{"guid": "94f6090b-714e-412f-8876-eef56c626673:439d563d-3415-4822-a9fd-03cc4e53cabd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2011:2011899865.3", "spisova_znacka": "9Co/55/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/55/2011 z 5. 12. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. decembra 2011, sp. zn. 9Co/55/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2011899865.3", "identifikacne_cislo": "2011899865", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2011-12-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1965/65", "nazov": "Zákonník práce (65/1965 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/65-1965"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-190.odsek-1", "nazov": "§ 190 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-190.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-199.odsek-1", "nazov": "§ 199 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-199.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/223/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 223/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/223/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/223-1988/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1965/65#paragraf-190", "/SK/ZZ/1965/65#paragraf-199", "/SK/ZZ/1988/223#paragraf-49", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/439d563d-3415-4822-a9fd-03cc4e53cabd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2011899865.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2011:2011899865.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2011:2011899865.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/55/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899865
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2011899865.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: v
1. rade Y. S., bytom K. A., X. XXX/X, v 2. rade: K. S., bytom K. A., X. XXX/X, obe navrhovateľky
zastúpené advokátkou JUDr. Evou Skačániovou, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, v 3. rade:
P. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. A., X. XXX/X, proti odporkyni: Agromarkt, spol. s r.o., Veľký
Meder, Železničná 93, IČO: 31 427 588, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Klárou
Gaálovou, pracovníčkou Okresného súdu Dunajská Streda, za účasti vedľajšej účastníčky: Sociálna
poisťovňa, a.s., ústredie, Bratislava, ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, o náhrade škody z pracovného
úrazu, na odvolanie vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
9C/218/1995-824 zo dňa 18. januára 2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je  p o v i n n á  zaplatiť

navrhovateľke v 1. rade titulom náhrady nákladov spojených s pohrebom sumu 591,38 eur, titulom
nedoplatku jednorazového odškodnenia sumu 149,37 eur a titulom nedoplatku výživného za obdobie
od 14.01.1995 do 31.12.2003 včítane sumu 3.200,81 eur;

navrhovateľke v 2. rade titulom nedoplatku jednorazového odškodnenia sumu 239 eur a titulom
nedoplatku na výživnom za obdobie od 14.01.1995 do 31.12.2003 včítane sumu 1.583,34 eur;

navrhovateľovi v 3. rade titulom nedoplatku jednorazového odškodnenia sumu 239 eur a titulom
nedoplatku na výživnom za obdobie od 14.01.1995 do 31.12.2003 včítane sumu 1.583,34 eur;

všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

vo zvyšku v tejto časti návrh  z a m i e t a.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania m e n í tak, že
odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť titulom náhrady trov konania na účet Okresného súdu Dunajská Streda
sumu 304,40 eur titulom súdneho poplatku, sumu 80,49 eur titulom tlmočného a sumu 4.335,77 eur
titulom znalečnej odmeny, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku  p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že úraz ktorý utrpel dňa 13.01.1995 v X., NSR, nebohý
P. S., je pracovným úrazom. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1. rade 591,38 eur
titulom náhrady nákladov spojených s pohrebom, sumu 149,37 eur z titulu nedoplatku jednorazového
odškodnenia a sumu 3.212,59 eur z titulu nedoplatku na výživnom za obdobie od 14.01.1995 do
01.01.2004. Navrhovateľke v 2. rade odporkyňu zaviazal zaplatiť sumu 239 eur z titulu nedoplatku
jednorazového odškodnenia a sumu 1.589,61 eur z titulu nedoplatku na výživnom za obdobie od
14.01.1995 do 01.01.2004 a navrhovateľovi v 3. rade sumu 239 eur z titulu nedoplatku jednorazového
odškodnenia a sumu 1.589,08 eur z titulu nedoplatku na výživnom za obdobie od 14.01.1995 do
01.01.2004, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni ďalej uložil povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Dunajská Streda náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za podaný
návrh sumu 304,40 eur, sumu 80,49 eur z titulu tlmočného a sumu 4.489,57 eur z titulu znalečnej
odmeny do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie podrobne
odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom účastníkov
konania a ich právnych zástupcov, predloženými a získanými listinnými dôkazmi, ako aj vykonaným
znaleckým dokazovaním znalcom Ing. O. I. a Centrom ďalšieho vzdelávania ekonomickej univerzity v
Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz. Súd prvého stupňa rozhodoval viackrát, prvýkrát
rozsudkom zo dňa 19.07.2001, ktorý na odvolanie odporcu bol zrušený odvolacím súdom. Opätovne
rozhodol rozsudkom zo dňa 14.06.2005 a na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Trnave tento
rozsudok zrušil. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky
v 1. rade dňa 12.01.1995 nastúpil na služobnú cestu z K. A. do Nemecka s nákladným motorovým
vozidlom. V kabíne tohto motorového vozidla našli nebohého P. S. v meste X. mŕtveho. Príčina smrti
bola stanovená inšpektorátom bezpečnosti práce ako otrava oxidom uhoľnatým. Plyn do kabíny vozidla
vnikol tým, že nebohý vodič si zabezpečoval vykurovanie kabíny s propán-butánovým teplometom z
dôvodu, že motorové vozidlo nebolo vybavené kúrením, ako aj z dôvodu, že nebol dostatočne finančne
vybavený zo strany odporcu na zahraničnú pracovnú cestu. Zamestnávateľ tvrdil, že nebohému pridelil
415 DEM, ktoré však nezodpovedá výške devízových prostriedkov, ktoré bol zamestnávateľ povinný
poskytnúť vodičovi na cestu do zahraničia v zmysle zákona platného v čase jeho úmrtia. Z tohto dôvodu
mal súd preukázané, že nebohý pracovník nebol zabezpečený devízovými prostriedkami za účelom
odpočinku na nocľažné a na stravné. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že došlo k pracovnému úrazu
usmrtením a odporca sa nevyvinil zo zodpovednosti za pracovný úraz. Odporca si nesplnil povinnosti a
nepostaral sa o svojho pracovníka, nevybavil vozidlo nezávislým kúrením, súhlasil s tým, aby si kúrenie
vo vozidle zaobstaral pracovník za pomoci ohrievača na propán-bután, nezabezpečil svojho pracovníka
požadovanými dokladmi ani devízovými finančnými prostriedkami. Odporca neuniesol dôkazné bremeno
v súvislosti s liberalizáciou zodpovednosti za pracovný úraz, preto v plnom rozsahu zaň zodpovedá. Z
týchto dôvodov súd prvého stupňa uznal nároky navrhovateľov za opodstatnené. Titulom jednorazového
odškodnenia pozostalej manželke a deťom - navrhovateľom v 1. až 3. rade, prislúcha suma 31.500,- Sk.
Vedľajší účastník zaplatil sumu 12.600,- Sk, a to navrhovateľke v 1. rade 3.000,- Sk a navrhovateľom
v 2. a 3. rade po 4.800,- Sk. Z tohto dôvodu titulom jednorazového odškodnenia priznal navrhovateľke
sumu 149,37 eur, čo je 7.500,- Sk mínus 3.000,- Sk, teda 4.500,- Sk, navrhovateľke v 2. rade priznal
nárok vo výške 239 eur, čo je 12.000 mínus 4.800,- Sk, to sa rovná 7.200,- Sk, a navrhovateľovi v
3. rade priznal titulom jednorazového odškodnenia sumu 239 eur. Titulom náhrady škody primeraných
nákladov spojených s pohrebom, a to zriadenia pomníka a ostatné náklady spolu vo výške 21.697,-
Sk si uplatnila navrhovateľka v 1. rade, ktorá ich v skutočnosti vynaložila. Vedľajší účastník zaplatil
sumu 3.878,- Sk, teda zvyšok 17.816,- Sk v prepočte  591,38 eur priznal súd navrhovateľke v 1. rade
ako pozostalej manželke. Nedoplatok na výživnom priznal navrhovateľom za obdobie od 14.01.1995
do 01.01.2004, teda do účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľke v 1. rade titulom nedoplatku na
výživnom priznal sumu 147.776,- Sk, z ktorej odrátal 50.993,50 Sk vyplatené vedľajším účastníkom,
teda jej priznal sumu 96.782,50 Sk, v prepočte 3.212,59 eur. Navrhovateľke v 2. rade za toto obdobie
titulom nedoplatku na výživnom patrí sumu 73.385,- Sk po odpočítaní 25.496,25 Sk, teda vo výške
47.888,75 Sk, čo je v prepočte 1.589,61 eur. U navrhovateľa ide za toto obdobie o sumu 73.369,- Sk,
z ktorej odpočítal vyplatenú sumu vedľajším účastníkom 25.496,25 Sk, nedoplatok je teda 47.872,75
Sk, v prepočte 1.589,08 eur. Vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol z dôvodu neodpočítaných súm
zaplatených vedľajším účastníkom titulom čiastočného plnenia jednotlivým navrhovateľom za jednotlivé
nároky, jednak z dôvodu nesprávneho stanovenia rozhodného obdobia, keď od 01.01.2004 súdy strácajú



vecnú príslušnosť rozhodovať vo veci náhrady škody vzniklé pracovnými úrazmi, táto príslušnosť zo
zákona prešla do kompetencie orgánov štátnej správy. V časti náhrady trov konania bral do úvahy, že
navrhovatelia sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov a preddavkov. Súdny poplatok vypočítal
z celkovej sumu 7.610,03 eur a to v sume 304,40 eur, na ktorú zaviazal odporkyňu. K náhradám
trov konania patrí odmena pre tlmočníka 80,49 eur, ako i znalečné. Odmena pre znalca Ing. I. je vo
výške 258,91 eur, ktorá pozostáva zo 4.600,- Sk, 1.200,- Sk a 1.800,- Sk, ako aj pre Centrum ďalšieho
vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz v sumách
25.000,- Sk, 1.773,- Sk, 11.992,- Sk, 38.609,- Sk a 50.079,- Sk, čo je spolu 127.453,- Sk. Odporkyňu
zaviazal spolu na zaplatenie znalečného vo výške 4.489,57 eur.

V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie vedľajšia účastníčka.
Namietala, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou odškodniteľnosti predmetného úrazu v
zmysle zák. č. 274/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Neprihliadal taktiež na stanovisko ÚBR SR so sídlom v Bratislave, podľa ktorého bol uvedený
úraz klasifikovaný v zmysle § 2 ods. 2 vyhl. č. 111/1975 Zb. za úraz, ktorý vznikol pracovníkovi na jeho
pracovisku, ale pri činnosti, ktorá nie je plnením pracovných úloh a ktorá priamo nesúvisí s plnením
pracovných úloh. Poukázala aj na judikát R 11/1976. Za nedostatočne odôvodnené považuje i použitie
ustanovenia § 190 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom v čase vzniku úrazu. Podľa úvahy vedľajšej
účastníčky nie je správne posudzovanie predmetného úrazu ako úrazu pracovného na účely jeho
odškodnenia z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
resp. v súčasnosti z úrazového poistenia. Účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní  považuje za
neopodstatnenú. Nároky pozostalých po poškodenom je možné posúdiť a prípadne odškodniť podľa
platných občiansko-právnych predpisov. Vedľajšia účastníčka nesúhlasila ani so stanovenou výškou
nedoplatku na výživnom. V napadnutom rozsudku sa uvádza nedoplatok na obdobie od 14.01.1995 do
01.01.2004, ale aj nedoplatok je vyčíslený na obdobie od 14.01.1995 do 31.01.2004. Pritom v rozsudku je
uvedené, že od účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z., teda od 01.01.2004, neprináleží súdu rozhodovať vo veci,
nakoľko je vecne nepríslušný. Súd má rozhodovať o nedoplatku na výživnom za obdobie  od 14.01.1995
do 31.12.2003. Pri prepočte jednotlivých nárokov na euro nebol zohľadnený zák. č. 659/2007 Z.z. o
zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa zásady
v ustanovení § 293ar ods. 1 mala byť stanovená výška jednorazového odškodnenia navrhovateľom v
2. a 3. rade v slovenských korunách a následne prepočítaná  na sumu v eurách podľa konverzného
kurzu. Vedľajšia účastníčka namietala aj vyčíslenú výšku znalečného. Súd rozhodol o povinnosti zaplatiť
titulom znalečnej odmeny sumu 4.489,75 eur, pričom z odôvodnenia vyplýva iná výška znalečného.
Navrhovala, aby Krajský súd v Trnave zmenil napadnuté rozhodnutie alebo ho zrušil a vrátil na konanie
prvostupňového súdu.

K odvolaniu vedľajšej účastníčky sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede,
ktorý bol v čase maloletosti kolíznym opatrovníkom navrhovateľa v 3. rade. Navrhoval rozhodnutie
prvostupňového súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť.

Navrhovatelia v 1. až 3. rade a opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu vedľajšej účastníčky nevyjadrili,
odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou -
účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, z dôvodu nesprávneho výpočtu je potrebné
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch zmeniť. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal
pomerom hlasov 3:0.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.



Výrok rozsudku odvolacieho súdu znie ako zmeňujúce napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ide
však v podstate o potvrdenie tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa správne vo veci postupoval, pri
výpočte však pochybil, keď nesprávne prepočítal výšku náhrady na pohrebnom pre navrhovateľku v
1. rade. Pochybil pri výpočte nedoplatku na výživnom, keď tento nedoplatok počítal až do 01.01.2004,
pričom nesprávne ho počítal až do 31.01.2004. V odôvodnení rozhodnutia však správne uviedol, že
súd je vecne príslušný na rozhodovanie v tejto časti len do 31.12.2003. Chyby sa dopustil pri vyčítaní
odmeny za znalecké dokazovanie, pravdepodobne i z toho dôvodu, že napriek povinnosti evidovať trovy
konania na samostatnom tlačive takto neurobil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Pri výpočte nárokov navrhovateľov však urobil chyby, ktoré bolo potrebné odstrániť.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré v celom
rozsahu poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa dopĺňa ďalšie dôvody.

Podľa § 190 ods. 1 Zákonníka práce, platného v čase pracovného úrazu zamestnanca, ak u pracovníka
došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho
smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník
v čase úrazu v pracovnom pomere.

Predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
je skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za
plnenie pracovných úloh sa považuje výkon pracovných povinností, vyplývajúcich z pracovného pomeru,
predovšetkým z pracovnej zmluvy, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty. Pracovné povinnosti sú povinnosti, ktoré pre zamestnanca
vyplývajú z pracovného pomeru, z ustanovení Zákonníka práce, prípadne z ďalších všeobecne
záväzných pracovno-právnych predpisov. Povinnosti pre zamestnanca vyplývajú aj z pracovnej zmluvy
a pracovného poriadku alebo z inej internej úpravy zamestnávateľa. Pre posúdenie zodpovednosti
zamestnávateľa je rozhodujúce, či na túto činnosť získal zamestnanec príkaz od zamestnávateľa.

V zmysle uvedeného treba konštatovať, že pracovný úraz, ktorý utrpel manžel navrhovateľky v 1. rade,
dôsledkom ktorého bola jeho smrť, možno jednoznačne považovať za pracovný úraz, ku ktorému prišlo
pri plnení pracovných úloh. Poškodený bol v čase pracovného úrazu na pracovnej ceste, ktorej výkon
považuje zákon za plnenie pracovných úloh. Na pracovnú cestu bol vyslaný svojim zamestnávateľom,
preto takýto výkon je jednoznačne plnením pracovných povinností.

Námietka vedľajšej účastníčky, uvedená v odvolaní, týkajúca sa vecnej príslušnosti súdu rozhodovať o
nedoplatku na výživnom je správna. V zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. v tejto časti mohol súd rozhodovať
len do 31.12.2003 včítane. Od 01.01.2004, tak ako uviedol správne v odôvodnení súd prvého stupňa, ale
nesprávne podľa tohto nepostupoval, súd stratil vecnú príslušnosť o rozhodovaní o veci náhrady škody
vzniklej pracovným úrazom a táto príslušnosť zo zákona prešla do kompetencie orgánov štátnej správy.

Z tohto dôvodu a z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd prepočítal nárok, ktoré uplatnili
navrhovatelia a ktoré im priznal súd prvého stupňa.



V namietanej časti priznania nároku navrhovateľke v 1. rade titulom náhrady nákladov spojených s
pohrebom je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa dopustil chyby v počítaní. V tejto časti celkom
prislúchala náhrada nákladov navrhovateľke, ktoré vynaložila, celkom v sume 21.697,- Sk. Táto suma
pozostávala zo sumy 20.000,- Sk za pomník a sumy 1.697,- Sk za odev. Z tejto sumy bolo potrebné
odpočítať časť 3.878,- Sk, ktoré boli vyplatené navrhovateľke dňa 12.10.1999 Slovenskou poisťovňou
- viď č.l. 513 spisu. Takto zostalo na výplatu 17.819,- Sk, čo je v prepočte 591,48 eur. Z tohto dôvodu
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a titulom náhrady nákladov spojených s pohrebom
priznal navrhovateľke sumu celkom 591,48 eur.

V časti odškodnenia titulom nedoplatku na výživnom bolo potrebné spočítať tento nedoplatok za čas od
14.01.1995 do 31.12.2003 v prípade všetkých navrhovateľov.

Navrhovateľke v 1. rade z titulu nedoplatku na výživnom za uvedené obdobie prislúchala suma 147.421,-
Sk, z ktorých bolo potrebné odpočítať uhradenú sumu 50.993,50 Sk. Zostatok vo výške 96.427,50 Sk
predstavuje sumu 3.200,81 eur ktorý patrí navrhovateľke ako nedoplatok na výživnom.

Navrhovateľke v 2. rade za obdobie od 14.01.1995 do 31.12.2003 patrí titulom nedoplatku na výživnom
suma 1.583,34 eur, ktorú bolo potrebné vypočítať ako rozdiel medzi  výživným vo výške 73.196,- Sk a
vyplateným výživným 25.496,25 Sk. Tento nedoplatok bol znížený o sumu za január 2004, ktorú súd
prvého stupňa nesprávne navrhovateľke v 2. rade priznal.

Navrhovateľovi v 3. rade taktiež patrí sumu 1.583,34 eur ako rozdiel medzi patriacim výživným v sume
73.196,- Sk a vyplateným výživným vo výške 25.496,25 Sk.

Vedľajšia účastníčka namietala taktiež vypočítanú výšku znalečného. Znalečné spolu bolo vynaložené
súdom prvého stupňa v sume 4.335,77 eur.  Znalecká odmena bola vyplácaná jednak znalcovi Ing. O. I.
a jednak Inštitútu ekonomického znalectva a expertíz. Odmena pre znalca Ing. I. bola vyplatená v troch
čiastkach a to v sume 4.600,- Sk, 1.200,- Sk a 2.000,- Sk, čo je spolu 7.800,- Sk, v prepočte 258,91
eur. Súd prvého stupňa správne uviedol sumu v eurách v odôvodnení svojho rozhodnutia, nesprávne
však uviedol sumu v Slovenských korunách, keď tretiu čiastku uviedol v sume 1.800,- Sk, pričom bola
priznaná znalcovi vo výške 2.000,- Sk. Centru ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave
celkom bolo priznaných 122.819,48 Sk, čo je v prepočte 4.076,86 eur. Tomuto znaleckému ústavu bolo
viacerými uzneseniami znalečné priznávané. Uznesením zo dňa 05.05.2004 na č.l. 495 bolo priznané
znalečné vo výške 25.000,- Sk. Uznesením zo dňa 23.02.2005 znalecká odmena bola priznaná v sume
1.773,- Sk za účasť na pojednávaní dňa 03.02.2005, toho istého dňa bolo ďalším uznesením na č.l. 557
priznané znalečné vo výške 11.992,- Sk za vypracovaný dodatok. Uznesením zo dňa 11.08.2008 na
č.l. 716 spisu bolo Centru ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave priznané znalečné
v sume 38.604,- Sk. Za ďalší dodatok ku znaleckému posudku bol vyplatený preddavok na základe
uznesenia zo dňa 23.01.1999 na č.l. 746 v sume 663,88 eur a po vypracovaní tohto dodatku uznesením
zo dňa 21.04.2009 - č.l. 776 - bola priznaná odmena 844,80 eur. Teda tomuto znaleckému  ústavu bola
priznaná odmena celkom 25.000,- Sk, 1.773,- Sk, 11.992,- Sk a 38.604,- Sk, čo je spolu 77.369,- Sk,
v prepočte na euro 2.568,18 eur. V mene euro bola vyplatená znaleckému ústavu znalecká odmena
663,88 eur a 844,80 eur.

Z dôvodu, že pri výpočte odmeny pre znalca Ing. I. a pre Centrum ďalšieho vzdelávania Ekonomickej
univerzity v Bratislave došlo k pochybeniu pri výpočte odvolací súd v tejto časti trov konania zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a túto chybu pri výpočte opravil.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z
obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia odvodil od skutočností, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov -  prednesov účastníkov, listinných dôkazov, znaleckého dokazovania,
a vec je i správne právne posúdená.



Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnemu z účastníkovi ich náhradu
nepriznal z dôvodu, že ich úspech v odvolacom konaní bol pomerný.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/218/1995", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}