{"guid": "69133ebb-fce8-444a-b533-e05bd6398342:63b40d49-d8d8-4084-bfc5-0134170a7a2f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3124012018.1", "spisova_znacka": "2Tos/27/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/27/2025 z 13. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. marca 2025, sp. zn. 2Tos/27/2025, ECLI:SK:KSTN:2025:3124012018.1", "identifikacne_cislo": "3124012018", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Marián Dunčko", "sudca_id": 1243, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-duncko-1243", "datum_vydania": "2025-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 194 ods. 1 písm. a) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-67.odsek-1", "nazov": "§ 67 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-67.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-194", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-66", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63b40d49-d8d8-4084-bfc5-0134170a7a2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3124012018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2025:3124012018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2025:3124012018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trenčín\n2Tos/27/2025\n3124012018\n13. 03. 2025\nJUDr. Marián Dunčko\nECLI:SK:KSTN:2025:3124012018.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.\nMichala Eliaša a JUDr. Milana Straku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. marca 2025 prejednal\nsťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX\nvo C., trvale bytom D.\nB. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu\nOkresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/76/2024 zo dňa 20.01.2025 a jednomyseľne takto\nrozhodol:\nPodľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 66\nods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu\ntrestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/78/2018 zo dňa\n18.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/191/2018 zo dňa\n16.01.2019 zamieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/78/2018 zo dňa 18.07.2018 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/191/2018 zo dňa 16.01.2019 bol A. B.\nodsúdený pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2\npísm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody\nvo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nUznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/76/2024 zo dňa 20.01.2025 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 415 ods.\n1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Podľa § 68 ods.\n1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní\n4 roky a súčasne bol nad ním nariadený probačný dohľad v trvaní 3 roky. Zároveň mu boli uložené v\nčase probačného dohľadu tieto obmedzenia a povinnosti:\n· podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,\n· podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. povinnosť podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného\nzboru Slovenskej republiky skúške na alkohol a iné návykové látky za účelom kontroly dodržiavania\nzákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky,\n· podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne\no zamestnanie.\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť v neprospech odsúdeného,\nzahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.\nV písomných dôvodoch sťažnosti, ktorú odôvodnila už prokurátorka, táto uviedla, že dôvodom sťažnosti\nje najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Poukázala na hodnotenie\nriaditeľa ústavu na výkon trestu, z ktorého vyplýva, že odsúdený\n\nk spáchanej trestnej činnosti prezentuje čiastočne kritický postoj, keď má tendencie ju externalizovať\nna nadmerné požívanie alkoholických nápojov a iných návykových látok. Zároveň poukázala na\nresocializačnú prognózu odsúdeného, hodnotenú ako menej priaznivú na základe stredného rizika\nsociálneho zlyhania. Ďalej poukázala aj na vyjadrenie zástupcu ústavu na verejnom zasadnutí súdu\nprvého stupňa, ako aj na aktuálne odsúdenie, pre ktoré je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody.\nTaktiež uviedla, že v odpise registra trestov má odsúdený okrem uvedeného odsúdenia ešte ďalší\nzáznam, a to v trestnej veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/36/2015 pre prečin krádeže\npodľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 40 hodín, s tým, že na\nodsúdeného bolo pôsobené alternatívnou formou trestu, čo zjavne nemalo na jeho správanie zásadný\nvplyv a neviedlo\nu neho k náprave a polepšeniu v smere vedenia života riadneho občana. Zároveň považovala za\npotrebné poukázať na to, že u odsúdeného boli zaznamenané porušenia ústavného poriadku počas\ndoterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ktoré aj bližšie konkretizovala. Preto má\nza to, že nemožno reálne očakávať, že by odsúdený v budúcnosti viedol riadny život. Uviedla, že\npodmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak najmä vzhľadom\nna účel trestu je odôvodnený predpoklad, že osoba odsúdeného bude viesť\nna slobode riadny život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom\nk osobe odsúdeného, ktorý vykonáva trest pre obzvlášť závažný zločin, a ústavom prezumovaného\nstredného rizika jeho recidívy nie je možné očakávať. Ďalej uviedla, že vykonávaný trest neplní\nu odsúdeného iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej\na generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším\nvýkonom trestu u odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Napadnuté uznesenie preto podľa nej\nnemožno vyhodnotiť ako vecne správne. Dodala, že v prípade odsúdeného by mala do popredia vystúpiť\nrepresívna zložka trestu a zabezpečiť tak u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, ktorý by\nmal byť v tomto prípade uplatnený v celom jeho rozsahu. Navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie\nzrušil a aby zároveň vo veci sám rozhodol tak, že návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie\nzamietne ako nedôvodný.\nPísomné dôvody sťažnosti prokurátorky boli odsúdenému doručené dňa 24.02.2025. Odsúdený sa k nim\ndo konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadril.\nKrajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť\nje prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej\nlehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť\nvšetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť\nprokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami\ndôležitými pre svoje rozhodnutie.\nKrajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu\nodsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom\nzasadnutí, na vykonanie ktorého mal splnené zákonné podmienky. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť\nsa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje\npodmienečné prepustenie.\nK splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1\nTr. zák. krajský súd ďalej uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného\ntrestu odňatia slobody bolo preukázané. Odsúdený už vykonal viac ako 3/4 z výmery uloženého trestu\nodňatia slobody – § 67 ods. 1 Tr. zák. (ďalej aj „trest odňatia slobody“).\nKrajský súd sa ale nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného boli splnené\ni obidve materiálne podmienky spočívajúce v polepšení sa a očakávaní vedenia riadneho života na\nslobode. K tomu krajský súd naviac dodáva, že splnenie týchto zákonných podmienok je predmetom\ndokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy\npodľa svojho vnútorného presvedčenia založeného\nna starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne.\nKrajský súd predovšetkým vyhodnotil správanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia\nslobody a plnenie jeho povinností ako prejav nesvedčiaci o jeho polepšení a uvádza k tomu nasledovné:\n\nKrajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke\npôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal\nprávoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného\npodmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto\ninštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov\nv rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil\nsúd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom\nplnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel\ntrestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj\npri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého\nodsúdeného (Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva\nna úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania\nzapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že\nz hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia\nslobody.\nK otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že\npolepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok\nprejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,\nkedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného\nv prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú\npredpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu\na plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno\nusudzovať na jeho polepšenie.\nKrajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného\nmožno hodnotiť len ako „podpriemerný“, s viacerými zistenými nedostatkami a preto nesvedčiaci o jeho\npolepšení. Aby mohol byť takýto záver opačný, musel by totiž „pred súdom stáť iný človek, s iným\nhodnotením“. Z hodnotenia ústavu\nna výkon trestu totiž vyplýva, že odsúdený viackrát nerešpektoval a nedodržiaval zákonné normy\nupravujúce jeho pobyt vo výkone trestu odňatia slobody, a to v období rokov 2020 až 2023, teda počas\nprevažnej doby doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody (!).\nKonkrétne išlo o nasledovné porušenia:\n· dňa 02.03.2020 porušil povinnosť nosiť preukaz odsúdeného a jeho stratu ihneď hlásiť príslušníkovi\nzboru, za čo mu bol udelený disciplinárny trest vo forme pokarhania,\n· dňa 24.05.2020 musel byť upozornený na dodržiavanie čistoty a poriadku v osobnej skrinke,\n· dňa 03.06.2020 bol dôrazne upozornený na dodržiavanie pokynov príslušníkov, keď sa pokúsil preniesť\nnepovolené veci (cigarety) do lôžkovej časti zdravotníckeho zariadenia,\n· dňa 18.02.2021 porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám,\ns ktorými prichádzal do styku, keď uviedol do omylu iného odsúdeného odkazovaním neexistujúcich\npríkazov od referenta režimu, za čo mu bol udelený disciplinárny trest vo forme pokarhania,\n· v dňoch 18.09.2023 a 19.09.2023 bez udania dôvodu nenastúpil do práce, čím porušil povinnosť\npracovať v prípade, ak je zaradený do práce, za čo mu bol udelený disciplinárny trest vo forme\npotrestania umiestnením do uzavretého oddielu\nv mimopracovnom čase na 7 dní.\nKrajský súd k tomu dodáva, že všetky vyššie uvedené disciplinárne tresty má síce odsúdený aktuálne\nzahladené, avšak je tomu tak len na základe uplynutia zákonom stanovenej doby jedného roka a na\nzáklade jeho žiadosti, nie v dôsledku pričinenia sa odsúdeného (teda že by k ich zahladeniu došlo\nz dôvodov vyplývajúcich z jeho následného správania/konania).\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je možné jeho správanie a dodržiavanie ústavného poriadku\nhodnotiť ako kolísavé, pričom takéto hodnotenie doterajšieho pobytu odsúdeného vo výkone trestu\nodňatia slobody, keď odsúdený naviac vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu\ns najmiernejším (minimálnym) stupňom stráženia, nemôže byť prejavom polepšenia.\n\nKrajský súd napokon ešte dodáva, že vzhľadom na dĺžku doteraz vykonaného trestu odňatia slobody (od\n22.01.2019) nemožno pre vyslovenie záveru o polepšení sa odsúdeného považovať za dostatočnú ani tú\nskutočnosť, že mu boli uložené aj dve disciplinárne odmeny za činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti.\nKrajský súd zároveň upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že postoj odsúdeného k trestnej činnosti\nje čiastočne kritický, keď má tendencie ju externalizovať na nadmerné požívanie alkoholických nápojov\na návykových látok, čo je zrejmé z pedagogickej a psychologickej dokumentácie. Krajský súd k tomu\nuvádza, že takýto „jeho postoj“ rovnako nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne\nkonanie a jeho závažné dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody dostatočne\nneuvedomuje (nepripúšťa). Pritom platí, že aj zmena nazerania na vlastnú trestnú činnosť je jedným z\nvýrazov polepšenia sa odsúdeného.\nKrajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu trestu\nodňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy (jeho polepšení), pričom krajský súd\nnezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by hodnotenie ústavu na výkon trestu v smere vyhodnotenia jeho\npolepšenia/nepolepšenia akokoľvek spochybňovali. Preto odsúdeným prezentovaný postoj na verejnom\nzasadnutí súdu prvého stupňa, že je schopný všetko napraviť, ako aj o „oľutovaní úplne všetkého“\npovažoval krajský súd skôr\nza účelový.\nKrajský súd napokon považuje za potrebné uviesť, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa\nzaobchádzaním rozumie súhrn takých aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť\nvýkon práv a povinností podľa Zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, podporovať a\nrozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov\na spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah\nk rodine. Na splnenie takéhoto účelu sa na odsúdeného vypracúva program zaobchádzania, ktorý\nustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie\nna odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade\ns účelom výkonu trestu.\nPrijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti\ntrestu. Avšak v prípade odsúdeného A. B. je potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na výkon\ntrestu plní stanovené ciele programu zaobchádzania „len“ čiastočne až v troch bodoch z celkových\nštyroch, a to:\n· v bode „edukácia“ z dôvodu opakovaného porušenia interných predpisov a čiastočne kritického postoja\nk páchanej trestnej činnosti,\n· v bode „aktivity vo voľnom čase“ z dôvodu pasivity pri využívaní ústavom ponúkaných voľnočasových\naktivít, pričom v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa neangažuje vôbec,\n· v bode „pracovná oblasť“ z dôvodu (už spomenutého) odmietnutia nástupu do práce,\n· pričom v plnom rozsahu odsúdený plní len bod „vzťahy s vonkajším prostredím“.\nPreto podľa názoru krajského súdu je možné uzavrieť, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu\nodňatia slobody dostatočne nepreukázal schopnosť viesť riadny život.\nNa úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky krajský súd uvádza, že ak súd nezistí\n„polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť k záveru, že by\npo podmienečnom prepustení na slobode už viedol riadny život (druhá materiálna podmienka). Inak\npovedané – ak odsúdený nevie rešpektovať právne normy vzťahujúce sa\nna jeho pobyt „za múrmi väznice“ (viesť riadny život „vo väznici“), nemožno dospieť k záveru o splnení\ndruhej materiálnej podmienky, teda že by existovalo dôvodné očakávanie, že odsúdený už bude\nrešpektovať právne normy vzťahujúce sa na jeho pobyt na slobode.\nKrajský súd preto sumarizuje, že aj napriek tomu, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody\npo prvýkrát, priebeh doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nedáva dostatočnú záruku, že jeho\nprotiprávne konanie sa už nebude opakovať.\nÚčelom trestu je okrem iného i ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať\naj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného\n\na splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený v celosti aj vykonal (keďže už\nnebude môcť účinne navrhnúť svoje podmienečné prepustenie – § 415 ods. 1 Tr. por.), a to aj napriek\ntomu, že odsúdeného ústav na výkon trestu odporučil podmienečne prepustiť s probačným dohľadom,\ns ktorým jeho (pre konajúce súdy len odporúčajúcim) návrhom sa ale krajský súd nestotožnil.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia, keď odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na\npodmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.\nPoučenie:\n1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.\n2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie\nzamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9PP/76/2024", "guid": "31bc01f2-1c20-40f1-bcac-3d6fa3471173:a7c412d9-4c50-4b64-99e9-8ffab3d84679", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "9eaf05c8-7a11-4d39-aacc-30f5e7881580:d66af15a-62bf-4a80-b87c-04794b07ee31", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6718010389.1", "spisova_znacka": "3To/191/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/191/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718010389.1"}], "citovane_v": []}