{"guid": "65aa0f93-7d0b-481e-a3e0-60cf82acf3cf:2d386098-a511-414e-a7e9-c5ca48b78ee5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2011:2107218343.4", "spisova_znacka": "23Co/5/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/5/2010 z 18. 9. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. septembra 2011, sp. zn. 23Co/5/2010, ECLI:SK:KSTT:2011:2107218343.4", "identifikacne_cislo": "2107218343", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2011-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d386098-a511-414e-a7e9-c5ca48b78ee5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2107218343.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2011:2107218343.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2011:2107218343.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/5/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107218343
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2107218343.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Dudášovej a členov
senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci navrhovateľa: H.. H. R., nar.
XX.XX.XXXX, Y. XXX/X, M., proti odporcom: 1. R. republika zastúpená H. vnútra R. republiky, L., J.
X, 2. S. M., zastúpená advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, Trnava, Paulínska 15/A, o porušenie
základných práv a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 16C
83/2007-59 zo dňa 10. októbra 2009, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti určenia, že tvrdenie OcÚ Cífer v liste č. XXX/XXXX z 21.09.1993
a to  „nezakladá sa na pravde tvrdenie p. Y. R., že jeho rodina bola násilne vysťahovaná z jeho domu
(vtedy č. 132), pretože v tomto dome bývali stále nájomníci“, následne: „rodina p. Y. R. vlastnila dom
na ulici X. (v tej dobe č. XXX)“, aj: „ MNV v Cíferi viackrát menovaného p. Y. R. vyzval,  aby si nábytok
presťahoval do svojho rodinného domu na ulici X. XXX, napokon: „menovaný však vyzvania MNV v Cíferi
vôbec nerešpektoval“, sú zjavne nepravdivé a určenia, že zdôvodnenia MV v rozhodnutí OMR 2588/92/
Ts/Hn z 24.11.1993 a to: „v uvedenom čase ste bývali v inom dome, a to na X. ulici č. XXX, ktorý bol tiež
vlastníctvom“,  „MNV... Vás viackrát vyzval na vysťahovanie uvedených kusov nábytku“, \"...neuposlúchli,
tieto výzvy ... kusy nábytku .. pravdepodobne nevhodným spôsobom vypratané“ sú nepravdivé r u š í
a  konanie  z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti určenia, že S. M. porušila práva navrhovateľa násilným
vysťahovaním rodiny p. Y. R. z domu č. XXX v M. zaručené článkom 12 ods. 1 a 21 ods. 1, článkom 19
ods. 1 a 46 ods. 3 Ústavy SR r u š í  a   vec  p o s t u p u j e  Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Vo zvyšnej časti sa rozhodnutie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh zamietol, navrhovateľovi uložil zaplatiť
právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade trovy právneho zastúpenia 241,75 eur a odporcovi v 1. rade
náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. a vecne tým, že v žiadnej
časti nároku ohľadom určenia nie je možné návrhu vyhovieť, nakoľko absentuje naliehavý právny
záujem, navrhovateľ ho žiadnym spôsobom nepreukázal. Určenie, že listy odporcov sú nepravdivé,
že k vysťahovaniu došlo nezákonne, by nemalo z hľadiska právneho postavenia navrhovateľa žiaden
význam. Jedná sa o nároky, ktoré bolo potrebné uplatniť v rámci zákonnej prekluzívnej lehoty upravenej
v zákone č. 319/1991 Zb. Ak aj v zmysle tohto zákona nebol nárok uspokojený a navrhovateľ resp.



jeho právny predchodca má za to, že uspokojený má byť, mal  možnosť využiť svoje právo domáhať sa
nárokov súdnou cestou. Preto nie je možné rozhodovať o reštitučných nárokoch po uplynutí lehôt a už
vôbec nie spôsobom, aby o takýchto prípadných nárokoch rozhodoval súd, ktorý nie je za daného stavu
bez využitia možnosti domáhať sa negatívneho rozhodnutia odporcu v 1. rade vecne príslušný. Rovnako
nie je v právomoci súdu posudzovať v zmysle návrhu pravdivosť údajov, nakoľko sa jedná o skutočnosti
súvisiace s reštitučnými nárokmi, prípadne by sa nárokov bolo možné domáhať žalobou na ochranu
osobnosti. V prípade vyhovenia návrhu by sa právne postavenie navrhovateľa žiadnym spôsobom
nezmenilo. Pokiaľ ide o časť nároku, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia, že došlo k porušeniu
jeho základných práv a konanie odporcu bolo v rozpore s Ústavou, súd prvého stupňa poukázal, že
nie je vecne príslušný na posúdenie takéhoto nároku, bola by daná prípadná právomoc Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Keďže v celom rozsahu absentoval naliehavý právny záujem, súd sa týmto
návrhom nezaoberal. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi v
2. rade priznal trovy konania titulom právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie
k návrhu, 2 pojednávania po 53,49 eur a paušál 4 x 6,95 eur, odporca v 1. rade náhradu trov konania
neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal, aby odvolací súd určil, že vo
veci vysťahovania odvolateľa a jeho rodičov dňa 24.06.1951 z domu č. XXX v M., Okresný súd
Trnava nevydal žiadne rozhodnutie o vysťahovaní, a preto vysťahovanie bolo násilné, žiadal určiť, že
napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa porušil základné práva odvolateľa zaručené v článku 12 ods.
1, 16 ods. 1, 46 ods. 3 Ústavy a zrušil nezákonný rozsudok v plnom rozsahu a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v zmysle Ústavy sú základné ľudské práva nepremlčateľné,
neodňateľné, nevylúčiteľné z konania a tak naliehavý právny záujem na určení porušenia základných
práv je daný ich nepremlčatelnosťou, teda tvrdenie o neunesení dôkazného bremena je nepodložené.
Bolo preukázané, že rozhodnutie o vysťahovaní rodiny nebolo súdom vydané, čo potvrdila aj sudkyňa v
tomto konaní, ale túto skutočnosť nezaprotokolovala. Kým odporcovia uvedené rozhodnutie nepredložili,
vysťahovanie rodiny bolo  násilné. Vzhľadom na to, že predmetné konanie je konaním vo veci základných
ľudských práv, argumentácia rei iudicatae je právne irelevantná. Súd mal najneskôr po námietke
odporkyne v 2. rade určiť, či je príslušným konať vo veci základných ľudských práv alebo nekonať a
postúpiť vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čo požadoval aj odporca v 2. rade. Pokiaľ súd o
takomto nároku konal mimo vlastných kompetencií, rozhodol nezákonne a porušil § 205 ods. 2 písm.
a), d), e) a g) O.s.p.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v 2. rade tak, že žiada rozsudok potvrdiť z dôvodu vecnej
správnosti.

Právna zástupkyňa odporcu v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pokiaľ súd rozhodol
z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, rozhodol správne. Uviedla, že v časti návrhu
určenia porušenia základných práv nie daná vecná príslušnosť a pre určenie, že vysťahovanie bolo
násilné nie sú splnené hmotnoprávne ani procesnoprávne podmienky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1  O.s.p.), postupom na
nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Odvolací súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, pričom navrhovateľ bol na
odvolacie pojednávania ( konané 15.11.2010, 07.03.2011, 02.05.2011, 19.09.2011) riadne predvolaní
a väčšinou z dôvodu žiadostí navrhovateľa boli pojednávania odročené, pričom na pojednávanie
na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa opätovne navrhovateľ nedostavil, požiadal o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a požiadal o sformulovanie výsluchových otázok
písomne, na ktoré písomne odpovie. Na ostatné pojednávanie sa ospravedlnila aj právna zástupkyňa
odporcu v 2. rade pre práceneschopnosť, súhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Zdravotné
dôvody brániace navrhovateľovi v účasti na pojednávaní ani dodatočne odvolaciemu súdu nepreukázal.
Odvolací súd sa zaoberal žiadosťou navrhovateľa o sformulovanie vyslúchaných otázok písomne. V tejto
súvislosti poukazuje na ust. § 131 O.s.p. podľa ktorého ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov,



účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Odvolací súd
navrhovateľa riadne predvolal na verejné pojednávanie. Požiadavka navrhovateľa na sformulovanie
výsluchových otázok písomne a požiadavka navrhovateľa na to, že na tieto otázky písomne odpovie
však nezodpovedá požiadavke verejnosti a ústnosti súdneho konania. Pokiaľ má navrhovateľ zdravotné
dôvody, ktoré by mu eventuálne bránili dostaviť sa na súdne pojednávanie hoci takúto skutočnosť
nepreukázal, je daná možnosť navrhovateľa vypočuť v mieste svojho bydliska za účasti ostatných
účastníkov konania. Procesný postup týkajúci sa písomnej formulácie otázok a ich písomnej odpovede,
ktorý by mal plniť funkciu výsluchu účastníka, občianske súdne konanie nepozná. Preto odvolací súd
pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a to s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., pričom prihliadol na obsah spisu. V podstate žiadosť navrhovateľa
zo dňa 16.09.2001 bolo aj žiadosťou na odročenie pojednávania z dôvodu žiadosti o sformulovanie
výsluchových otázok a takýto dôvod odvolací súd nepovažoval za vážny dôvod, pre ktorý by bolo
možné pojednávanie odročiť. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ neposkytol
odvolaciemu súdu potrebnú súčinnosť k tomu, aby ochrana práv účastníkov v tomto konaní bola rýchla
a účinná tak ako to má na mysli ust. § 6 O.s.p.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom konania po úprave petitu bolo:
určenie, že S. M. porušila práva navrhovateľa násilným vysťahovaním rodiny p. Y. R. z domu č. XXX v
M. zaručené v článku 12 ods. 1 a 21 ods. 1, článku 19 ods. 1  a 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
určenie, že S. M. 24.06.1951 navrhovateľa protizákonne vysťahovala z domu č. 132 - M. bez súdneho
rozhodnutia o vyprataní z bytu
určenie, že tvrdenie OcÚ M. v liste č. 145/1993 z 21.09.1993 a to  „nezakladá sa na pravde tvrdenie p.
Y. R., že jeho rodina bola násilne vysťahovaná z jeho domu (vtedy č. 132), pretože v tomto dome bývali
stále nájomníci“, následne: „rodina p. Y. R. vlastnila dom na ulici X. (v tej dobe č. XXX)“, aj: „ MNV v Cíferi
viackrát menovaného p. Y. R. vyzval,  aby si nábytok presťahoval do svojho rodinného domu na ulici X.
XXX, napokon: „menovaný však vyzvania MNV v Cíferi vôbec nerešpektoval“, sú zjavne nepravdivé
určenie, že zdôvodnenia MV v rozhodnutí OMR 2588/92/Ts/Hn z 24.11.1993 a to: „v uvedenom čase ste
bývali v inom dome, a to na X. ulici č. XXX, ktorý bol tiež vlastníctvom“,  „MNV... Vás viackrát vyzval na
vysťahovanie uvedených kusov nábytku“, \"...neuposlúchli, tieto výzvy ... kusy nábytku .. pravdepodobne
nevhodným spôsobom vypratané“, sú nepravdivé a napokon
určenie, že rozhodnutie: OMR 2588/92/Ts/Hn z 24.11.1993 MV SR je nezákonné, lebo výrok rozhodnutia:
\"... je nepochybné, že v danom prípade nešlo o násilné vysťahovanie Vašej rodiny“, \" z bydliska v zmysle
§ 3 ods. 1 Zákona je právne nepodložený.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o tom, že nie je daný naliehavý právny záujem sledovaný v ust. §
80 písm. c) O.s.p. na vydanie požadovaných určovacích žalôb.

Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje iba čiastočne a iba ohľadom určitých nárokov navrhovateľa
z nasledovných dôvodov.

Požiadavka navrhovateľa o určenie, že S. M. porušila práva navrhovateľa násilným vysťahovaním rodiny
p. Y. R. z domu č. XXX  v M. zaručené v článku 12 ods. 1 a 21 ods. 1, článku 19 ods. 1  a 46 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskosúdnom konaní  súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú  a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.



Podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských
práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.

Pod súdnou právomocou rozumieme zákonom vymedzený rozsah otázok,  ktoré je súd oprávnený riešiť.
Existencia právomoci súdov na konanie a rozhodnutie vo veci súdy skúmajú v každom štádiu konania. V
prípade absencie právomoci musí  súd konanie zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu na konanie a
rozhodnutie. Rozhodnutie vo veci, v ktorej súd nemal právomoc konať, má za následok tzv. zmätočnosť
rozhodnutia a v konečnom dôsledku jeho nulitu.

Pri posudzovaní tohto nároku súd prvého stupňa dospel k záveru o tom, že súd nie je vecne príslušný na
posúdenie takéhoto nároku, pretože je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky, napriek
tomu, že sa nepovažoval za vecne príslušný prejednal a rozhodol, zamietajúcim výrokom. Súd prvého
stupňa nesprávne konštatoval nedostatok vecnej príslušnosti, pretože vecná príslušnosť by sa týkala
iba tej situácie, že by tu bola daná právomoc súdov a súd by ďalej skúmal vecnú príslušnosť tzn. otázku
ktorý súd v štruktúre súdov (okresný, krajský prípadne najvyšší súd) vec prejedná a rozhodne.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel,
ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady
sa nazývajú procesné podmienky konania.  Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky,
takéto konanie vykazuje nedostatky a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Keďže nie je splnená základná podmienka konania pred súdom, tak nebolo potrebné skúmať už ďalšie
podmienky a ani sa vecne nemožno takouto vecou zaoberať. Taktiež je potrebné uviesť, že v zmysle
judikatúry ak by tu takýto orgán ktorému by sa vec dala postúpiť nebol, tak by mal právomoc súd o
takejto otázke rozhodnúť.

Odvolací súd pri posúdení tohto čiastkového nároku dospel k záveru, že súd nemá právomoc rozhodovať
o takomto nároku, je tu nedostatok právomoci a je tu zároveň aj konštatovaná existencia iného štátneho
orgánu Ústavného súdu v Slovenskej republiky do  právomoci ktorého vec patrí a preto odvolací súd
dospel k záveru, že je potrebné ústavnému súdu vec aj postúpiť na ďalšie konanie. V tomto smere bolo
vyhovené odvolaniu navrhovateľa.

Na základe týchto skutočností o tomto nároku odvolací súd rozhodol tak, že v tejto časti rozsudok súdu
prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p.zrušil, pretože sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. postúpil vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Požiadavka navrhovateľa o určenie, že tvrdenie obecného úradu M. v liste č. 145/1993 z 21.09.1993 a to
„nezakladá sa na pravde tvrdenie p. Y. R., že jeho rodina bola násilne vysťahovaná z jeho domu (vtedy
č. 132), pretože v tomto dome bývali stále nájomníci“, následne: „rodina p. Y. R. vlastnila dom na ulici X.
(v tej dobe č. XXX)“, aj: „ MNV v Cíferi viackrát menovaného p. Y. R. vyzval,  aby si nábytok presťahoval
do svojho rodinného domu na ulici X. XXX, napokon: „menovaný však vyzvania MNV v Cíferi vôbec
nerešpektoval“, sú zjavne nepravdivé a určenie, že zdôvodnenia MV v rozhodnutí OMR 2588/92/Ts/
Hn z 24.11.1993 a to: v uvedenom čase ste bývali v inom dome, a to na X. ulici č. XXX, ktorý bol tiež
vlastníctvom“,  „MNV... Vás viackrát vyzval na vysťahovanie uvedených kusov nábytku“, \"...neuposlúchli,
tieto výzvy ... kusy nábytku .. pravdepodobne nevhodným spôsobom vypratané, sú nepravdivé.



V tejto časti súd prvého stupňa dospel k záveru o tom, že nie je daný naliehavý právny záujem na vydanie
určovacej  žaloby.

Odvolací súd sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 21C 166/2000 z
ktorého zistil,  že rozsudkom tohto súdu č.k. 21C 166/2000-38 zo dňa 17.01.2003 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 7C 8/03-67 zo dňa 09.09.2003 bol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal vydania rozsudku, aby súd určil, že list 145/1993 zo dňa 21.09.1993 Obecného úradu Cífer
a rozhodnutie č. OMR 2588/92/Ts/Hn zo dňa 24.11.1993 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je
nepravdivé, zamietnutý. Právoplatnosť nastala dňa 24.10.2003.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka res iudicatae (právoplatne rozhodnutej veci) vylučuje, aby súd vec znova prejednal, je
vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené 3
podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa
opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 159 ods.  3
O.s.p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera
o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového základu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o určovacej
žalobe (§ 80 písm. c) O.s.p.) pre posúdenie toho, či zakladá prekážku rozsúdenej veci, bude rozhodujúci
aj právny stav záväzne určený jeho obsahom. Ak rozhodnutie vyznie tak, že podľa neho právo alebo
právny vzťah, prípadne povinnosť existuje - neexistuje, je tým daná prekážka res iudicatae pre novú
určovaciu žalobu. Ak ale určovacia žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu
právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku rozsúdenej veci
podľa § 159 ods. 1 O.s.p. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený,
t.j. o nárok  založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.
Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok,
ktorý bol predmetom konania posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je
daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ
ide o totožnosť účastníkov, nie je samo o sebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach
rôzne procesné postavenie. Tých istých účastníkov sa konanie dotýka aj vtedy, ak v neskoršom konaní
vystupujú právni nástupcovia z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie účastníkov, ktorí sú (boli)
účastníkmi už skončeného konania.  Prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je daná vtedy, ak ide
síce v novom konaní o ten istý právny vzťah, avšak ak sa novo uplatnený nárok opiera o iné skutočnosti,
ktoré tu neboli v dobe pôvodného konania a ku ktorým došlo neskôr. Právoplatný rozsudok o žalobe na
plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na
určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúce z rovnakého skutkového základu.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel,
ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady
sa nazývajú procesné podmienky konania.  Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky,
takéto konanie vykazuje nedostatky a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné.

V predmetnej veci začalo konanie na základe návrhu navrhovateľa: H.. H. R. proti odporcom: R.
republika, zast. H. vnútra R. a S. M. dňa 25.06.2007 na Okresnom súde  v Trnave. Po úprave petitu
predmetom konania bolo určenie, že S. M. porušila práva navrhovateľa násilným vysťahovaním rodiny
p. Y. R. z domu č. XXX v M. zaručené v článku 12 ods. 1 a 21 ods. 1, článku 19 ods. 1  a 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, určenie, že S. M. 24.06.1951 navrhovateľa protizákonne vysťahovala z domu č.
XXX - M. bez súdneho rozhodnutia o vyprataní z bytu, určenie, že tvrdenie obecného úradu M. v liste
č. 145/1993 z 21.09.1993 a to  „nezakladá sa na pravde tvrdenie p. Y. R., že jeho rodina bola násilne
vysťahovaná z jeho domu (vtedy č. XXX), pretože v tomto dome bývali stále nájomníci“, následne: „rodina
p. Y. R. vlastnila dom na ulici X. (v tej dobe č. XXX)“, aj: „ MNV v Cíferi viackrát menovaného p. Y. R.
vyzval,  aby si nábytok presťahoval do svojho rodinného domu na ulici X. XXX, napokon: „menovaný
však vyzvania MNV v Cíferi vôbec nerešpektoval“, sú zjavne nepravdivé, určenie, že zdôvodnenia MV
v rozhodnutí OMR 2588/92/Ts/Hn z 24.11.1993 a to: v uvedenom čase ste bývali v inom dome, a to na



X. ulici č. XXX, ktorý bol tiež vlastníctvom“,  „MNV... Vás viackrát vyzval na vysťahovanie uvedených
kusov nábytku“, \"...neuposlúchli, tieto výzvy ... kusy nábytku .. pravdepodobne nevhodným spôsobom
vypratané, sú nepravdivé a napokon určenie, že rozhodnutie: OMR 2588/92/Ts/Hn z 24.11.1993 MV
SR je nezákonné, lebo výrok rozhodnutia: \"... je nepochybné, že v danom prípade nešlo o násilné
vysťahovanie Vašej rodiny“, \" z bydliska v zmysle § 3 ods. 1 Zákona je právne nepodložený.

V konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C 166/2000 vystupovali ako navrhovatelia: 1. Y. R.,
2. MUDr. H. R., ako odporcovia: 1. R. K., zast. Ministerstvom vnútra SR, ako odporca 2. S. M. a
predmetom konania bolo určenie, že list č. 145/1993 zo dňa 21.09.1993 a rozhodnutie č. OMR/2588/92/
Ts/Hn z 24.11.1993 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú nepravdivé. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č.k. 21C 166/2000-38 zo dňa 17.01.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 7C 8/03-67 zo dňa 09.09.2003 bol návrh navrhovateľa  zamietnutý. Právoplatnosť nastala
dňa 24.10.2003.

V predmetnej veci, v tejto časti uplatneného nároku, odvolací súd dospel k záveru o nedostatku
podmienky konania, ktorou je existencia veci právoplatne rozhodnutej. K uvedenému záveru dospel na
základe skutočnosti,  že sa začalo opätovne konať o veci, hoci už vo veci bolo právoplatne rozhodnuté,
začalo sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci. Skutočnosť, že v prejednávanej
veci sú účastníci v rovnakom postavení ako v predchádzajúcom konaní na Okresnom súde Bratislava
I sp. zn. 21C 166/2000 sporná nie je, nevystupuje tu už navrhovateľ 1. Y. R., ktorý stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania, ide aj o totožnosť veci, čo je nepochybné pri porovnaní znenia petitu návrhu
predmetnej veci a toho čo bolo predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I vo veci sp. zn. 21C
166/2000, pričom v inom konaní bola napadnutá nepravdivosť listov ako celku a v predmetnom konaní
sú napadnuté konkrétne časti týchto listov.

Na základe týchto skutočností bolo potrebné, aby súd prvého stupňa zastavil konanie o takomto nároku
z dôvodu existencie nedostatku podmienky konania, o veci bolo právoplatne rozhodnuté, ktorú nie je
možné odstrániť. Súd prvého stupňa takýmto spôsobom nepostupoval, aj o tomto nároku rozhodol
vecne.

Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
d) O.s.p. nakoľko v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konať
a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. zastavil konanie.

Požiadavka na určenie, že S. M. 24.06.1951 navrhovateľa protizákonne vysťahovala z domu č. XXX  - M.
bez súdneho rozhodnutia o vyprataní z bytu, určenie, že rozhodnutie: OMR 2588/92/Ts/Hn z 24.11.1993
MV SR je nezákonné, lebo výrok rozhodnutia: \"... je nepochybné, že v danom prípade nešlo o násilné
vysťahovanie Vašej rodiny“, \" z bydliska v zmysle § 3 ods. 1 Zákona je právne nepodložený.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o tom, že je potrebné nárok zamietnuť z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu.

Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacou žalobou sa žalobca nedomáha prisúdenia plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného
titulu, ale jeho zámerom je, aby súd v rozsudku vyriekol, či určité právo alebo právny vzťah existuje alebo
neexistuje. Podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu v ochrane právo postačuje jeho určenie danej mu
istoty práva. Požadované určenie sa preto nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej
skutočnosti, ale len práva alebo právneho vzťahu. Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu,
smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie
je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochranou žaloby na plnenie. Právo - právny
vzťah, existenciu alebo neexistenciu, ktorého určovací výrok vyslovuje je týmto výrokom vždy určované
len vo vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra rozsudkom zásadne nemožne určiť existenciu,
prípadne neexistenciu právneho vzťahu za dobu minulú. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe
musí zodpovedať právnemu  vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, v čase vyhlásenia rozsudku v
zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pre rozsudok súdu
teda nie je rozhodujúci taký stav, ktorý tu už nie je.



Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa
tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
tzn. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Existencia naliehavého právneho záujmu je jedna z podmienok, aby súd mohol vôbec
žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to
žalovaným je popieraná existencia, resp. neexistencia práva, či právneho pomeru žalobcu a je tu stav
resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania sporný, teda je tu existencia aktuálneho stavu objektívnej
právnej istoty medzi účastníkmi a existuje tu ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak než určovacím výrokom a existuje tu potreba
odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia
naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je
teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem existoval v čase rozhodovania prvostupňového súdu,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

Odvolací súd v tejto časti uplatneného nároku dospel rovnako ako súd prvého stupňa k záveru, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu. V prípade, že by
súdy vyhoveli návrhu, jeho právne postavenie sa nezmení.

S poukazom na uvedené odvolací súd v časti určenia, že S. M. 24.06.1951 navrhovateľa protizákonne
vysťahovala z domu č. XXX  - M. bez súdneho rozhodnutia o vyprataní z bytu a určenie, že rozhodnutie:
OMR 2588/92/Ts/Hn z 24.11.1993 MV SR je nezákonné, lebo výrok rozhodnutia: \"... je nepochybné, že
v danom prípade nešlo o násilné vysťahovanie Vašej rodiny“, \" z bydliska v zmysle § 3 ods. 1 Zákona je
právne nepodložený, rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a v odvolacom konaní  úspešným odporcom nebola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania, pretože si žiadne neuplatnili.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/83/2007", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}