{"guid": "3e5d6d5f-898a-46fa-9a31-0f3d7939d2c8:e50fd488-b6be-4af2-9b4b-e42f4b1caab1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3622200053.2", "spisova_znacka": "27Co/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/17/2024 z 17. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. septembra 2024, sp. zn. 27Co/17/2024, ECLI:SK:KSTN:2024:3622200053.2", "identifikacne_cislo": "3622200053", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Alena Záhumenská", "sudca_id": 126, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-zahumenska-126", "datum_vydania": "2024-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e50fd488-b6be-4af2-9b4b-e42f4b1caab1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3622200053.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2024:3622200053.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2024:3622200053.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trenčín\n27Co/17/2024\n3622200053\n17. 09. 2024\nJUDr. Alena Záhumenská\nECLI:SK:KSTN:2024:3622200053.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň\nJUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.\nXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Jesenského\n232, 958 01 Partizánske, proti žalovanej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX D.,\no zaplatenie 3.676,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu\nPrievidza zo dňa 9. októbra 2023, č.k. PE-5C/2/2022-182, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III., v časti o zaplatenie sumy 132,26 eur\na v závislom výroku IV. o trovách konania\nzrušuje\na vec v r a c i a v tomto rozsahu súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV zostávajúcej časti napadnutý výrok III.\n\npotvrdzuje.\nodôvodnenie:\n\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni\nsumu 1.344,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336,- eur od 26.08.2019 do zaplatenia,\ns 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336,- eur od 26.09.2019 do zaplatenia, s 5 % úrokom z\nomeškania ročne zo sumy 336,- eur od 26.10.2019 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne\nzo sumy 336,- eur od 26.11.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.\nkonanie sčasti v sume 83,90 eur s prísl. z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil. Výrokom III.\nvo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žalovaná má nárok voči žalobkyni na náhradu trov\nkonania vo výške 26,88 %, o ktorých výške rozhodne do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil\nust. § 663, § 664, § 665 ods. 1, § 667 ods. 1, 2, § 668 ods. 1, 2, § 669, § 670, § 671, § 673, § 676\nods. 1, § 682, § 683 ods. 1, 2, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 687 ods. 1, 2, § 688, § 689, § 693, § 694\nObčianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že medzi stranami sporu boli\nuzavreté viaceré Zmluvy o nájme dvojizbového bytu na H. C. XXX/XX F. D., a to Zmluvy o nájme bytu\nzo dňa 31.10.2016 za obdobie od 01.11.2016 do 30.04.2017, prílohou ktorej je zoznam zariadenia bytu\nč. 23: kuchynská linka, plynový sporák, zrkadlo a kúpeľňová skrinka. Žalovaná platila nájom vkladom\nna účet žalobkyne, čo preukázala pripojenými dokladmi na č.l. 73-74 spisu, následne uzavreli Zmluvu o\nnájme bytu zo dňa 05.05.2017 za obdobie od 01.05.2017 do 31.12.2017, pričom z pripojených dokladov\nč.l. 79-80 spisu vyplýva, že žalovaná platila nájom vkladom na účet žalobkyne. Zmluva o nájme bytu zo\ndňa 31.12.2017 bola uzavretá na obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, prílohou ktorej sú doklady o\nplatení nájmu, z ktorých vyplýva, že žalovaná platila nájom žalobkyni vkladom na jej účet č.l. 85-87 spisu.\nĎalšiu Zmluvu o nájme bytu zo dňa 31.12.2018 uzavreli účastníci konania za obdobie od 01.01.2019\ndo 30.06.2019, súčasťou ktorej sú doklady o platení nájmu č.l. 92 spisu. Ako poslednú Zmluvu o nájme\nbytu zo dňa 30.06.2019 za obdobie od 01.07.2019 do 31.12.2019. Podľa článku IV. predmetnej zmluvy\n\nsa žalovaná ako nájomkyňa bytu zaviazala platiť nájomné vo výške 336,- eur mesačne, ktoré bolo\nsplatné k 25. dňu príslušného mesiaca v hotovosti na ďalší kalendárny mesiac. Podľa článku IV. bod\n3/ sa nájomkyňa zaviazala uhradiť všetky nedoplatky, ktoré vzniknú v čase užívania bytu, a to za\nspotrebovanú vodu, plyn a elektrickú energiu v plnej výške. Podľa článku V. bodu 1/ nájomnej zmluvy sa\nžalovaná ako nájomca zaviazala využívať byt v súlade s jeho určením a starať sa o jeho údržbu a čistotu.\nDrobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou vykoná a uhrádza\nnájomca. Stavebné úpravy sa nájomca zaväzuje nevykonávať v prenajatých priestoroch bez súhlasu\nprenajímateľa. V zmysle bodu 2/ sa zaväzuje umožniť prenajímateľovi umožniť vstup do prenajatých\npriestorov minimálne raz do mesiaca. Podľa bodu 3/ sa nájomca zaväzuje po skončení zmluvného\nvzťahu odovzdať byt (vrátane všetkých kľúčov) v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na jeho\nprimerané časové opotrebenie. Podľa bodu 4/ zmluvy sa nájomca zaväzuje užívať prenajatý byt šetrne\na spôsobom neodporujúcim zásadám občianskeho spolužitia a dodržiavať domový poriadok, tiež sa\nzaväzuje uhradiť prípadné škody spôsobené jeho zavinením alebo nedbanlivosťou. Prípadné potreby\nopráv nahlási prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Z pripojených dokladov žalovanou č.l. 100-101\nspisu vyplýva, že žalovaná nezaplatila nájomné za byt za mesiac august 2019, október 2019, november\n2019 a december 2019, lebo ostatné mesiace platila vkladom na účet žalobkyne, pričom za tieto\nmesiace nájom žalovaná preukázateľne nezaplatila. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania\nmal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná. S poukazom na\ndôkazné bremeno na strane žalovanej, ktorej povinnosťou je preukázať a predložiť dôkaz, že nájomné\nskutočne zaplatila, súd prvej inštancie, pokiaľ ide o nezaplatené nájomné, dospel k záveru, že žalovaná\nneuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že nájom žalobkyni riadne zaplatila či už v hotovosti, alebo\nvkladom na účet. Žiaden dôkaz o zaplatení súdu nepredložila a ani výsluchom svedka I. J., ktorý tvrdil,\nže nájom platili žalobkyni v hotovosti bez dokladu, uvedené preukázané nebolo. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že žalovaná nájom zaplatila za mesiace júl a august 2019 (úhrada zo dňa 02.09.2019\nbola započítaná na august 2019) a od septembra 2019 do 31.12.2019 (do konca platnosti nájomnej\nzmluvy) nájom nezaplatila. Súd prvej inštancie priznal preto žalobkyni sumu 1.344,- eur, ktorá pozostáva\nz nezaplateného dohodnutého nájmu za byt v nájomnej zmluve zo dňa 30.06.2019, a to za mesiace\nseptember až december 2019 vo výške po 336,- eur za mesiac v zmysle článku IV. bod 1/ nájomnej\nzmluvy, t.j. za štyri mesiace po 336,- eur, čo je suma 1.344,- eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy\n336,- eur od 26.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 336,- eur od 26.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 336,eur od 26.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 336,- eur od 26.11.2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie\nnájom priznal žalobkyni len do 31.12.2019 v súlade s nájomnou zmluvou uzavretou na dobu určitú do\n31.12.2019, nakoľko nájom bytu skončil uplynutím doby určitej, teda 31.12.2019, pričom mal v konaní\nza preukázané, že žalovaná vypratala byt v decembri 2019. Kľúče odovzdala žalobkyni až 09.01.2020,\na to len z dôvodu, že žalobkyňa sa nachádzala v zahraničí a s týmto dátumom súhlasila. Žalovaná\na svedok I. J. – druh žalovanej potvrdili zhodne so žalobkyňou, že kľúče od bytu odovzdali žalobkyni\naž 09.01.2020 (omylom uvedené súdom prvej inštancie 2019), táto s tým výslovne súhlasila z dôvodu,\nže je v zahraničí a aj žalobkyňa potvrdila, že kľúče od bytu jej boli odovzdané dňa 09.01.2020. Tieto\nprevzala dcéra žalobkyne, svedkyňa C. D., čo nebolo sporné. Vo svojej výpovedi svedkyňa ďalej uviedla,\nže nikdy od žalovaných žiadne peniaze neprevzala, teda žalovaná nepredložila súdu dôkaz – doklad\no úhrade nájmu, že nájom za sporné mesiace zaplatila. Nájom bytu v zmysle uzavretej zmluvy skončil\nuplynutím doby určitej dňa 31.12.2019, kedy bol vyprataný, lebo žalovaná a jej druh už na Vianoce\n2019 sviatkovali v inom byte, pričom žalobkyňa im v decembri 2019 oznámila, aby byt vypratali, čo aj\nurobili, teda preukázateľne už v januári 2020 byt neužívali a už na Vianoce 2019 bol byt vyprataný.\nSúd prvej inštancie preto nepriznal žalobkyni nájom do 09.01.2020, resp. do konca januára 2020 ako si\nuplatnila, lebo bol toho názoru, že nájom bytu skončil podľa uzavretej nájomnej zmluvy dňa 31.12.2019\nuplynutím doby určitej automaticky, v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.06.2019, ktorá bola uzavretá\nna dobu určitú od 01.07.2019 do 31.12.2019 v zmysle § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa\nvýpovede svedka I. J. ich žalobkyňa vyzvala v polovici decembra, aby byt vypratali, čo aj učinili, už na\nVianoce 2019 boli z bytu vyprataní. Kľúče odovzdali až 09.01.2020 po dohode so žalobkyňou, lebo táto\nbola v zahraničí a tieto prevzala dcéra žalobkyne. Žalovaná už v januári 2020 byt reálne neužívala a\nnebolo jej chybou, že si žalobkyňa kľúče pri skončení nájomnej zmluvy neprevzala. Súd prvej inštancie\npriznal žalobkyni okrem štyroch nezaplatených splátok nájomného aj 5 % úrok z omeškania ročne s\npoukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa\nvykonáva Občiansky zákonník (0% ECB + 5 percentuálnych bodov), čo je 5 % ročne, s tým, že žalovaná\nbola povinná platiť nájom s poukazom na článok IV. bod 2/ Zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.06.2019, t. j.\ndo 25. dňa príslušného mesiaca na ďalší kalendárny mesiac, teda do omeškania sa žalovaná dostala už\n26. dňa v mesiaci až do zaplatenia. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody, náklady za káblovú televíziu,\n\npoplatok do fondu opráv a nedoplatok za elektrickú energiu, súd prvej inštancie mal z výsluchu žalovanej\na svedka I. J. za preukázané, že žalovaná odovzdala byt v stave, v akom ho prevzala, s poukazom na\nprimerané opotrebenie, lebo v byte v čase prevzatia bytu do nájmu trčali len kábliky, neboli tam žiarovky,\nz ktorého dôvodu si nájomcovia dali napojiť elektriku, podlahy boli poškodené, preto zakúpili podlahové\nPVC krytiny, premaľovali byt a zárubne so súhlasom žalobkyne. Mal za to, že žalobkyňa nepravdivo\ntvrdila, že žiaden súhlas žalovanej a jej druhovi na úpravu bytu nedala, čo sa ukázalo ako nepravdivé\ntvrdenie, lebo svedkyňa C. D. potvrdila, že na niektoré práce dala žalobkyňa žalovanej súhlas. Žalovaná\na jej druh, svedok I. J. zhodne potvrdili, že s predchádzajúcim súhlasom žalobkyne byt premaľovali,\nako aj zárubne a lišty na podlahe, aby im to farebne ladilo. Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť,\nže byt bol pekne zariadený, vyplýva aj z pripojenej fotodokumentácie predloženej žalovanou. Tiež\ndruh žalovanej - svedok I. J. a žalovaná zhodne uviedli, že žalobkyňa vykonávala svoje právo kontroly\nstavu bytu podľa nájomnej zmluvy a bola so stavom bytu spokojná. Vzhľadom nato, že ich žalobkyňa\nvyzvala, aby dali byt do pôvodného stavu, zobrali si všetky veci čo do bytu kúpili, a to žiarovky, bodové\nsvetlá, PVC podlahy, ktoré boli nimi zakúpené a len položené na zemi, pričom taký zdevastovaný byt\nv skutočnosti prevzali, keď sa žalobkyňa sama vyjadrila, že predchádzajúci nájomcovia na parketách\nopekali. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v nájomnej zmluve musí byť uvedené do akej\nsumy si má hradiť drobné opravy nájomca a v akej sume ich už hradí prenajímateľ, čo Zmluva o\nnájme bytu zo dňa 30.06.2019 neobsahuje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní\nneuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, v akom stave žalovanej byt prenajala a v akom stave\njej bol odovzdaný, aby bolo možné posúdiť, či žalovaná odovzdala byt v stave, v akom ho prevzala\ns prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Nepredložila žiaden zápis o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorý\nby obsahoval vady, ktoré nezodpovedali bežnému opotrebeniu. Súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže preukázané bolo len poškodenie, resp. úplné znehodnotenie dverí, a to dverí do kúpeľne a toalety,\nktoré vyplývajú s pripojenej fotodokumentácie č.l. 117 a 119 spisu, ktorú predložila žalobkyňa a ktoré\nfotografie vyhotovila svedkyňa C. D. dňa 09.01.2020 po odovzdaní kľúčov od bytu žalovanou svedkyni,\nteda vo večerných hodinách dňa 09.01.2020 po prevzatí kľúčov od bytu. Tiež žalovaná v komunikácii\ncez messenger priznala, že dvere zaplatí, čo vlastne uznala, že dvere boli zničené, resp. že zaplatí\n„všetko“. Na sklenených dverách bola poškodená len sklenená výplň, čo potvrdili aj žalovaná a jej druh a\nčo je viditeľné z pripojenej fotodokumentácie žalobkyňou č.l. 120 spisu. Na týchto dverách podľa názoru\nsúdu prvej inštancie vznikla škoda len opravou sklenenej výplne, ale nie výmenou dverí, ktoré sú inak\nnepoškodené, pričom žalobkyňa žiadala úhradu za celé dvere, čo nebolo možné akceptovať. Žalobkyňa\ntak nepreukázala cenu opravy dverí, resp. sklenenej výplne na dverách, a preto nebolo možné ani\nuvažovať o úhrade ceny nových dverí, lebo inak dvere sú nepoškodené až na sklenenú výplň, čo vyplýva\nz pripojenej fotodokumentácie. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná zaplatila\nnájom za prenajatý byt za mesiac júl 2019 namiesto 336,- eur 405,- eur, čo je rozdiel 69 eur. Žalobkyňa\ntento rozdiel nevysvetlila, pričom žalovaná tvrdila, že to môže stáť maximálne 100,- eur a že jej to\nzaplatila. Pokiaľ ide o náhradu škody za dvoje dverí do kúpeľne a na toaletu, súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že tieto dvere boli skutočne zničené a žalobkyňa v emailovej komunikácií potvrdila, že dvere\nzaplatí, resp. „zaplatí všetko“, vychádzajúc z výpovede svedkyne C. D., fotodokumentácie predloženej\nžalobkyňou a emailovej komunikácie so žalovanou cez messenger, v ktorej žalovaná dvere uznala s tým,\nže „zaplatí všetko“. Súd prvej inštancie mal teda za preukázané poškodenie, resp. zničenie dvoch kusov\ndverí po 2 x 58,79 eur + kľučky 7,69 eur a 6,99 eur = 132,26 eur. Žalobkyni ani takto preukázanú náhradu\nškody súd prvej inštancie nepriznal s poukazom na § 683 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého, ak došlo k nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá\nnájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil prístup k prenajatej veci, pričom domáhať\nsa náhrady škody možno len do šiestich mesiacov od vrátenia veci, inak nárok zanikne. Konštatoval,\nže ide o prekluzívnu lehotu. Žalovaná preukázateľne odovzdala byt žalobkyni dňa 09.01.2020, teda 6\nmesačná prekluzívna lehota uplynula dňa 09.07.2020, pričom žalobkyňa podala žalobu na súde dňa\n17.01.2022, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva. Právo žalobkyne domáhať sa\nnároku na náhradu škody zaniklo, právo sa prekludovalo a nemožno ho priznať. Z tohto dôvodu súd\nprvej inštancie žalobu týkajúcu sa náhrady škody zamietol. Pokiaľ ide o nedoplatok za káblovú televíziu\nv sume 55 eur /49,01 eur a 6,- eur), tento žalobkyni nepriznal s odôvodnením, že nájomná zmluva\ntakúto povinnosť žalovanej neobsahuje. Tiež nepriznal nedoplatok správcovi bytu vo výške 90,68 eur,\ns poukazom na to, že nájomná zmluva úhradu tohto nedoplatku nerieši. V zmysle článku IV. bod 3/\nnájomnej zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť nedoplatky len za vodu, plyn a elektrickú energiu a tieto\nnedoplatky je žalovaná povinná zaplatiť v plnej výške, preto tento nárok nepovažoval za dôvodný. Pokiaľ\nide o nedoplatok za elektrickú energiu, súd prvej inštancie uviedol, že tento bol zmluvne dohodnutý v\nčlánku IV. bod 3/ nájomnej zmluvy, ale žalobkyňa tento nedoplatok vo výške 77,- eur nepreukázala,\n\nnepredložila súdu doklad o nedoplatku za elektrickú energiu, neuniesla dôkazné bremeno, preto aj v\ntejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konanie sčasti v sume 83,90 eur zastavil podľa § 145 ods.2\nCSP, nakoľko žalobkyňa v tejto časti vzala žalobu späť. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie\npodľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v spore väčší úspech,\npriznal voči žalobkyni náhradu trov konania vo výške 26,88 % (keď žalovaná mala v konaní úspech 63,44\n% mínus neúspech 36,56 %, čo je 26,88 % čistý úspech žalovanej v konaní). Žalobkyňa sa domáhala\nsumy 3.676,08 eur a bola jej priznaná len suma 1.344,- eur, pričom žalobkyňa vzala žalobu sčasti v\nsume 83,90 eur späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, v tejto časti zavinila, že sa konanie muselo\nzastaviť, súd priznal trovy protistrane - teda žalovanej, teda predmetom konania zostala suma 3.592,18\neur, z ktorej bola žalobkyňa úspešná len sčasti v sume\n1.344,- eur. V späťvzatej časti je povinná\nžalobkyňa uhradiť žalovanej trovy s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP.\n2. Proti rozsudku vo výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v závislom výroku IV.\no trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody\nv zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutých výrokoch zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni plnú\nnáhradu trov konania, resp. aby rozsudok v časti, v ktorom je napadnutý zrušil a vrátil vec v napadnutom\nrozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní opakovane\nuviedla, čoho sa podanou žalobou domáha a čo uviedla žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe.\nĎalej opísala odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. K nepriznaniu\nnájomného za mesiac január 2020 žalobkyňa uviedla, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že\nby žalovaná byt opustila už v mesiaci december 2019, pričom ide len o tvrdenie žalovanej a svedka,\nktorý je jej druhom. Poukazovala na to, že žalovaná a svedok I. J. uviedli, že prenajatý byt opustili už\npred vianočnými sviatkami, avšak súčasne potvrdili, že kľúče od bytu odovzdali žalobkyni až 9. januára\n2020, túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa a svedkyňa C. D.. Žalobkyňa a svedkyňa C. D. taktiež\nuviedli, že prenajatý byt užívala žalovaná až do dňa 9. januára 2020. Súdu prvej inštancie vytýkala, že\nnie je potom zrejmé, ako bez ďalšieho považoval za preukázané, že prenajatý byt odovzdala žalovaná\nžalobkyni už v decembri 2019, keď sa tak stalo podľa vyjadrenia strán sporu a aj svedkov až dňa 9.\njanuára 2020. Taktiež neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že byt vypratala žalovaná už v decembri\n2019 a kľúče odovzdala žalobkyni v januári 2020 z dôvodu, že žalobkyňa bola v zahraničí, takýto záver\nsúdu prvej inštancie nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu, len z tvrdenia žalovanej. Pokiaľ ide\no uplatnenú náhradu škody, náklady za káblovú televíziu, poplatok do fondu opráv a nedoplatok za\nelektrickú energiu, súdu prvej inštancie vytýkala, že opätovne vychádzal výlučne z tvrdenia žalovanej,\nktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dávala do pozornosti, že žalovaná potvrdila viaceré\npoškodenia bytu, ktoré boli taktiež preukázané aj objektívnymi dôkazmi (fotografiami), pričom žalovaná\nčasť škody aj uznala. Súdu prvej inštancie vytýkala nesprávnu aplikáciu ust. § 683 Občianskeho\nzákonníka, keď uviedla, že súd žalobkyni ani takto preukázanú náhradu škody nepriznal s poukazom na\n§ 683 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak došlo k nadmernému opotrebeniu prenajatej\nveci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil\nprístup k prenajatej veci, pričom domáhať sa náhrady škody možno len do 6 mesiacov od vrátenia\nveci, inak nárok zanikne. V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa sa domáha voči žalovanej náhrady\nškody podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody, ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka\na tento nárok sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Zastávala názor, že okrem\ntoho v danej veci ani nie je možné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 683 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, a to z dôvodu, že uvedené ustanovenie je možné aplikovať len na prípad, ak došlo k\nnadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, pričom v tomto prípade nedošlo ku\nškode, resp. k nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia. Žiadne takéto konanie\nnebolo preukázané a žiadna zo strán sporu ani len netvrdila, že k vzniku škody došlo v dôsledku\nzneužitia prenajatej veci. Použitie ustanovenia § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto v tomto\nprípade absolútne vylúčené. Pokiaľ ide o nedoplatok za káblovú televíziu v sume 55,- eur, žalobkyňa\ndôvodila, že nejde o nedoplatok, ide o povinnú platbu za káblovú televíziu, ktorú vždy platila žalovaná,\npričom na úhradu tejto platby je nutné právne aplikovať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia,\nnakoľko žalobkyňa zaplatila za žalovanú tento poplatok, ktorý mala platiť žalovaná, nakoľko výlučne\nžalovaná bola prijímateľom tejto služby, čo nepochybne vyplýva z užívania celého prenajatého bytu,\npričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Ďalej dôvodila, že suma vo výške 90,68 eur\npredstavuje nedoplatok správcovi bytu za vodu a plyn, preto je povinná žalovaná tento nedoplatok\nzaplatiť, nakoľko sa tak so žalobkyňou dohodla v zmluve o nájme bytu, konkrétne citovanom ustanovení\nčlánku IV. bod 3/. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni nedoplatok vo výške 77,- eur za\n\nspotrebovanú elektrickú energiu, uviedla, že súdu spolu so žalobou zaslala aj doklady preukazujúce\nuvedený nedoplatok vo výške 77,- eur. Žalobkyňa zdôrazňovala, že žalovaná si nesplnila povinnosť\nvyplývajúcu z článku V. bod 3/ Zmluvy o nájme bytu zo dňa 30. júna 2019, podľa ktorého sa nájomca\nzaväzuje po skončení zmluvného vzťahu odovzdať byt (vrátane všetkých bytových a domových kľúčov)\nv stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na jeho primerané časové opotrebenie. Žalobkyňa ďalej\npoukazovala na to, že žalovaná porušila článok V. bod 4/ Zmluvy o nájme bytu zo dňa 30. júna\n2019, keď sa zaviazala užívať prenajatý byt šetrne a spôsobom neodporujúcim zásadám občianskeho\nspolužitia a dodržiavať domový poriadok. Rovnako sa zaviazala uhradiť prípadné škody, spôsobené\njeho zavinením alebo nedbanlivosťou. Prípadné potreby opráv bola povinná nahlásiť prenajímateľovi\nbez zbytočného odkladu. Dávala do pozornosti skutočnosť, že žalovaná nebola oprávnená vykonávať\nžiadne úpravy bytu bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa (žalobkyne), čo nepochybne vyplýva\nz článku V. bod 1 Zmluvy o nájme bytu zo dňa 30. júna 2019. Žalobkyňa nikdy nedala žalovanej\nsúhlas k akejkoľvek prestavbe alebo úprave prenajatého bytu, súhlas žalobkyne na konkrétnu prestavbu\nalebo úpravu prenajatého bytu nebol v tomto konaní preukázaný, a takýto konkrétny súhlas nie je\nmožné vyvodiť ani z výpovede svedkyne C. D.. Žalobkyňa v čl. VI. podaného odvolania uvádza totožné\nskutočnosti ako vo vyjadrení na č.l. 152, v ktorom špecifikovala uplatnený nárok a v ktorom aj totožne\no zaplatenie sumy 80,- eur (náhrada cestovných nákladov) brala žalobu späť, a to aj napriek tomu,\nže o čiastočnom späťvzatí žaloby bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté a rozsudok súdu prvej\ninštancie v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaná zaplatila nájomné\nlen za mesiace júl 2019 a august 2019, pričom od septembra 2019 až do januára 2020, kedy reálne\nodovzdala byt žalobkyni nájomné neplatila, nezaplatila teda nájomné za 5 mesiacov a celkový dlh\nžalovanej na nájomnom predstavuje 1.680,- eur. Zdôrazňovala, že žalovaná predložila listinné dôkazy\npreukazujúce úhrady nájomného do augusta 2019, o úhradách nájomného za obdobie od septembra\n2019 do januára 2020 nepredložila žiaden dôkaz. Žalovaná platila nájomné žalobkyni vždy vkladom\nfinančných prostriedkov na účet žalobkyne až do augusta 2019, kedy žalobkyňa zistila reálny stav\npredmetného bytu, a teda vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sa zhoršili, z ktorého dôvodu je\nnelogické, aby práve v tomto období platila nájomné žalovaná žalobkyni v hotovosti. Žalobkyňa popierala\nprevzatie akejkoľvek finančnej hotovosti zo strany žalovanej, ktorá nikdy nič neplatila v hotovosti, všetky\nplatby požadovala žalobkyňa na bankový účet. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa v relevantnom období\n(september až december 2019) ani nenachádzala na Slovensku, ale v Nórsku (u dcéry, približne\n2 mesiace) a následne v Rakúsku, kde pracuje. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaná nesprávne\na nepravdivo uvádza dátum odovzdania bytu žalobkyni. Byt nebol odovzdaný 22.12.2019 ako to uvádza\nžalovaná, ale až 09.01.2020 a tento deň ako deň odovzdania bytu vyplynul aj z vykonaného dokazovania\npred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa trvala na tom, že za poškodenie bytu zodpovedá žalovaná\nako posledný nájomca predmetného bytu, pričom žalobkyňa na uvedenie bytu do stavu v akom sa\nnachádzal predtým, ako bol byt odovzdaný žalovanej ako nájomcovi, vynaložila sumu 1.659,50 eur,\npričom všetky vynaložené náklady riadne preukázala listinnými dôkazmi. Stav predmetného bytu po jeho\nodovzdaní je zrejmý aj z predloženej fotodokumentácie a už aj z predloženej vzájomnej komunikácie\nmedzi žalobkyňou a žalovanou prostredníctvom sociálnej siete messenger. K tvrdeniam žalovanej, že\nbyt prerobila žalovaná so súhlasom žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že nikdy nedala žalovanej súhlas\ns akýmikoľvek zmenami predmetného bytu, práve naopak, výslovne v bode čl. V. zmluvy o nájme\nbytu je uvedené, že akékoľvek zmeny bytu podliehajú predchádzajúcemu súhlasu žalobkyne ako\nprenajímateľky. Záverom súdu prvej inštancie žalobkyňa vytýkala nesprávne právne posúdenie veci tým,\nže nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a tiež mu vytýkala nedostatočne zistený skutkový\nstav. Odvolaním napadnutý výrok rozsudku zároveň považuje za nedostatočne odôvodnený. Zastávala\nnázor, že súd sa nedostatočne vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania.\n3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.\n4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 379\na § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. v časti o zaplatenie sumy 132,26 eur a v závislom\nvýroku IV. o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť v tomto\nrozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v zostávajúcej časti napadnutý\nvýrok III. podľa § 387 CSP potvrdiť ako vecne správny. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.\na II. nadobudol právoplatnosť a rozhodnutím odvolacieho súdu nie je dotknutý.\n5. Pokiaľ sa týka potvrdzujúcej časti napadnutého výroku III. odvolací súd uvádza:\n\n6. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré\nmajú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.\nOdvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením\nveci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu\npoukazuje.\n7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie\npred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením\nprocesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý\nzistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil\nprocesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.\n8. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré\nmajú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne\nvyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané\na ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.\nSúd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil konečný záver v časti o nedôvodnosti žalovaného\nnároku a závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a\nzmyslu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku\nvšak nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.:\nrozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd\nSR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS\n115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR\nuviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (nález sp.zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007).\n9. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla zhodnú argumentáciu ako pred súdom prvej inštancie, s\nktorou sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd\nkonštatoval, že ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou tvrdené a ani preukázané také skutočnosti,\nktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.\n10. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie týkajúceho\nsa výroku III., ktorým žalobu vo zvyšku (okrem zrušujúcej časti výroku v časti o zaplatenie sumy 132,26\neur) zamietol, v plnom rozsahu sa v tejto časti stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej\ninštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.\n11. K odvolaciemu tvrdeniu žalobkyne, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky a náležitosti ust. §\n220 ods. 2 CSP, odvolací súd uvádza nasledovné:\n12. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho\nsa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku\npoužil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a\nvýstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti\npovažuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich\n\nvyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na\nustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obsahom práva\nna spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny\nprístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na\nspravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a\npoužití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),\nani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v\nsúlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti (okrem sumy 132,26 eur) uzavrel, že\njeho odôvodnenie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia a preto nedošlo k porušeniu práva žalobkyne\nna spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní jasným a zrozumiteľným spôsobom\nvysporiadal s argumentáciou strán sporu, uviedol dôvody pre ktoré aplikoval jednotlivé ustanovenia, ako\naj myšlienkové pochody, na základe ktorých dospel k jeho právnym záverom. Odvolací súd považuje\nodôvodnenie napadnutého rozsudku za dostačujúce, spĺňajúce podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP.\n14. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať tiež na princípy, ktorými je ovládané sporové konanie.\nDôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli\npreukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.\nZmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď\nurčitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola, alebo nemohla byť\npreukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. §\n132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci\na zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ust. § 185 CSP je zavedený princíp\nformálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli\nstrany sporu. Súd sa tak nemusí dosať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže\nurobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi\ndôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej\niniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu, ktorými princípmi je a tiež bude\nnepochybne ovládané konanie tiež v posudzovanej veci, preto je na zodpovednosti strán sporu, ako sa\nz hľadiska produkovania tvrdení a dôkazov s nimi vyporiadajú, keďže ich nečinnosť v tomto smere im\nlegitímne nemôže priniesť iné ako v neprospech tej strany, ktorá nebude dostatočne aktívna, vydané\nrozhodnutie.\n15. V danej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa uzavrela ako prenajímateľ so\nžalovanou ako nájomcom Zmluvu o nájme bytu dňa 30.06.2019 na dobu určitú, a to na obdobie od\n01.07.2019 do 31.12.2019. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobkyni nájomné vo výške 336,- eur mesačne.\nNájom bytu žalovanej skončil uplynutím doby nájmu. Nakoľko žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu\njej z nájomnej zmluvy (platiť nájomné vo výške 336,- eur mesačne) od septembra 2019 do 31.12.2019\nnesplnila, súd prvej inštancie priznal žalobkyni sumu 1.344,- eur, ktorá pozostáva z nezaplateného\ndohodnutého nájmu za byt v zmysle článku IV. bod 1/ nájomnej zmluvy, a to za štyri mesiace á 336,- eur\naj s príslušným úrokom z omeškania. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala\nsvoje tvrdenie, že nájom žalobkyni zaplatila až do konca platnosti nájomnej zmluvy. Za skutkovo\na vecne správny považuje odvolací súd názor súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobkyne na\nzaplatenie sumy 336,- eur za mesiac január 2020. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,\nže nájom bytu skončil podľa uzavretej nájomnej zmluvy dňa 31.12.2019 uplynutím doby určitej a kľúče\nod bytu boli žalobkyni odovzdané dňa 09.01.2020 z dôvodu prekážky na strane žalobkyne, ktorá bola\nv zahraničí, kľúče prevzala jej dcéra a nebolo teda chybou žalovanej, že žalobkyňa si kľúče od bytu\nvčas po ukončení nájmu neprevzala. Pokiaľ žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že uvedený záver\nsúdu prvej inštancie o tom, že kľúče od bytu žalovaná odovzdala žalobkyni v januári 2020 z dôvodu,\nže žalobkyňa bola v zahraničí nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu, len z tvrdenia žalovanej,\n\nodvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť, že žalovaná sa v čase skončenia doby nájmu zdržiavala\nv zahraničí vyplýva aj z podaní samotnej žalobkyne zo dňa 07.11.2022, 06.04.2023, ako aj z podaného\nodvolana, kde uviedla, že sa v relevantnom období (september až december 2019) ani nenachádzala na\nSlovensku, ale v Nórsku (u dcéry, približne dva mesiace) a následne v Rakúsku, kde pracuje. Rovnako\nuviedla, že pracuje v niekoľkotýždňových turnusoch v Rakúsku, ktorá skutočnosť následne vyplýva\nnielen z uvedených podaní, ale aj z podania zo dňa 25.04.2022. Aj odvolací súd zastáva názor, že to boli\npráve prekážky na strane žalobkyne, ktoré po uplynutí doby nájmu a vyprataní bytu žalovanou mali za\nnásledok konečné odovzdanie kľúčov od bytu až dňa 09.01.2020. Žalobkyňa svoje tvrdenie, že žalovaná\nužívala byt až do dňa 09.01.2020, nepreukázala.\n16. Za skutkovo a vecne správny považuje odvolací súd názor súdu prvej inštancie o nedôvodnosti\nnároku žalobkyne na zaplatenie nákladov za káblovú televíziu (55,- eur), poplatku do fondu opráv\n(90,68 eur) a nedoplatku za elektrickú energiu (77,- eur). Plne sa stotožňuje s názorom súdu prvej\ninštancie, že pokiaľ ide o nedoplatok na káblovú televíziu, nájomná zmluva takúto povinnosť žalovanej\nneobsahuje a je dôvodné mať za to, že uvedený poplatok bol zahrnutý vo výške nájomného. Pokiaľ\nsa týka nedoplatku za elektrickú energiu (v zmysle čl. IV. bod 3/ zmluvy), zamietnutie tohto nároku\nsúd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa tento nedoplatok nepreukázala, nepredložila súdu\ndoklad o nedoplatku za elektrickú energiu. Odvolací súd s jeho záverom súhlasí. V podanom odvolaní\nžalobkyňa namietala, že súdu prvej inštancie spolu so žalobou zaslala aj doklady preukazujúce uvedený\nnedoplatok, ktorá skutočnosť ale z obsahu spisu nevyplýva, práve naopak. Žalobkyňa na pojednávaní\npred súdom prvej inštancie dňa 20.04.2023 k nedoplatku z vyúčtovania spotreby elektrickej energie\nv sume 77,- eur uviedla, že doklad dodatočne predloží súdu, čo ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie\nneurobila, žiaden doklad nepredložila. Pokiaľ sa týka nároku na úhradu nedoplatku správcovi bytu\nv sume 90,68 eur, aj keď žalobkyňa predložila spolu so žalobou vyúčtovanie nákladov spojených\ns užívaním bytu na sumu 90,68 eur, predmetné vyúčtovanie bolo vyúčtovaním za obdobie 01.01.2019\naž 31.12.2019, pričom nemožno ponechať bez povšimnutia, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu\nurčitú za obdobie od 01.07.2019 do 31.12.2019, a teda vôbec nemožno ustáliť, aká prípadná suma\nby pripadala z uvedeného hlavného vyúčtovacieho obdobia na žalovanú titulom uzatvorenej nájomnej\nzmluvy na dobu určitú. Žalobkyňa tak dôvodnosť vyššie uvedených nárokov nepreukázala.\n17. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné\nbremeno aj pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody, a to okrem náhrady škody za dvoje dverí do kúpeľne\na na toaletu (132,26 eur). Odvolací súd aj v tomto štádiu opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa mala\ndôkazné bremeno, no neuniesla ho. Neuniesla ani bremeno dôkazu o tom, v akom stave žalovanej byt\nprenajala a v akom stave jej bol žalovanej odovzdaný. Nepredložila žiaden zápis o odovzdaní a prevzatí\nbytu, ktorý by obsahoval vady, ktoré nezodpovedali bežnému opotrebeniu. Povinnosťou žalobkyne bolo\ntvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia\na dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať, ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel\nvyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie\nsú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je\npovinná potrebné dôkazy označiť alebo predložiť, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že\nsúd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci na strane\nžalobkyne. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, v akom stave žalovanej byt prenajala a v akom stave jej\nbol byt odovzdaný, aby bolo možné posúdiť, či žalovaná odovzdala byt v stave, v akom ho prevzala,\ns prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Žalobkyňa nepredložila žiaden zápis o odovzdaní a prevzatí\nbytu, ktorý by obsahoval vady, ktoré nezodpovedali bežnému opotrebeniu.\n18. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí náhrady škody za dvoje dverí do kúpeľne\na na toaletu (132,26 eur) založil na ust. § 683 ods. 1, 2 Obč. zák., odvolací súd v uvedenej súvislosti\nkonštatuje, že pri náhrade škody z nájomnej zmluvy prichádzajú do úvahy až tri použiteľné ustanovenia\n§ 683, § 693 a § 420 Občianskeho zákonníka. Každé z nich má odlišné podmienky aplikácie a dokonca\nna všetky nedopadajú rovnaké pravidlá plynutia času. Zaváži preto, pod ktoré ustanovenie sa subsumuje\nkonkrétny nárok. O kvalifikácii rozhoduje jednak povaha prenajímanej veci, ale aj typ spôsobenej škody.\nUstanovenie § 683 Občianskeho zákonníka sa nachádza vo všeobecných ustanoveniach o nájomnej\nzmluve Občianskeho zákonníka. Slúži na kompenzovanie poškodenia, či nadmerného opotrebenia\nv dôsledku zneužitia prenajatej veci. Ustanovenie § 683 Obč. zákonníka dopadá na všetky nájmy\nv čo i len čiastočnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Podstatnou výnimkou je nájom bytu, pri\nktorom sa namiesto § 683 Obč. zákonníka používa § 693 Obč. zákonníka. Ustanovenie § 683 Obč.\n\nzákonníka teda dopadá najmä na nájom nebytových priestorov. Cez § 683 sa nahrádzajú škody\na nadmerné opotrebenie, ktoré vznikli pre zneužitie veci. Žalobkyňa v podanom odvolaní namieta, že\nvoči žalovanej sa domáha náhrady škody podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody, ust. § 420\na nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý má dopad taktiež na dĺžku premlčacej lehoty. V danej veci sa\nsúd prvej inštancie s uvedenými ustanoveniami náležite nevysporiadal, z ktorého dôvodu bolo potrebné\nrozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 132,26 eur zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zopakovať dokazovanie a vykonať následne nové\nprávne posúdenie veci. Pred novým rozhodnutím vo veci bude súd prvej inštancie postupovať v súlade\ns procesnými návrhmi strán sporu a rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí podľa zásad uvedených v § 191\nods. 1 CSP.\n20. K prípadným ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej\njudikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí\ndať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany.\n21. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, musel odvolací\nsúd zrušiť rozsudok aj v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 396 CSP, v zmysle ktorého, ak\nodvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade\ntrov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia\nbyť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/2/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:394e902c-851b-4522-b0b3-b289354fc416", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:394e902c-851b-4522-b0b3-b289354fc416"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}