Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/82/2011 z 16. 10. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. októbra 2011, sp. zn. 23CoP/82/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2108224819.1 Krajský súd Trnava | 23CoP/82/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2108224819.1 | 2011-10-16 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 74 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/335d203b-f865-4953-951f-38bb77495ea7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2108224819.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/82/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108224819
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2108224819.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci plnoletého dieťaťa: G. M., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: P. M.,
nar. XX.XX.XXXX, E., J. A. 31, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, Námestie SNP 2,
a B. E., nar. XX.XX.XXXX, E., I. 5, zastúpená advokátkou: Mgr. Barbora Šruteková, Trnava, Hlavná
44, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 21P 219/2008-558 zo dňa 08. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh (na nariadenie predbežného opatrenia)
zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil právne podľa ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že
otec sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal zníženia vyživovacej povinnosti určenej
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C 190/2001-70 zo dňa 31.05.2004 tak, že od 15.11.2010
do 30.06.2011 zo sumy 66,- eur na 9,- eur mesačne, od 01.07.2011 na 26,- eur mesačne. Vydanie
predbežného opatrenia súd prvého stupňa posúdil ako nedôvodné vzhľadom na dostatočne zistený
skutkový stav vo veci samej s tým, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol odôvodnený tým,
že v čase od 15.11.2010 do 29.06.2011 bol otec vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania
povinnej výživy a podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd odôvodnil ako snahu otca
a jeho právneho zástupcu o oddialenia rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec dieťaťa, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia otec považuje za nesprávne a pochybenie vidí
v tom, že podstata návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdu unikla. Dôvodil, že vynaložil veľké
úsilie, aby súd presvedčil o tom, že akékoľvek zvyšovanie výživného v jeho súčasnej situácii znamená
poškodzovanie záujmov všetkých maloletých detí pre reálnu hrozbu, že bude môcť na všetky 4 deti platiť
z výkonu trestu približne iba 9,- eur mesačne, vzhľadom na bežiace trestné stíhanie pre nezanedbanie
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona. Predbežným opatrením sleduje, aby dostal
výšku výživného do súladu s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, teda do reálnej podoby, ktorá by
zabezpečovala, aby v období od nástupu do výkonu trestu - od 15.11.2010 sa primerane výživné znížilo
približne na výšku, ktorú platil z výkonu trestu a po prepustení z výkonu trestu na výšku zodpovedajúcu
v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Takýmto rozhodnutím sa potom vytvoria reálne predpoklady na to,
aby otec mohol na svoje deti platiť výživné primerane a pomerne vzhľadom k svojmu reálnemu príjmu a
aby sa zabránilo situácii, že kvôli sústavným pobytom vo výkone trestu vznikne absurdná a neriešiteľná
situácia a vzniknú veľké rozdiely vo výške výživného, ktoré otec nebude schopný platiť.



Kolízny opatrovník (zastupujúci v tom čase ešte maloleté dieťa) vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozhodnutie za správne, navrhuje ho
potvrdiť. Poukázala na to, že otec sa do svojej situácie dostal vlastným zavinením a túto vinu nie je
možné zohľadňovať a na ňu prihliadať. Otec vedel o tom, že proti nemu je vedené trestné stíhanie,
mohol svoj dlh na výživnom zaplatiť a trestné stíhanie by bolo zastavené. Matka sa dopočula o tom,
že otec si privyrába, teda nie je bez príjmu ako sám udáva. Zníženie výživného predbežným opatrením
a to dokonca spätne je úplne nedôvodné a v rozpore s celkovou ideou Zákona o rodine o ochrane
chránených záujmov maloletých detí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.

Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej.

V zmysle § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil
výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e)
nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g)
nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý
z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Z citovaného ust. § 74 O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenia sú opatrenia dočasné, ktorými súd
upravuje pomery účastníkov, nie faktické musia mať základ v hmotnom práve. Cieľom predbežného
oparenia je umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Nejde o konečnú úpravu a možno
ich nariadiť len pokiaľ nie sú dané predpoklady pre rozhodnutie vo veci samej. Je ich možné nariadiť
pred začatím konania vo veci samej, aj po začatí konania v už prebiehajúcom konaní. Predpokladom
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, je
osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.).

V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.



V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z návrhu matky doručeného Okresnému súdu Trnava dňa 24.11.2008 vyplýva, že matka uplatnila nárok
na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. V priebehu konania otec žiadal, aby súd výživné znížil. Na
pojednávaní dňa 27.07.2011 otec uplatnil návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal znížiť
výživné. Tento návrh podal aj v písomnej forme a domáhal sa zníženia výživného predbežným opatrením
otcovi na maloletú G. od 15.11.2010 do 30.06.2011 zo sumy 66,- eur na 9,- eur a od 01.07.2011 zo
sumy 66,- eur na sumu 26,- eur do právoplatného skončenia konania vo veci zníženia výživného č. k.
21P 219/2008.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 65 ods.
1, 102 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. V návrhu uviedol, že dňa 29.06.2011 bol podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody, do ktorého nastúpil dňa 15.11.2010. Vo výkone trestu pracoval a v zmysle
právnych predpisov na každé dieťa bolo platené výživné vo výške 9,- eur mesačne. Do výkonu trestu sa
dostal práve na základe oznámenia matky C. M.. Po prepustení z výkonu trestu si otec prácu nenašiel,
zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie a kontaktoval viaceré spoločnosti so žiadosťou o prácu.
Vzhľadom na túto skutočnosť otec nie je schopný platiť výživné v sume 66,- eur mesačne a preto podáva
návrh na zníženie výživného v súlade s ust. § 62 ods. 2 tak, aby bola zabezpečená výživa ďalších 3
maloletých detí. Zároveň otec chce zabrániť situácie, aby deti vrátane G. dostávali výživné približne 9,-
eur mesačne. V prípade, že by výška výživného zostala nezmenená, znamenalo by to, že v krátkom
čase otec znovu nastúpi do výkonu trestu a dlh sa bude neustále zvyšovať, bude prispievať maximálne
vo výške 9,- eur mesačne a znova nastúpi do výkonu trestu. Nariadením predbežného opatrenia súd
zabráni v období do právoplatného skončenia predmetného konania podanie trestného oznámenia a
následne začatiu trestného konania ako aj vyneseniu odsudzujúceho rozsudku pre zanedbanie povinnej
výživy. Otec deklaruje, že je si vedomý vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa a preto od 01.07.2011
prispieva na jej výživu podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

Z obsahu podaného návrhu ako aj vzhľadom na predmet konania vyplýva, že ho možno podradiť pod
ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. aby bolo platené výživné v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisového
materiálu vyplýva aj skutočnosť, že vo veci samej bol vydaný rozsudok dňa 03.08.2011, ktorým otcovi
bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné od 24. novembra 2008 v sume 150,- eur mesačne,
zročné výživné 24. novembra 2008 do 31.07.2011 v sume 2.695,02 eur súd povolil otcovi zaplatiť v
splátkach po 75,- eur mesačne spolu s bežným výživným, tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava č.k. 18C 190/2001-70 zo dňa 31.05.2004 v časti o výživnom a o trovách konania súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
otec aj matka.

Z konštantnej judikatúry vyplýva, že v rozpore s účelom právnej úpravy predbežných opatrení podľa
ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. sú také rozhodnutia, ktorými sa ukladá otcovi povinnosť, aby platil výživné
i za minulú dobu. Súd má preto určiť začiatok platobnej povinnosti spravidla odo dňa rozhodnutia o
predbežnom opatrení (R 20/1980 str. 142 a 143).

Na základe tejto skutočnosti preto bola nedôvodná požiadavka otca, aby sa určovala platobná
povinnosť na platenie výživného za dobu minulú, pretože začiatok platobnej povinnosti sa viaže odo
dňa rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia. Odvolací súd nezistil však dôvody na takúto
úpravu ani od prípadného rozhodnutia o predbežnom opatrení, pretože otec nepreukázal dôvody
pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd nezistil potrebu dočasnej úpravy právneho vzťahu otca
formou určenia výživného predbežným opatrením. Otec neosvedčil naliehavosť navrhovanej úpravy
predbežným opatrením a súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že tento návrh
vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej je potrebné považovať za neopodstatnený. Napokon predbežné
opatrenie v rozsahu navrhovanom otcom v prípade potreby dočasnej úpravy, by nebolo možné nariadiť
v rovnakom rozsahu ako vo veci samej z dôvodu rozdielnosti účelovo dvoch inštitútov, predbežného



opatrenia, ktoré je dočasnou formou úpravy vzťahu riešeného vo veci samej, ktorá má zabezpečiť
nevyhnutnú ochranu právu, ktorému má byť poskytnutá súhrnná ochrana v konečnom rozhodnutí po
vykonanom dokazovaní.

Súd prvého stupňa teda rozhodol vecne správne, pretože návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení samozrejme neprejudikuje rozhodnutie vo veci
samej týkajúcej sa rovnakého práva.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia dočasnou úpravou platenia výživného otca na vtedy maloleté dieťa
potvrdil, z dôvodu vecnej správnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že G. nadobudla plnoletosť, súd uvádza v úvodnej rozhodnutia ako účastníčku
konania už plnoleté dieťa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.