{"guid": "b897b8fe-74a1-44c2-9584-567995e1b329:fc72232d-ec5c-4c85-b224-4fa30d573170", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2011:2305219176.2", "spisova_znacka": "24Co/44/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/44/2011 z 8. 11. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. novembra 2011, sp. zn. 24Co/44/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2305219176.2", "identifikacne_cislo": "2305219176", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2011-11-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc72232d-ec5c-4c85-b224-4fa30d573170", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2305219176.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2011:2305219176.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2011:2305219176.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/44/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305219176
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2305219176.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu
JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľov: 1. Y. Z.,
nar. XX.X.XXXX, 2. L. Z., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytov Q. XXX, zastúpení advokátom: JUDr.
Vladimír Haládik, so sídlom Bratislavská 81, Galanta proti odporcom: 1. M. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L., X. Y. XX, zastúpenému opatrovníčkou pre konanie: JUDr. Andrea Kurucová, zamestnankyňa
Okresného súdu Piešťany, 2. Mgr. Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L., W.. L. X, o zaplatenie 16.596,96
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.
septembra 2009 č.k. 13C/26/2006-176, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov o zaplatenie 16.596,96 Eur
s príslušenstvom. Rozhodnutie vo veci odôvodnil právne s použitím ust. § 558 OZ a vecne tým, že
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno
na preukázanie, že im kúpna cena zo strany odporcov podľa dohodnutej kúpnej zmluvy nebola v
celosti vyplatená. Rozhodnutie odôvodnil i tým,  že výpovede  navrhovateľov sú v úplnom protiklade s
výpoveďami svedkov a závermi znaleckého dokazovania. Ich tvrdenie, že nevedeli, aké listiny podpisujú,
pričom potvrdili vlastne skutočnosť, že odporcovia kúpnu cenu uhradili, súd považoval za účelové. Z
kúpno-predajnej zmluvy účastníkov totiž jednoznačne vyplýva, že predmet kúpy mal byť odporcom
odovzdaný najneskôr 31.10.2004, k čomu však v skutočnosti nedošlo a preto došlo aj k vyhotoveniu
potvrdenia zo dňa 24.11.2004, kde sa účastníci dohodli na znížení kúpnej ceny o 100.000,- Sk. Súd mal
preukázané, že predmetné potvrdenie bolo vyhotovené v realitnej kancelárii, ktorá vyhotovila i kúpnu
zmluvu a v tejto realitnej kancelárii bol vyplatený i zvyšok kúpnej ceny. I v prípade, že by súd uznal
skutočnosť, že uvedené potvrdenie nebolo podpísané odporcom 1, podľa znaleckého posudku ho však
jednoznačne podpísala odporkyňa 2, tzn. manželka navrhovateľa 1, ktorá v danom prípade mohla konať
i za manžela, tzn. navrhovateľa 1. Z uvedených dôvodov potom súd návrh v plnom rozsahu zamietol a
rozhodnutie o náhrade trov konania si vymienil na samostatné rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom  právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia 1 a 2 a
zotrvali na tvrdení, že ich pohľadávka je oprávnená. V danom prípade je viac nejasností, ktoré súd
prvého stupňa vyhodnotil v neprospech navrhovateľov. Dohodnutá kúpna cena nehnuteľnosti bola vo
výške 2.500.000,- Sk, z ktorej sumy navrhovatelia nepochybne  obdržali v súlade s kúpnou zmluvou
sumu 2.000.000,- Sk a sumu 500.000,- Sk nikdy nedostali. V opačnom prípade by nevyzývali odporcov
na jej zaplatenie a nepodali by na súd žalobu a neznášali s tým spojené značné náklady. Od odporcov
neobdržali 15.11.2004 sumu 90.000,- Sk v hotovosti, aj keď pravosť svojich podpisov na dodatku ku
zmluve overili. Text o zaplatení tejto sumy musel byť do dodatku doplnený dodatočne, alebo listiny



boli pred podpisom vymenené.  Dňa 24.11.2004 neboli osobne v realitnej kancelárii v Seredi a teda
sumu 310.000,- Sk v peňažnej hotovosti neprevzali. Nemali teda dôvod podpísať potvrdenie, že celá
kúpna cena bola vyplatená. Rovnako nemali dôvod odporcom zohľadniť v ich prospech 100.000,- Sk
z kúpnej ceny, pretože takáto zmluvná pokuta v zmluve dohodnutá nebola. Poukázali, že v rovnaký
deň odporcovia im zaplatili v súlade so zmluvou sumu 900.000,- Sk bezhotovostne na účet a preto
je nelogické, aby platili zároveň aj v hotovosti. Znaleckým dokazovaním vykonaným pred súdom
prvého stupňa nebol jednoznačne  potvrdený podpis navrhovateľa 1 na potvrdení zo dňa 24.11.2004.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ich návrhu v plnom rozsahu vyhovie
a uloží  odporcom zaplatiť im i náhradu trov celého konania.

K podanému odvolaniu navrhovateľov podala písomné vyjadrenie iba odporkyňa  2, ktorá s poukazom
na výsledky vykonaného dokazovania navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné v dôsledku čoho je potrebné vecne správny
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi uplatneného  nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

Odvolací dôvod použitý navrhovateľmi, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci nie je daný, pretože prvostupňový súd vec správne právne posúdil z hľadiska ust. § 558
Občianskeho zákonníka ako nárok na  plnenie z kúpnej zmluvy.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže
vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. Podľa ods. 3 cit. ust. ak nejde o
veci podľa ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred
skončením dokazovania je predseda senátu povinný okrem vecí vymenovaných v ods. 2 cit. ust. poučiť
účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo
veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr sa neprihliada (ods. 4 cit. ust.).

Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom
súdnom konaní leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena



je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom,
ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu  (por. rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn.  3M Cdo 6/2010). Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a
povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci.

V predmetnom konaní bolo nesporné, že účastníci dňa 15.10.2004 uzavreli kúpnu zmluvu, na základe
ktorej odporcom odpredali nehnuteľnosti v kat. úz.  H. S. vedené na LV č.XXX  Správy katastra Galanta
a odporcom zo zmluvy vyplynula povinnosť zaplatiť navrhovateľom  dohodnutú kúpnu cenu za predmet
kúpy 2.500 000 Sk. Predmetom návrhu bolo zaplatenie časti kúpnej ceny 16.596,96 Eur (500.000,- Sk),
o ktorej navrhovatelia tvrdili, že nebola zaplatená, čo odporcovia popierali.

Navrhovatelia preukázali  existenciu záväzkového vzťahu s odporcami tvrdiac, že z neho majú právo
ešte  na splatnú časť kúpnej ceny  v žalovanej výške, ktorú im odporcovia aj napriek výzvam
neuhradili. Odporcovia, na ktorých sa presunulo dôkazné bremeno toto úspešne uniesli, keď z výsledkov
dokazovania vyplynulo, že táto povinnosť im zanikla jednak sčasti v dôsledku dohodnutého zníženia
kúpnej ceny o sumu  100.000,- Sk, z dôvodu, že navrhovatelia  nehnuteľnosť  pre odporcov včas
neuvoľnili, ako  i v dôsledku úplného vyrovnania kúpnej ceny v  ďalšej výške dňa  15.11.2004 v
sume  90.000,- Sk v peňažnej hotovosti  pri spísaní dodatku ku kúpnej zmluve  a dňa 24.11.2010
v realitnej kancelárii v Seredi sumu 310.000,- Sk tiež  v peňažnej hotovosti. Toto tvrdenie podložili
písomným potvrdením zo dňa 24.11.2004, ktoré obsahuje uznávací prejav navrhovateľov a je opatrený
ich podpismi, z ktorých podpis navrhovateľky je podľa zistenia znaleckým dokazovaním pravý  pričom
pravosť podpisu navrhovateľa nebola potvrdená ale ani vylúčená a uvedené vyplýva i zo svedeckej
výpovede H. F., zamestnankyne realitnej kancelárie, v ktorej bolo toto potvrdenie vyhotovené.

Odvolací súd sa tiež plne stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno na svoje tvrdenie, že  odporcovia im kúpnu cenu v plnom rozsahu neuhradili. Prvostupňový
súd pritom správne a v potrebnom rozsahu  vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov
ako i znalcom, z ktorého vyplynul opak tvrdenia  navrhovateľov. Odvolanie navrhovateľov obsahuje
zopakované tvrdenia, s ktorými sa súd prvého stupňa v podstate vysporiadal.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vo
výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p., potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/26/2006", "guid": "df72ff3c-49cc-45b7-b799-1c51d6bc164c:0f6ac1ba-6922-401d-83fa-52d4f714c2b1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}