nzdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne\nzistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade\ns ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých\nsmeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné\npokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.\nV prvom rade odvolací súd k námietkam obhajoby vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov považuje za potrebné\nuviesť, že sa nestotožňuje s dôvodnosťou námietky obhajoby, podľa ktorej vo veci neboli produkované\nžiadne priame dôkazy vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. V prejednávanom prípade\nsú priamymi dôkazmi výpoveď obžalovaného a výpoveď poškodenej. Keďže skutok sa mal stať len\nmedzi týmito dvoma osobami bez prítomnosti ďalšej osoby, okresný súd tak stál pred úlohou posúdiť,\nktorá z verzií, prezentovaných obžalovaným a poškodenou, má byť podkladom pre rozhodnutie o vine,\nči už odsudzujúcim alebo oslobodzujúcim rozsudkom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,\nže okresný súd pri ustaľovaní skutkového stavu veci vychádzal z tvrdení poškodenej. Z odôvodnenia\nodvolania vyplýva, že sa domáha ustálenia skutkového stavu veci na podklade tvrdení obžalovaného.\nAko vyplýva z obsahu spisu, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri hodnotení dôkazov\nv podstate ani nestál pred otázkou, ktoré z protichodných tvrdení obžalovaného a poškodenej má byť\npodkladom k ustáleniu skutkového stavu veci, nakoľko zo spisového materiálu vyplýva len jedna verzia\na to verzia poškodenej. Samotný obžalovaný ani neuvádzal svoju verziu, len bol toho názoru, že skutku,\nktorý sa mu kladie za vinu, by nebol schopný spáchať.\nNa základe preskúmania veci odvolací súd tak konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nobsahuje jasné poukazy na obsah vykonaných dôkazov (v neprospech aj v prospech), úvahy,\nako sa s výsledkami vykonaného vysporiadal a argumenty súdu prvého stupňa, prečo pri svojom\nrozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z verzie poškodenej. Súd prvého stupňa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku v súlade s ustálenou súdnou praxou (viď R 6/1970) poukázal na to ktoré\ndôkazy ho viedli k záveru, že podkladom na ustálenie skutkového stavu veci má byť verzia\nčinu, prezentovaná poškodenou. Za silný argument tohto záveru súdu prvého stupňa odvolací\n\nsúd považuje argument súdu prvého stupňa, podľa ktorého výpoveď poškodenej je podporená\nznaleckým skúmaním, oboznámenými lekárskymi správami ako aj oboznámenou komunikáciou medzi\nobžalovaným a poškodenou z nasledujúcich dní po spáchaní skutku obžalovaným.\nV súvislosti s argumentáciou obžalovaného odvolací súd konštatuje, že v dôvodoch odvolania nie je\nnamietané, že by skutkové závery súdu prvého stupňa nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného\ndokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup súdu prvého stupňa rozporný s\nustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca. Obhajoba v dôvodoch\nodvolania sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd\nnariadil súdu prvého stupňa, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery z tvrdení\nobžalovaného). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení\nodvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nemôže\nv žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné\npokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť\nskutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd opakovane\nzdôrazňuje, že môže upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť,\nalebo čím sa treba znovu zaoberať.\nS poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru\no porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. súdom prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, ktoré boli\nvykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom obhajoby o danosti\nv odvolaní namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.\nNa základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru,\nže rozsudkom súdu prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého\nbol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s\nminimálnym stupňom stráženia vykazuje znaky neprimeranej prísnosti.\nNa základe preskúmania veci odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. dospel k záveru, že skutkové\nzistenia okresného súdu vo vzťahu ku skutočnostiam, rozhodným pre ukladanie trestu v prejednávanom\nprípade, sú správne zistené, z ktorého dôvodu odvolací súd po zrušení napadnutých výrokov rozsudku\nmohol rozhodnúť vo veci sám rozsudkom.\nPodľa § 49 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) súd môže podmienečne odložiť výkon trestu\nodňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak\na) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom\nžije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a\nnápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo\nb) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má\nza to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní odvolaním\nnapadnutých výrokov o uložených trestoch, v prípade ich spôsobu výkonu argumentoval tým, že\n„Zohľadniac obsah trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-0T/63/2021 je dôvodné\nukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa obsahu trestného spisu Okresného súdu\nTrenčín sp. zn. NM-0T/63/2021 bol pôvodne obžalovanému doručený dňa 22.08.2021 trestný rozkaz,\nktorý síce nenadobudol právoplatnosť, lebo proti nemu prokuratúra podala odpor, avšak bola ním\ndaná obžalovanému „výstraha”, ktorú nerešpektoval, pretože v súčasnosti stíhané konanie spáchal\nobžalovaný po doručení tohto trestného rozkazu, teda predmetného ublíženia na zdraví sa dopustil v\nnepriamej recidíve, keďže napokon bol aj v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-0T/63/2021\nprávoplatne odsúdený rozsudkom zo dňa 03.06.2022, právoplatným dňa 21.06.2022.“\nS touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil, pričom považuje tieto závery okresného súdu za\nnepreskúmateľne. Podľa názoru odvolacieho súdu zo spisového materiálu nevyplývajú také skutočnosti,\nktoré by výslovne zakazovali uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Je nutné prihliadnuť na\nskutočnosť, že obžalovaný nebol pred spáchaním skutku, ktorý sa mu kladie za vinu súdne trestaný.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa má pri ukladaní trestov prihliadať na možnosti aby uložený trest\nbol čo najefektívnejší v rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie, ako aj čo najúčinnejšej\nprevýchovy páchateľa. Vo všeobecnosti sa na páchateľa trestného činu pôsobí, pokiaľ to okolnosti\nprípadu dovoľujú, miernejšou formou trestov, ako sú alternatívne prípadne podmienečne tresty odňatia\nslobody. Až v prípade, že tieto tresty nemali na páchateľa prevýchovný účinok, pristupuje sa k ukladaniu\nnajprísnejšieho možného trestu a to vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody.\nNa základe vyššie uvedeného sú podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovaného splnené zákonné\npodmienky na uloženie trestu, ktorý sa mu podmienečne odkladá. Z celého spisového materiálu odvolací\nsúd nezistil nevyhnutnosť ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako to má na mysli\n§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd o treste obžalovaného rozhodol sám, pričom dospel\nk právnemu záveru, podľa ktorého je u obžalovaného vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností a\npriťažujúcimi okolnosťami, v dôsledku čoho sa obžalovanému podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. musí ukladať\ntrest v trestnej sadzbe v rozsahu 6 mesiacov až 2 roky. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 34 ods.\n4 Tr. zák. (materiálne hodnotenie závažnosti činu) odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na\npredchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného, nie je možné konštatovať zvýšenie závažnosti trestného\nčinu obžalovaného v prejednávanom prípade a že by bolo nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu podľa\n§ 34 ods. 1 Tr. zák. ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Z toho dôvodu odvolací\nsúd uložil obžalovanému trest tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nS poukazom na závery znalkyne MUDr. Slávky Lenerovej, ktoré odôvodňovali uložiť obžalovanému\nochranné liečenie, a to protialkoholické ústavnou formou, vychádzajúc z konštatovania znalkyne, že\nobžalovaný v čase spáchania skutku trpel rozvinutou somatopsychotickou závislosťou od alkoholu\nu abnormnej osobnosti s prevahou emočne nestabilných rysov, teda mal poruchu kontroly užívania\nalkoholu a užíval ho s vysokou frekvenciou napriek tomu, že si bol vedomý závažných dôsledkov\nchorobného pitia a už opakovane mal poruchu ovládania hnevu, považuje odvolací súd za správny s\nprihliadnutím na zistené skutkové okolnosti prípadu\nRovnako s poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 druhá veta Tr. por. za výsledkom vykonaného\ndokazovania zodpovedajúci a správny považuje odvolací súd aj výrok o uložených povinnostiach\nobžalovanému s prihliadnutím na zistené skutkové okolnosti prípadu.\nPreto odvolací sud rozhodol o treste tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný\nprostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/143/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}