{"guid": "dc4223f9-3316-49c7-86bf-f6e606856810:c39890fc-f37b-4710-a717-7a84b67f4acc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:6722201190.2", "spisova_znacka": "19CoCsp/28/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoCsp/28/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. októbra 2024, sp. zn. 19CoCsp/28/2023, ECLI:SK:KSTN:2024:6722201190.2", "identifikacne_cislo": "6722201190", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Beáta Čupková", "sudca_id": 208, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-cupkova-208", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c39890fc-f37b-4710-a717-7a84b67f4acc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:6722201190.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2024:6722201190.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2024:6722201190.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trenčín\n19CoCsp/28/2023\n6722201190\n30. 10. 2024\nJUDr. Beáta Čupková\nECLI:SK:KSTN:2024:6722201190.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.\nViery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu: A. B., občianske združenie so sídlom C.\nD. XXX/XX, E. F. G., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/\nXX, A., právne zastúpenému Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou so sídlom Jesenského 230/7,\nPartizánske, IČO: 53 533 984, o zaplatenie 551,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 5Csp/23/2022-160 zo dňa 13. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .\nII. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 551,50\neur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2021 do zaplatenia,\ndo 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku 2,4 % mesačne zo\nsumy 551,50 eur od 01.04.2021 do zaplatenia zamietol (výrok II.). O trovách konania súd prvej inštancie\nrozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu\n22,54 % (výrok III.). Súd prvej inštancie zároveň upravil učtáreň Okresného súdu Prievidza, aby po\nprávoplatnosti rozhodnutia žalovanému vrátila sumu 90,- eur zloženú ako preddavok na dokazovanie –\nvedenú pod položkou reg. 8, rok 2023,\nč. účtovného dokladu 2-4-23 (výrok IV.) Súd prvej\ninštancie rozhodol podľa § 657, § 658\nods. 1, § 39, § 3 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a § 255 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len CSP).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému\ndomáhal zaplatenia sumy 551,50 eur so zmluvným úrokom 2,4 % mesačne\nzo sumy\n551,50 eur od 01.04.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 551,50 eur od\n01.05.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,\nže žalovaný si dňa\n01.04.2021 požičal na základe ústnej dohody od pôvodného veriteľa\n(J. K. L.), sumu 201,20\neur s úrokom 2,4 % mesačne od 01.04.2021 do zaplatenia\nza účelom úhrady svojho dlhu voči\nspoločnosti J. M., M., ktorú sumu mu pôvodný veriteľ zaplatil zo svojho osobného účtu. Žalovaný mal\npožičanú sumu vrátiť pôvodnému veriteľovi do 30.04.2021, čo neurobil. Žalovaný si dňa 01.04.2021 tiež\npožičal na základe ústnej dohody od pôvodného veriteľa sumu 300,30 eur s úrokom 2,4 % mesačne od\n01.04.2021\ndo zaplatenia za účelom zaplatenia svojho dlhu voči spoločnosti N., N.,\nktorý pôvodný veriteľ zaplatil zo svojho osobného účtu. Žalovaný mal požičanú sumu vrátiť pôvodnému\nveriteľovi najneskôr do 30.04.2021, čo neurobil. Žalovaný si zároveň dňa 01.04.2021 požičal na základe\nústnej dohody od pôvodného veriteľa finančnú hotovosť na benzín vo výške\n50,-\n\neur s úrokom 2,4 % mesačne od 01.04.2021 do zaplatenia. Žalovaný mal požičanú hotovosť vrátiť\npôvodnému veriteľovi do 30.04.2021, čo neurobil. Pôvodný veriteľ dňa 29.01.2022 postúpil zmluvou o\npostúpení pohľadávky všetky práva proti žalovanému z titulu požičania peňazí podľa ústnych dohôd zo\ndňa 01.04.2021 na žalobcu. Okresný súd Zvolen vydal vo veci platobný rozkaz, č. k. 12C/16/2022-26\nzo dňa 22.04.2022, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením,\nv ktorom poprel uzavretie zmluvy o pôžičke a dojednanie úroku. Namietal platnosť zmluvy o postúpení\npohľadávky v časti príslušenstva pre jej neurčitosť. Tvrdil, že pre J. K. L. začiatkom roku 2021 vykonával\npráce na opravách a údržbách jeho bytov v Handlovej s tým, že uzavrú dohodu o vykonaní práce\ns odmenou 4,- eurá za hodinu práce. Dohodu neuzavreli, a keď si pýtal odmenu za prácu, tak mu J. K.\nL. povedal, že mu vyplatí ako odplatu dlhy voči jeho veriteľom Intrum Slovakia, s.r.o. a Ahoj, a.s. v sume\n501,50 eur. Uvedená suma preto nebola podľa žalovaného pôžičkou, ale odmenou za vykonané práce.\nSumu 50,- eur mu dal J. K. L. na naftu, nakoľko na tie byty vozil materiál na svojom aute. Nejednalo sa\no pôžičku, pričom zvyšnú časť odmeny za prácu mu J. K. L. nevyplatil.\n3. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že J. K.\nL. dňa 01.04.2021 prostredníctvom internetbankingu previedol\nna účet č. M. XXXX XXXX\nXXXX XXXX XXXX sumu 201,20 eur a na účet č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 300,30\neur, pričom z predložených písomností (detail pohybu - bezhotovostná platba), je pri oboch dokladoch\nuvedená poznámka: „I. H. - úhrada dlhu H. I.“. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.01.2022 J.\nK. L. ako postupca postúpil na postupníka (žalobcu) pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, za\nodplatu.\nV článku I. zmluvy je okrem iného uvedené, že postupca je výlučným vlastníkom\nnesplatených pohľadávok, ktoré vznikli dňa 01.04.2021 z titulu ústnych dohôd proti dlžníkovi H. I., na\ndlžné sumy 201,20 eur, 300,30 eur a 50,- eur s príslušenstvom a so všetkými právami s nimi spojenými.\nPredmetná pohľadávka je postúpená bez tiarch na nej viaznucich\naj s príslušenstvom a so\nzmluvnou pokutou a všetkými právami s ňou spojenými. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie\nzaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok a v dôsledku toho aj aktívnou vecnou legitimáciou\nžalobcu a konštatoval, že pohľadávka je v zmluve dostatočne špecifikovaná a vedomosť o postúpení\npohľadávky žalovaný nadobudol doručením žaloby.\n4. Súd prvej inštancie uviedol, že na zmluvný vzťah medzi stranami sporu nie je možné aplikovať normy\nspotrebiteľského práva, pretože právny predchodca žalobcu (J. K. L.) poskytol peňažné prostriedky ako\nfyzická osoba nepodnikateľ žalovanému, takisto ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. Medzi stranami\nnebolo v konaní sporné, že dňa 01.04.2021 uhradil právny predchodca žalobcu za žalovaného dlhy,\nktoré tento v tom čase mal voči tretím osobám, a to bezhotovostným prevodom zo svojho účtu na účet\ntýchto tretích osôb.\n5. K tvrdeniu žalovaného, že sumy zaplatené v prospech jeho veriteľov predstavovali odmenu za\ndohodnutú prácu, súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil,\nže J. K. L.\nnevlastní žiadnu nehnuteľnosť v Slovenskej republike a pokiaľ žalovaný vykonával nejaké práce v bytoch\nv Handlovej na pokyn J. K. L., nešlo o práce vykonávané pre J. K. L., ale o práce pre spoločnosť\nEurocentrum, resp. Eurocentrum stav, s.r.o., v ktorých bol J. K. L. prokuristom, resp. splnomocneným\nna zastupovanie konateľa. Pokiaľ by tak vznikol žalovanému nárok na odmenu za prácu, tento by mu\nvznikol voči uvedeným spoločnostiam, a nie voči fyzickej osobe J. K. L.. Z výpovedí zástupkyne žalobcu a\nsvedkov J. K. L. a C. C. mal súd prvej inštancie za preukázané, že išlo v skutočnosti o požičanie peňazí na\nzáklade ústne uzavretej zmluvy o pôžičke na žiadosť žalovaného, pričom sa jednalo o poskytnutie dvoch\ntzv. nepriamych pôžičiek, vo výške 201,20 eur a 300,30 eur s tým, že žalovaný mal takto poskytnuté\npeniaze vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu do 30.04.2021. Medzi stranami bol dohodnutý aj zmluvný\núrok (§ 658 Občianskeho zákonníka) vo výške 2,4 % mesačne s tým, že tento úrok bol žalovaný povinný\nzaplatiť od poskytnutia peňazí žalovanému, teda od 01.04.2021.\nNa základe toho,\nže suma 300,30 eur a 201,20 eur boli poskytnuté žalovanému z osobného účtu J. K. L. a na základe\nzhodných výpovedí zástupkyne žalobcu, svedkov J. K. L., C. C., K. N., že žalovaný prisľúbil vrátenie\nposkytnutej sumy z prostriedkov, ktoré získa vymáhaním pohľadávok, zhodných výpovedí zástupkyne\nžalobcu, svedka J. K. L. a svedkyne C. C. o tom,\nže peniaze mal žalovaný vrátiť do konca\nmesiaca a pokiaľ ich vráti včas, nebude musieť hradiť úrok 2,4 % mesačne z požičanej sumy, ako aj na\nzáklade zistenia, že pôvodný veriteľ J. K. L. nie je vlastníkom žiadnych bytov v Handlovej a ani na území\nSR, ale je prokuristom spoločnosti Eurocentrum, ktorá vlastní a prenajíma byty v Handlovej a súčasne je\nsplnomocneným zástupcom spoločnosti Eurocentrum Stav, s.r.o., ktorá sa zaoberá stavebnými prácami,\nsúd prvej inštancie považoval za preukázané tvrdenie žalobcu v konaní, t. j., že v danej veci došlo medzi\n\nprávnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu ústnej zmluvy\no pôžičke. Vzhľadom\nna uvedené súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 501,50 eur za dôvodný.\n6. Žalobca v konaní uplatňoval aj nárok na zaplatenie sumy 50,- eur, ktorú mal žalovanému jeho právny\npredchodca poskytnúť v hotovosti na základe ústnej dohody o pôžičke dňa 01.04.2021. Žalovaný v\npodanom odpore proti platobnému rozkazu prijatie uvedenej sumy potvrdil, avšak nesúhlasil s tým, že\nsa jednalo o pôžičku. Žalovaný tvrdil, že uvedená suma mu bola poskytnutá na zakúpenie pohonných\nhmôt v súvislosti s prevozom materiálu\npri vykonávaní stavebných prác\nna bytoch právneho predchodcu žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané,\nže žalovaný vykonával práce pre právneho predchodcu žalobcu a pokiaľ aj nejaké práce na bytoch v\nHandlovej vykonával, tieto vykonával pre iné subjekty (spoločnosť Eurocentrum, prípadne Eurocentrum\nStav, s.r.o.). Výpoveďami zástupkyne žalobcu, ako aj svedkov J. K. L. a C. C., súd prvej inštancie zistil,\nže žalovaný dňa 01.04.2021 právneho predchodcu žalobcu požiadal\no poskytnutie\nsumy 50,- eur na nákup pohonných hmôt s tým, že sa dohodli, že aj túto sumu žalovaný vráti do konca\nmesiaca. S poukazom na výpovede svedkov mal súd prvej inštancie\nza preukázané, že aj v prípade\nuvedenej sumy došlo medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu k uzavretiu ústnej zmluvy o\npôžičke a nárok žalobcu považoval za dôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie\nuložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 551,50 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania podľa\n§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nv spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,\na to počnúc dňom 01.05.2021 do zaplatenia dlžnej sumy.\n7. Žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvného úroku 2,4 % mesačne z dlžnej sumy od\n01.04.2021 do zaplatenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný. V konaní bolo výpoveďami\nzástupkyne žalobcu, svedkov J. K. L., C. C. a K. N. preukázané, že právny predchodca žalobcu a\nžalovaný si dohodli úrok z pôžičky vo výške 2,4 % mesačne, avšak súd prvej inštancie v uvedenej časti\nposúdil zmluvu ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takto určený zmluvný úrok\npovažoval za rozporný s dobrými mravmi. Ročná výška takto dojednaného úroku predstavuje 28,8 %,\npričom priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách L. I. v mesiaci apríl 2021 pre domácnosti\nso splatnosťou do jedného roka boli vo výške 5,27 %. Dojednaný zmluvný úrok preto 5,5 násobne\nprevyšuje priemernú úrokovú mieru\nz úverov poskytnutých v eurách L. I., čo podľa súdu\nprvej inštancie je\nv rozpore s dobrými mravmi.\n8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a dospel\nk záveru,\nže žalobca mal v konaní úspech 61,27 % a úspech žalovaného bol 38,73 %, preto prevažný čistý úspech\nv konaní mal žalobca v rozsahu 22,54 % a v tomto rozsahu mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania.\n9. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie\nžalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie alebo ho zmenil v napadnutej časti tak, že\nžalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok\nna náhradu trov\nkonania v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na to, že pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že pre\njej platný vznik sa vyžaduje reálne odovzdanie finančných prostriedkov dlžníkovi, avšak z vykonaného\ndokazovania vyplýva, že pôvodný veriteľ žalovanému údajne požičané finančné prostriedky takýmto\nspôsobom nikdy neposkytol, keďže tieto finančné prostriedky zaslal priamo na účet tretích osôb veriteľov žalovaného. Právny predchodca žalobcu tak poskytol plnenie tretej osobe, na ktorého plnenie\nbol povinný žalovaný, preto by bolo možné hypoteticky dôjsť k záveru o bezdôvodnom obohatení.\nVzhľadom k tomu,\nže žalovaný pre právneho predchodcu žalobcu vykonával\npracovnú činnosť, ktorej odmena mu mala byť vyplatená tak, že právny predchodca žalobcu namiesto\nposkytnutia finančnej odmeny - mzdy uhradí záväzok žalovaného voči tretím osobám, nemožno dôjsť\nk záveru\no bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného. Hoci\nsúd prvej inštancie zistil, že J. K. L. nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR, a preto\nžalovaný nemohol\npre neho vykonávať žiadne práce na jeho bytoch, považoval\nžalovaný tento záver za nesprávny s poukazom na písomné vyhlásenie svedka C. H. a výpoveď svedka\nK. O., ktorí zhodne potvrdili, že vykonávali stavebné práce pre J. K. L. a nie pre jeho spoločnosti.\nPodľa žalovaného súd prvej inštancie správne nevyhodnotil výpoveď svedka K. O., čestné prehlásenie\nC. H., ani SMS komunikáciu žalovaného s C. C.. Žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie pri\nvyhodnocovaní dôkazov navrhnutých žalobcom (výpovedí svedkov) napriek ich zjavnej tendenčnosti.\nNaďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže zo\n\nzmluvy o postúpení pohľadávky jasne nevyplýva titul vzniku pohľadávky. V uvedenej zmluve sa uvádza,\nže sú postupované pohľadávky, ktoré vznikli 01.04.2021 z titulu ústnych dohôd proti dlžníkovi H. I., ktorý\nopis považoval za nedostatočný a zameniteľný.\n10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný si od jeho právneho predchodcu\npožičiaval peniaze za prítomnosti svedkov C. C. a K. N., pričom svedkyňa C. C. robila osobne úhrady\ncez internetbanking z účtu pôvodného veriteľa na účty veriteľov žalovaného, ktorým dlhoval peniaze a\nktoré žiadal, aby pôvodný veriteľ im zaslal. Žalovaný si týmto spôsobom\nod\npôvodného veriteľa bral pôžičky na základe ústnej dohody. Uvedení svedkovia vypovedali podobne,\nnakoľko tieto skutočnosti vnímali svojimi zmyslami a boli pri poskytnutí pôžičiek spolu v rovnaký čas\na na rovnakom mieste. Podľa žalobcu v zmluve o postúpení pohľadávky nemusia byť postupované\npohľadávky vypočítané konkrétnou sumou, ale musia byť nezameniteľné pre splnenie podmienky\nurčitosti, čo bolo podľa žalobcu v tomto prípade splnené. V SMS komunikácií, na ktorú žalovaný\npoukazoval, je podľa žalobcu uvedená komunikácia medzi zamestnancami spoločnosti Eurocentrum\nReality, s.r.o. a žalovaným, v ktorej zamestnanec uvedenej spoločnosti žalovaného nazval neformálne\nzamestnancom, pretože sa žalovaný často nachádzal v priestoroch spoločnosti, kde ako živnostník\npracoval na vymáhaní pohľadávok pre C. L. a prerábal byt pre Eurocentrum Reality, s.r.o. podľa ústnej\ndohody. Z uvedenej SMS komunikácie vyplýva, že žalovaný si bol vedomý svojho dlhu, ktorý sa týkal\nzálohových platieb od spoločnosti Eurocentrum Reality, s.r.o., ktoré dostal na prerobenie bytu na Ulici\n29. augusta v Handlovej. K tvrdeniu svedka K. O. žalobca uviedol, žalovaný vzal zálohu 2.000,- eur na\nprerobenie uvedeného bytu a na pomoc si vzal svojich dvoch kamarátov, ktorých za prácu nevyplatil a\njedného z nich na tomto byte dokonca zbil, pretože sa jeho kamarát počas práce opil. Poukázal aj na\nrozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne zo dňa 21.02.2024 sp. zn. 6CoCsp/6/2023, ktorým\nKrajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza v podobnej veci. Odvolaciemu súdu navrhol\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.\n11. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.\n12. Žalobca dňa 27.04.2024 doručil odvolaciemu súdu návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu\ns poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.04.2024 uzavretú medzi žalobcom ako\npostupcom a občianskym združením Pomoc Veriteľom ako postupníkom, ktorou žalobca postúpil\nnesplatené pohľadávky voči dlžníkovi H. I., ktoré vznikli 01.04.2021 z titulu ústnych dohôd ako dlžné\nsumy 201,20 eur, 300,30 eur a 50,- eur\ns príslušenstvom v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Prievidza sp. zn. 5Csp/23/2022\na rozsudkom Krajského súdu v\nTrenčíne sp. zn. 19CoCsp/28/2023. Postupník súhlasil\nso vstupom do konania na strane\nžalobcu. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19CoCsp/28/2023-205 zo dňa 07.05.2024 pripustil,\naby do konania namiesto doterajšieho žalobcu A. B., občianske združenie so sídlom G. XXX/XX, XXX\nXX P., IČO: XX XXX XXX, vstúpil žalobca A. B., občianske združenie so sídlom\nC.\nD. XXX/XX, XXX XX E. F. G., IČO: XX XXX XXX.\n13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie\nje potrebné vo výrokoch I. a III. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.\n14. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom\npostupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,\nže mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe\nsúdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy\nskutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada\nna skutočnosti, ktoré neboli preukázané,\nalebo nevyplynuli z prednesov strán\nsporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s\nosobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť\na pravdivosť získaných poznatkov.\n16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu\n\nprávnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n17. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 551,50 eur\ns príslušenstvom titulom poskytnutých pôžičiek uzavretých právnym predchodcom žalobcu\nso\nžalovaným ústnou formou, z ktorých časť v sume 201,20 eur a v sume 300,30 eur poskytol žalovanému\nna iný účet ako bol účet žalovaného (na účty veriteľov žalovaného) a časť v sume 50,- eur poskytol\nžalovanému v hotovosti.\n18. V konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní žalovaný spochybňoval platnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky pre jej neurčitosť. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal platnosťou\nzmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2022 a uzavrel, že v článku 1. bod 1.1. predmetnej\nzmluvy je uvedené, že postupca J. K. L. je výlučným vlastníkom nesplatených pohľadávok, ktoré\nvznikli dňa 01.04.2021 z titulu ústnych dohôd proti dlžníkovi H. I., na dlžné sumy 201,20 eur, sumu\n300,30 eur a 50,- eur s príslušenstvom a so všetkými právami s nimi spojenými. O postúpení\npohľadávky\nsa žalovaný dozvedel doručením žaloby dňa 06.05.2022.\nOdvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovaného o neurčitosti\npostupovanej pohľadávky ako nedôvodnú. V zmluve o postúpení pohľadávky, v bode 1.1. je postupovaná\npohľadávka riadne špecifikovaná vrátane jej vzniku, titulu, s uvedením konkrétnej výšky dlžných súm.\nV zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,\npoplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Zo zmluvy vyplýva, že pohľadávka\nsa postupuje spolu s príslušenstvom a so všetkými právami s ňou spojenými, preto poukaz žalovaného\nna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je celkom zjavne nedôvodný. Rovnako je dostatočne\nšpecifikovaná aj postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.04.2024 zo\nžalobcu na postupníka občianske združenie A. B., ktorého vstup do konania odvolací súd pripustil\nuznesením č. k. 19CoCsp/28/2023-205 o dňa 07.05.2024.\n19. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník\nsa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby vec rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).\nPre uzatvorenie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzatvorená\ni ústne alebo konkludentným spôsobom. Je však potrebné podrobiť zmluvu o pôžičke prieskumu na\nzáklade aplikácie hmotného práva, a to, či má táto zmluva zákonné náležitosti, určenie predmetu pôžičky\na reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.\n20. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k\nreálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, nakoľko tieto boli poskytnuté priamo na účet tretích osôb\n- veriteľov žalovaného. K uvedenému argumentu žalovaného odvolací súd s poukazom na uznesenie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/4279/2016 zo dňa 12.10.2016, rozsudkov Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/4312/2008 zo dňa 29.09.2010 a sp. zn. 33Odo/679/2003 zo dňa\n24.11.2004 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/399/98 zo dňa 07.05.1999\nuvádza, že plnením zo strany veriteľa na iný účet ako je účet dlžníka, ktorý dlžník označil ako platobné\nmiesto, dôjde\nk splneniu záväzku veriteľa zo zmluvy o pôžičke. Dlžník označením\núčtu tretej osoby určuje spôsob riadneho poskytnutia pôžičky. Poskytnutím peňažných prostriedkov na\ndlžníkom označený účet veriteľ splní všetky povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke, čo zahŕňa\naj odovzdanie peňazí dlžníkovi ako dovŕšenie zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Tretia osoba\n(majiteľ dlžníkom označeného účtu) nie je v zmluvnom vzťahu k veriteľovi a účet tretej osoby je v tomto\nprípade len platobným miestom, tretia osoba nie je zaviazaná voči veriteľovi ako dlžník a na jej strane\nnedochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor veriteľa. Zaviazaný zo zmluvy o pôžičke zostáva\nnaďalej dlžník a ten je povinný veriteľovi vrátiť peniaze bez ohľadu na to, že tieto priamo neobdržal.\nUvedenú námietku žalovaného preto odvolací súd považoval za nedôvodnú, nakoľko zaplatenie určitej\nsumy na účet tretej osoby na pokyn dlžníka predstavuje dojednanie platobného miesta s úmyslom splniť\nzmluvný záväzok veriteľa voči dlžníkovi a nezakladá právny vzťah medzi veriteľom a majiteľom dlžníkom\noznačeného účtu.\n21. Súd prvej inštancie v konaní z vykonaného dokazovania zistil a vyhodnotil, že právny predchodca\nžalobcu (J. K. L.) na žiadosť žalovaného zo svojho účtu poukázal\nna označené účty veriteľov\nžalovaného dňa 01.04.2021 sumu 201,20 eur a sumu 300,30 eur. Poskytnutie uvedených peňažných\n\nprostriedkov súd prvej inštancie správne vyhodnotil\nako poskytnutie pôžičky právneho\npredchodcu žalobcu žalovanému na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičke, pričom uvedený záver\nvyplýva z vykonaného dokazovania (výpovede svedkov J. K. L., C. C. a K. N.\na z dokladov\no bezhotovostnej platbe).\n22. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť\ntvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého\nrozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a\npovinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní\npovinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno\nako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva\nv zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa\ndôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla,\nčoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.\n23. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh\nkontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno\nkonštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, nie však v rovnakom rozsahu.\nŽalobca v spore preukázal odovzdanie finančných prostriedkov na účty tretích osôb označených\nžalovaným s uvedením, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ústnou formou, nakoľko žalovaný\nuvedené účty tretích osôb – svojich veriteľov označil žalobcovi ako platobné miesto. Žalovaný sám uznal,\nže právny predchodca žalobcu zaplatil jeho záväzky voči tretím osobám. Z výpovedí svedkov J. K. L.,\nC. C. a K. N. vyplýva, že žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o poukázanie sumy 201,20\neur a sumy 300,30 eur na ním označené účty jeho veriteľov s tým, že mu tieto finančné prostriedky vráti,\na to do konca mesiaca apríla 2021 (výpoveď svedkov J. K. L. a C. C.). Obrana žalovaného v konaní\nspočívala v tvrdení, že právny predchodca žalobcu uhradil jeho veriteľom uvedené sumy, pričom tieto\nsumy predstavovali nevyplatenú odmenu žalovaného za pracovnú činnosť (stavebné a rekonštrukčné\npráce na bytoch právneho predchodcu žalobcu), ktorú pre právneho predchodcu žalobcu vykonával. Na\npreukázanie týchto tvrdení zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného, avšak ako vyplýva z obsahu spisu\na z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepreukázal\na svoje dôkazné bremeno neuniesol.\n24. Námietky žalovaného o tendenčnosti výpovedí svedkov pred súdom prvej inštancie sú podľa\nodvolacieho súdu nedôvodné. Svedkovia boli v konaní vypočutí a je zrejmé,\nže\nv súvislosti s priamym kontaktom so svedkami súd prvej inštancie nemal pochybnosti o pravdivosti\nich výpovedí. Zhody vo výpovediach svedkov vyplývajú aj zo skutočnosti, že boli v rovnakom okamihu\nprítomní pri poskytnutí pôžičky, preto nemožno túto zhodu hodnotiť ako tendenčnosť v prospech žalobcu,\nale ako opis prežitých udalostí.\n25. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na dôkazy (čestné vyjadrenie C. H. a výpoveď svedka K.\nO.), ktoré mali potvrdzovať jeho tvrdenia o vykonaní pracovnej činnosti pre pôvodného žalobcu, resp.\no vykonaní rekonštrukčných prác na nehnuteľnostiach v prospech pôvodného žalobcu. Z výpovede\nsvedka K. O., ani z čestného prehlásenia C. H. a ani z SMS komunikácie žalovaného s C. C. nevyplýva,\nže by finančné prostriedky, ktoré poukázal J. K. L. na účty veriteľov žalovaného mali predstavovať odplatu\nza prácu vykonanú žalovaným. Z dôkazov, na ktoré poukazoval žalovaný zároveň nevyplýva ani rozsah\nním vykonávaných stavebných a rekonštrukčných prác, ani počet odpracovaných hodín, ani obdobie,\nv ktorom mali byť práce vykonané, ani obsah dohody medzi žalovaným a J. K. L. (svedok K. O. uviedol,\nže s J. L. nejednal a práce vykonával po dohode so žalovaným, C. H. mal vedomosť o vykonávaní prác\nžalovaným pre J. K. L. sprostredkovane od žalovaného, z SMS komunikácie nevyplýva, že by sa táto\ntýkala stavebných a rekonštrukčných prác na bytoch J. K. L. za odplatu v podobe úhrady dlhov veriteľom\nžalovaného). Vzhľadom na uvedené odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného považoval za\nnedôvodnú, nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.\n26. Svedecké výpovede, čestné prehlásenia svedkov a najmä doklady o bezhotovostných platbách\npreukázali tvrdenia žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému zmluvou o pôžičke\nuzatvorenou ústnou formou, spôsob poskytnutia, ako i dohodu o spôsobe a čase vrátenia, vrátane\ndohody úrokov z omeškania. K námietke žalovaného vo vzťahu k čestným prehláseniam predložených\nv konaní žalobcom z dôvodu, že tieto sú identické, odvolací súd uvádza, že z obsahu čestných\n\nprehlásení vyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti a prípadné rozpory odstránil súd prvej inštancie na\npojednávaní, keď ku skutkovým okolnostiam uzatvorenia zmluvy o pôžičky vykonal aj výsluch svedkov.\n27. Z výpovedí svedkov J. K. L., C. C. a K. N. ďalej vyplýva, že v deň, keď J. K. L. na žiadosť žalovaného\nuhradil dlhy žalovaného u jeho veriteľov, poskytol žalovanému na žiadosť žalovaného sumu 50,- eur\nv hotovosti na nákup pohonných hmôt s tým, že žalovaný sa J. K. L. zaviazal uvedenú sumu vrátiť do\nkonca mesiaca. Poskytnutie uvedenej sumy v hotovosti potvrdil v podanom odpore proti platobnému\nrozkazu aj sám žalovaný, pričom v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia,\nže sa nejednalo o pôžičku, ale sa malo jednať o úhradu nákladov na prevoz materiálu pri výkone\nstavebných a rekonštrukčných prác\npre J. K. L.. Predmetné tvrdenie žalovaného nevyplýva\nzo žiadneho dôkazu vykonaného súdom prvej inštancie, zostalo len v rovine dôkazmi nepreukázaného\ntvrdenia žalovaného. V prípade, ak strana sporu (žalobca) unesie bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno\no poskytnutí uvedených prostriedkov žalovanému so záväzkom žalovaného tieto prostriedky vrátiť,\npopretie tohto tvrdenia žalovaným bez náležitého odrazu vo vykonanom dokazovaní nemá účinky\nriadneho popretia a neprinesie v konaní úspech žalovanému.\n28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného súdom prvej\ninštancie vyplýva záver o dohode právneho predchodcu žalobcu a žalovaného o uzatvorení zmluvy\no pôžičke ústnou formou, dohody o spôsobe poskytnutia finančných prostriedkov, ako i povinnosti\nžalovaného vrátiť finančné prostriedky v stanovenej lehote. V konaní bolo jednoznačne preukázané,\nže právny predchodca žalobcu a žalovaný sa vzájomne dohodli, že žalobca poskytne žalovanému\nfinančné prostriedky na úhradu dlhov žalovaného s tým, že platobným miestom bude účet veriteľa\nžalovaného – spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. a Ahoj, a.s. a že žalovanému poskytne v hotovosti sumu\n50,- eur. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky na základe požiadavky žalovaného ako\ndlžníka poukázal bezhotovostným prevodom finančné prostriedky na žalovaným určený účet napriek\ntomu,\nže jeho majiteľom bola tretia osoba, nakoľko plnením na bankový účet označený\nžalovaným\nsi právny predchodca žalobcu svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústnou\nformou splnil. Rovnako si právny predchodca žalobcu splnil svoj záväzok z ústne uzavretej zmluvy\no pôžičke poskytnutím sumy 50,- eur v hotovosti žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uvedené\nsumy žalobcovi v stanovenej lehote nevrátil, bola žaloba žalobcu podaná dôvodne.\n29. V podanom odvolaní žalovaný namietal aj súvisiaci výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách\nkonania. S poukazom na to, že odvolací súd vyhodnotil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako\nsprávny a výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie nebol podaným odvolaním dotknutý, odvolací súd\nposúdil aj predmetný výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako správny. Súd prvej\ninštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, keď ako\núspech žalobcu v konaní posudzoval sumu 616,92 eur (priznaná istina a úrok z omeškania ku dnu\nrozhodnutia súdu prvej inštancie) z celkovej uplatňovanej sumy 1.006,81 eur (uplatňovaná istina vrátane\núroku a úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie správne zistil,\nže úspech žalobcu predstavoval 61,27 % a úspech žalovaného predstavoval 38,73 %. Prevažný úspech\nžalobcu tak predstavoval 22,54 %, a preto súd prvej inštancie dôvodne žalobcovi priznal nárok na\nnáhradu trov konania v takto vypočítanom rozsahu.\n30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nv napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. a výroku III. potvrdil.\n31. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a z tohto dôvodu má v súlade s ustanoveniami §\n369 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu.\n32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\n\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Csp/23/2022", "guid": "ab5fafea-1df1-44be-8c72-e9ab437943c7:f788a510-5d52-4f23-97f1-b562580c4e53", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ad816d76-9834-4ba2-8329-4cb82802d517:4d923375-b0dc-4a9d-9820-ce8211eb1aca", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/6/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/6/2023 z 24. 4. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ad816d76-9834-4ba2-8329-4cb82802d517:4d923375-b0dc-4a9d-9820-ce8211eb1aca"}, {"guid": "6e8d472f-c0fc-48eb-9cb7-4a959cbc3abb:8941db2d-23d7-4b34-bd67-2f446cd03ddc", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Csp/23/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Csp/23/2022 z 1. 4. 2022", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2022-04-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6e8d472f-c0fc-48eb-9cb7-4a959cbc3abb:8941db2d-23d7-4b34-bd67-2f446cd03ddc"}], "citovane_v": []}